Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/178/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313201970 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1313201970.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská advokátska komora, Kolárska 4, Bratislava, IČO: 30 795 141, zastúpená advokátskou kanceláriou Legium s.r.o., so sídlom Májova 21, Bratislava, proti žalovanému: P.. J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, Bratislava, zastúpený AK POTOMA & Co., s.r.o., Jaskov rad 5, Bratislava, v konaní o zaplatenie 30,22 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 31.10.2013, č.k. 19C/143/2013-57, v spojení s opravným uznesením zo dňa 14.02.2014, č.k. 19C/143/2013-67, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 31.10.2013, č.k. 19C/143/2013-57, v spojení s opravným uznesením zo dňa 14.02.2014, č.k. 19C/143/2013-67, v napadnutej časti m e n í t a k, že žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov prvostupňového konania vo výške 57,80 eur k rukám právneho zástupcu žalovaného, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie konanie vo veci samej o zaplatenie 37,22 eur s prísl. zastavil, vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 9,80 eur a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému súdny poplatok vo výške 6,70 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 102,22 eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie zároveň opravným uznesením opravil záhlavie rozsudku zo dňa 31.10.2013, č.k. 19C/143/2013-57, keď v záhlaví tohto rozhodnutia súd prvej inštancie nesprávne uvedené označenie rozhodnutia ako „rozsudok“ opravil, a to tak, že v záhlaví má byť označené rozhodnutie ako „uznesenie“. 2. Súd prvej inštancie konanie vo veci samej zastavil podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), podľa § 11 ods. 3 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi, avšak krátený o 1 %, najmenej však o 6,70 eur s poukazom na ust. § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení. O trovách prvostupňového konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP a žalovanému priznal náhradu trov konania z dôvodu, že konanie bolo zastavené po dôvodne vznesenej námietke premlčania, s ktorou sa súd stotožnil a pre ktorú žalobca zobral žalobu späť. Súd prvej inštancie uviedol, že vo veci bol úspešný účastník konania, a to žalovaný, pričom trovy konania pozostávali zo sumy 108,92 eur - náklady právneho zastúpenia žalovaného. Hodnotu predmetu sporu súd prvej inštancie vyčíslil na 30,22 eur a priznal štyri úkony právneho zástupcu, a to príprava a prevzatie právneho zastúpenia,. písomné podanie na súd - odpor, písomné podanie na súd - vyjadrenie k žalobe a účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 31.10.2013. Odmena advokáta za úkony právnej služby predstavovala 102,22 eur a súdny poplatok po jeho čiastočnom vrátení vo výške 6,70 eur. 3. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti trov právneho zastúpenia, a to tak, že žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia neprizná. 4. Žalobca mal za to, že v tomto konaní išlo o drobný spor, keď žalovaná suma bola 30,22 eur, k súdnemu konaniu došlo z dôvodov na strane žalovaného, ktorý si nesplnil svoje povinnosti voči žalobcovi, a to riadne a včas, v zmysle ust. § 29 ods. 1 Zákona o advokácii. Pokiaľ si žalovaný uplatnil trovy konania vo výške 102,22 eur, sú zjavne neprimerané k výške žalovanej pohľadávky, a preto konajúci súd mal prihliadať aj na ust. § 150 ods. 2 OSP, keď v tomto prípade je zjavný nepomer medzi výškou pohľadávky a výškou priznaných trov právneho zastúpenia, ale vôbec aj samotný vznik trov konania, ktorý vznik vo vzťahu k jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný. Žalobca zároveň poukázal na účelnosť nákladov vynaložených na právne zastupovanie žalovaného, pretože sám žalovaný je advokátom, hoci s pozastaveným výkonom advokácie, teda disponuje dostatočným odborným aparátom, aby svoje práva a vyjadrenie k žalobe žalobcu hájil a napísal sám. Zvolenie si právneho zástupcu žalovaným považuje žalobca za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré by nemalo požívať súdnu ochranu. 5. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný a žiadal, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a zároveň, aby žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 29,57 eur, t.j. za jeden úkon právnej služby z hodnoty veci 30,22 eur, t.j. vyjadrenie k odvolaniu 1 x 16,60 eur + 8,04 eur režijný paušál + DPH vo výške 20 %. 