Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/43/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313207165 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1313207165.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: SVB Alžbetin Dvor 569, Alžbetin Dvor 569, 900 42 Miloslavov, IČO: 42 264 685, zastúpený: JUDr. Marta Čarabová, advokátka, Prievozská 18, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: WSD - Real s.r.o., Na Revíne 29/C, 831 01 Bratislava, IČO: 43 802 877, o zaplatenie 947,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 25 Cb/92/2013 - 271 zo dňa 13.11.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 25 Cb/92/2013 - 271 zo dňa 13.11.2014 v časti, v ktorej žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny 439,91 eur s 0,05 % úrokom z omeškania denne od 28.06.2013 do zaplatenia, p o t v r d z u j e . Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 439,91 eur s 0,05 % úrokom z omeškania denne od 28.06.2013 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku súd žalobu zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného ako vlastníka bytov č. XX H. XX v bytovom dome so súp. č. XXX v T., miestna časť H. J., zapísanom na LV č. XXXX kat. úz. T., obec T., okres U., zaplatiť mu 947,43 eur s príslušenstvom z titulu nedoplatku z vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenie za rok 2010 a 2011. Vo vzťahu k bytu č. XX si uplatnil žalobca čiastku 324,30 eur pozostávajúcu z nedoplatku vo výške 307,42 eur za rok 2010 a 16,88 eur za rok 2011. Vo vzťahu k bytu č. XX si uplatnil žalobca čiastku 623,13 eur pozostávajúcu z nedoplatku vo výške 504,75 eur za rok 2010 a 118,38 eur za rok 2011. 2. Po vykonanom dokazovaní súd ustálil, že žalovaný je vlastníkom bytov č. XX a XX v bytovom dome so súp. č. XXX X. v T., časť H. J.. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu č. XX je Kúpna zmluva P.- XXXX/XX zo dňa 05.08.2009 a k bytu č. XX Kúpna zmluva P.-XXXX/XXXX zo dňa 25.05.2010. V zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. v platnom znení, bol žalovaný povinný platiť preddavky vo vzťahu k bytu č. XX od 01.09.2009 a vo vzťahu k bytu č. XX od 01.06.2010. 3. Ohľadom bytu č. XX uviedol, že za rok 2009 vznikol žalovanému nedoplatok 105,49 eur. Podľa vyúčtovania mal žalovaný za obdobie od 01.07.2009 do 31.12.2009 nedoplatok vo výške 158,23 eur. Nakoľko jeho povinnosť platiť preddavky začala až dňom 01.09.2009, žalovaný bol povinný platiť za 4 mesiace roku 2009, t.j. september - december 2009, a preto náklady na byt za rok 2009 súd ustálil vo výške 105,49 eur (nedoplatok 158,23 eur: 6 mesiacov ako vyúčtovanie za obdobie 01.07.2009 - 31.12.2009 x 4 mesiace ako reálna povinnosť žalovaného platiť za užívanie bytu). Za rok 2010 žalovaný mal preplatok 144,33 eur. Skutočné náklady za rok 2010 boli vo výške 499,41 eur, platba žalovaného zo dňa 22.04.2010 bola vo výške 798 eur, nedoplatok za rok 2009 bol 105,49 eur, na základe žiadosti žalovaného mu bol vrátený preplatok vo výške 48,77 eur, čiže preplatok žalovaného predstavuje sumu 144,33 eur. Za rok 2011 vznikol žalovanému nedoplatok 17,88 eur. Skutočné náklady za rok 2011 boli vo výške 568,38 eur, platby zo strany žalovaného boli vo výške 550,50 eur, nedoplatok je vo výške 17,88 eur. Z uvedeného prehľadu súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný mal ohľadne bytu č. XX za roky 2009-2011 preplatok vo výške 126,45 eur (144,33 eur - 17,88 eur). 