Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/497/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313203003 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1313203003.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: VIKONT SK s.r.o., IČO: 36 717 703, so sídlom Studienka 425, proti žalovanému: AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., IČO: 35 918 519, so sídlom Račianska 184/B, Bratislava, v konaní zast. LEGAL & CORP, s.r.o., so sídlom Gajova 11, Bratislava, o zaplatenie úroku z omeškania, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 2. mája 2014 č.k. 24Cb 43/2013-97 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh (žalobu) žalobcu, ktorým sa domáhal po čiastočnom späťvzatí žaloby, voči žalovanému zaplatenia úrokov z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 225 Eur od 1.7.2009 do 1.4.2013, t.j. vo výške 80,23 Eur. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému k rukám jeho právnej zástupkyne, náhradu trov konania vo výške 131,08 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že žalobca v časti istiny 225 Eur vzal žalobu späť, o ktorom čiastočnom späťvzatí bolo právoplatne rozhodnuté uznesením zo dňa 5.12.2014 č.k. 24Cb 43/2013-89 podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), účinného do 30.6.2016. Žalovaný vzniesol námietku premlčania s poukazom na to, že žalobca uhradil faktúru dňa 29.3.2009, v dôsledku čoho sa nárok na vymáhanie zaplatenej sumy premlčal dňa 30.3.2013, pričom úrok z omeškania má akcesorický vzťah k istine. 3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca dňa 29.3.2009 uhradil Z. Q.Č. v hotovosti sumu 225 Eur ako úhradu jeho faktúry č. XXXX/XX a požiadal spoločnosť AUTO ROTOS, s.r.o. o jej preplatenie na jeho účet v Tatra banke do 3 dní od doručenia. 4. Po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 261 ods. 1, § 387 ods. 1,2, § 388 ods. 1, § 391 ods. 1, § 397 Obchodného zákonníka, § 454 Občianskeho zákonníka. 5. Skonštatoval, že predmetom sporu zostalo zaplatenie úroku z omeškania zo sumy zaplateného bezdôvodného obohatenia a keďže pri zaplatení tejto sumy, t.j. pri vzniku právneho vzťahu boli obaja účastníci podnikateľmi a týkal sa ich podnikateľskej činnosti, ich vzájomné vzťahy posudzoval podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Námietku premlčania vznesenú žalovaným považoval za dôvodnú. Vyslovil, že podľa ustanovení Obchodného zákonníka je premlčacia doba štvorročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde a žalobca si mohol právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatniť na súde už nasledujúci deň po zaplatení, t.j. dňa 30.3.2009, kedy začala plynúť štvorročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňom 30.3.2013, pričom žalobca svoj nárok uplatnil na súde až dňa 1.7.2013, teda oneskorene. Z tohto dôvodu tak nemohol žalobcovi premlčaný nárok priznať a žalobu v celom rozsahu zamietol. K argumentácii žalobcu ohľadom premlčania nároku na úroky z omeškania s poukazom na rozhodnutia NS SR sp.zn. 30Obdo 36/2010 a 4Obdo 25/2009, podľa ktorých právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzniká za každý deň omeškania a úroky za každý deň omeškania sú samostatným právom, ktoré sa samostatne premlčujú, uviedol, že okrem týchto rozhodnutí existujú aj iné rozhodnutia NSSR, napr. sp.zn. 1Cdo 157/2009, podľa ktorého práve naopak, povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká samostatne za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením dlhu. Týmto dňom začína plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. Konštatoval, že rovnaký záver vyplýva aj z rozhodnutia NS ČR sp.zn. 21Cdo 681/2006 zo dňa 8.2.2007, v zmysle ktorého nie je možné, aby sa časť nároku na úroky z omeškania premlčala a časť nie. 6. Súd prvej inštancie sa s ním uvedenými rozhodnutiami stotožnil s konštatovaním, že sa už ďalej nezaoberal otázkou, či žalobcovi nárok na úroky z omeškania vôbec vznikol. Poukázal na to, že žalobca najprv tvrdil, že istinu 225 Eur spolu so svojimi faktúrami č. X/XXXX a č. XXXX/XX si na základe ústnej dohody s T.. Q. P. o započítaní vzájomných pohľadávok započítal s dlžným nájomným a rozdiel vo výške 17,56 Eur uhradil dňa 16.3.2009 v hotovosti. Započítaním by však podľa neho pohľadávky zanikli ku dňu, kedy sa vzájomné pohľadávky stretli a žalovaný by sa tak nemohol dostať do omeškania so splatením, ktorou otázkou sa musel zaoberať Okresný súd v Malackách. 