Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/218/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313206953 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1313206953.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: AGAPE TREBIŠOV, s.r.o., Bratislava, M. R. Štefánika 3504/14, IČO : 36 598 640, zastúpenej JUDr. Jozefom Brázdilom, advokátom, AK so sídlom Trhová 1, Zvolen, proti žalovanej: Slovenská lekárnická komora, Bratislava, Nová Rožňavská 3, IČO : 30 808 898, zastúpená advokátskou kanceláriou Procházka & partners, spol. s r.o., Bratislava, Búdkova 4, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12. 7. 2016 č.k. 14C/70/2013 - 180, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaná m á právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 89.698,02 € s príslušenstvom, titulom náhrady škody a primeraného peňažného zadosťučinenia v sume 30.000 €. Žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť a konanie žiadal zastaviť; náhradu trov konania neuplatňoval. O trovách konania navrhoval rozhodnúť podľa § 258 CSP a prihliadnuť na dôvody osobitného zreteľa, spočívajúce najmä v v povahe nároku, ktorý vznikol aktívnym protiprávnym konaním žalovanej v rokoch 2009 - 2010 a zasiahol do dobrého mena žalobcu. Vzhľadom na výrazný časový odstup - 6 rokov - od vzniku udalostí považoval žalobca dokazovanie skutkových okolností prípadu za sťažené. K rozhodnutiu o späťvzatí žaloby primäla žalobcu najmä skutočnosť, že na tamojšom súde prvej inštancie prebiehalo tiež konanie medzi C.. N. ( ako žalobcom ) a Ministerstvom zdravotníctva SR, ktoré bolo z hľadiska ochrany dobrého mena a odškodnenia nemajetkovej ujmy prvoradé, a ktoré konanie je v prvoinštančnom stupni ukončené. 2/ Súd prvej inštancie zastavenie konania po právnej stránke oprel o ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 CSP; nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP či pojednávanie, nebol potrebný súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby; súd prvej inštancie preto konanie zastavil. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 CSP, s poukazom na to, že žalobca vzal žalobcu späť a teda procesne zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania žalovanému. Dôvody hodné osobitného zreteľa uvádzané žalobcom súd prvej inštancie v danom prípade nevzhliadol za dostatočné, keďže žalobcom uvádzané skutočnosti nie sú spôsobilé naplniť predpoklady § 257 CSP - nejedná sa o výnimočné okolnosti spočívajúce v okolnostiach danej veci, ani okolnosti na strane sporu. 3/ Uvedené uznesenie napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca; jeho odvolanie smerovalo proti výroku o trovách konania, v ktorej časti navrhoval uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súd žiadnej zo strán sporu neprizná právo na náhradu trov konania. Žalobca trval na tom, že okolnosti prípadu sú dostatočne relevantné na rozhodnutie o trovách v zmysle § 257 CSP; žalovaný aktívnym konaním spôsobil zásahy do dobrého mena žalobcu ako obchodnej spoločnosti, ale aj konateľky spoločnosti - farmaceutky C.. S. N., ktorá po dobu viac než dvoch rokov nemohla vykonávať svoju funkciu, pričom sa až neskôr v dôsledku zrušujúceho rozhodnutia súdom pri preskúmavaní nezákonnosti rozhodnutia SLEK ako správneho orgánu zistilo, že to bolo rozhodnutie v plnom rozsahu nezákonné. Žiadna satisfakcia zo strany SLEK či Ministerstva zdravotníctva neprišla. Žalobca opakovane realizoval pokusy o mimosúdne vyporiadanie nárokov so žalovaným, prípadne aj v nižších než žalovaných sumách, ale bez akejkoľvek odozvy, v dôsledku čoho boli nútení uplatniť si svoje práva súdnou cestou. C.. N. S. je už od založenia spoločnosti žalobcu jeho jedinou konateľkou a jedinou spoločníčkou. Preto prípadné peňažné nároky žalovaného - vo forme trov právneho zastúpenia - by musela znášať zo svojho majetku, pritom práve ona bola najviac poškodená nezákonným rozhodnutím SLEK aj Ministerstva zdravotníctva SR o odňatí jej licencie. Na druhej strane žalovaný nepriznaním náhrady trov konania veľkú ujmu neutrpí, keďže ide o právnickú osobu - samosprávnu organizáciu s vlastným aparátom. K späťvzatiu žaloby žalobca pristúpil aj vzhľadom na nekonanie súdu v danej veci, keď od podania žaloby súd v dlhších obdobiach vôbec nekonal, neskôr zrušil prvý termín pojednávania z 26. 5. 2015 a následne rok znovu nekonal, až do júla 2016. Od podania žaloby tak uplynuli 3 roky, od samotného skutku ešte dlhšia doba - udalosti sa stali v r. 2009 a 2010, čo by bolo pre dokazovanie náročné. Aj to viedlo žalobcu k rozhodnutiu vziať žalobu späť. 4/ Na odvolanie žalobcu sa žalovaná nevyjadrila. 