Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/197/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313210700 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1313210700.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36 854 140, zast.: JUDr. Allan Böhm, advokát, Jesenského 2, Bratislava proti žalovanému: 1/ Loomis SK, a.s., Vajnorská 140, Bratislava, IČO: 36 394 238, 2/ G4S Secure Solutions (SK), a. s., Višňová 16, Bratislava, IČO: 31 328 059, obaja zastúpení: Mgr. Martin Berec, advokát, Domus Petra, Pod Sokolice 1/B, Trenčín, o zaplatenie 531.701,05 eur a 600.000,- CZK a o odvolaní žalovaného 1/a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 25Cb 63/2013-397 zo dňa 8.6.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave, č.k. 25Cb 63/2013-397 zo dňa 8.6.2015 p o t v r d z u j e . Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v 1. a 2. rade v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 531.701,05 eur a 600.000,- CZK s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 531.701,05 eur odo dňa 7.7.2012 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 600.000,- CZK od 7.7.2012 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, všetko lehote do troch odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Súčasne žalovaných zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 15.5.2013 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal pôvodne označeného žalovaného G4S Secure Solutions (SK), a.s., IČO: 31 328 059 zaplatiť mu sumu 531.701,05 eur a 600.000,- CZK titulom náhrady škody. 3. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.10.2009 uzatvoril žalobca ako odberateľ so žalovaným ako dodávateľom Rámcovú zmluvu o poskytovaní bezpečnostných služieb prepravy hotovostí a prepravy iných cenností (ďalej len Rámcová zmluva), ktorej predmetom bolo poskytovanie a vykonávanie prepravy a úschovy bankoviek a mincí v domácej mene a v akejkoľvek cudzej mene a iných cenností v rozsahu zákona o súkromnej bezpečnosti. V nadväznosti na Rámcovú zmluvu bola medzi zmluvnými stranami, žalobcom ako odberateľom a žalovaným ako dodávateľom dňa 30.10.2009 uzatvorená Vykonávacia zmluva o preprave hotovostí v domácej mene i cudzej mene a preprave iných cenností (ďalej len Vykonávacia zmluva), predmetom ktorej bola úprava podmienok, vzájomných práv a povinností zmluvných strán, za ktorých sa žalovaný zaviazal v prospech a podľa písomných, resp. faxových alebo e-mailových objednávok žalobcu poskytovať a vykonávať prepravu a úschovu bankoviek a mincí v domácej a v akejkoľvek cudzej mene a iných cenností v rozsahu zákona o súkromnej bezpečnosti a to v čase a spôsobom dohodnutým v zmluve a záväzok žalobcu za riadne a včas poskytnutú službu zaplatiť dohodnutú odmenu. 4. Dňa 16.5.2012 prevzali zamestnanci žalovaného na základe objednávky žalobcu č. BB16052012 zo dňa 15.5.2012 z pobočky spoločnosti žalobcu nachádzajúcej sa v Žiline, Ulica Vysokoškolákov 52 peňažnú hotovosť vo výške 531.500,- eur a 600.000,- CZK a v ten istý deň na základe tej istej objednávky vykonali zamestnanci žalovaného dotáciu bankomatu žalobcu U. nachádzajúceho sa v Žiline, ulica Pri celulózke 1493/45, odkiaľ vybrali kazety s hotovosťou 23.330,- eur, avšak pri následnom doručení predmetných kaziet žalobcovi dňa 21.5.2012 chýbala rejectová kazeta a peňažná hotovosť vo výške 180,- eur. Dňa 16.5.2012 v čase okolo 22,30 hod. na ceste v smere od Martina na Banskú Bystricu došlo k lúpežnému prepadnutiu motorového vozidla žalovaného zn. Volkswagen Transporter T5, EČ: O.-L.-XXX prevážajúceho peňažnú hotovosť patriacu žalobcovi ako i iným podnikateľským subjektom, pri ktorom malo dôjsť k odcudzeniu peňažných prostriedkov patriacich žalobcovi v celkovej výške 531.701,05 eur a 600.000,- CZK. 5. Dňa 30.5.2012 bola žalobcovi doručená zásielka euromincí z pobočky žalobcu nachádzajúcej sa v Púchove, ulica Športovcov 892, pričom bolo zistené, že z pôvodnej sumy zásielky 3.905,- eur chýba čiastka 21,05 eur. Aj uvedená zásielka bola prevážaná prostredníctvom žalovaného a stala sa objektom vyššie uvedeného lúpežného prepadnutia. 6. Listom zo dňa 30.5.2012, zo dňa 4.6.2012 si žalobca uplatnil voči žalovanému v súlade s ustanoveniami Rámcovej zmluvy nárok na náhradu škody spôsobenej odcudzením prevážanej peňažnej hotovosti v celkovej výške 531.701,05 eur a 600.000,- CZK, avšak žalovaný listom zo dňa 2.7.2012 nárok žalobcu na náhradu škody odmietol. 7. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 622 ods. 1 - 4 Obchodného zákonníka je zodpovednosť žalovaného ako dopravcu za škodu na prepravovanej zásielke upravená odlišne od všeobecnej úpravy zodpovednosti za škodu, pričom odlišné podmienky zodpovednosti sa týkajú predpokladov zodpovednosti, rozsahu a spôsobu náhrady škody. Ustanovenia čl. 4 ods. 1 písm. b), c) Rámcovej zmluvy predstavujú osobitnú dohodu zmluvných strán o náhrade škody vzniknutej na prepravovanej zásielke, zmluvné strany sa dohodli na objektívnej zodpovednosti žalovaného za akúkoľvek škodu, ktorá vznikne na prepravovanej zásielke a to bez možnosti liberácie dopravcu (žalovaného). 