Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/62/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313206828 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1313206828.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobkyne: P. P., A.. XX.XX.XXXX, W. Č. Y. X, Q. O., zast. Advokátskou kanceláriou VIVID LEGAL, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, o zaplatenie 40.849,38 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 6. novembra 2015 č.k. 12C 60/2013-385 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e. V zamietajúcej časti a v časti o trovách konania napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 40.849,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.05.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.06.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.07.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.08.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.09.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.10.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.11.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.12.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.01.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.02.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.03.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.04.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.05.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.06.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.07.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.08.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.09.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.10.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.11.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.12.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.01.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.02.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.03.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.04.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.05.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.06.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.07.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.08.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.09.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.10.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.11.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.12.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.01.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.02.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.03.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.04.2013 do zaplatenia, vo výške 8,50 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.05.2013 do zaplatenia, vo výške 8,50 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.06.2013 do zaplatenia, vo výške 8,50 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.07.2013 do zaplatenia, vo výške 8,50 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.08.2013 do zaplatenia, vo výške 8,50 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.09.2013 do zaplatenia, vo výške 8,50 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.10.2013 do zaplatenia, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.11.2013 do zaplatenia, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.12.2013 do zaplatenia, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.01.2014 do zaplatenia, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.02.2014 do zaplatenia, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.03.2014 do zaplatenia, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.04.2014 do zaplatenia, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.05.2014 do zaplatenia, vo výške 8,15 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.06.2014 do zaplatenia, vo výške 8,15 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.07.2014 do zaplatenia, vo výške 8,15 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.08.2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.09.2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.10.2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.11.2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.12.2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.01.