7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s odôvodnením plného úspechu žalovaného v konaní. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku ďalej len „C.s.p.“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta C.s.p.). 11. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 13. Podľa ust. § 391 ods. 1 Obch. zák. pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Úroky z omeškania sa premlčujú vo všeobecnej štvorročnej premlčacej dobe (§ 397 Obch. zák.), z čoho vyplýva, že ich možno úspešne uplatniť v uzavretom časovom intervale, ohraničenom štyrmi rokmi odo dňa podania žaloby spätne, avšak len pokiaľ nedošlo aj premlčaniu istiny, nakoľko úrok z omeškania je akcesorickým záväzkom k hlavnému záväzku (istine). Rovnako ako hlavný záväzok trvá aj akcesorický záväzok. 14. Predmetom daného konania sú úroky z omeškania a posúdenie otázky premlčania tohto nároku vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným. Treba pritom vychádzať z toho, že úroky z omeškania nie sú samostatnými právami, ktorým by plynula samostatná premlčacia doba. Keďže sú v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, znášajú osud hlavnej pohľadávky, a preto sa premlčujú spolu s hlavnou pohľadávkou. Povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. V prejednávanej veci tak nevznikla povinnosť platiť úroky z omeškania samostatne, ale v súvislosti istinou, fakturovanou sumou a premlčacia doba začala plynúť splatnosťou istiny ako hlavného záväzku a jej uplynutím sa právo na úroky z omeškania premlčí ako celok. 15. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu a stanovisko súdu prvej inštancie a nimi uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, odvolací súd poukazuje rozhodnutie NS SR R 67 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 5/2014 so zaujatím zjednocujúceho stanoviska, že povinnosť platiť úroky z omeškania, vyplývajúca z vedľajšieho (akcesorického) právneho vzťahu, nemôže trvať dlhšie, než trvá hlavný záväzok, pretože uplynutím premlčacej doby sa právo premlčí ako celok. Preto, ak dôjde k premlčaniu hlavného právneho vzťahu, nemôže sa potom takýto právny následok uplynutia času nevzťahovať i na úroky z omeškania, ak povinný subjekt vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k úrokom z omeškania. Je totiž na vôli dlžníka v akom rozsahu uplatní námietku premlčania. Ak dlžník ako povinný subjekt svoju námietku premlčania uplatnil vo vzťahu k úrokom z omeškania, je potom povinnosťou súdu toto zákonné oprávnenie povinného subjektu rešpektovať. 16. V danom prípade si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie istiny 225 Eur spolu s úrokom z omeškania 10 % zo sumy 225 Eur od 3.4.2009 do zaplatenia, podaním zo dňa 9.12.2013 vzal žalobu v časti zaplatenia istiny 225 Eur späť a žiadal pripustiť zmenu petitu žaloby na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť mu úroky z omeškania 9,5% zo sumy 225 Eur od 1.7.2009 do 1.4.2013 vo výške 80,23 Eur. Uznesením zo dňa 5.2.2014 č.k. 24Cb 43/2013-89 bolo na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom konanie voči žalovanému v časti istiny 225 Eur a úroku z omeškania prevyšujúceho sumu 80,23 Eur právoplatne zastavené dňom 3.4.2014. Vzhľadom k tomu, že žalobcom bol uplatnený nárok na úrok z omeškania z ním uplatneného hlavého nároku na istinu, pričom štvorročná premlčacia doba na úroky z omeškania začala plynúť nasledujúcim dňom po splatnosti istiny a jej uplatním došlo k ich premlčaniu ako celku, ako aj na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, nebolo možné žalobcom uplatnený nárok na úrok z omeškania priznať. 17. Odvolací súd preto z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny aj vrátane trov konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ako strane úspešnej v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).