4. Čo sa týka bytu č. XX súd prvej inštancie dospel k záveru, že za rok 2009 nemohol žalovanému vzniknúť nedoplatok, nakoľko jeho povinnosť platiť preddavky začala až dňom 01.06.2010. Za rok 2010 mu vznikol nedoplatok 446,98 eur. Skutočné náklady za rok 2010 boli vo výške 702,75 eur, tieto však boli účtované za celý rok, hoci povinnosťou žalovaného bolo platiť až počnúc dňom 01.06.2010, čiže za 7 mesiacov roku 2010. Súd preto ustálil, vychádzajúc zo skutočných nákladov povinnosť žalovaného vo výške 409,93 eur (nedoplatok 702,73 eur: 12 mesiacov ako vyúčtovanie za obdobie celého roku 2010 x 7 mesiacov ako reálna povinnosť žalovaného platiť za užívanie bytu), zo strany žalovaného neboli žiadne platby, na základe žiadosti žalovaného mu bol vrátený preplatok vo výške 37,05 eur, čiže nedoplatok žalovaného predstavuje sumu 446,98 eur. Za rok 2011 vznikol žalovanému nedoplatok 119,38 eur. Skutočné náklady za rok 2011 boli vo výške 682,90 eur, platby zo strany žalovaného boli vo výške 563,52 eur, nedoplatok je vo výške 119,38 eur. 5. Z vyššie uvedeného prehľadu vyplýva, že žalovaný mal ohľadne bytu č. XX za roky 2009 - 2011 nedoplatok vo výške 566,36 eur, po odrátaní jeho preplatku za byt č. XX vo výške 126,45 eur, jeho nedoplatok ohľadne bytov č. XX a XX za obdobie 2009 - 2011 predstavuje sumu 439,91 eur. Ohľadne uvedenej výšky súd považoval žalobu za oprávnenú, a preto jej v tejto časti vyhovel, nad uvedenú sumu súd žalobu ako neoprávnenú a nepreukázanú zamietol. Žalobcom uplatnený nárok konajúci súd právne posúdil podľa ust. § 8b ods. 2 písm. e), § 10 ods. 1, 6 zákona č. 182/1993 Z.z. v platnom znení. 6. Ďalej konajúci súd uviedol, že žalovaný vo svojich vyjadreniach poukazoval na skutočnosť, že z následného vyúčtovania za roky 2012 a 2013 mu vznikol na oboch bytoch preplatok, keďže od roku 2010 ku dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu uhradil celkom na účet žalobcu sumu 3.346,92 eur. Založil do spisu vyúčtovanie za rok 2013 k bytu č. XX a XX, z ktorého vyplýva nedoplatok vo výške 593,08 eur vo vzťahu k bytu č. XX a nedoplatok vo výške 566,73 eur vo vzťahu k bytu č. XX. Konajúci súd skonštatoval, že je pravdou, že vo vyúčtovaní sú uvedené nedoplatky za roky 2011, tak ako boli uvedené v žalobe, t.j. vo vzťahu k bytu č. XX vo výške 324,30 eur a vo vzťahu k bytu č. XX vo výške 623,13 eur, avšak ani po zohľadnení skutkového stavu tak, ako ho zistil konajúci súd a ktorý sa premietol v rozsudku, nevznikol žalovanému preplatok na jednotlivých bytoch. 7. Žalovaný sa tiež odvolával na ustanovenie § 330 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak má dlžník voči veriteľovi niekoľko peňažných záväzkov a dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, platenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného. Z prehľadu platieb, tak ako ich založil žalovaný do spisu v listinnej podobe, ako aj na CD nosiči, bolo podľa názoru súdu prvej inštancie zrejmé, že týmito platbami boli uskutočňované zálohové platby na jednotlivé byty v sume v súlade so stanovenou výškou týchto záloh výpočtovými listami. Táto skutočnosť bola zrejmá z prehľadu platieb, ktorý vypracoval priamo žalovaný. Suma jednotlivých platieb vždy korešponduje s výškou preddavkovej platby, čiže možno usúdiť, že tieto sumy nemali slúžiť na úhradu najskôr splatného dlhu, ale boli presne určené na úhradu jednotlivých mesačných zálohových platieb. Z uvedeného dôvodu nebolo možné podľa konajúceho súdu v danom prípade postupovať podľa § 330 ods. 3 Obchodného zákonníka a jednotlivé platby započítať na najstaršie neuhradené záväzky žalovaného. Pokiaľ ide o výšku zálohových platieb za jednotlivé roky, táto medzi účastníkmi sporná nebola, žiaden z nich túto skutočnosť nenamietal. V súvislosti s reklamáciou osobomesiacov týkajúcou sa bytu č. XX za rok 2010, v konaní nebolo preukázané, že údaje na odpočítacom hárku nezodpovedajú skutočnosti. 8. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj požadovaný 0,05 % úrok z omeškania ročne, keďže výška úrokovej sadzby bola upravená v čl. 16 bod 1 Zmluvy o spoločenstve, ktorá bola uzatvorená dňa 31.07.2012. Ako prvý deň omeškania ustálil deň 28.06.2013, t.j. deň nasledujúci po dni uplynutia 15-dňovej lehoty stanovenej žalovanému v platobnom rozkaze, keďže nebolo v konaní preukázané, kedy bolo žalovanému doručené vyúčtovanie za roky 2010 a 2011. Prvýkrát sa preto mohol žalovaný dozvedieť o nedoplatku až z platobného rozkazu a príloh, ktoré mu boli doručené dňa 12.06.2013 s určenou 15 - dňovou lehotou na plnenie. Do uvedeného termínu nebolo súdu preukázané, či a kedy bola výzva na zaplatenie nedoplatku žalovanému doručená, preto úroky z omeškania uplatnené za obdobie do 28.06.2013 súd zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. 