Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/283/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312219262 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1312219262.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z: predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Dariny Kriváňovej v právnej veci žalobcu: T.. K. X., narodený X.XX.XXXX, bytom L. U. X, X., proti žalovanému: U. P. X. G. XXA, so sídlom: Rybničná 61A, Bratislava, IČO: 31 816 215, v zastúpení: JUDr. Roman Foltín, advokát, Školská č. 3, Nitra, v konaní o zaplatenie 4.957,85 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 19. novembra 2014, č.k. 43C 112/2012-187, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19. novembra 2014, č.k. 43C/112/2012-187, p o t v r d z u j e . Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 19.11.2014 č. k. 43C/112/2012-187 žalobu žalobcu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 910,06 €, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu žalovaného JUDr. Romana Foltína, advokáta, Školská 3, Nitra. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa pôvodne podanou žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 03.12.2012, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.838,37 € s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré získal žalovaný od žalobcu plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Na pojednávaní konanom dňa 09.09.2013 súd prvej inštancie uznesením pripustil zmenu žaloby a ďalej konal o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 4.957,85 € spolu s úrokom z omeškania ročne vo výške 9 % z istiny vo výške 4.957,85 € od 30.06.2007 do zaplatenia (čl. 144). 3. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania. V roku 2010 žalobca vôbec nepožadoval zo žalovanej sumy bezdôvodné obohatenie vymedzené v materiálnom základe žaloby od žalovaného titulom a/splátok úveru a lízingu, b/ mimoriadnym vkladom, c/ reklamáciou k žiadnemu zo 4 bytov v jeho vlastníctve. Za rok 2011 žalobca taktiež nepožadoval zo žalovanej sumy bezdôvodné obohatenie vymedzené v materiálnom základe žaloby od žalovaného titulom a/splátok úveru a lízingu, c/ reklamáciou k žiadnemu zo 4 bytov v jeho vlastníctve. Za rok 2011 žalobca voči žalovanému k 4 bytom uplatnil vydanie bezdôvodného obohatenia len titulom mimoriadneho vkladu 3x po 60,- € a 1x po 45,- €, spolu vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 225,- €. Celý nárok požadovaný žalobcom vyčíslený od roku 2003 do roku 2010, vo vzťahu ku ktorého žalovaný uplatnil námietku premlčania (bezdôvodné obohatenie za roky 2003 až 2010, pričom žaloba bola podaná 03.12.2012). Podľa § 14 ods. 1 veta prvá zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a na schôdzi vlastníkov hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku. Oznámenie o schôdzi vlastníkov spolu s programom schôdze musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť pracovných dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov spôsobom v dome obvyklým. Podľa § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa uznášaniaschopná väčšina podľa odsekov 3 a 4 nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome súd. Platné rozhodnutia sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluvy a ich zmeny schválené vlastníkmi sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak ich za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podpísala nimi splnomocnená osoba. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným majetkovým je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivého zdroja. Existencia predpokladov vzniku zodpovednosti podľa § 451 Občianskeho zákonníka musí byť v konaní pred súdom pre priznanie uplatnených nárokov dôkazne preukázaná, dôkazne bremeno zaťažuje žalobcu, ktorý musí preukázať súčasné splnenie všetkých zákonom ustanovených predpokladov na jeho vznik, pretože záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne len vtedy, ak: a) vznikne bezdôvodné obohatenie objektívne merateľné v peňažných jednotkách na strane určitej konkrétnej osoby = obohateného, b) k získaniu a vzniku majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe právnych