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.02.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.03.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.04.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.05.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.06.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.07.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.08.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.09.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 618,93 eur od 16.10.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 6.865,67 eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 2.450,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 4.415,17 eur, k rukám právneho zástupcu žalobkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Vykonaným dokazovaním ustálil, že strany sporu uzavreli dňa 19.01.1996 v zmysle ust. § 842 až 844 Obč. zák. zmluvu o poskytovaní plnenia z podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s., na základe ktorej sa žalobkyni doživotne založilo právo na vyplácanie dôchodku žalovaným vo výške 618,93 eur mesačne. Skonštatoval, že v zmluve nebola dohodnutá možnosť výpovede, čo znamená, že obe zmluvné strany pri jej uzatváraní nemali záujem ju v budúcnosti vypovedať. Žalovaný doručil žalobkyni výpoveď zo dňa 26.10.2009, keď ako dôvod výpovede uviedol ust. § 582 Obč. zák. a podľa trojmesačnej výpovednej doby za deň skončenia zmluvného vzťahu určil deň 31.03.2010. Žalovaný žalobkyni za obdobie od mája 2010 do rozhodnutia dôchodok neplatil. 3. Vec posúdil právne podľa ust. § 3 ods. 1, § 34, § 39, § 40 ods. 1 a 3, § 842, § 843, § 575 ods. 1, § 582 a § 517 ods. 2 Obč. zák. a ust. § 1, § 27 ods. 8, § 116, § 119 ods. 3 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a uviedol, že žalobkyňa si žalobou uplatnila nárok na zaplatenie dôchodku titulom zmluvy o poskytovaní plnenia z podporného dôchodkového fondu, ktorú posúdil ako zmluvu o dôchodku podľa ust. § 842 a nasl. Obč. zák. Vysvetlil, že dôchodok je potrebné chápať ako opakujúce sa plnenie (rentu), a že zmluvou podľa ust. § 842 Obč. zák., ktorá musí mať písomnú formu, sa niekto zaväzuje, že inému bude doživotne alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania vyplácať určitý dôchodok. Skonštatoval, že jej účelom je niekoho zabezpečiť, či už doživotne alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania, keď dobu trvania zmluvy možno viazať na konkrétnu dátumom neurčiteľnú objektívne zistiteľnú skutočnosť, z ktorej je možné bez pochýb zistiť, kedy sa skončí, pričom v čase uzatvorenia zmluvy nemusia mať zmluvné strany istotu, kedy dohodnutá doba uplynie, je však isté, že táto skutočnosť určite nastane. Vyhodnotil, že predmetnou zmluvou o poskytovaní plnenia z podporného dôchodkového fondu SLPS, a.s., sa v prospech žalobkyne založilo právo na vyplácanie dôchodku doživotne, teda na dobu určitú neurčitého trvania, keď bol presne určený okamih začiatku vyplácania dôchodku a okamih ukončenia právneho vzťahu, a to smrťou, teda skutočnosťou, ktorá nie je závislá od ľudskej vôle. Uviedol, že už charakter predmetného právneho vzťahu svedčí o tom, že takýto typ zmluvy nie je možné dohodnúť na čas neurčitý, ale buď doživotne, teda do okamihu smrti oprávneného, alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania špecifikovanú určitým časovým úsekom, ktorý má svoj začiatok a koniec. Mal za nepochybné, že pri predmetnej zmluve je jasne daný jej začiatok, a to počnúc mesiacom, nasledujúcim po mesiaci, v ktorom začala žalobkyňa poberať starobný alebo plný invalidný dôchodok, a tiež je jasne špecifikovaný jej koniec, a tým je smrť žalobkyne. Z uvedeného vyvodil, že sa jedná o určitú dobu s presne určeným začiatkom a koncom, len jej trvanie je neurčité, keďže trvanie právneho vzťahu bolo stranami dohodnuté do okamihu úmrtia žalobkyne, teda do doby, kedy nastane skutočnosť nezávislá od ich vôle, ale do doby objektívne zistiteľnej a určiteľnej. Po prejudiciálnom posúdení platnosti právneho úkonu výpovede zo zmluvy dospel k záveru, že žalovaný nemal právo uvedenú zmluvu zo dňa 19.01.1996 podľa § 582 Obč. zák. vypovedať, pretože nebola uzavretá na dobu neurčitú. Výpoveď zmluvy zo strany žalovaného vyhodnotil za v rozpore so zákonom a za neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 Obč. zák., a ustálil, že zmluva o poskytovaní plnenia z podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s., nebola touto výpoveďou žalovaného ukončená, je platná a účinná a zmluvné strany si musia podľa nej poskytovať plnenia. 