6. Žalovaný poukázal na ust. § 146 ods. 2 OSP a uviedol, že žalobca síce vzal žalobu v celom rozsahu späť, avšak až po dôvodnej námietke premlčania vznesenej zo strany žalovaného, s ktorou sa súd prvej inštancie stotožnil. Žalobca je preto povinný nahradiť žalovanému trovy konania, resp. trovy právneho zastúpenia, pretože žalobca zavinil zastavenie konania. Uviedol, že z ust. § 150 ods. 2 OSP vyplýva, že tzv. moderačné právo súdu je koncipované ako právo súdu, nie ako povinnosť. Ak súd chce využiť toto právo, bude ho musieť v rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť. Trovy právneho zastúpenia žalovaný vyčíslil v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z., pričom poukázal na preventívnu a sankčnú funkciu trov konania a zdôraznil, že úspešná obrana v súdnom konaní v súlade s právom nesmie byť na ujmu. Žalobca inicioval konanie, v ktorom si uplatnil premlčanú pohľadávku s ohľadom na dostatočné právnické vzdelanie väčšiny právnikov žalobcu, ktorý bol v konaní zastúpený externou advokátskou kanceláriou. Žalobca bol nepochybne upozornený, že pohľadávka je v tomto konaní premlčaná a tiež uzrozumený i so skutočnosťou, že s prípadným neúspechom v súdnom spore sa spájajú aj zvýšené náklady, súvisiace o.i. i s náhradou trov právneho zastúpenia. Ak by nebola žalovanému priznaná náhrada trov konania, na strane žalobcu by bolo možné hovoriť o zneužívaní, resp. o šikanóznom výkone práva. Žalovaný mal za to, že v danom prípade neexistuje dôvod pre zníženie, resp. nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia žalovanému. K námietke účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie žalovaného, žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že aj pracovníci, resp. zástupcovia žalobcu majú právnické vzdelanie, resp. sú advokátmi s odbornými znalosťami v oblasti práva, aby tieto práva a vyjadrenia v rámci prebiehajúceho konania hájili a napísali sami, napriek tomu je žalobca zastúpený právnym zástupcom, a to externou advokátskou kanceláriou a tiež si uplatňoval nárok na náhradu trov konania rovnako ako žalovaný. Žalovaný zároveň poukázal na ust. § 29 ods. 3 Zákona o advokácii, ktoré ustanovenie je možné analogicky aplikovať aj na tento prípad. 7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§379, § 380 Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné. 8. Žalobca napadol rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 102,22 eur. 9. Podľa § 470 ods. 2 veta 1 CSP (zákon č. 160/2015 Z.z.), právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vzhľadom na uvedené ustanovenie, odvolací súd pristúpil k preskúmaniu vecnej správnosti rozhodnutia v jeho napadnutej časti, keďže podané odvolanie bolo na súd prvej inštancie doručené dňa 03.12.2013, t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb., a preto jeho účinky zostali zachované aj po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. (CSP). 10. Podľa § 146 ods. 2 OSP (právny procesný predpis účinný do 30.06.2016), ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. 11. Podľa § 150 ods. 2 OSP, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. 12. Zásada zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) sa uplatňuje pri rozhodovaní o náhrade trov sporového konania, pretože len v sporovom konaní sa dá hovoriť o úspechu, resp. neúspechu účastníka konania. V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ OSP - procesný predpis platný do 30.06.2016). Z tejto všeobecnej zásady existovali dve výnimky. Prvou výnimkou bolo, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, bol povinný uhradiť jeho trovy (§ 146 ods. 2 prvá veta OSP). Druhou výnimkou bol prípad, ak sa pre správanie žalovaného vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. Vtedy bol povinný uhradiť trovy konania žalovaný. Ustanovenie § 146 ods. 2 OSP teda vyjadroval zásadu zodpovednosti za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Súd sa preto mal zaoberať v prvom rade tým, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie. V zásade tiež platí, že ak žalobca vezme návrh na začatie konania späť, a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta OSP, t.j., že nevzal späť žalobu v dôsledku správania sa žalovaného, ktorý sa úplne, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žaloby, zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil žalobca a je povinný nahradiť žalovanému trovy konania. Ustanovenie § 146 ods. 2 OSP