skutočností, ktoré sú vyslovene uvedené v zákone (§ 451, § 454), c) vznik majetkovej ujmy objektívne merateľný v peňažných jednotkách na strane oprávneného, ktorý zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného, d) nejde o prípad bezdôvodného obohatenia, keď zákon napriek majetkovému prospechu vznik bezdôvodného obohatenia výslovne neustanovuje. Na vznik bezdôvodného obohatenia sa nevyžaduje zavinenie, /úmysel, či nedbanlivosť/, zákon vyžaduje len to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo, v dôsledku právom uznaných dôvodov. Medzi konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia patrí aj plnenie bez právneho dôvodu. V prípade plnenia bez právneho dôvodu vôbec nerozhoduje, či účastníci o neexistencii právneho dôvodu na plnenie vedeli, alebo nie. Conditio indebity je prípad, keď právny dôvod pre strany, ktorý by zakladal povinnosť niečo dať, niečo vykonať, niečoho sa zdržať neexistoval od samého začiatku. Z vyššie uvedeného bola daná pre postup súdu prvej inštancie v prejednávanej veci prejudiciálna otázka, či na strane žalovaného došlo k vzniku a získaniu majetkového prospechu ako bezdôvodného obohateného, na základe právnych skutočností, ktoré výslovne uviedol žalobca v žalobe tým, že na ujmu žalobcu ako výlučného vlastníka 4 bytov sa žalovaný z jeho prijatých preddavkových platieb, ako správca bytového domu bezdôvodne obohatil. Súd prvej inštancie bol viazaný opisom rozhodujúcich skutočností, od ktorej žalobca odvodzuje uplatnený nárok vymedzený v žalobnom petite. V sporovom konaní takto vymedzený materiálny základ žaloby je pre súd záväzným, pre súd nie je záväzná len právna kvalifikácia uplatneného nároku, ktorého splnenia sa žalobca domáha rozhodnutím súdu podľa § 80 písm. b) O.s.p. Vychádzajúc z platných právnych predpisov žalovaný ako správca bytového domu je povinný viesť samostatne analytické účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a teda aj od žalobcu ako vlastníka štyroch bytov, ako aj prostriedky získané od vlastníkov do fondu opráv a údržby, prevádzky a opráv je správca povinný viesť oddelene od svojich vlastných účtov v banke a to osobitne, pre každý bytový dom, pretože majetok vlastníkov bytov nie je súčasťou majetku správcu a správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb. Zo žiadneho z označených a predložených dôkazov /vrátane predložených tabuliek žalobcom za konania/ žalobca nepreukázal, že na strane žalovaného došlo k vzniku majetkového prospechu v žalovanej výške tým, že si ich žalovaný privlastnil na svoj vlastný účet ako výlučný majetok správcu. Dôkazné bremeno skutkových tvrdení vymedzených v žalobe zaťažovalo v celom rozsahu žalobcu a súd prvej inštancie v tomto sporovom konaní v zmysle zásady rovnosti zbraní nebol vôbec povinný pre svoje rozhodnutie vo veci samej vykonať dôkaz bez návrhu strán sporu, ako nevyhnutý predpoklad svojho meritórneho rozhodnutia vo veci samej tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku. Za zisteného skutkového a právneho stavu, že premlčať sa môže iba reálne existujúce právo v záujme vyriešenia všetkých námietok medzi stranami sporu v prejednávanej veci preskúmal aj zákonnosť námietky premlčania, ktorú v konaní vzniesol žalovaný a dospel k záveru, že by inak pri existencii práva žalobcu bola právne relevantná, nakoľko právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí v tzv. subjektívnej lehote, ktorá je dva roky odo dňa, keď sa oprávnená osoba dozvie, že došlo bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí v tzv. objektívnej lehote, ktorá je tri roky. Ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, právo sa premlčí sa desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Pričom zároveň subjektívna lehota musí plynúť v rámci objektívnej lehoty. Súd prvej inštancie mal za to, že v danom prípade sa nejedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie, a preto k premlčaniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia došlo najneskôr uplynutím troch rokov, keď k nemu došlo. S poukazom na uvedené, mal súd prvej inštancie za to, že došlo k premlčaniu nároku žalobcu. Súd na premlčanie prihliadne len na námietku dlžníka (v tomto konaní žalovaného) a nie z úradnej moci (ex offo). V prípade, že sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorá by bola v prejednávanej veci právne relevantná, súd prvej inštancie by jeho námietke vyhovel v celom rozsahu. Súd prvej inštancie mal taktiež za to, že v prípade, ak žalobca nesúhlasil s výsledkami hlasovania Spoločenstva vlastníkov bytov, mal možnosť v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol. Ide o prekluzívnu lehotu, jej márnym uplynutím právo zaniká a súd na ňu prihliada ex offo, t.j. z úradnej moci bez návrhu strany sporu. S poukazom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že žalobca si právo na vydanie bezdôvodného obohatenia neuplatnil v zákonom určenom čase, a preto jeho právo zaniklo uplynutím prekluzívnej lehoty uvedenej v ustanovení § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších zmien a doplnkov. S poukazom na uvedené je zrejmé, že rozhodnutie prijaté väčšinou hlasov spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 28.06.2006, na ktorom vlastníci schválili mimoriadny vklad do fondu údržby a opráv, je platné a záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorého sa týka, vrátane žalobcu. Vzhľadom na uvedené skutkové zistenia a právne posúdenie veci a s poukazom na citované zákonné ustanovenia mal súd prvej inštancie za to, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná, a preto súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Žalovaný s plným úspechom v spore si návrhom podľa § 151 ods. 1 O.s.p. uplatnil voči žalobcovi, ktorý úspech vo veci nemal žiaden, náhradu trov konania. Trovy právneho zastúpenia vo veci úspešnej strany sporu - žalovaného - pozostávajú: a) z 3 úkonov právnej služby po 170,97 €: prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 03.11.2014 a dňa 19.11.2014, t.j. spolu 512,91 €, b) z 1 x režijný paušál za rok 2013 vo výške 7,81 €, 2 x režijný paušál za rok 2014 vo výške 8,04 €, t.j. spolu 23,89 €, c) z cestovného v sume 114,38 € - 2 x trasa Nitra - Bratislava - Nitra, vzdialenosť 380 km, použité osobné motorové vozidlo, priemerná spotreba PHM 8,5 l /100 km, cena PHM 1,39 €, t.j. sadzba na km (0,01 x 8,5 x 1,39) + 0,183 € (suma základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách podľa § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 632/2008 Z.z.) x 380 km = 114,38 €, d) z náhrady za stratu času podľa § 15 písm. a) v spojení s ustanovením § 17 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb 1/60 výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu pre rok 2014 predstavuje sumu vo výške 13,40 € - 2 x trasa Nitra - Bratislava a späť, trvanie 4 hodiny, t.j. 8 x 13,40 = 107,20 €. Spolu trovy právneho zastúpenia: 758,38 € + 20 % DPH = 910,06 €. Súd prvej inštancie priznal žalovanému náhradu nákladov právneho zastúpenia advokátom fyzickou osobou, v časti náhrady aj 20 % DPH, pretože tento právny zástupca žalovaného súdu prvej inštancie predložil v zákonnej lehote podľa ustanovenia § 151 O.s.p. potvrdenie, že je platcom DPH. Trovy konania vo veci úspešnej strany sporu - žalovaného - pozostávajú zo sumy 910,06 €, ktorá predstavuje náklady právneho zastúpenia žalovaného, vypočítané podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Súd prvej inštancie zaviazal žalobcu na zaplatenie trov konania žalovaného k rukám právneho zástupcu žalovaného s odvolaním sa na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval stranu sporu, ktorej bola prisúdená náhrada trov konania, je tá, ktorej bola uložená náhrada týchto trov, povinná zaplatiť ju advokátovi. Z týchto dôvodov rozhodol súd prvej inštancie o náhrade trov konania a ich výške tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ako je to vyššie uvedené. 4. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý namietal, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku konštatoval, že v danom prípade sa nejedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Toto tvrdenie je nesprávne, pretože žalovaný vedome vytváral vo vyúčtovaní nové podpoložky, na ktoré nemal právny nárok a vedome tak poškodil nielen žalobcu, ale aj ostatných vlastníkov. Žalovaný dokonca vo svojom stanovisku sám priznal úmyselné bezdôvodné obohatenie, a to vyhlásením cit.: „realizácia kotolne bola zabezpečená neštandardným spôsobom", a teda sa priznal k porušeniu zákona NR SR č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon"). Žalovaný má povinnosť financovať všetky opravy len v súlade so zákonom a nie „neštandardným spôsobom". Súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že v prípade, ak žalobca nesúhlasil s výsledkami hlasovania spoločenstva vlastníkov bytov, mal sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia výsledku hlasovania obrátiť na súd. Spoločenstvo vlastníkov bytov môže podľa § 7b ods. 1 citovaného zákona vykonávať len činnosti schválené týmto zákonom. Hlasovanie o mimoriadnom vklade touto činnosťou určite nie je, nakoľko ani samotný zákon nepozná termín mimoriadny vklad. Celé hlasovanie bolo uskutočnené v rozpore so zákonom a nevzťahuje sa naň tridsaťdňová prekluzívna lehota. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozsudku vôbec nezaoberal splátkou úveru a lízingu, ktorá bola vyberaná v rozpore so zákonom. Na základe uvedeného je teda zrejmé, že súd prvej inštancie pri vydaní svojho rozhodnutia, rozhodol nesprávne. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobcovej žalobe v celom rozsahu. 5. K odvolaniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, ktorý uviedol, že je toho názoru, že súd prvej inštancie v tomto konaní vykonal riadne a zákonné dokazovanie, pričom dospel k správnym skutkovým záverom, na základe čoho vec správne právne posúdil, keď žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Ako sa vyjadril aj na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, tak celý nárok žalobcu okrem minimálnej časti je premlčaný. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že by sa v uvedenej veci malo jednať o úmyselné bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu a z tohto dôvodu by sa mala aplikovať dlhšia premlčacia lehota v trvaní 10 rokov. Žiadnym vykonaným dôkazom nebola takáto skutočnosť preukázaná. Napriek tomu, že žalovaný uplatnil námietku premlčania takmer v celom rozsahu, tak sa nestotožňuje s tým, že by mal mať žalobca nárok na vrátenie finančných prostriedkov, pretože o nakladaní s nimi a o ich použití rozhodovali schôdze vlastníkov bytov, ktorých ako bolo v konaní preukázané sa žalobca vôbec nezúčastňoval a odmietal relevantne komunikovať so zástupcami spoločenstva vlastníkov bytov. V prípade, že žalobca nebol spokojný s výsledkami alebo závermi schôdze vlastníkov bytov, mal možnosť v zmysle príslušných právnych ustanovení, žalovať neplatnosť uznesenia schôdze na príslušnom súde, čo však nikdy neurobil. V tomto prípade takisto zákon stanovuje prekluzívnu lehotu. Na základe hore uvedeného mal žalovaný za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo v celom rozsahu správne a zákonné, na základe čoho žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil. V rámci odvolacieho konania si uplatňuje náhradu trov konania za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 215,23 € s DPH. 6. K vyjadreniu žalovaného podal vyjadrenie žalobca, ktorý uviedol, že na schôdzach vlastníkov bytov sa nemohol zúčastňovať pre pracovnú a časovú zaneprázdnenosť a nie pre nezáujem o dianí v U.Q. P. X., G. XX H.. O jeho záujme svedčí aj rozsiahla písomná komunikácia s predsedami spoločenstva, pretože veril, že platby, ktoré vyberali nezákonne opravia vo svojich účtovných dokladoch. Neplatné uznesenia nemôžu byť použité pre ich neplatnosť, a preto nebol dôvod na podanie na súdne konanie. K predsedovi spoločenstva N.. P., žalobca uviedol, že po prevzatí funkcie v auguste 2006 doručil enormne zvýšené mesačné zálohové platby, bez vyúčtovania predchádzajúceho roka. Objavil sa fenomén - mimoriadny vklad a úver a lízing ako nové položky. Zákon pozná iba položku fond údržby a opráv, ktorý má pokrývať náklady domu. Uznesenie zhromaždenia spoločenstva vlastníkov bytov dňa 28.06.2006 /počet bytov 201/ hlasovalo za mimo-riadny vklad do fondu údržby a opráv 54 vlastníkov - hlasovanie neplatné, rovnako nebola 2/3 väčšinou odhlasovaná ani plocha v m2, ani výška splátok. Keď bol tento návrh v rozpore so zákonom, je predsa neplatný. Hlasovala iba cca jedna štvrtina vlastníkov. V