4. Zaoberal sa aj námietkou žalovaného, ktorý tvrdil, že jeho záväzok voči žalobkyni zanikol z dôvodu nemožnosti plnenia (§ 575 a nasl. Obč. zák.), a vyhodnotil ju ako nedôvodnú, keď mal za to, že žalovaným cit. ust. § 27 ods. 8 zákona o bankách sa netýka vzťahov upravených predmetnou zmluvou, teda interných vecí banky a zamestnanca, ale tento zákon upravuje vzťahy banky navonok, t. j. uzatváranie zmlúv s klientmi, či inými bankami vzhľadom k predmetu činnosti. Uviedol, že tento záver priamo vyplýva z existencie interných predpisov banky týkajúcich sa úpravy zmluvy o dôchodku, ktorými si banka upravila spôsob poskytovania výhod svojim zamestnancom, ako uvádza Štatút, s poukázaním na výrazný humánny spôsob sociálnej a ekonomickej stabilizácie svojich zamestnancov. V tejto súvislosti poukázal na to, že obdobný názor vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 26/2012 zo dňa 25.04.2012. Uviedol, že žalovaný pred súdom argumentoval tiež tým, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 12C 119/2010-584 zo dňa 15.04.2013 bola zamietnutá žaloba žalobkyne, ktorou sa voči nemu domáhala určenia neplatnosti výpovede zo zmluvy o poskytovaní plnenia z podporného dôchodkového fondu, a to z dôvodu, že daná výpoveď je platná. Žalovaný tvrdil, že výrok tohto právoplatného rozsudku je podľa ust. § 159 ods. 2 O.s.p. záväzný, a preto súd nemôže v prejednávanej veci posúdiť výpoveď zo zmluvy ako neplatnú. Žalobkyňa s argumentáciou žalovaného nesúhlasila, keď poukázala na to, že uvedeným rozsudkom rozhodol Okresný súd Banská Bystrica o jej žalobe na plnenie za mesiac apríl 2010, a nie o neplatnosti výpovede. Po oboznámení sa s rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 12C 119/2010 súd prvej inštancie skonštatoval, že v predmetnom konaní sa 18 zamestnankýň žalovaného, medzi nimi aj žalobkyňa, domáhalo voči žalovanému pôvodne určenia neplatnosti výpovede z dôchodkových zmlúv, ale následnou pripustenou zmenou petitu sa žalobkyne od žalovaného domáhali úhrady plnenia zo zmlúv za mesiac apríl 2010. Uviedol, že okresný súd najskôr žalobe vyhovel, keď mal za to, že tieto zmluvy boli uzavreté na dobu určitú, a preto vyhodnotil výpoveď zo zmluvy za neplatnú. Na odvolanie žalovaného odvolací súd tento rozsudok zrušil, a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, a že ide o zmluvu na dobu neurčitú. Tento názor si následne okresný súd osvojil, a preto žalobu žalobkýň zamietol. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný sa domáhal pripojenia celého spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 12C 119/2010. Tento návrh zamietol, považujúc ho za nadbytočný a nehospodárny, pretože išlo o skutočne ojedinelý prípad, kedy súd takto rozhodol. Ustálil, že v uvedenom spore išlo o plnenie za jediný mesiac, apríl 2010, pričom v posudzovanej veci sa žalobkyňa domáha zaplatenia dôchodku za ďalšie mesiace, a to od mája 2010 doposiaľ. V tejto súvislosti poukázal i na to, že je mu jednak z jeho rozhodovacej činnosti, ako i zo žalobkyňou preložených súdnych rozhodnutí známe, že takmer všetky všeobecné súdy rozhodujú tak, že spornú zmluvu považujú za platne uzatvorenú na dobu určitú, a preto je výpoveď žalovaného zo zmluvy neplatná a jeho záväzok voči žalobkyni na vyplatenie renty i naďalej trvá. 5. Dospel potom k záveru, že žalobkyňou uplatnený nárok na plnenie je dôvodný, a jej žalobe v časti o zaplatenie žalovanej sumy vyhovel, a okrem istiny jej priznal aj žalovaný úrok z omeškania a to od 16.05.2010 do zaplatenia, kedy nastala splatnosť prvého plnenia, a následne vždy od odo dňa nasledujúceho po splatnosti každého jednotlivého mesačného plnenia. O úroku z omeškania rozhodol podľa ust. § 517 ods. 2 Obč. zák., § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a základnej úrokovej sadzby ECB, príslušnej pre vo výroku špecifikované obdobie ročne do zaplatenia. 6. V časti žalobkyňou požadovaného výroku, že žalovaný je jej povinný zaplatiť sumu 618,93 eur vždy ku dňu kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom rozsudok Okresného súdu Bratislava III nadobudne právoplatnosť, až do jej dožitia, s tým, že vyplácanie peňažných plnení sa skončí mesiacom, v ktorom sa žalobkyňa dožije aspoň prvého dňa tohto mesiaca, žalobu žalobkyne zamietol, pretože takto koncipovaný výrok mal za nevykonateľný pre jeho neurčitosť. 7. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnej žalobkyni priznal náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 2.450,50 eur a za trovy právneho zastúpenia vo výške 4.415,17 eur, z toho cestovné vo výške 6,66 eur a náhrada za stratu času 67,10 eur, a to za osem úkonov právnej služby s režijným paušálom a 20 % DPH, keď za dva vyúčtované úkony právnej služby žalobkyni náhradu nepriznal. 8. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie obe strany sporu, a to žalovaný proti vyhovujúcej časti a rozhodnutiu o trovách konania a žalobkyňa proti zamietajúcej časti a rozhodnutiu o trovách konania. 9. Žalobkyňa navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zmeniť a jej žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať jej náhradu trov konania v súlade s ňou vyčíslenými trovami. Nesúhlasila so zamietajúcim výrokom napadnutého rozsudku, keď vzhľadom na nedostatočné odôvodnenie zamietnutia časti jej žaloby poukázala na nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia. Zdôraznila, že sa druhým v žalobe požadovaným výrokom domáhala uloženia povinnosti žalovanému vyplácať jej mesačne sumu vo výške 618,93 eur vždy k 15-temu dňu kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom rozsudok súdu prvej inštancie nadobudne právoplatnosť, až do jej dožitia s tým, že vyplácanie peňažných plnení sa skončí mesiacom, v ktorom sa dožije aspoň prvého dňa tohto mesiaca, pričom nedostala žiadnu odpoveď na to, prečo považoval súd prvej inštancie tento ňou požadovaný výrok za neurčitý, čím jej bola zmarená možnosť kvalifikovane reagovať na jeho argumenty a právne závery. Vyjadrila názor, že odôvodnenie rozhodnutia v ňou napadnutej časti nezodpovedá ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a rozsudok je v napadnutej zamietajúcej časti nepreskúmateľný a arbitrárny. Nesúhlasila ani so samotným záverom súdu prvej inštancie, že jej žaloba je v tejto časti neurčitá, keď mala za to, že ňou požadovaný výrok je určitý a tiež vykonateľný. V tejto súvislosti poukázala tiež na to, že ak súd prvej inštancie považoval jej žalobu v tejto časti za neurčitú, mal povinnosť ju podľa ust. § 43 O.s.p. vyzvať na odstránenie vád a nie jej žalobu v uvedenej časti zamietnuť. Mala potom za to, že vydaním neodôvodneného rozhodnutia a porušením procesného postupu podľa ust. § 43 O.s.p. súdom prvej inštancie jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Nesúhlasila ani s rozhodnutím o trovách konania, keď mala za to, že súd prvej inštancie jej mal priznať náhradu trov právneho zastúpenia za všetky ňou uplatnené úkony právnej služby. 10. Žalovaný žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti zrušiť a konanie zastaviť, alebo zmeniť a žalobu v napadnutej časti zamietnuť, a žalobkyňu zaviazať na náhradu jeho trov konania. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutkový stav, keď nevykonal ním navrhnuté dokazovanie celým súdnym spisom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp.zn. 12C 119/2010. Z predmetného spisu totiž vyplýva, že uznesením okresného súdu, vydaného vyšším súdnym úradníkom dňa 17.01.2011, síce bola pripustená zmena petitu, ale on podal proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote odvolanie, a podaním odvolania sa uvedené uznesenie zo zákona zrušilo, pričom následne však už o zmene žaloby nebolo rozhodnuté sudcom. Z uvedeného vyvodil, že k pripusteniu zmeny žaloby nedošlo, a preto mohol okresný súd vo veci samej rozhodnúť len o pôvodnej žalobe o určenie neplatnosti výpovede. Mal potom za to, že v posudzovanej veci existuje prekážka právoplatne rozhodnutej veci v zmysle ust. 159 ods. 3 O.s.p., ktorú predstavuje právoplatný rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 12C 119/2010-584 zo dňa 15.04.2013, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobkyne o určenie neplatnosti výpovede zo zmluvy o poskytovaní plnenia z podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s., keď Okresný súd Banská Bystrica posúdil výpoveď z predmetnej zmluvy o dôchodku ako platnú. Z uvedeného vyvodil, že žalobkyňa sa už nemôže domáhať plnenia zo zmluvy o dôchodku, keď právo na toto plnenie malo vzniknúť až po uplynutí výpovednej doby. Súdu prvej inštancie tiež vytkol, že