Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/680/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313210588 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1313210588.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: W.. V. S., A. A. W. XXX, S. W., proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska č. 2, IČO: 31690904, zastúpenému: MST PARTNERS, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Laurinská 3, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15. júna 2015, č.k. 44C 113/2013-210, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu; ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach vydaného dňa 19.01.2012 vo veci sp.zn. 2C/3368/2012; a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že rozsudkom Arbitrážneho súdu v Košiciach vydaného dňa 19.01.2012 vo veci sp.zn. 2C/3368/2012 bola uložená povinnosť žalobkyni (v rozhodcovskom konaní žalovanej) zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní žalobcovi) sumu 157,12 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- Eur. Rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobkyni dňa 05.06.2013 a žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku súdu doručila dňa 17.06.2013, teda v zákonnej lehote. S poukazom na ust. § 40 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z. uviedol, že predmetom konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu popretia rozhodcovskej zmluvy a porušenia zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Vychádzajúc z ust. § 243d zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok); prijatého v súvislosti so zákonom č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní; konštatoval, že predmetom preskúmavaného rozhodcovského rozsudku je spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve - poistná zmluva uzavretá medzi poisťovateľom (žalovaným) a poistníkom (žalobkyňou) na kapitálové životné poistenie a žalovaný v priebehu sporu uviedol, že na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý je predmetom konania (rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach vydaný dňa 19.01.2012 vo veci sp.zn. 2C/3368/2012), neinicioval exekučné konanie voči žalobkyni do troch mesiacov od účinnosti uvedenej novely Exekučného poriadku, t.j. do 31.03.2015. Na základe uvedeného dospel k záveru, že v dôsledku skutočnosti, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu (spotrebiteľský spor) a zároveň žalovaný neinicioval exekučné konanie voči žalobkyni do troch mesiacov od účinnosti § 243d Exekučného poriadku (t.j. do 31.03.2015), predmetný rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul už prestal účastníkov rozhodcovského konania (žalobkyňu a žalovaného) zaväzovať, t.j. nastala právna skutočnosť, na základe ktorej by sa rozhodnutie súdu vo veci zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku javilo ako nadbytočné. Mal za to, že zmenou právnej úpravy sa tak dosiahol právny stav v prospech žalobkyne, ktorý by nastolil aj rozsudok súdu v prípade, že by jej žalobe vyhovel. Za tejto situácie žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol a nezaoberal sa hmotnoprávnym posúdením žaloby z hľadiska žalobkyňou uvádzaných dôvodov na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 150 ods. 1 O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo jej žalobe v celom rozsahu vyhovené dôvodiac tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď postupoval v rozpore s § 372w O.s.p., ktorý nadobudol účinnosť od 01. 01. 2015 a na základe ktorého bol povinný vo veci konať. Vytýkala súdu prvej inštancie, že poukázal na novelizáciu Exekučného poriadku (§ 243d zákona č. 233/1995 Z.z.) účinnú až dňom 01. 01. 2015. Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že by zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo nadbytočné. Súd prvej inštancie sa mal zaoberať hmotnoprávnym posúdením žaloby, teda poistnou zmluvou a bol povinný vec prerokovať podľa predpisov platných do 31. 12. 2014. 3. Žalovaný v odvolacom konaní predložil "vyjadrenie k návrhu na začatie konania" adresované Okresnému súdu Pezinok vo veci sp.zn. 37C/170/2013, v ktorom poukázal na to, že na základe § 243d Exekučného poriadku sa v danej veci právne postavenie účastníkov súdneho konania obnovilo do stavu pred vydaním rozhodcovského rozsudku - žalobca nie je viazaný povinnosťou založenou rozhodcovským rozsudkom a žalovaný nemôže uplatňovať nárok mu rozhodcovským rozsudkom priznaný. Skutočnosť, že v dôsledku aplikácie uvedeného ustanovenia na uvedený rozhodcovský rozsudok prestáva tento účastníkov zaväzovať, znamená to, že uvedená novela Exekučného poriadku anuluje právoplatnosť tohto rozhodcovského rozsudku, v dôsledku čoho sú obe strany konania bez vlastného zavinenia, resp. pričinenia, objektívne bez právneho záujmu na výsledku konania. Súd je tak povinný pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalobu zamietnuť. Zo strany súdu by išlo len o akademické rozhodnutie a činnosť justičných orgánov by strácala akýkoľvek zmysel predpokladaný O.s.p. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák.č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. 