9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Z obsahu odvolania vyplýva, že odvolanie sa týka časti rozsudku, ktorou súd žalobe vyhovel. Žalovaný sa stotožnil so záverom súdu ohľadne dátumu vzniku povinnosti úhrad. Nesúhlasil však s posúdením reklamácie osobomesiacov týkajúcich sa bytu č. XX za rok 2010. Konajúci súd si podľa neho odporuje, nakoľko v jednom odseku uvádza, že nebolo žalovaným preukázané, že údaje na odpočítacom hárku (reklamácia 24 mesiacov za byt č. XX za rok 2010, čiže povinnosť platiť za celý rok 2010, 2 osoby mesačne) nezodpovedá skutočnosti, no v druhom odseku, tvrdí, že žalovanému vznikla povinnosť uhrádzať poplatky od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po zápise vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti, tzn. od 01.06.2010. Nárok žalobcu na úhradu poplatkov za byt č. XX za rok 2010 v počte 24 osobomesiacov považoval za neoprávnený. Skutočný počet osobomesiacov za byt č. XX za rok 2010 je 7 osobomesiacov. Ďalej poukázal na to, že byty boli do 21.07.2010 staveniskom a boli neobývateľné. Prvý nájomník bytu č. XX uzatvoril nájomnú zmluvu 18.06.2010. Z uvedenej nájomnej zmluvy sú jednoznačné počiatočné stavy meračov teplej, studenej vody a elektrickej energie, ktoré sú takmer nulové. Analogicky je to aj s ostatnými bytmi č. XX a č. XX. Prví nájomníci v daných bytoch uzatvorili nájomnú zmluvu v prípade bytu č. XX dňa 02.09.2010 a v prípade bytu č. XX dňa 03.09.2010. Počet osobomesiacov žalovaný reklamoval u správcu, ale dostal negatívne stanovisko, s tým, že musí zaplatiť 24 osobomesiacov, aj keď skutočný stav bol 7 osobomesiacov, nájomná zmluva s prvým nájomníkom bola uzatvorená 18.06.2010, a elektrická energia zapojená 13.05.2010. Celkové náklady za byt č. XX za rok 2010 vyčíslené žalobcom v sume 702,73 eur počítané na 24 osobomesiacov považoval za neoprávnené. Náklady mali byť uplatnené len vo výške 7 osobomesiacov, tzn. v sume 702,73 eur/24 x 7 = 206,42 eur. Žalobca neoprávnene účtoval žalovanému sumu vo výške 496,31 eur. Takisto považoval za neoprávnený nárok na úhradu poplatkov za byt č. XX za obdobie 7-12/2009 vo výške 158,23 eur. Žalovaný nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti právoplatným zápisom do katastra nehnuteľností dňa 05.08.2010. Povinnosť platiť úhrady vznikla 01.09.2010. Vyúčtovanie za rok 2009 a pomernú časť na byt vypočítal správca zo zlého základu a aj za obdobie 07 a 08/2009, keď povinnosť platby za byt žalovaný nemal. Žalovanému bola naúčtovaná pomerná časť nákladov domu za 6 mesiacov, správne mala byť len za 4 mesiace. Správca neoprávnene naúčtoval sumu 158,23 eur namiesto sumy 105,49 eur, čo je o 52,47 eur viac. Ďalej poukázal na to, že byty boli obývateľné až po 21.07.2010, kedy boli namontované vnútorné zárubne, prechodové lišty, interiérové dvere a kuchynská linka. Elektrické prípojky boli zriadené 13.05.2010. 10. Zdôraznil tiež, že mu žalobca nepoukázal preplatky za rok 2013 v sume 214,49 eur a započítal ich s pohľadávkou, ktorá je predmetom tejto žaloby, pričom však neupravil petit žaloby, a to znížením žalovanej pohľadávky. 11. Žalovaný namietol, že považuje za neoprávnenú úhradu poplatkov za byt č. XX za rok 2009, nakoľko povinnosť úhrady mu vznikla až spolu s nadobudnutím vlastníckeho práva. Celkové skutočné náklady vyčíslené žalobcom za byt č. XX a byt č. XX a obdobie 07/2009 až 31.12.2011 predstavujú sumu 1.870,13 eur. Uvedená suma predstavuje podľa vyúčtovania správcu skutočné náklady za predmetné byty tzn. výšku pohľadávky žalobcu voči žalovanému v súvislosti s vlastníctvom a užívaním bytov. Žalovaný zhrnul, že poukázal v období roku 2010 a 2011 na účet správcu sumu celkom vo výške 1.912,02 eur. Žalovaný tak uhradil voči skutočným