apríli 2007 zaslal vykonštruované spätné vyúčtovania rokov 2003, 2004 a 2005 za neodsúhlasenú položku splátok úveru a lízingu. Ďalšie chyby boli v účtovaní osobomesiacov a odpočty vodomerov. V stanovenej lehote podal žalobca reklamáciu. V júni 2007 zaslali vyúčtovanie roku 2006 opäť s rovnakými chybami. Zaúčtovanie neschváleného úveru, ku ktorému pribudla neschválená položka mimoriadny vklad a zle vyúčtované osobomesiace a stavy vody. Riešenie reklamácií žiadne, hoci sa mali vyjadriť do 30 dní. V októbri 2007 sa žalobca s nimi stretol osobne, aby reklamácie doriešili, dostal prísľub, že reklamácie budú vyriešené. Pri otázke úveru mu predseda oznámil, že výška úveru je 5- miliónov, ale keď mu žalobca z vyúčtovaní dokázal, že takáto čiastka bola zaplatená už v roku 2006, povedal, že úver je 10 miliónov. Žiadne účtovné doklady nebol ochotný predložiť. Z jeho vyúčtovaní jednolistových sa nedá zistiť, na čo sa peniaze použili. Prísľub nedodržal a neplatné položky sa prenášali. Nezmenil ani navýšené stavy vody a bezdôvodne zvýšené osobomesiace. Rovnako žalobca musel reklamovať aj vyúčtovanie roku 2007, lebo ich stretnutie i napriek predsedovmu prísľubu neprinieslo nič pozitívne a on vo svojich podvodne vysokých vyúčtovaniach pokračoval. Účtoval znova podvodne splátky úverov a lízing a mimoriadny vklad. K predsedovi spoločenstva G.. K. žalobca uviedol, že reklamácia vyúčtovania za rok 2008 - upozornenie na nezákonné vyberanie splátky úverov a lízing. Upozornenie na nedoručovanie stavu a použitia fondu údržby a opráv, ktoré majú byť podľa jednotlivých položiek vyčíslené. Vo vyúčtovaní boli neúmerne vysoké úroky z omeškania, hoci všetky úhrady boli platené včas - termín 18. dňa v mesiaci. Žalobca neuhrádzal len neschválené položky /úver a mimoriadny vklad/. Reklamácia vyúčtovania za rok 2009 - nesprávne účtovanie nákladov. Vo vyúčtovaní je uvádzaná čiastka splátky úverov a lízing, ktorá nebola nikdy prijatá zhromaždením v uznesení, preto účtovanie tejto položky je v rozpore so zákonom. V roku 2010 pani predsedníčka zaviedla nový poplatok - okienko údržba kotolne. Kotol je zariadením domu, preto musí byť jeho údržba hradená výlučne z fondu údržby a opráv. V marci 2011 mali so žalobcom osobné stretnutie, na ktorom prisľúbila úroky z omeškania zrušiť a tiež aj zrušila platby za kotol. Uznala žalobcovu námietku, že kotol musí byť hradený z fondu údržby a opráv. Vo vyúčtovaní je 0.00 € za kotolňu. K predsedníčke spoločenstva T. Š. žalobca uviedol, že jeho žiadosť na zníženie zálohových platieb, lebo úhrady boli vyššie ako náklady neakceptovala a ani sa k listu nevyjadrila. Pani Š. v Uznesení zhromaždenia spoločenstva vlastníkov bytov dňa 13.04.2011 navrhla, aby sa zrušil príspevok za údržbu a prevádzku kotolne vo výške 5,- € za byt a mesiac s platnosťou odo dňa 01.05.2011, zabudla, že tento príspevok nebol nikdy schválený. /Hlasovalo iba 36 vlastníkov/. Je to uznesenie č. 5.- 02.12.2009. Pri hlasovaní nebola 2/3 väčšina vlastníkov a všetkých prítomných úmyselne priviedla do omylu /trestný čin podvodu/, nakoľko musela vedieť, že kotolňa je spoločným zariadením domu, a preto je hradená výlučne z fondu opráv. Neoprávnené úhrady mali byť vrátené vlastníkom. Uznesenie zo zhromaždenia spoločenstva vlastníkov bytov zo dňa 08.12.2010 - č. 5 Vlastníci bytov schvaľujú mimoriadny vklad do fondu údržby a opráv. Výška mimoriadneho vkladu sa bude rozpočítavať na byt. Výška mesačnej platby mimoriadneho vkladu do fondu údržby a opráv bude v sume 10,- €/byt po dobu 12-tich mesiacov. Podľa zákona mimoriadny vklad nemá opodstatnenie, je iba fond údržby a opráv. V tomto pochybnom uznesení nie je uvedené, na čo sa majú peniaze použiť a je chyba aj pri rovnakej výške platby za každý byt. Hlasovalo 82 vlastníkov - neplatné hlasovanie. Uznesenie č. 8 zo dňa 13.04.2011 Vlastníci bytov rušia mimoriadny vklad do fondu údržby a opráv na realizáciu rekonštrukcie strechy vo výške 10,-€/byt/mesiac s platnosťou od 01.05.2011. Všetci vlastníci boli opäť uvedení do omylu /trestný čin podvodu/ keďže strecha ako spoločná časť domu, musí byť financovaná výlučne z fondu údržby a opráv. Mimoriadny vklad bol podvod vykonaný na vlastníkoch. Na tieto podvody