8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 16.5.2012 došlo k prepadu pancierového vozidla žalovaného, ktoré prevážalo zásielku žalobcu, výsledkom lúpeže bolo odcudzenie dvoch prepravovaných zásielok z pancierového vozidla. Hotovosť bola prepravovaná v zapečatených obaloch, pričom žalovaný nepreberá obsah obalu, ale iba obal s číslom pečate a odovzdáva na druhom mieste tiež ako obal s číslom pečate. Žalobca následne definoval výšku hotovosti v zásielke A na 2000,- CHF a v zásielke B na 500.000,- eur. V objednávke na prepravu hotovosti bol indikovaný objem hotovosti vo výške do 330.000,- eur pre miesto, kde bola prevzatá zásielka A a vo výške do 660.000,- eur pre miesto, kde bola prevzatá zásielka B. Objednávka však neobsahovala hodnotu prepravovaných zásielok ani počet obalov. Ďalej vo svojom vyjadrení poukázal na čl. 3 bod 12 Vykonávacej zmluvy, ktorý špecifikuje, aké náležitosti má obsahovať objednávka na prepravu a taktiež poukázal na Prílohu č. 1 k Rámcovej zmluve, podľa ktorej zodpovedá žalovaný do výšky poistných limitov - 100.000,- eur (chodníkový limit) ako výška hotovosti uložená v jednom zapečatenom obale a 5.000.000,- eur (pancierové vozidlo) - výška hotovosti na jedno pancierové vozidlo. Úprava § 379 Obchodného zákonníka nemá kogentnú povahu, ale dispozitívnu, žalobca a žalovaný sa v Rámcovej zmluve mohli platne odchýliť od povinnosti náhrady skutočnej škody a dojednať si limitáciu výšky náhrady škody, resp. rozdeliť výšku náhrady škody medzi „chodníkové limity“, t.j. určiť maximálnu výšku náhrady škody pre každú individuálnu prepravovanú zásielku. Keďže objednávka žalobcu neobsahovala v rozpore s Vykonávacou zmluvou hodnotu prepravovaných zásielok a ani počet obalov, má žalovaný za to, že v prípade oboch odcudzených zásielok by zodpovedal iba do výšky „chodníkového limitu“ pri každej zásielke a to z dôvodu, že zásielky boli uložené v dvoch obaloch. Žalobca poznajúc úpravu Rámcovej zmluvy zabalil do jedného zapečateného obalu hotovosť vyššiu ako je „chodníkový limit“, čím neporušil Rámcovú ani Vykonávaciu zmluvu, ale vystavil sa riziku, že v prípade vzniku škody na takejto zásielke náhrada škody bude limitovaná „chodníkovým limitom“. Tým, že žalobca nevyplnil objednávku v súlade s čl. 3 bod 12 Vykonávacej zmluvy, t.j. neurčil počet obalov, resp. nerozdelil zásielku do potrebného počtu obalov, neurčil hodnoty zásielok, sám porušil zmluvu a vystavil sa riziku, že nebude schopný preukázať výšku prepravovanej hotovosti, resp. že v takomto prípade mu nebude prináležať náhrada škody v skutočnej výške vzniknutej škody. 9. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 25Cb 63/2013-186 zo dňa 23.4.2014 pripustil zmenu účastníka konania tak, že pôvodný žalovaný z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpila spoločnosť Loomis SK, IČO: 36 394 238. Zároveň súd pripustil, aby ako ďalší účastník na strane žalovaného do konania pristúpila spoločnosť G4S Secure Solutions (SK), a.s., IČO: 31 328 059. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.6.2014. Súd rozhodol na základe návrhu žalobcu, ktorý odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o prevode časti podniku pôvodne označený žalovaný previedol časť svojho podniku na spoločnosť G4S Cash Solutions (SK), a.s., IČO: 36 394 238, ktorá zmenila svoje obchodné meno na Loomis Sk, a.s. Vstup spoločnosti G4S Secure Solutions (SK), a.s. do konania ako žalovaného v II. rade odôvodnil žalobca tým, že uvedená spoločnosť v súlade s § 477 ods. 3 Obchodného zákonníka ručí za splnenie všetkých záväzkov týkajúcich sa prevádzanej časti podniku. 10. Súd prvej inštancie vykonal dokazovania listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu ako i výsluchom svedkov, zástupcov zúčastnených strán a zistil nasledovný skutkový stav. 11. Dňa 30.10.2009 uzatvoril žalobca ako odberateľ so žalovaným v 2. rade ako dodávateľom Rámcovú zmluvu, ktorej predmetom bol záväzok žalovaného v II. rade v prospech žalobcu podľa vykonávacích zmlúv po dobu ich platnosti a účinnosti poskytovať a vykonávať prepravu a úschovu bankoviek a mincí v domácej mene a akejkoľvek cudzej mene a iných cenností. Zmluva bola uzatvorená podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. 12. V Prílohe č. 1 k Rámcovej zmluve sú uvedené nasledovné poistné limity: - výška hotovosti na jedno špeciálne pancierové vozidlo (Pancierové vozidlo) 5.000.000,- eur - výška hotovosti uložená v jednom zapečatenom obale (Chodníkový limit) 100.000,- eur 13. Z nesporných tvrdení účastníkov konania ako aj z vyšetrovacieho spisu bolo zistené, že dňa 16.5.2012 vo večerných hodinách došlo na trase medzi Martinom a Banskou Bystricou k lúpežnému prepadu pancierového vozidla žalovaného v 2. rade, ktorým bola prevážaná peňažná hotovosť patriaca žalobcovi. 14. Výšku peňažnej hotovosti odcudzenej pri lúpežnom prepadnutí žalobca súdu preukazoval jednotlivými objednávkami pobočiek žalobcu: - objednávka v bankovom systéme žalobcu W.-D.-D. zadaná pobočkou v Žiline dňa 13.5.2012 s požadovaným dátumom prepravy 16.5.2012, išlo o prepravu 531.500,- eur a 600.000,- CZK, pričom v detaile objednávky (č.l. 105-106) sú uvedené nominálne hodnoty bankoviek a mincí, z ktorých sa bude prepravovaná hotovosť skladať. Zásielka mala byť prepravovaná v hliníkovom kufri XXX s plombou č. XXXXXX. - objednávka v bankovom systéme žalobcu W.-D.-D. zadaná pobočkou v Dubnici nad Váhom dňa 14.5.2012 s požadovaným dátumom prepravy 16.5.2012, išlo o prepravu 10.000,- eur a 6.000,- GBP, pričom v detaile objednávky (č.l. 108-109) sú uvedené nominálne hodnoty bankoviek a mincí, z ktorých sa bude prepravovaná hotovosť skladať. Zásielka mala byť prepravovaná v hliníkovom kufri XX s plombou č. XXXXXX. - objednávka v bankovom systéme žalobcu W.-D.