5. Súd prvej inštancie žalobu zamietol s poukazom na ustanovenie § 243d ods. 1 Exekučného poriadku účinné od 01.01.2015, keď dospel k záveru, že v dôsledku skutočnosti, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu (spotrebiteľský spor) a zároveň žalovaný neinicioval exekučné konanie voči žalobkyni do troch mesiacov od účinnosti uvedeného ustanovenia (t.j. do 31.03.2015), predmetný rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul už prestal účastníkov rozhodcovského konania (žalobkyňu a žalovaného) zaväzovať, a teda nastala právna skutočnosť, na základe ktorej by sa rozhodnutie súdu vo veci zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku javilo ako nadbytočné. Mal za to, že zmenou právnej úpravy sa tak dosiahol právny stav v prospech žalobkyne, ktorý by nastolil aj rozsudok súdu v prípade, že by jej žalobe vyhovel. 6. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa bola so žalovaným v zmluvnom vzťahu na základe poistnej zmluvy uzatvorenej dňa 17.08.2007, obsahujúcej namietanú rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný sporný rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa v súdnom konaní domáha v postavení spotrebiteľa. 7. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie v tom, že v dôsledku márneho uplynutia trojmesačnej lehoty v zmysle ustanovenia § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, prestal sporný rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul obe strany (žalobkyňu a žalovaného) zaväzovať. 8. Strata záväznosti rozhodcovského rozhodnutia vyplývajúca z ust. § 243d ods. 1 Exekučného poriadku však nemala vplyv na (už začaté) konania o žalobe spotrebiteľa o zrušenie rozhodcovského rozsudku v tom zmysle, že by privodila zánik práva spotrebiteľa domáhať sa jeho zrušenie všeobecným súdom. V dôsledku prijatej právnej úpravy nezanikol ani predmet konania - vydaný rozhodcovský rozsudok, keďže ani po nadobudnutí účinnosti § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, rozhodcovský rozsudok vydaný pred 01. januárom 2015 nezanikol, nebol zrušený, nezanikla ani jeho právoplatnosť a uvedenou právnou úpravou nebol anulovaný, pretože z predmetného ustanovenia Exekučného poriadku vyplýva len tá skutočnosť, že dňom 01. apríla 2015 nie je vykonateľným exekučným titulom, pokiaľ do 31. 03. 2015 nebol podaný návrh na jeho vykonanie. 9. Nakoľko existencia právneho záujmu na zrušení rozhodcovského rozsudku nie je zákonným predpokladom pre meritórne prejednanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, potom z nedostatku právneho záujmu žalobkyne na zrušení rozhodcovského rozsudku; vyplývajúceho zo zmeny právnej úpravy v priebehu konania; nemožno vyvodiť záver o nadbytočnosti vydania súdneho rozhodnutia v prospech žalobkyne na základe ňou (skôr) podanej žaloby. 10. Pokiaľ teda strata záväznosti rozhodcovského rozsudku nemala za následok jeho zrušenie, a nedošlo ani k zániku vecnej legitimácie strán v prebiehajúcom konaní o jeho zrušenie (márnym) uplynutím trojmesačnej lehoty, neexistuje preto žiadna zákonná prekážka na to, aby v sporovom konaní na základe riadne a včas podanej žaloby súd preskúmal existenciu zákonných podmienok na jeho zrušenie; opačný postup súdu, ktorý by sa odmietol meritom podanej žaloby zaoberať len z dôvodu, že zákonodarca sprísnil (obmedzil) podmienky vykonania rozhodcovských rozsudkov vydaných pred 01.januárom 2015, by viedol k odopretiu spravodlivosti (denegatio iustitiae) a bol by v rozpore aj s princípom právnej istoty a legitímnych očakávaní. 11. V prípade, ak všeobecný súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe ( § 43 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z.). Pokiaľ teda bude žalobkyňa v danom spore o zrušenie rozhodcovského rozsudku úspešná, rozhodnutie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je konečné a súd musí pokračovať v konaní v rozsahu žaloby uplatnenej na rozhodcovskom súde. Právna úprava Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01.2015 tak neodstránila medzi stranami sporu právnu neistotu, či žalovaný má voči žalobkyni pohľadávku vyplývajúcu zo sporového rozhodcovského rozsudku, ktorý nárok mu bol priznaný zo základného zmluvného vzťahu vyplývajúceho z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným. 12. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie svoj záver o nadbytočnosti (meritórneho) rozhodnutia o podanej žalobe založil na nesprávnom právnom posúdení veci, pre ktoré sa potom podstatnou stránkou veci z hľadiska právne významných skutočností - hmotnoprávnych predpokladov zrušenia vydaného rozhodcovského rozsudku, už nezaoberal. Rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie, čím by bolo stranám sporu odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné na rozdiel od súdu prvej inštancie, ktorý sa nimi buď dostatočne náležite nezaoberal alebo opomenul vôbec zaoberať. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je rovnako súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania je možné učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. 13. S poukazom na to, že žalobkyňa dôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že jeho závery vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods.1 písm. c/ CSP, keďže neboli splnené zákonné podmienky ani na jeho potvrdenie a ani na jeho zmenu, a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP, v ktorom súd prvej inštancie v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je viazaný (§ 391 ods. 2 CSP), posúdi relevantnosť argumentácie žalobkyne, ktorou odôvodňovala existenciu podmienok pre zrušenie rozhodcovského rozsudku a na základe skutkového stavu ustáleného vykonaným dokazovaním meritórne posúdi vecnú opodstatnenosť podanej žaloby. 14. O náhrade trov (tohto) odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP). 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( § 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.1 CSP) . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).