5/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania ( t.j. vo výroku o trovách konania ) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 7/ Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 8/ Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. 9/ Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 10/ Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 11/ Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 12/ Keď súd zastavuje konanie, musí sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať otázkou, či niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie súd pritom posudzuje čisto z procesného hľadiska ( t.j. podľa procesného výsledku ). Nárok na náhradu trov konania teda musí mať oporu v ustanoveniach procesného práva, a nie hmotného. V tých prípadoch, kedy zastavenie konania zavinila strana sporu, prizná súd protistrane náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložila na uplatnenie alebo bránenie svojho práva. 13/ Citované ust. § 256 ods. 1 CSP vyžaduje zodpovednosť za zavinenie tej strany sporu, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie žaloby, platí, že žalobca nezavinil zastavenie konania vtedy, ak vzal späť žalobu, ktorá bola podaná dôvodne, pre správanie žalovaného; je tomu tak napr. vtedy, keď žalovaný po začatí konania zaplatil žalobcovi uplatňovanú pohľadávku alebo s ním uzavrel dohodu a pod. Znamená to, že ak má správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu žalovaného, musí ísť z procesného hľadiska o takú situáciu, kedy sa žalovaný zachová v intenciách žalobného návrhu ( petitu ), t.j. nastane situácia, kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním sa ( konaním ) žalovaného, bez toho, aby o veci meritórne rozhodol súd. V takýchto prípadoch má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ o takýto prípad nejde, je nutné uzavrieť, že to bol žalobca, kto zavinil ( z procesného hľadiska ), že konanie muselo byť zastavené. Potom má naopak žalovaný právo, aby mu žalobca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na bránenie svojho práva. 14/ V danej veci súd prvej inštancie zastavil konanie na základe späťvzatia žaloby žalobcom voči žalovanej, a to ešte pred začatím konania vo veci, bez toho, aby žalovaná svojím konaním ( po podaní žaloby na súde ) naplnila požiadavky žalobcu, obsiahnuté v jeho žalobnom petite. Z procesného hľadiska tak jednoznačne žalobca zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. Dôsledkom späťvzatia žaloby žalobcom za daných okolností je potom právo žalovanej, aby jej žalobca nahradil trovy, ktoré musela v konaní vynaložiť na svoju obranu. 15/ Zároveň odvolací súd konštatuje, že rovnako nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali podľa § 257 CSP žalovanej výnimočne náhradu trov konania nepriznať. Ustanovenie § 257 CSP znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania. Použitie ust. § 257 CSP teda negatívne dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, z ktorého dôvodu musí použite tohto ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter. Samotné dôvody hodné osobitného zreteľa a ani výnimočné okolnosti zákon ( Civilný sporový poriadok ) bližšie nešpecifikuje. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu ich práva na súde a ich postoj v konaní. Odvolací súd takéto výnimočné okolnosti z obsahu spisového materiálu nezistil, pričom za takéto okolnosti nemožno považovať tvrdenie o sťažení dokazovania v konaní vzhľadom na jeho dĺžku ani skutočnosť, že prebieha paralelne ďalší ( súvisiaci ) spor, ktorý žalobca označuje za prioritný ( z ktorého dôvodu sa tiež rozhodol nepokračovať v tejto súdenej právnej veci ). Odvolací súd poznamenáva, že bolo nutné pri rozhodovaní o trovách konania vziať do úvahy okolnosť, že by bolo nespravodlivé, aby žalovaná strana sporu, ktorá bránila svoje právo, nedostala náhradu trov konania, ktoré musela vynaložiť. Ustanovenie § 257 CSP by malo slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov, ktorú však odvolací súd v danom prípade nezistil, a teda nevidel dôvod na použitie ust. § 257 CSP. 16/ Súd prvej inštancie preto aplikoval ust. § 256 ods. 1 CSP správne, keď žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania, potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP. 17/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná mala v odvolacom konaní plný úspech, preto jej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).