nezohľadnil v zmysle ust. § 159 ods. 2 O.s.p. záväznosť výroku právoplatného rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 12C 119/2010-584 zo dňa 15.04.2013. Poukázal na to, že Okresný súd Banská Bystrica právoplatne vyriešil medzi stranami tohto sporu právnu otázku platnosti výpovede zo zmluvy o dôchodku tak, že zamietol žalobu, a to odhliadnuc od toho, či rozhodol o žalobe o určenie alebo o žalobe o plnenie, pretože v odôvodnení rozsudku výslovne uvádza, že dôvodom zamietnutia žaloby je platnosť výpovede zo zmluvy o dôchodku. Takýmto výrokom bol potom viazaný aj súd prvej inštancie v tejto prejednávanej veci a nemohol preto posúdiť otázku platnosti výpovede inak. Namietal aj rozhodnutie o trovách konania, keď vzhľadom na to, že žalobkyňa nemala v spore plný úspech, nebolo možné na rozhodnutie o trovách aplikovať ust. § 142 ods. 1 O.s.p. S poukazom na skutočnosť, že súd prvej inštancie jednému žalobou požadovanému výroku vyhovel a druhý požadovaný výrok zamietol, je pomer úspechu a neúspechu oboch strán rovnaký a bolo preto namieste aplikovať ust. § 142 ods. 2 O.s.p. Nesúhlasil s počtom priznaných úkonov právnej služby, s priznaním cestovných náhrad advokátovi žalobkyne a ani s priznaním náhrady za stratu času. 11. Žalobkyňa navrhla vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného rozsudok súdu prvej inštancie v žalovaným napadnutej vyhovujúcej časti potvrdiť, keď s argumentáciou žalovaného nesúhlasila. Stotožnila sa so záverom súdu prvej inštancie o neúčelnosti a nehospodárnosti vykonania dokazovania pripojením súdneho spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 12C 119/2010. Zdôraznila, že predmetom uvedeného sporu bola žaloba na plnenie, ktorou sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia jedného mesačného dôchodku za mesiac apríl 2010, a nie určenie neplatnosti výpovede zo zmluvy o dôchodku, čo je zrejmé z rozsudku okresného súdu, ktorý je súčasťou spisu. Odmietla aj argumentáciu žalovaného, že okresný súd nerozhodol právoplatne o zmene petitu žaloby, keď v tejto súvislosti poukázala na to, že s touto námietkou žalovaného ohľadom procesného pochybenia okresného súdu sa v predmetnom súdnom konaní definitívne vysporiadal Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací. Mala tiež za to, že právoplatný rozsudok, ktorým bola zamietnutá jej žaloba o zaplatenie dôchodkového plnenia za mesiac apríl 2010, nemôže predstavovať prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre prebiehajúci spor, v ktorom sa rozhoduje o dôchodkových plneniach za obdobie máj 2010 a neskôr. Nesúhlasila ani s tvrdením žalovaného, že súd prvej inštancie porušil ust. § 159 ods. 2 O.s.p., z ktorého bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že sporové strany a štátne orgány sú viazané výlučne výrokom právoplatného rozsudku a nie jeho odôvodnením. Zdôraznila, že ani Okresný súd Banská Bystrica v konaní sp.zn. 12C 119/2010 ani žiadny iný všeobecný súd v inom súdnom konaní zatiaľ právoplatne meritórne nerozhodol vo výroku o otázke, či je výpoveď zo zmlúv platným právnym úkonom alebo nie. Poukázala na to, že otázka platnosti resp. neplatnosti výpovede zo zmlúv bola v súdnom konaní sp.zn. 12C 119/2010 posudzovaná výlučne ako prejudiciálna otázka, pričom predbežné posúdenie určitej otázky v rámci odôvodnenia právoplatného súdneho rozhodnutia nie je pre sporové strany a už vôbec nie pre súdy a iné štátne orgány záväzné. Zastávala potom názor, že súd prvej inštancie nebol viazaný predbežným posúdením otázky platnosti resp. neplatnosti výpovede z dôchodkovej zmluvy v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 12C 119/2010-584, a mohol túto otázku posúdiť odlišne. Mala však za to, že súd prvej inštancie bol naopak viazaný nálezom Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 26/2012-33, z ktorého vyplýva všeobecný záver, že zmluva o dôchodku dojednaná na doživotie predstavuje zmluvu uzavretú na dobu určitú, ktorú nemožno vypovedať podľa ust. § 582 ods. 2 Obč. zák. Vyjadrila sa aj k argumentácii žalovaného ohľadom rozhodnutia o trovách konania, s ktorou taktiež nesúhlasila a zotrvala na argumentoch, uvedených v jej odvolaní. 12. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal obe odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Najskôr sa zaoberal odvolaním žalovaného a dospel k záveru, že jeho odvolanie voči napadnutej vyhovujúcej časti rozsudku vo veci samej nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej vyhovujúcej časti rozsudku vo veci samej ako vecne správny potvrdil. 13. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle prechodného ustanovenia § 470 C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a s prihliadnutím na skutočnosť, že žaloba žalobkyne, o ktorej bolo napadnutým rozsudkom rozhodnuté, samotný napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, jeho poučenie o odvolaní, ako i odvolanie žalobkyne a žalovaného, spadajú pod režim procesných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, posudzoval odvolací súd napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa v čase konania a rozhodnutia účinných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a rozhodol podľa aktuálnej právnej úpravy Civilného sporového poriadku. 15. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie o žalobe žalobkyne na plnenie zo zmluvy o dôchodku, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním žalovaného napadnutej časti rozsudku, ktorou súd prvej inštancie žalobe žalobkyne v časti o zaplatenie žalovanej istiny 40.849,38 eur s príslušenstvom špecifikovaným v tomto výroku rozsudku vyhovel, a v podrobnostiach na ne poukazuje. Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisu a rozsudku v napadnutej vyhovujúcej časti konštatuje, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobkyne v tejto časti, ako aj na opodstatnenosť tvrdení žalovaného, ktoré uvádzal na svoju obranu, výsledky dokazovania zhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. účinným do 30.06.2016, dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe potom vyvodil aj správny právny záver o sporovými stranami platne uzavretej zmluve o poskytovaní plnenia z podporného dôchodkového fondu (ďalej len „zmluva o dôchodku“), ktorá bola uzatvorená na dobu určitú neurčitého trvania, o neplatnosti výpovede a o povinnosti žalovaného vyplatiť žalobkyni plnenia z podporného dôchodkového fondu. Na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka, tieto aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu žalobe v tejto časti aj náležite v súlade s v čase rozhodnutia účinným ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa dôsledne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentami a dôkaznými návrhmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť všetkých ich právne a skutkovo relevantných námietok. S odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, a keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje, a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalovaného. 16. Žalovaný v odvolaní argumentoval zjednodušene povedané tým, že súd prvej inštancie nezistil dostatočne skutkový stav a pochybil, keď napriek jeho návrhu nezabezpečil celý spis Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 12C 119/2010, pretože ak by ho pripojil, zistil by, že k pripusteniu zmeny žaloby žalobkyne zo žaloby určovacej o neplatnosť výpovede zo zmluvy o dôchodku na žalobu o plnenie z tejto zmluvy za mesiac apríl 2010 nedošlo, z čoho potom vyvodil, že právoplatným zamietnutím žaloby žalobkyne rozhodol Okresný súd Banská Bystrica o pôvodnej žalobe žalobkyne o určenie neplatnosti výpovede zo zmluvy o dôchodku. Z tohto svojho záveru potom odvodil jednak názor, že právoplatný rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 12C 119/2010-584 predstavuje pre prejednávanú vec prekážku veci právoplatne rozhodnutej podľa ust. § 159 ods. 3 O.s.p., ako i názor, že výrok predmetného právoplatného rozsudku je podľa ust. § 159 ods. 2 O.s.p. pre súd záväzný bez ohľadu na to, či ním bolo rozhodnuté o žalobe na určenie alebo o žalobe na plnenie, pretože z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že dôvodom zamietnutia žaloby je platnosť výpovede zo zmluvy o dôchodku. Mal potom za to, že súd prvej inštancie bol v prejednávanej veci výrokom predmetného rozsudku viazaný a nemohol posúdiť otázku platnosti výpovede inak. 17. Odvolací súd sa s jeho námietkami nestotožnil. V prvom rade považuje za potrebné uviesť, že žalovaným označený právoplatný rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 12C 119/2010-584 je súčasťou spisu, a je teda bezpochyby možné z neho zistiť, o čom okresný súd rozhodol a čím svoje rozhodnutie odôvodnil. Okresný súd Banská Bystrica predmetným rozsudkom zamietol (okrem žaloby iných žalobkýň) žalobu žalobkyne, ktorou sa po pripustení jej zmeny domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej dôchodok za mesiac apríl 2010 v zmysle zmluvy o poskytovaní plnenia z podporného dôchodkového fondu. Tvrdenie žalovaného, že Okresný súd Banská Bystrica predmetným rozsudkom rozhodol o zamietnutí žaloby žalobkyne o určenie neplatnosti výpovede zo zmluvy o dôchodku je preto nesprávne. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že predmetné konanie bolo právoplatne skončené práve uvedeným rozsudkom, a preto je oboznamovanie sa s procesným postupom Okresného súdu Banská Bystrica, ktorý rozhodnutiu predchádzal, v preskúmavanej veci bez významu a nehospodárne. Ak potom súd prvej inštancie celý spis Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 12C 119/2010 nepripojil s odôvodnením, že takýto postup by bol neúčelný a nehospodárny, rozhodol správne, keď podľa v čase konania pred súdom prvej inštancie účinného ust. § 120 ods. 1 O.s.p. boli síce sporové strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak len súd bol oprávnený rozhodnúť, ktoré z označených dôkazov vykoná. Podľa ust. § 159 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016 je výrok právoplatného rozsudku záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. Z uvedeného ustanovenia teda jednoznačne vyplýva, že pre súd prvej inštancie a tiež pre odvolací súd je záväzný len výrok právoplatného rozsudku a nie jeho odôvodnenie. I keď je potom samozrejme výrok právoplatného rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 12C 119/2010-584 pre súd záväzný, je nevyhnutné opätovne poukázať za to, že ním bola zamietnutá žaloba žalobkyne, ktorou sa voči žalovanému domáhala zaplatenia jej dôchodku za mesiac apríl 2010 v zmysle zmluvy o poskytovaní plnenia z podporného dôchodkového fondu, čo však nemá žiadny súvis s prejednávanou žalobou, ktorou sa žalobkyňa od žalovaného domáhala plnenia zo zmluvy o poskytovaní plnenia z podporného dôchodkového fondu za mesiac máj 2010 a nasledujúce mesiace. Keďže sa žalobkyňa v tomto konaní nedomáhala opätovne zaplatenia plnenia zo zmluvy o dôchodku za mesiac apríl 2010, nemôže právoplatné rozhodnutie o zamietnutí jej žaloby na plnenie za mesiac apríl 2010 predstavovať ani prekážku veci právoplatne rozhodnutej podľa ust. § 159 ods. 3 O.s.p., pretože o veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, sa v tomto spore nekoná. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie taktiež nebol v žiadnom prípade viazaný právnym posúdením predbežnej otázky Okresným súdom Banská Bystrica v uvedenom rozsudku, keďže je viazaný výlučne výrokom právoplatného rozhodnutia a nie jeho odôvodnením. Ak dospel k záveru, že zmluva o dôchodku dojednaná na doživotie predstavuje zmluvu uzavretú na dobu určitú, ktorú nemožno podľa ust. § 582 ods. 2 Obč. zák. vypovedať, posúdil vec po právnej stránke správne a v súlade s už ustáleným právnym názorom súdov všetkých stupňov a najvyšších súdnych autorít (nález Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 26/2012-33). Odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov. 18. Vzhľadom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že ak súd prvej inštancie žalobe žalobkyne v žalovaným odvolaním napadnutej časti o zaplatenie žalovanej istiny 40.849,38 eur s príslušenstvom vyhovel, rozhodol správne. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 19. V žalobkyňou odvolaním napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, pretože nie je v odvolacom konaní preskúmateľný. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o uloženie povinnosti žalovanému vyplácať žalobkyni mesačne sumu vo výške 618,93 eur vždy k 15-temu dňu kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom rozsudok súdu prvej inštancie nadobudne právoplatnosť, až do jej dožitia s tým, že vyplácanie peňažných plnení sa skončí mesiacom, v ktorom sa dožije aspoň prvého dňa tohto mesiaca, keď svoje rozhodnutie odôvodnil len tým, že tento žalobkyňou požadovaný výrok považoval za neurčitý. Takéto odôvodnenie rozhodnutia nie je možné pre nedostatok dôvodov preskúmať. Odvolací súd považuje za nevyhnutné dať súdu prvej inštancie do pozornosti, že podľa v čase rozhodovania platného a účinného ust. § 157 ods. 2 O.s.p. bolo povinnosťou súdu v odôvodnení rozsudku