-D. zadaná pobočkou v Púchove dňa 14.5.2012 s požadovaným dátumom prepravy 16.5.2012, išlo o prepravu 3.905,- eur a 1.720,- CHF a 1.884.000,- CZK, pričom v detaile objednávky (č.l. 111-113) sú uvedené nominálne hodnoty bankoviek a mincí, z ktorých sa bude prepravovaná hotovosť skladať. Zásielka mala byť prepravovaná v hliníkovom kufri XXX s plombou č. XXXXXX, v hliníkovom kufri X s plombou č. XXXXXX a bezpečnostnej plastovej obálke neregistrovaný obal J. XXXXXX. 15. Z údajov dopísaných rukou na jednotlivých objednávkach súd zistil, že kópie týchto dokladov boli dňa 7.5.2012 odovzdané žalovanému v 2. rade za účelom identifikovania výšky hotovosti prepravovanej v pancierovom vozidle, ktoré bolo predmetom lúpežného prepadu. 16. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 3.3.2015 uviedol, že odoslaním objednávky v systéme W.-D.-D. pobočkou sa zásielka automaticky preklopí do stavu zabezpečenia jej prepravy, nie je možné meniť údaje objednávky, keďže tieto sa zablokujú a preprava musí prebehnúť podľa zadanej objednávky. 17. Z výsluchu svedkýň A. O. a U. S., zamestnankýň žalobcu na pobočke v Žiline a H. S., zamestnankyne žalobcu na pobočke v V.Ú., súd zistil, akým spôsobom dochádza k odvodu peňažnej hotovosti z jednotlivých pobočiek. Každá pobočka má určitý limit výšky hotovosti, ktorý sa nesmie prekročiť a preto, ak je na pobočke vysoký objem hotovosti je potrebné zabezpečiť jej odvod. Dva dni vopred sa nahlási do centrálneho trezoru prostredníctvom bankovej aplikácie výška a skladba odvodu, pričom pracovníci centrálneho trezoru zabezpečia prepravu peňazí. V ranných hodinách v deň odvodu poverená osoba pripraví doklady a to výšku hotovosti, ktorá sa má odviesť, prizve si ďalšieho pracovníka na kontrolu, spolu prepočítajú výšku hotovosti a túto dajú do kufra. Do kufra zároveň priložia doklad o nominálnej hodnote zásielky, kufor sa zatvorí, zapečatí, odkontroluje s druhým pripraveným dokladom, kde je uvedené číslo kufra a pečate a takto pripravený kufor sa odovzdá osobe, ktorá je poverená zabezpečením prepravy. Pracovník zabezpečujúci prepravu podpíše prebratie kufra, originál dokladu zostane na pobočke, kópia dokladu sa odovzdá tomuto pracovníkovi. Pracovník, ktorý vykonáva prepravu peňazí zrejme nemá vedomosť o tom, aká hotovosť sa v kufri nachádza, keďže takýto údaj sa na doklade, ktorý mu je odovzdaný nenachádza, je tam uvedené len číslo kufra a pečate. Všetky vypočuté svedkyne vypovedali o tom, že v danom čase nemali vedomosť o tom, či boli stanovené nejaké limity, resp. maximálna výška hotovosti, ktorá môže byť vložená do jedného kufra. Potvrdili, že prepočet peňazí pred ich vložením do kufra prebieha pod kamerovým systémom. 18. Žalobca do spisu založil Dispozície na odovzdanie hotovosti vystavenej pobočkou Žilina zo dňa 16.5.2012 č. 52012834700012 (č.l. 288), Dispozície na odovzdanie hotovostí vystavenej pobočkou Púchov zo dňa 16.5.2012 č. 52012822300024 (č.l. 290), ktorých rovnopis bol uložený v hliníkovom kufri a ktorý doklad obsahuje nominálne hodnoty bankoviek a mincí, z ktorých sa prepravovaná hotovosť uložená do obalu skladala. 19. Svedok X. S., ktorý je zamestnancom žalobcu v pozícii manažér oddelenia, ktoré má okrem iného na starosti zabezpečenie dotácií a odvodov z pobočiek a na pobočky, uviedol, že jednotlivé pobočky dva dni vopred nahlásia presnú sumu a zloženie odvodu peňazí, pracovník oddelenia zašle objednávku na prevoznú službu, v objednávke sa uvedie dátum, štvorčíselný prepravný kód, ktorý dodá dodávateľská firma a hodnota zásielky, avšak nie presnou sumou, ale určitým rozpätím, ktoré je stanovené napr. písmenom A pre hotovosť od 0,- do 330.000,- eur, písmenom B od 330.000,- eur do 600.000,- eur a pod. Zo zadanej objednávky vie prepravná služba určiť približný počet obalov. Ďalej uviedol, že v súčasnosti existujú limity na maximálnu výšku hotovosti v jednom obale, avšak v roku 2012 nemal vedomosť o existencii limitov a prepravná služba žalobcu nikdy neupozornila na nesúlad výšky hotovosti a počtu obalov uvedených v objednávke. 20. Svedkyňa A. Q., zamestnankyňa žalobcu ako pracovník centrálneho trezoru, uviedla, že objednávky jednotlivých pobočiek sa zosumarizujú a vystaví sa objednávka na prevoz hotovosti pre prepravcu, ktorá sa mu zasiela e-mailom. Objednávka v roku 2012, tak ako aj teraz je kódovaná, nie je tam uvedená výška hotovosti, avšak prepravca podľa kódu pozná rozpätie, v akom sa tá hotovosť pohybuje. Uviedla, že do objednávky sa nezadával počet a charakter obalov, prepravca to nikdy nežiadal. Po nahliadnutí na e-mailovú objednávku zo dňa 15.5.2012 (č.l. 117-118) uviedla, že išlo o štandardnú objednávku, v ktorej boli zosumarizované jednotlivé objednávky z pobočiek žalobcu v Žiline, Dubnici nad Váhom, v Púchove ako aj žiadosť o dotáciu bankomatu. Ďalej svedkyňa uviedla, že po dovoze zásielok z pobočiek dochádza v centrálnom trezore ku kontrole, či objem hotovosti súhlasí s tým objemom, ktorý bol z pobočky odvezený, ak aj nastane nejaký rozdiel, tak zásadne v prípade, kedy pracovníci centrálneho trezoru zachytia podozrivú mincu alebo bankovku, ktorú odošlú na posúdenie do NBS a v prípade, ak sa potvrdí, že tieto boli falošné, nastane rozdiel v deklarovanom objeme zásielky s jej reálnym obsahom. Iné dôvody vzniku rozdielu nezaznamenávajú. Potvrdila, že v centrálnom trezore prebieha prepočet peňazí pod kamerovým systémom. 21. Na preukázanie, že z pokladne pobočky v Žiline boli dňa 16.5.2012 odúčtované prevody hotovostí vo výške 600.000,- CZK a 531.500,- eur založil žalobca do spisu interný účtovný doklad „prevody hotovostí“ (č.l. 289). 