Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/689/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313208027 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1313208027.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobkyňe: V. K., B. B. X, B., zastúpenej Mgr. Martinom Černákom, advokátom, so sídlom Zochová 5, Bratislava, proti žalovanému: D.. V. K., B. E. X, B., zastúpenému advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol. s r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa č. 10, Bratislava, o návrhu na zrušenie uznesenia o schválení súdneho zmieru, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III., zo dňa 13.05.2014 č.k. 11C/74/2013-80, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 16. 01. 2013 sp. zn. 5C/150/2010-107 o schválení súdneho zmieru v časti ich dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, X-izbovému bytu č. XX na X. poschodí, nachádzajúcom sa v B. na R. E. Č.. X, Q.X.. Č.. XXX, V. Č.. X, postavenom na pozemku parc. č. XXXX, parcela registra C., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu o veľkosti 641/25197, zapísaný v katastri nehnuteľností Katastrálnym úradom Bratislava, Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, mestská časť A. V., na E. Č.. XXXX. Rozhodol tak podľa § 37 ods. 1, § 39 Obč. zákonníka, § 99 ods. 1, 2, 3, 4 O.s.p. a § 34 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, keď zo spisu Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 5C/150/2010 zistil, že žalovaný sa v konaní ako žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán k predmetnému bytu a navrhol, aby súd prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá bude povinná vyplatiť mu sumu 50.000,- eur z titulu náhrady za spoluvlastnícky podiel, alternatívne, aby súd podielové spoluvlastníctvo zrušil a nariadil predaj nehnuteľnosti. Na pojednávaní dňa 02.11.2011 navrhol, aby súd nehnuteľnosť prikázal do jeho výlučného vlastníctva s tým, že žalovanej vyplatí sumu 50.000,- eur z titulu náhrady za spoluvlastnícky podiel. Vo veci bol ustanovený znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie oceňovanie nehnuteľností, ktorý určil všeobecnú hodnotu predmetného bytu v sume 85.600,- eur. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 16.01.2013 zistil, že právna zástupkyňa žalobcu požiadala o prerušenie pojednávania s tým, že účastníci sa pokúsia spor ukončiť zmierom. Po prerušení pojednávania účastníci uviedli, že majú záujem predmet sporu riešiť súdnym zmierom a navrhujú, aby súd schválil navrhovaný zmier. Uznesením zo dňa 16.01.2013 súd schválil navrhovaný zmier s tým, že žalobca a žalovaná súhlasia so zrušením podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, výlučným vlastníkom nehnuteľnosti sa stane žalobca, ktorý sa zaviazal zaplatiť žalovanej sumu 42.800,- eur, titulom vyporiadania spoluvlastníckeho podielu, najneskôr do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaná sa zaviazala byt vypratať a odovzdať najneskôr do 6 mesiacov odo dňa zaplatenia celej sumy 42.800,- eur. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že povaha veci pripúšťa skončiť konanie súdnym zmierom, zmier nebol uzavretý v rozpore s právnymi predpismi, a preto ho schválil; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.02.2013. Predmetné rozhodnutie bolo záznamom (Z-4860/13) premietnuté do katastra a ako výlučný vlastník bytu je ďalej vedený žalovaný. Konštatoval, že okresný úrad záznam vykonal, predloženú listinu považoval za spôsobilú na vykonanie záznamu. Poukázal na to, že návrh na zrušenie uznesenia o schválení zmieru môže podať ten účastník zmieru, ktorému jeho neplatnosťou bola spôsobená ujma na jeho právach. V konaní nebolo preukázané, že by pri uzatváraní súdneho mieru bol vyvíjaný nátlak zo strany súdu tak, ako to naznačovala žalobkyňa, súdny zmier bol uzatvorený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a nebolo preukázané, že by bol v rozpore s hmotným právom. Ďalej uviedol, že v prejednávanom prípade išlo o konanie, v ktorom povaha veci pripúšťa, aby strany skončili konanie súdnym zmierom. V konaní nebolo preukázané, že súdny zmier bol schválený v rozpore s hmotným právom, a ani skutočnosť, že žalobkyni bola spôsobená ujma na jej právach. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., tak, že žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v sume 249,24 eur k rukám právneho zástupcu žalovaného, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. 2. Proti tomuto rozsudku v stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa, žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť a žalobe vyhovieť a odporcovi uložiť povinnosť nahradiť jej trovy konania. Poukázala na ust. § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., § 121 ods. 2 Obč. zákonníka, § 2 ods. 4, 5, 6, 47 zákona č. 182/1993 Z.z., § 3 ods. 1, § 39 Obč. zákonníka, § 99 ods. 2 a 4 O.s.p., čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ďalej na platnú judikatúru, a to rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/4/2012 zo dňa 26. 09. 