nákladom vyčíslených žalobcom za predmetné byty o 41,89 eur viac ako boli skutočné náklady. Žalovanému za predmetné obdobie vznikol preplatok vo výške 41,89 eur. Skutočná výška preplatku žalobcu voči žalovanému je podľa neho v skutočnosti oveľa vyššia, nakoľko žalobca požadoval úhrady nákladov za predmetné byty aj za obdobie, keď predmetné byty neboli vo vlastníctve žalovaného, žalovaný nemal odovzdané kľúče od bytov, byty neboli užívané menším počtom osôb ako vyčíslil žalobca a preplatky vo vyúčtovaniach 2013 boli žalobcom použité na úhradu nedoplatkov bez toho, aby žalobca znížil sumu požadovanú v petite. 12. Podľa názoru žalovaného je jednoznačne preukázané, že žalovaný eviduje u žalobcu za obdobie 2009 - 2011 preplatok vo výške 969,10 eur. Žalovaný od roku 2010 k dátumu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu poukázal na účet žalobcu celkom 3.346,92 eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby súd zamietol žalobu v plnom rozsahu a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania a na zaplatenie preplatku vo výške 969,10 eur. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 14. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 15. Odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že odvolanie žalovaného obsahuje rovnaké argumenty ako už uvádzal vo vyjadrení zo dňa 30.09.2014. Odvolací súd má za to, že s uvedenými argumentmi sa súd prvej inštancie vysporiadal a pri rozhodovaní o nároku žalobcu ich zohľadnil. 16. Pokiaľ ide o námietku, že nárok žalobcu na úhradu poplatkov za byt č. XX za rok 2010 v počte 24 osobomesiacov je neoprávnený a skutočný počet osobomesiacov za rok 2010 je sedem, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie uznal, že povinnosťou žalovaného bolo platiť náklady až počnúc dňom 01.06.2010, teda za 7 mesiacov v roku 2010 a pri výpočte nákladov súd prvej inštancie túto skutočnosť zohľadnil. Žalovaný mal za to, že tieto náklady mali byť počítané ako náklady na jednu osobu, pričom súd prvej inštancie vychádzal z dvojnásobného počtu osôb. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie riadne odôvodnil, prečo tento argument žalovaného nepovažoval za preukázaný. V konaní bol predložený odpočtový hárok, podľa ktorého boli užívateľmi bytu č. XX v mesiacoch 7-12/2010 dve osoby a užívateľmi bytu v roku 2010 tiež dve osoby, pričom žalovaný nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by pravdivosť údajov uvedených v tomto hárku, vyvrátil. 17. Za bezpredmetnú považoval odvolací súd námietku žalovaného, že nárok žalobcu na úhradu poplatkov za byt č. XX za obdobie 7-12/2009 vo výške 158,23 eur je neoprávnený. Súd prvej inštancie celkom jednoznačne uviedol, že za rok 2009 vznikol žalovanému nedoplatok vo výške 105,49 eur s prihliadnutím na skutočnosť, že povinnosť platiť preddavky vznikla žalovanému až dňa 01.09.2009. V tomto smere dal teda konajúci súd za pravdu žalovanému a vec posúdil v zmysle jeho názoru. 18. Odvolaciu námietku, že byty boli obývateľné až po 21.07.2010, nepovažoval odvolací súd za relevantnú, nakoľko pre vznik povinnosti platiť preddavky je rozhodujúci vklad vlastníckeho práva k bytu do katastra nehnuteľností, a nie okamih, kedy došlo k začatiu skutočného užívania nehnuteľností. Tiež je irelevantná námietka, že je neoprávnený nárok žalobcu na úhradu poplatkov za byt č. XX za rok 2009. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie tento nárok žalobcu považoval za nedôvodný, keď dospel k záveru, že žalovaný nebol povinný za rok 2009 platiť žiadne preddavkové platby, a preto mu nemohol za tento rok vzniknúť nedoplatok. 19. V súvislosti s námietkou, že mu neboli poukázané preplatky vo výške 214,49 eur, odvolací súd odkazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie, že po zohľadnení skutkového stavu veci nevznikol žalovanému preplatok na jednotlivých bytoch. 20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli. 22. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).