uviesť, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadrila žalovaná, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, a ako vec právne posúdil, pričom mal dbať na to, aby bolo odôvodnenie rozsudku presvedčivé. Z citovaného ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. teda vyplývala požiadavka, aby odôvodnenie rozsudku obsahovalo dostatok dôvodov, a ich uvedenie muselo byť zrozumiteľné. Napokon, aj súčasná právna úprava, obsiahnutá v ust. § 220 ods. 2 C.s.p., obdobne stanovuje, že „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé“, z čoho vyplýva nevyhnutný záver, že zákonodarca uložil súdu povinnosť svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Súd prvej inštancie sa vyššie uvedeným postupom neriadil, vypracoval rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti spôsobom nezodpovedajúcim zákonom predpísanej forme, a jeho odôvodnenie nemá náležitosti riadneho odôvodnenia v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. 20. Odvolací súd konštatuje, že relevantné odôvodnenie rozhodnutia o zamietnutí žaloby o uloženie povinnosti žalovanému vyplácať žalobkyni mesačne sumu vo výške 618,93 eur vždy k 15-temu dňu kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom rozsudok súdu prvej inštancie nadobudne právoplatnosť, až do jej dožitia s tým, že vyplácanie peňažných plnení sa skončí mesiacom, v ktorom sa dožije aspoň prvého dňa tohto mesiaca, teda uvedenie konkrétnych dôvodov (vychádzajúcich zo zisteného skutkového stavu a následného právneho posúdenia) úplne absentuje. Čo ho viedlo záveru, že požadovaný výrok je neurčitý a že žalobu žalobkyne je preto potrebné v tejto časti zamietnuť, súd prvej inštancie nevysvetlil. Nevysvetlil ani skutočnosť, prečo žalobu v tejto časti vôbec prejednal a rozhodol o nej, ak považoval požadovaný výrok za neurčitý. V prípade, že je žaloba neurčitá, bol predsa povinný vyzvať žalobkyňu na odstránenie jej vád. Odvolací súd potom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie o zamietnutí žaloby v tejto časti je arbitrárne, nakoľko jeho odôvodnenie nie je pochopiteľné a ani preskúmateľné, keďže v podstate absentuje. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že sporové strany majú právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, teda s uplatnením nárokov, a obranou proti takému uplatneniu. Úvahy súdu o skutkových, ale aj právnych záveroch musia byť riadne a zrozumiteľne odôvodnené tak, aby nevznikali pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia najmä zo strany strán sporu, ktorým je takéto rozhodnutie určené. 21. Nedostatok riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia je porušením práva strany sporu na spravodlivé súdne konanie, pretože sa mu tým odníma možnosť vnímať rozhodnutie ako logicky pochopiteľný celok a súčasne možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia opravných prostriedkov, a teda aj možnosť riadne konať pred súdom. Odňatie možnosti strane konať pred súdom je porušením jej procesných práv, a dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd dospel s poukazom na vyššie uvedené k záveru, že súd prvej inštancie týmto nesprávnym procesným postupom, keď vypracoval rozhodnutie v napadnutej zamietajúcej časti bez zákonom stanovených náležitostí, znemožnil žalobkyni uplatnenie jej patriacich procesných práv, nakoľko úplnou absenciou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia o zamietnutí časti jej žaloby, a teda arbitrárnosťou svojho rozhodnutia, odňal žalobkyni možnosť v podanom opravnom prostriedku skutkovo a právne argumentovať, čím jej odňal možnosť konať pred súdom a porušil jej právo na spravodlivý súdny proces. Tieto procesné pochybenia súdu prvej inštancie nie je možné v odvolacom konaní napraviť, nakoľko absentujúce odôvodnenie rozsudku nie je možné preskúmať. 22. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti ako i v súvisiacej časti o trovách konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom opätovne o žalobe žalobkyne ako aj o trovách konania rozhodne, pričom svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby boli jeho skutkové a právne závery zrozumiteľné a presvedčivé, a aby na ne strany mohli v prípadnom odvolaní reagovať, a aby bolo v odvolacom konaní preskúmateľné. 23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (ust. § 396 ods. 3 C.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).