2012, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/9/2008 zo dňa 31.03.2009 a uviedla, že dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k bytu sa považuje za zmluvu o prevode vlastníctva k bytu, pretože na jej základe dochádza k prevodu spoluvlastníckeho podielu bytu z jedného spoluvlastníka na druhého spoluvlastníka a na platnosť takejto dohody sa vyžaduje, aby okrem všeobecných náležitostí podľa § 43 a nasl. Obč. zákonníka obsahovala aj ďalšie náležitosti, vyžadované osobitnými predpismi vrátane zákona č. 182/1993 Z.z., ktorý určuje podstatné obsahové náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva k bytu. V rozpore s uvedeným však dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k bytu zo dňa 16.01.2013 neobsahuje obligatórne náležitosti podľa citovaného ustanovenia, a to konkrétne popis a príslušenstvo bytu, určenie rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu, určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku a úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku. Namietala, že ak je obsahom súdneho zmieru určitý konkrétny hmotnoprávny úkon, na to, aby bol zmier platný, musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti tohto hmotnoprávneho úkonu. Absencia podstatných obsahových náležitostí zmluvy je nedostatkom, ktorý spôsobuje jej neurčitosť, odporuje zákonu a má za následok jej absolútnu neplatnosť podľa § 37 ods. 1 a § 39 Obč. zákonníka. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.01.2009 sp.zn. 6Sžo/82/2008 a odbornú literatúru: Š., F.. G. a kol.: Občiansky súdny poriadok I. diel komentár 2. vydanie Praha: C.. O.. B., XXXX, Q.. XXX namietala, že zmier strán o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k bytu zo dňa 16.01.2013 je v rozpore s ust. § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., a boli preto splnené podmienky podľa § 99 ods. 4 O.s.p. na zrušenie uznesenia, ktorým ho súd schválil. Záver súdu prvej inštancie o súlade schváleného zmieru s hmotným právom preto nevychádza zo správneho právneho posúdenia veci, poukázala na to, že do obsahu základného práva na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR patrí aj právo každého účastníka na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej formy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Každý má právo, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Pokiaľ súd v pôvodnom konaní dospel k záveru, že zmier uzavretý stranami nie je v rozpore s právnymi predpismi a súdny zmier schválil bez toho, aby reálne aj túto dohodu komplexne posúdil podľa hmotného práva, postupoval v rozpore s procesnými zásadami a ústavno-procesnými princípmi, čím porušil základné právo žalobkyne na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a taktiež jej právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobkyňa ako strana pôvodného konania je aj z týchto dôvodov osobou oprávnenou na podanie návrhu na zrušenie predmetného uznesenia o schválení súdneho zmieru. Ďalej namietala, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd prihliadať z úradnej povinnosti a absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, ak na jeho základe došlo k zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností záznamom podľa § 34 z. č. 162/1995 Z.z. Namietala aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie pre nedostatočné odôvodnenie, keď súd sa presvedčivo nevyrovnal s jej podstatnou námietkou o nezákonnosti uznesenia o schválení súdneho zmieru z dôvodu absencie jeho podstatných náležitostí uvedených v citovanom ustanovení. 3. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP ") účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 4. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobkyne, ktorou sa domáhala zrušenia uznesenia Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 16.01.2013 č.k. 5C/150/2010-107 o schválení súdneho zmieru v časti dohody strán o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k bytu, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré žalovaný uviedol na svoju obranu, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkových záverom a vec posúdil správne aj po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Obč. zákonníka a Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase vydania napadnutého rozsudku, a dospel k správnemu záveru, že v konaní nebolo preukázané, že súdny zmier bol schválený v rozpore s hmotným právom, a ani skutočnosť, že žalobkyni bola spôsobená ujma na jej právach. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie aj dostatočne odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., účinného v čase vydania napadnutého rozsudku, resp. § 220 ods. 2 CSP, keď s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie po stránke skutkovej, aj po právnej stránke a jeho odôvodnenie je tak dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých záverov. Proti týmto záverom súdu prvej inštancie mohla žalobkyňa náležite skutkovo a právne argumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo zachované jej základné právo na spravodlivý súdny proces a nebola jej odňatá možnosť konať pred súdom. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nemožno považovať za svojvoľné, či zjavne neodôvodnené, keď z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie na základe tvrdení žalobkyne skúmal obsah schváleného súdneho zmieru z hľadiska jeho súladu s hmotným právom, ako aj okolnosti, za ktorých bol zmier medzi stranami uzavretý, a tiež skutočnosť, či žalobkyni bola spôsobená ujma na jej právach a s týmito skutočnosťami sa v odôvodnení rozsudku aj vysporiadal. Za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nezodpovedá predstavám a očakávaniam strán. S ohľadom na uvedené žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod, založený na tvrdení, že bolo porušené jej právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nemôže obstáť. 