22. Uznesením OR PZ v Martine zo dňa 18.5.2012 ČVS: ORP-334/2-OVK-MT-2012 bola vrátená časť hotovosti žalobcovi prostredníctvom žalovaného v 2. rade. Doručené zásielky boli pracovníkmi žalobcu komisionálne prepočítané dňa 22.5.2012 a bol vyhotovený a podpísaný Záznam z prepočítania, v ktorom bolo uvedené, že pri ATM 9260 bola vrátená celá hotovosť 23.150,- eur, avšak chýbala reject kazeta a hotovosť 180,- eur. Odvod z pobočky v Dubnici nad Váhom bol vrátený v plnej výške 10.000,- eur a 6.000,- GBP a odvod z pobočky v Púchove bol čiastočne vrátený a to vo výške 1.884.000,- CZK a 1.720,- CHF. Chýbal však hliníkový kufor XXX s plombou č. XXXXXX a hliníkový kufor X s plombou č. XXXXXX. Pri ATM XXXX bola vrátená celá hotovosť vo výške 21.140,- eur. 23. Vo svojom vyjadrení zo dňa 3.3.2015 (č.l. 299-308) žalobca podrobne opísal vznik škody vo výške 180,- eur ako aj výšku tejto škody, keď uviedol, že peňažná suma 180,- eur sa prevážala na základe e- mailovej objednávky žalobcu na prevoz hotovosti zo dňa 15.5.2012 (č.l. 117-118), kedy žalovaný v 2. rade z bankomatu na ulici Pri celulózke 1493/45 v Žiline (kód U. XXXX) vybral bankomatové kazety s hotovosťou vo výške 23.150,- eur a rejectovú kazetu s hotovosťou vo výške 180,- eur, avšak žalobcovi boli vrátené len bankomatové kazety obsahujúce sumu 23.150,- eur. Predmetný bankomat ATM XXXX obsahuje jednu rejectovú kazetu a 4 bankomatové - výplatné kazety: hornú = TOP, druhú = SECOND, tretiu = THIRD, a dolnú = BOTTOM a to pre jednotlivé nominálne hodnoty bankoviek 10, 20, 50 a 100,- eur. Rejectová bankomatová kazeta slúži jednak na otestovanie funkčnosti výplatných bankomatových kaziet a jednak na zachytávanie odmietnutých bankoviek, napr. z dôvodu ich poškodenia. Pri vložení nových bankomatových kaziet do príslušného bankomatu je funkčnosť týchto kaziet otestovaná tým spôsobom, že z každej jednotlivej výplatnej kazety sa vydá 1 ks bankovky príslušnej nominálnej hodnoty do novovloženej prázdnej rejectovej a teda suma peňažnej hotovosti v rejectovej kazete je vždy minimálne 180,- eur, lebo pozostáva z 1 ks 10, 20, 50 a 100,- eurovej bankovky. 24. Dňa 29.5.2012 bola žalovanému v 2. rade orgánmi PZ SR vrátená na základe Zápisnice o vrátení vecí hotovosť mincí v dvoch obaloch v celkovej výške 3.883,95 eur (č.l. 293). Žalovaný v 2. rade dňa 30.5.2012 doručil žalobcovi mince vydané políciou a ich obaly, pričom tieto boli identifikované ako obaly zo zásielky zasielanej z pobočky v Púchove - hliníkový kufor XXX s plombou č. XXXXXX a hliníkový kufor X s plombou č. XXXXXX, pričom odosielaným obsahom boli mince v celkovej sume 3.905,- eur, t.j. rozdiel medzi odosielaným obsahom a obsahom vráteným žalobcovi predstavuje 21,05 eur. 25. Celková výška škody, ktorú si v tomto konaní žalobca uplatňuje pozostáva teda z hotovosti 531.500,- eur a 600.000,- CZK ako odvod z pobočky žalobcu v Žiline, nevrátená rejectová kazeta s hotovosťou 180,- eur a nevrátené mince prevážané z pobočky v V. vo výške 21,05 eur. XX. H.. A. Z., štatutárny zástupca žalovaného v 2. rade, sa vyjadril vo svojej výpovedi k poistným limitom, keď uviedol, že typické sú dva a to limit hotovosti prepravovanej jedným vozidlom a limit na zapečatený obal, t.j. výška hotovosti prepravovaná v jednom obale, tzv. chodníkový limit, pričom ide o trochu zavádzajúci termín, keďže často sa obaly neprenášajú cez chodník. V čase uzatvárania Rámcovej zmluvy v spoločnosti nepracoval, avšak určite to takýmto spôsobom bolo objasnené aj žalobcovi ako zmluvnej strane. Rozdelenie hotovosti do viacerých obalov má význam z hľadiska sťaženia neautorizovaného prístupu k hotovosti, keďže je rozdiel, či pri prípadnom prepade sa odnesie jeden alebo viacero obalov. Žalovaný v II. rade vyžaduje od svojich zákazníkov, aby títo dodržiavali požadované limity na jeden obal, na otázku právneho zástupcu žalobcu, akým spôsobom to žalovaný vyžaduje H.. Z. uviedol, že je to zmluvne zakotvená povinnosť. H.. Z. taktiež uviedol, že sporuje výšku hotovosti, ktorá sa mala nachádzať v zapečatenom obale, keďže žalobca kamerovými záznamami nepotvrdil výpoveď pracovníčok o tom, akú hotovosť do jednotlivých obalov vložili a navyše prepravné obaly sa pomerne dlhý čas medzi zapečatením a odovzdaním pracovníkovi žalovaného nachádzali v priestore žalobcu, kedy mohlo dôjsť k náhodnému alebo úmyselnému manipulovaniu s obsahom. 27. Žalobca vo svojom Vyhlásení pracovníkov uviedol, že žalovaní v rámci trestného konania a ani počas rokovania o náhrade škody, ktoré predchádzalo súdnemu konaniu nespochybňoval výšku škody a z toho dôvodu ani nepožiadal o poskytnutie kamerových záznamov. Tieto kamerové záznamy boli preto po uplynutí 13 mesiacov po dni ich vyhotovenia zlikvidované. 28. Uzatvorenú Rámcovú zmluvu o poskytovaní bezpečnostných služieb prepravy hotovosti a prepravy iných cenností súd posúdil ako zmluvu nepomenovanú a to z dôvodu, že predmetom zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v II. rade bolo poskytnutie špecifických služieb podľa Zákona č. 473/2005 Z.z. v platnom znení s tým, že otázky zmluvne neupravené sa budú posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka to vrátane ustanovenia o náhrade škody. Samotné zmluvné strany prejavili vôľu uzatvoriť zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka tak, ako je to zrejmé z údajov uvedených v záhlaví zmluvy. 29. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 269 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka a uviedol, že pre určenie práv a povinností strán je v takomto prípade okrem všeobecných ustanovení zákona rozhodujúci iba obsah zmluvy. Predmetom Rámcovej zmluvy bola úprav práv a povinností zmluvných strán pri zabezpečovaní záväzku žalovaného v 2. rade ako dodávateľa po dobu platnosti a účinnosti zmluvy a vykonávacích zmlúv poskytovať pre žalobcu prepravu a úschovu bankoviek a mincí v domácej a akejkoľvek cudzej mene a iných cenností a povinnosť žalobcu ako odberateľa platiť dohodnutú cenu odplaty. Medzi stranami sporu podľa súdu prvej inštancie nebolo sporné uzatvorenie Rámcovej zmluvy, Vykonávacích zmlúv, ako ani tá skutočnosť, že dňa 16.5.2012 v nočných hodinách na ceste v smere od Martina na Banskú Bystricu došlo k lúpežnému prepadnutiu motorového vozidla žalovaného v 2. rade, ktorým bola prevážaná hotovosť patriaca žalobcovi. Úlohou súdu bolo predovšetkým posúdiť, či žalovaný v 2. rade porušil svoje povinnosti zo zmluvy a či v príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním došlo ku vzniku škody a ak áno, v akej výške. Poukázal na ust. § 373 Obchodného zákonníka, § 379 Obchodného zákonníka a uviedol, že zmluvné strany mali otázku náhrady škody upravenú priamo v čl. 4 ods. 1 písm. b) - e) Rámcovej zmluvy. Citovanými zmluvnými ustanoveniami sa zmluvné strany dohodli na objektívnej zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá vznikne na prepravovanej zásielky bez možnosti liberácie žalovaného, za predpokladu existencie kritérií na vznik zodpovednosti za škodu, ktorými sú porušenie zmluvnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť. 30. Povinnosťou žalovaného bolo postupovať v súlade s Rámcovou zmluvou a zabezpečiť prepravu hotovosti žalobcu. Žalovaný v 2. rade svoju povinnosť prepraviť požadovanú zásielku bez jej poškodenia, strany alebo odcudzenia z miesta odoslania do miesta určenia porušil, nakoľko zásielka žalobcu bola odcudzená pri lúpežnom prepade, resp. bolo preukázané, že hliníkový kufor č. 323 s obsahom 531.500,- eur a 600.000,- CZK, mince v hodnote 21,05 eur a hotovosť vo výške 180,- eur žalovaní žalobcovi nikdy nedoručili. Pokiaľ ide o výšku škody žalobca v konaní preukázal výsluchom svedkýň O. a S., že do hliníkového kufríka č. XXX s plombou č. XXXXXX bola na pobočke v Žiline vložená hotovosť vo výške 531.500,- eur a 600.000,- CZK. Nepriamymi dôkazmi, ktorými bola uvedená skutočnosť preukázaná bolo odúčtovanie tejto hotovosti zo stavu hotovosti na pobočke v Žiline, ďalej objednávka v bankovom systéme žalobcu zadaná pobočkou v Žiline dňa 13.5.2012 (č.l. 104-106), dispozícia na odoslanie hotovosti (č.l. 288) ako aj e-mailová objednávka žalobcu vyhotovená spracovateľským centrom banky, konkrétne svedkyňou A. Q. (č.l. 118). Je pravdou, že súdu neboli doložené kamerové záznamy, avšak súd je toho názoru, že by ani nebolo možné z nich zistiť, aká konkrétna hotovosť bola menovanými pracovníčkami vložená do prepravného obalu, bolo by len preukázané, že nejaká hotovosť do kufra vložená bola. Navyše uvedené pracovníčky nemohli mať vedomosť o tom, že dôjde k prepadu pancierového vozidla a prepravný obal bude odcudzený; iba za predpokladu, že by uvedené pracovníčky mali vedomosť o následnom lúpežnom prepade vozidla, mohli by s takouto vedomosťou naložiť tým spôsobom, že by vedome do prepravného obalu vložili inú, ako deklarovanú hotovosť. Takéto úvahy sú však čisto špekulatívne a účelové. Taktiež pokiaľ ide o rozdiel v hotovosti 21,05 eur, túto mal súd preukázanú jednak výpoveďou svedkyne H. S., pracovníčkou pobočky v V. a nepriamo objednávkou v bankovom systéme žalobcu zadanou v pobočke v V. dňa 14.5.2012, kedy bola na základe objednávky žalobcu prepravovaná hotovosť a to mince v hodnote 3.905,- eur, avšak potom ako bola časť zásielky vrátená policajnými orgánmi, po prepočítaní bolo žalobcom zistené, že mu bola vrátená zásielka mincí vo výške 3.883,95 eur. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú Zápisnicou o vrátení veci zo dňa 29.5.2012 (č.l. 293), dokladom o odovzdaní a prevzatí zásielky (č.l. 294). Taktiež bolo v konaní nepochybne preukázané, že žalobcovi nebola odovzdaná rejectová kazeta s obsahom 180,- eur (suma 180,- eur je podľa obsiahleho vyjadrenia žalobcu na č.l. 299-308 minimálnym obsahom rejectovej kazety), ktorá bola prepravovaná na základe rovnakej e-mailovej objednávky žalobcu zo dňa 15.5.2012 (č.l. 118) z pobočky žalobcu v V.. Rejectová kazeta bola vrátená orgánmi činnými v trestnom konaní žalovanému v 2. rade, avšak tento kazetu žalobcovi neodovzdal, skutočnosť, že sa nepodarilo nájsť doklady preukazujúce odovzdanie kazety žalobcovi potvrdila právna zástupkyňa žalovaných ako aj H.. Z. na pojednávaní konanom dňa 18.5.2015. Z výsluchov jednotlivých svedkov ako aj z listinných dôkazov vyššie označených súd mal preukázané, že žalobcovi vznikla v dôsledku lúpežného prepadnutia škoda vo výške 531.701,05 eur a 600.000,- CZK. Úlohou súdu bolo tiež posúdiť, či bola povinnosť žalovaných na náhradu škody limitovaná. V tejto veci súd poukazuje na skutočnosť, že v Prílohe č. 1 k Rámcovej zmluve boli uvedené poistné limity a to na výšku hotovosti prepravovanej pancierovým vozidlom a výšku hotovosti uloženej v jednom zapečatenom obale, tzv. chodníkový limit. Pokiaľ existovali popri sebe dva poistné limity, pričom jeden sa vzťahoval na pancierové vozidlo a jeden na výšku hotovosti uloženej v jednom obale, je súd toho názoru, že nakoľko došlo k odcudzeniu hotovosti z pancierového vozidla, je potrebné v danom prípade jednoznačne posudzovať danú záležitosť v intenciách limitu pre pancierové vozidlo, t.j. 5.000.000,- eur. Tzv. chodníkový limit by sa vzťahoval na hotovosť odcudzenú mimo pancierového vozidla pri prenose peňazí do alebo z pancierového vozidla na „chodníku“. Uvedený termín - chodníkový limit bol v zmluve použitý žalovaným v 2. rade, potvrdil to vo svojej výpovedi H.. Z. a preto podľa názoru súdu, pokiaľ takýto termín pripúšťa rôzny výklad, je potrebné nemožnosť jeho exaktného výkladu pričítať na ťarchu toho, kto ho prvýkrát použil, t.j. žalovaného. Z uvedeného dôvodu súd nepovažoval povinnosť žalovaného na náhradu škody limitovanú tzv. chodníkovým limitom. 