vyjadrovalo výnimku zo zásady náhrady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vyjadrenej v ust. § 142 OSP. Správne preto súd prvej inštancie vec právne posúdil v čase rozhodovania podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP. 13. Zo znenia ust. § 150 ods. 2 OSP (procesný predpis účinný do 30.06.2016) jednoznačne nevyplýva, akým spôsobom sa má daná neprimeranosť posudzovať. Je pravdou, že z dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu vyplýva, že by malo ísť o neprimeranosť niekoľko násobne vyššiu, avšak z doslovného znenia citovaného ustanovenia táto neprimeranosť nevyplýva. Je preto vecou súdu, aby pri postupe podľa § 150 ods. 2 OSP vychádzal pri aplikácii tohto ustanovenia individuálne, na základe preukázaných skutočností toho-ktorého konania. Ustanovenie § 150 ods. 2 OSP nehovorí len o znížení, ale dáva možnosť rozhodnúť i tak, že súd vôbec neprizná náhradu trov konania, a teda v odôvodnených prípadoch nebude účastníkovi, ktorý má vo veci úspech nahradený ani súdny poplatok, pretože i tento tvorí súčasť rozhodnutia o trovách konania a ust. § 150 OSP nerozlišuje trovy konania spočívajúce v zaplatených súdnych poplatkoch a trovy konania spočívajúce v náhrade trov právneho zastúpenia. 14. Žalobca napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie len v časti, v ktorej bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia, výrok, ktorým bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému náhradu za súdny poplatok odvolaním napadnutý nebol. Odvolací súd preto prejednal odvolanie v súlade s ust. § 379 a ust. § 380 CSP len v napadnutej časti. Odvolací súd prihliadol k námietke žalobcu, keď v danej veci išlo o drobný spor, keď výška žalovanej sumy predstavovala 30,22 eur s príslušenstvom. Odvolací súd považoval priznanie náhrady trov v plnej výške za neprimerané voči pohľadávke. 15. Neobstojí odvolacia námietke žalobcu, že v danom prípade nejde o účelné náklady vynaložené na právne zastupovanie žalovaného. Trovami konania podľa ust. § 137 OSP (predpis platný do 30.06.2016) boli najmä hotové výdavky účastníkov konania a ich zástupcov. Takýmito bola aj odmena advokáta, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, spojená s jeho činnosťou obsahovo vymedzená príslušnými predpismi. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania, uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Vo všeobecnosti predstavuje účelnosť vlastnosť procesu, spočívajúcu v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a kritérií a neprekračuje ich medze. Z Občianskeho súdneho poriadku (procesný predpis platný do 30.06.2016) nevyplývalo, že by odmena za zastupovanie advokátom v civilnom konaní bola sama o sebe vždy trovami potrebnými k účelnému uplatňovaniu alebo bráneniu práva. Bolo potrebné prihliadnuť aj na samotný výber procesných prostriedkov zvolených účastníkom (od 01.07.2016 strana sporu) v každom konkrétnom prípade na uplatnenie alebo bránenie práva, ktoré ovplyvňujú aj rozsah trov, na ktorých náhradu môže, ale tiež rovnako nemusí strane vzniknúť nárok, a preto strana sporu musí znášať aj procesnú zodpovednosť za voľbu konkrétneho prostriedku uplatňovania práva alebo jeho bránenia v súdnom konaní, ako aj procesné dôsledky spojené s prípadnou nevhodnosťou jeho výberu, a to aj v podobe nepriznania náhrady trov konania. Jednotlivé úkony právnej služby je preto potrebné posúdiť z hľadiska dosiahnutia rýchlosti, efektívnosti a účinnosti súdnej ochrany, ako aj z hľadiska hospodárnosti konania. Zákonná požiadavka dbať z hľadiska priznania náhrady trov konania na účelnosť ich vynaloženia, nijako neobmedzuje právo účastníka (stranu sporu) na poskytnutie právnej pomoci (čl. XX ods. 2 Ústavy SR) a nie je ani v rozpore s podstatou dispozičnej zásady rozhodnúť sa začať súdne konanie podaním jednej, či viacerých žalôb na súde voči určitému subjektu. V predmetnom konaní tak žalobca - Slovenská komora advokátov, tak i žalovaný ako advokát s pozastaveným výkonom činnosti využili právo a v konaní boli zastúpení, a to žalobca advokátskou kanceláriou a žalovaný advokátom. Odvolací súd považoval takto vynaložené úkony právnej služby žalovaného za účelne vynaložené. Náhradu trov právneho zastúpenia žalovanému však vzhľadom na ust. § 150 ods. 2 OSP znížil na polovicu a zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti tak, že zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia v sume 57,80 eur. 16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).