bola pani Š. upozornená na spoločnom stretnutí so žalobcom a aj túto neoprávnene vyberanú položku mala v rámci vyúčtovania vrátiť a nie podvodne ju presunúť do fondu údržby a opráv, pretože tam sa čiastky odvádzajú podľa podlahovej plochy bytu a nie rovnakou sumou /ďalšie poškodenie vlastníkov/. Jej chovanie sa prejavilo aj pri návrhu na dražby bytov vlastníkov s pohľadávkou v sume nad 250,- €. To je vrchol úžery. S takouto dlžnou čiastkou boli v jej zozname iba štyria vlastníci, z celkového zoznamu tridsať vlastníkov. V tomto dome prišlo o byty za vysoké mesačné zálohové platby, ktoré boli vyberané v rozpore so zákonom, veľa vlastníkov. Byty v tejto lokalite patria v nákupných cenách k najlacnejším, ale s najvyššími mesačnými zálohovými platbami. Žiaľ neexistuje žiaden orgán, ktorý by kontroloval účtovníctvo takýchto spoločenstiev. Účtovné doklady musia byť uschované 10 rokov. Vlastníci bytov majú zväčša malé právne vedomie, nevedia ako sa majú brániť proti takýmto predsedom, ktorí ich úmyselne podvádzajú a paradoxne sú za tieto úkony v rozpore so zákonom aj z ich peňazí odmeňovaní. Slušnou cestou formou reklamácií a upozorňovaní na chyby, odmietajú urobiť nápravu. Pani Š. tiež ako P. a K. neboli ochotní predložiť účtovné doklady. Na náhľad do účtovníctva má vlastník nárok, ale realita je iná. 7. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie preto ako vecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.). 8. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd v zamietajúcej časti potvrdil, pretože je vo výroku vecne správnym a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.). Na doplnenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. V prvom odseku odseku tohto ustanovenia je upravená takzvaná subjektívna premlčacia doba, v druhom odseku premlčacia doba objektívna. Vzájomný vzťah týchto dvoch premlčacích dôb je taký, že ak skončí beh jednej z nich a je vznesená námietka premlčania, právo sa premlčí a nemožno ho priznať. Premlčanie nevedie k zániku práva, bráni však jeho vymožiteľnosti. Pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie skutkového stavu v konkrétnom prípade. 9. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 10. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (odsek 2). 11. Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie, okrem toho, čo je uvedené v napadnutom rozsudku, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť skutočnosť, že predmetný vzťah medzi účastníkmi konania upravuje zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (t.j. vzťah vlastník - správca). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si svoj nárok uplatňuje titulom vydania bezdôvodného obohatenia na tom základe, že žalovaný od neho neoprávnenie účtoval zvýšené zálohové platby, pričom išlo o zvýšenie vo forme mimoriadneho vkladu a súčasne o zvýšenie zálohových platieb za splátky úverov a leasingu (t.j. plnenie bez právneho dôvodu). Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie s poukazom na vyčíslenie a uplatnenie nároku samotného žalobcu č.l. 149 až č.l. 151 v súdnom spise mal za to, že jednotlivé splátky úverov a leasingov žalobca vyčíslil za všetky štyri byty a uplatňoval ich za obdobie od roku 2003 do roku 2009. Takže pri účinne vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného samotné preskúmanie nároku titulom vydania bezdôvodného obohatenia nebolo zo strany súdu prvej inštancie, ani zo strany odvolacieho súdu už možné. Inak povedané, na základe úspešne uplatnenej námietky premlčania (nakoľko žaloba bola podaná dňa 03.12.2012), už nebolo možné preskúmať, či k bezdôvodnému obohateniu došlo a na akom základe. Žalobca aj v rámci odvolania tvrdí, že bezdôvodné obohatenie na jeho úkor získal žalovaný úmyselne, preto sa jeho vydania v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) môže domáhať v 10-ročnej premlčacej dobe. Súd prvej inštancie správne uviedol, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ako majetkové právo sa premlčuje v zákonom stanovenej troj alebo desať ročnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v rámci ktorej plynie dvojročná subjektívna premlčacia doba podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu o tom, že išlo o úmyselné konanie žalovaného, na základe ktorého je premlčacia doba desaťročná. V konaní pred súdom prvej inštancie ako aj pred odvolacím súdom bolo na žalobcovi, aby úmyselné konanie žalovaného preukázal, avšak v tomto prípade úmyselné konanie žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie, ani pred odvolacím súdom preukázané nebolo. Žalobca neuviedol v čom malo spočívať úmyselné konanie žalovaného. Samotná skutočnosť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu nezakladá automaticky predpoklad, že ide o úmyselné získané bezdôvodného obohatenie. Inštitút bezdôvodného obohatenia sám o sebe vyžaduje určité konanie (opomenutie), na základe ktorého dôjde následne k bezdôvodnému obohateniu. Úmyselné konanie žalovaného, by si vyžadovalo preukázanie jeho „protiprávneho“ konania, na základe ktorého by bolo možné ustáliť „úmysel“ žalovaného nadobudnúť bezdôvodné obohatenie od žalobcu. Keďže v tomto prípade žalovaný sám výšku úveru a leasingu rozložil a rozpočítal medzi všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome nemožno hovoriť o takom konaní žalovaného, ktoré by mohlo byť vyhodnotené ako úmyselné, a na základe ktorého, by sa následne mohla stanoviť 10 - ročná premlčacia doba. V tejto súvislosti odvolací súd vyhodnotil námietku žalobcu ohľadom 10-ročnej premlčacej doby za nedôvodnú. 12. Z obsahu spisu odvolací súd ďalej zistil, že žalobca vo vzťahu k nepremlčaným nárokom za byt č. 302 uplatňuje mimoriadny vklad, avšak iba za rok 2011 vo výške 60,- €, za byt č. 303 za rok 2011 sumu vo výške 60 €, za byt č. 316 za rok 2011 sumu vo výške 45,-€, a za byt č. 323 za rok 2011 sumu vo výške 60,- €, t.j. spolu sumu vo výške 225,- € titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť titulom účtovania mimoriadneho vkladu zo strany žalovaného. V tejto súvislosti odvolací súd rovnako, ako súd prvej inštancie poukazuje na uznesenie zo zhromaždenia vlastníkov bytov, ktoré sa konalo dňa 28.06.2006 (č.l.4), na základe ktorého schôdza spoločenstva vlastníkov bytov schválila uznesenie č. 8, podľa ktorého vlastníci bytov schvaľujú mimoriadny vklad do fondu údržby a opráv. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie zákona č. 182/1993 Z.z. o bytoch a nebytových priestoroch, (platný a účinný ku dňu 28.06.2006, t.j. ku dňu prijatia uznesenia), ktorý v § 14 ods. 4 uvádza: „Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.“ Keďže žalobca ako vlastník bytov v bytovom dome, v tomto prípade nenapadol uznesenie č.8 zo dňa 28.06.2006 prijaté na zhromaždení spoločenstva vlastníkov bytov, pričom na základe tohto uznesenia bol práve zvýšený zálohový predpis o mimoriadny vklad nepremlčanej časti žalovanej pohľadávky, nemôže sa žalobca už v súčasnosti dovolať vydania bezdôvodného obohatenia, pokiaľ nenapadol predmetné uznesenie neplatnosťou. Inak povedané v danom prípade došlo k preklúzii práva, a preto nebolo možné v tomto smere žalobe vyhovieť a priznať žalobcovi bezdôvodné obohatenie. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj v tejto časti, ako vecne a právne správny potvrdil. 13. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003). 14. Správnosť odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie spočíva v správnej aplikácii v rozsudku citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka na zistený skutkový stav veci, nebola porušená zásada rovnosti zbraní (§ 18 veta prvá O.s.p.); porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.01.2015, sp.zn. 6 Cdo 273/2014; (porovnaj tiež rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 14.12.2010, č. 24880/05 vo veci Ladislav Holub v. Česká republika, zo dňa 29.03.2011, č. 17696/07 vo veci Jan Čavajda v. Česká republika, zo dňa 29.03.2011, č. 9965/08 vo veci Vladimír Matoušek v. Česká republika). Na tomto mieste odvolací súd pripomína ustanovenie § 194 ods. 2 C.s.p. podľa ktorej je súd viazaný (o.i.) rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týka základných ľudských práv a slobôd. 15. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1, v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, vznikol mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).