31. Žalobca podľa názoru súdu v tomto smere dôkazné bremeno uniesol, preukázal, že škoda v preukázanej výške vznikla v príčinnej súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti žalovaného v 2. rade prepraviť zásielku bez jej poškodenia z miesta odoslania do miesta určenia. 32. Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že žalovaný v 2. rade ako účastník zmluvného vzťahu so žalobcom porušil svoje zmluvné povinnosti, v dôsledku čoho došlo ku vzniku škody v preukázanej výške 531.701,05 eur a 600.000,- CZK, za ktorú zodpovedá podľa čl. 4 ods. 1 písm. b) Rámcovej zmluvy a je povinný ju nahradiť v plnej výške podľa čl. 4 ods. 1 písm. d) Rámcovej zmluvy, pričom bola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením zmluvných povinností a vznikom škody. Žalovaného v 1. rade zaviazal súd na náhradu škody ako právneho nástupcu žalovaného v 2. rade, ktorý sa účinnosťou prevodu časti podniku stal nadobúdateľom všetkých práv, záväzkov a pohľadávok týkajúcich sa prevádzanej časti podniku G4S Secure Solutions (SK), a.s., IČO: 31 328 059. Žalovaného v 2. rade súd zaviazal na náhradu škody s poukazom na ustanovenie § 477 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého žalovaný v 2. rade ručí žalobcovi za splnenie všetkých záväzkov týkajúcich sa prevádzanej časti podniku prevedených pri prevode časti podniku na kupujúceho, t.j. žalovaného v 1. rade. 33. Je nepochybné, že žalovaní sa dostali do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku a preto si žalobca okrem istiny uplatnil aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9%. 34. Súd ustálil ako prvý deň omeškania deň 7.7.2012 a to vychádzajúc z Výzvy na náhradu škody zo dňa 30.5.2012, ktorú žalobca upresnil písomne dňa 4.6.2012 a v ktorej stanovil pre žalovaného lehotu 30 dní na splnenie jeho záväzku. Podľa údajov na Výzve táto bola prevzatá žalovaným 6.6.2012, čiže prvým dňom nasledujúcim po uplynutí 30-dňovej lehoty sa žalovaný dostal do omeškania. 35. Žalobca si uplatnil paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a to podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka. 36. Podľa § 2 Nariadenia vlády 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Zákona je 40,- eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. 37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p. 38. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný 1/, 2/ prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu, keď mali za to, že súd prvej inštancie dospel z vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, najmä ohľadom preukázania vzniku škody a jej výšky, a rovnako aj zmluvných dojednaní medzi žalobcom a žalovanými, a ich výkladu a správnej aplikácie na ich zmluvný vzťah. Žalovaný 1/, 2/ pri poskytovaní služieb žalobcovi splnili všetky zákonnom stanoveného podmienky k výkonu činnosti a dodržali všetky povinnosti, podmienky k výkonu činnosti, ktoré im vyplývali tak z Rámcovej zmluvy ako aj zo zákona, a preto nemohlo dôjsť podľa žalovaných k porušeniu ich právnej povinnosti. Prepad pancierového vozidla, ku ktorému došlo považujú žalovaní za prekážku, ktorá nastala nezávisle od vôle žalovaných a bránila im v úplnom splnení povinností, ktoré im vyplývajú z Rámcovej zmluvy. Zároveň išlo o prekážku, ktorá bola neodvrátiteľná a v čase vzniku záväzku nepredvídateľná. Žalovaní vďaka svojím bezpečnostným postupom na tej najvyššej úrovni zabezpečili to, aby došlo k najmenším škodám na majetku, avšak nemohli prekážku prekonať úplne. Predmetom dohody medzi žalobcom a žalovanými bolo to, že žalovaní vykonajú s ohľadom na výkon svojej činnosti všetky opatrenia, ktoré v čo možno najvyššej miere zabezpečia ochranu prepravovaného majetku cenín, nie k tomu, že k odcudzeniu prepravovaného majetku nikdy nemôže dôjsť. Pre prípad, že odvolací súd dospeje k záveru, že žalovaní porušili svoju právnu povinnosť, žalobca podľa ich názoru nepreukázal druhú podmienku predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu a to vznik škody, resp. výšku škody. Pri určení výšky škody súd prvej inštancie vychádzal z výsluchov zamestnancov žalobcu, svedkýň O. a S. a z nepriamych dôkazov, ktorými mali byť odúčtovanie hotovosti, zo stavu hotovosti na pobočke, dispozícia na odoslanie hotovosti a e-mailová objednávka žalobcu vyhotovená spracovateľským centrom banky konkrétne svedkyňou Q., opäť zamestnancom žalobcu. Na základe týchto dôkazov nebolo možné dospieť k záveru o preukázaní výšky škody. Výpovede svedkýň O. a S. považujú žalovaní za zaujaté a je možné dôvodne pochybovať o ich správnosti a rovnako i relevantnosti. Keďže obe svedkyne jasne uviedli, že si nepamätajú konkrétny deň vkladania peňažných prostriedkov do prepravných obalov, iba opisujú svoju rutinnú činnosť vykonávanú v rámci ich zamestnania. Žalovaní uvádzajú, že v prípade oboch svedkýň