5. Žalobkyňa sa v konaní domáhala zrušenia uznesenia Okresného súdu Bratislava IV č.k. 5C/150/2010-107 zo dňa 16.01.2013 o schválení súdneho zmieru strán v časti ich dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k bytu, špecifikovanému v tejto dohode, pretože uzavretý zmier strán je podľa hmotného práva neplatný, a to z dôvodu absencie podstatných náležitostí podľa § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. 6. Odvolací súd z obsahu spisu, ako aj z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 5C/150/2010 zistil, že predmetom zmieru schváleného súdom uznesením zo dňa 16.01.2013 č.k. 5C/150/2010-107 bola dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorá je upravená v ust. § 141 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého pre platnosť takejto dohody sa vyžaduje dohoda o zrušení podielového spoluvlastníctva a dohoda o vzájomnom vyporiadaní spoluvlastníctva a v prípade, ak je predmetom zrušenia spoluvlastníctva nehnuteľnosť, vyžaduje písomnú formu dohody o zrušení spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní. 7. Ust. § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov upravuje zákonom stanovené podstatné náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome. 8. Nesporné je, že strany sa dohodli na zrušení podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu tak, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti sa stane žalovaný a titulom vyrovnania spoluvlastníckeho podielu zaplatí žalobkyni sumu 42.800 eur. I keď dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva takýmto spôsobom dochádza fakticky k prevodu spoluvlastníckeho podielu, je potrebné rozlišovať takúto dohodu uzavretú medzi spoluvlastníkmi v zmysle § 141 ods. 1 Obč. zákonníka od zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavretej podľa § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. Pri posudzovaní platnosti dohody o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva z hľadiska zákonom stanovených podstatných náležitostí, nemožno túto dohodu stotožňovať so zmluvou o prevode vlastníctva bytu uzatvorenou v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., ktorou sa spravidla realizuje prevod vlastníctva bytu, príp. spoluvlastníckeho podielu, na inú osobu, ktorá nie je spoluvlastníkom tohto bytu a konkrétne údaje a skutočnosti, tvoriace podstatné náležitosti tejto zmluvy, týkajúce sa špecifikácie nehnuteľnosti, nie sú tejto osobe známe, ale potrebné je prihliadnuť na to, že dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, uzatvorená podľa § 141 Obč. zákonníka, ktoré vychádza zo zásady zmluvnej voľnosti spoluvlastníckych vzťahov, rieši iba vnútorné vzťahy spoluvlastníkov bez toho, aby sa toto riešenie dotklo vzťahov spoluvlastníkov voči tretím osobám a slúži definitívnemu usporiadaniu vzťahov spoluvlastníkov nehnuteľností, ktorým z titulu spoluvlastníctva je predmet tejto dohody, a to vrátane popisu bytu, príslušenstva bytu, vybavenia bytu, určenia podlahovej plochy a pod. dostatočne známy, a ktorí prípadne už uzavreli alebo pristúpili k zmluve o spoločenstve vlastníkov, alebo k zmluve o výkone správy. Neuvedenie týchto náležitostí, na ktoré žalobkyňa poukazovala, a ktoré sú v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. stanovené ako podstatné náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu, v dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, nespôsobuje ani neurčitosť tejto dohody v časti špecifikácie jej predmetu, ktorý je v danom prípade vymedzený dostatočne určitým spôsobom uvedením ostatných identifikačných údajov. 9. Vzhľadom na uvedené odvolací súd posúdil ako nedôvodné námietky žalobkyne, uvedené v jej odvolaní, týkajúce sa absencie podstatných náležitostí uvedených v ust. § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. a stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že súdom schválený zmier nie je v rozpore s hmotným právom. Taktiež sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že návrh na zrušenie uznesenia o schválení zmieru môže podať ten účastník zmieru, ktorému jeho neplatnosťou bola spôsobená ujma na jeho právach, pričom v konaní nebolo preukázané, že by bola spôsobená ujma na právach žalobkyne schválením predmetného zmieru strán v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k bytu. 10. Pokiaľ žalobkyňa poukázala v odvolaní na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, odvolací súd zistil, že tieto neboli vydané v konaní, ktorých predmetom by bolo posudzovanie platnosti zmluvy o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, uzatvorenej podľa § 141 Obč. zákonníka, ale v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2MCdo/9/2008 zo dňa 31.03.2009) a v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe darovacej zmluvy, predmetom ktorej bol byt (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.01.2009 sp.zn. 6Sžo/82/2008), týkali sa teda prevodu vlastníctva bytu na základe darovacej zmluvy a zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k bytu, a keďže sa netýkali usporiadania vzájomných vzťahov medzi spoluvlastníkmi bytu, nie sú podľa názoru odvolacieho súdu aplikovateľné na daný prípad. 11. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).