mohlo dôjsť aj k ich pochybeniu pri výkone pracovných povinností, teda k tzv. zlyhaniu ľudského faktoru. Je úplne bezpredmetné, aké hodnoty peňažných prostriedkov boli uvedené v interných dokladoch žalobcu, keď v skutočnosti ukladajú peňažné prostriedky do obalov zamestnanci žalobcu, ktorí mohli pri tomto úkone pochybiť, či už úmyselne, alebo nie. Pochybnosti o skutočnej výške hotovosti v prepravovaných obaloch spôsobuje aj fakt, že žalobca odmietal po celý čas predložiť tak žalovaným ako aj súdu kamerové záznamy z prevádzok žalobcu, na ktorých je zachytené, koľko peňažných prostriedkov sa do prepravných obalov vložilo. Aj napriek žiadosti žalovaných v predsúdnych rokovaniach ako aj z výpovedí H.. Z. vyplynulo, že o tieto kamerové záznamy žiadal, avšak neboli mu poskytnuté. Rovnako podľa ich názoru neobstojí argument žalobcu, že kamerové záznamy musel po 13 mesiacoch zničiť. Čestné vyhlásenie zástupcov žalobcu, ktorí tvrdia, že žalovaný nikdy nežiadal kamerové záznamy, mal súd posúdiť rovnako ako výpoveď svedka H.. Z. o tom, že naopak, žalovaní kamerové záznamy žiadali a nikdy neobdržali, a nie bezdôvodne pripustiť osvojenie si tvrdení žalobcu ako pravdivých a naopak považovať tvrdenia žalovaných za nepravdivé. V tejto súvislosti žalovaní nesúhlasia s tvrdením súdu, že z kamerových záznamov by aj tak nebolo zrejmé, koľko peňažných prostriedkov bolo do prepravných obalov vložených. Keďže žalovaní v tomto prípade pre žalobcu neposkytovali službu spracovania finančnej hotovosti, nemajú ani dôkaz o výške finančných prostriedkov uložených v prepravných obaloch. Súd pritom nijak nebral do úvahy výpoveď H.. Z., ktorý jasne uviedol, že v minulosti nastali situácie, kedy sa preukázal rozdiel deklarovanej a skutočne vloženej finančnej hotovosti do prepravného obalu. Rovnako sa podľa ich názoru súd nevysporiadal so skutočnosťou, že žiaden zo svedkov nevedel potvrdiť, že skutočne v daný deň vložil do prepravného obalu konkrétnu sumu finančných prostriedkov. 39. Ďalej žalovaní namietajú, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s úlohou posúdenia, či bola povinnosť žalovaných na náhradu škody limitovaná. Skutočnosť, že žalovaní použili pri type poisteného limitu na prepravný obal „chodníkový limit“ nemal v žiadnom prípade ten účel, aby sa na tento typ poisteného limitu prihliadalo len v prípade, ak sa prepravný obal nachádza mimo auta, v ktorom sa prepravuje. Takýto výklad súdu neobstojí a je účelový. Žalobca a žalovaní si jasne a zrozumiteľne, bez akýchkoľvek pochybností z ktorejkoľvek zmluvnej strany dohodli, že poistný limit na jeden prepravný obal je 100.000,- eur, konkrétne je špecifikovaný limit nasledovne „poistný limit na výšku hotovosti uloženej vo jednom zapečatenom obale“. Nikde v Rámcovej zmluve ani v komunikácii medzi žalobcom a žalovaným sa neuvádza, že by sa malo jednať o limit, ktorý sa má uplatňovať v prípade, ak sa prepravný obal nachádzal mimo pancierového vozidla. Poistným limitom na auto sa pritom podľa názoru žalovaných rozumie taká limitácia náhrady škody prichádzajúca do úvahy v prípade, ak dôjde k odcudzeniu celého vozidla, resp. obsahu vozidla v prípade, ak by poistný limit na jednotlivé prepravné obaly v konečnom súčte prekračoval poistný limit na vozidlo, keďže je možné, že v prípade lúpežného prepadnutia dôjde aj k odcudzeniu celého vozidla alebo celého prepravovaného obsahu vozidla. V takomto prípade by sa uplatňovalo poistné krytie na vozidlo ako také. V prípade, ak dôjde k odcudzeniu jedného prepravného obalu má sa naň vzťahovať poistné krytie na jeden prepravný obal bez ohľadu na to, kde sa prepravný obal nachádza. Keďže v predmetnom prípade došlo k odcudzeniu dvoch prepravných obalov nachádzajúcich sa vo vozidle je jednoznačne logické, že na ukradnuté prepravné obaly sa má vzťahovať poistný limit týkajúci sa prepravného obalu, t.j. poistný limit vo výške 100.000,- eur na prepravovaný obal. Zmluvné dojednania boli dohodnuté jasne a zrozumiteľne a žalobca nikdy nežiadal o písomné špecifikovanie, resp. výklad daného ustanovenia. Poistné limity na jeden prepravný obal sú dohodnuté najmä z dôvodu ochrany klienta, teda žalobcu. Limitáciou výšky poistného krytia na jeden prepravný obal motivuje žalovaných, svojich klientov, aby si plnili svoje povinnosti vyplývajúce z Rámcovej zmluvy a do jedného prepravného obalu neuložili viac ako 100.000,- eur, čím dôjde v prípade prepadu vozidla k minimálnym škodám, ak by žalobca dodržal svoju povinnosť a do prepravných obalov vložil maximálne 100.000,- eur, došlo by k škode v celom rozsahu krytej poistným krytím. V opačnom prípade žalobca vzal na seba také riziko, že v prípade odcudzenia prepravného obalu s hotovosťou prevyšujúcou 100.000,- eur, príde o finančnú čiastku prevyšujúcu poistné krytie. Nie je predsa možné, aby žalobca kalkuloval s tým, že na seba preberá iné riziko pre čas, kedy je prepravný obal vo vozidle a kedy mimo neho. 40. Žalovaní tiež poukazujú na to, že z výpovede svedka X. S. a nepriamo aj ostatných svedkýň jasne vyplýva, že kým v čase, kedy došlo k prepadnutiu vozidla nemali zamestnanci žalobcu stanovené na základe pokynu žalobcu akékoľvek limity na výšku hotovosti ukladanej do jedného prepravného obalu, tieto žalobca po tomto prepade prijal a riadil sa nimi, čo potvrdzuje, že si bol vedomý, že konal tak, že sám seba vystavoval riziku straty finančných prostriedkov uložených v prepravnom obale nad výšku poistného limitu. Ak by mal za to, že jeho výklad poistných limitov je správny, nikdy by opatrenie na obmedzenie výšky hotovosti v jednom prepravnom obale neprijal. Žalobca tiež argumentoval a súd vzal za svoje, že žalovaní nikdy neupozornili žalobcu na nesúlad výšky hotovosti a počtu obalov uvedených v objednávke. Žalovaní uvádzajú, že k takémuto upozorneniu ani nikdy nemohlo dôjsť, keďže z dôvodu maximalizácie bezpečnosti prepravy žiadny zo zamestnancov žalovaného nemá vedomosť o výške hotovosti nachádzajúcej sa v prepravnom obale. Jediný kto má vedomosť o možnom rozsahu výšky hotovosti v jednom prepravnom obale je dispečer žalovaného, avšak tento disponuje len informáciou o rozpätí v akom sa hotovosť v prepravnom obale nachádza, nie presnou sumou. Aj takáto informácia je len informáciou, ktorú mu poskytne žalobca a ktorú žalovaný nemal možnosť akýmkoľvek spôsobom overiť, keďže pre žalobcu poskytuje len službu prepravy a nie aj spracovania finančnej hotovosti. Povinnosťou externej spoločnosti je uzatvorenie poistenia, ktoré zabezpečí prípadné krytie škôd. Limit maximálnej sumy v hotovosti, ktorá môže byť uložená v jednom prepravnom uzatvorenom obale je fixne stanovená zmluvou. Limitácia rizika vzniku škody a povinnosť ukladania konkrétnej výšky hotovosti do jedného prepravného obalu je základnou zásadou v oblasti bankovníctva pri riadení systému hotovostného platobného styku. Aj z uvedeného je zrejmé, že argumentácia žalobcu neobstojí. Z týchto dôvodov žalovaní navrhujú rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie, resp. zmeniť a žalobu zamietnuť. 41. K odvolaniu žalovaných sa písomne dňa 16.7.2015 vyjadril žalobca, ktorý vo vyjadrení uviedol nasledovné. 42. Tvrdenie žalovaných, že pri výkone činnosti podľa Rámcovej zmluvy o poskytovaní bezpečnostných služieb prepravy hotovosti a prepravy iných cenností zo dňa 30.10.2009 nedošlo k porušeniu jeho právnej povinnosti, podľa názoru žalobcu nie je pravdivé a je v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Zo strany žalovaných boli porušené minimálne nasledovné povinnosti: Povinnosť prepraviť požadovanú zásielku bez poškodenia z miesta odoslania do miesta určenia čl. 1 ods. 1 Rámcovej zmluvy, resp. čl. 4 ods. 1 písm. b) a c) Rámcovej zmluvy. Ďalej bola porušená povinnosť spravovať zásielky hotovosti a cenín s vynaložením maximálnej odbornej starostlivosti a v súlade s podmienkami poistnej zmluvy (čl. 4 ods. 1 písm. c) Rámcovej zmluvy) ako i povinnosť zabezpečiť, aby preprava zásielok hotovosti a cenín a použitá technika pri tejto preprava zodpovedala obvyklému štandardu prepravy zásielok v hotovosti a cenín ako i poistným podmienkam poistnej zmluvy (čl. 4 ods. 1 písm. i) Rámcovej zmluvy). Ďalej bola porušená povinnosť vykonať bezpečnostný prieskum vo všetkých obchodných miestach odberateľa žalobcu a zoznámenie zodpovedných zamestnancov odberateľa (žalobcu) s postupom balenia a odovzdávania hotovosti alebo cenín (čl. 4 ods. 2 písm. f) Rámcovej zmluvy). Teda zásielka žalobcu bola odcudzená pri lúpežnom prepade, resp. bolo preukázané, že hliníkový kufor č. XXX s obsahom 531.500,- eur a 600.000,- CZK, mince v hodnote 21,05 eur a hotovosť vo výške 180,- eur žalovaní žalobcovi nikdy nedoručili. 43. Pokiaľ žalovaní spochybňovali svedeckú výpoveď zamestnankýň žalobcu, svedkyne O. a S. uvedené tvrdenia žalovaných sú nepresné, účelové. Uvedené dôkazy sa totiž nevzťahovali na preukázanie celej žalovanej sumy, ale iba preukázania obsahu hliníkového kufríka č. XXX s plombou č. XXXXXX prevážaného na základe e-mailovej objednávky žalobcu zo dňa 15.5.2012. Uvedený kufrík a jeho obsah žalovaní žalobcovi nikdy nedoručili, hoci jeho prevzatie nikdy nespochybnili. Podľa názoru žalobcu vykonanými dôkazmi žalobca jednoznačne nespochybniteľným spôsobom preukázal výšku škody, tak ako si ju žalobou uplatnil. Dôvod, ktorý uvádzajú žalovaní na to, že súd nemal vôbec prihliadať na výpovede svedkýň O. a S., nakoľko išlo o osoby, ktoré priamo vkladali peňažnú hotovosť do prepravných obalov, ktoré boli odcudzené, je absurdný. Podľa žalovaných je základná skutočnosť, ktorá osobu kvalifikuje do postavenia svedka (vnímanie skutočnosti vlastnými zmyslami) dôvodom na jeho diskvalifikáciu z úlohy svedka. Rovnako aj tvrdenie žalovaných, že ich výpovede sú podľa žalovaných zaujaté a je možné dôvodne pochybovať o ich správnosti je iracionálne, ignorujúce skutočný obsah svedeckých výpovedí. Obidve svedkyne jednoznačne potvrdili, že pri prepočítavaní hotovosti vloženej do hliníkového kufra č. XXX s plombou XXXXXX vložili hotovosť deklarovanú na súpiske (dispozícia na odoslaní hotovosti č. 52012834700012 zo dňa 16.5.2012), t.j. 531.500,- eur a 600.000,- CZK. Zlyhanie ľudského faktora, ktoré sa snaží navodiť žalovaný 1/, 2/ je iba ničím nepodloženou špekuláciou, nakoľko svedkyňa O. potvrdila, že ak by k chybe pri prepočítavaní došlo, každý deň sa robí uzávierka a preto by sa rozdiel v systéme s reálnym stavom v trezore ihneď zistil. Ďalej žalobca zdôrazňuje, že ani jeden žalovaný kamerové záznamy od žalobcu nikdy pred začatím tohto súdneho konania nežiadal, ani nerozporoval a nespochybňoval výšku spôsobenej škody, z toho dôvodu neexistoval žiaden logický dôvod pre ich doloženie. Žalovaní nepredložili súdu žiaden dôkaz o tom, že by kamerové záznamy od žalobcu požadovali. Otázku významu kamerových záznamov nastolil H.. Z. až na pojednávaní 30.10.2015 a to až vo svojom prednese pred koncom pojednávania, t.j. nie v rámci výsluchu účastníka, ktorý prebehol pred výsluchom svedkov (po viac ako dvoch rokoch od začatia konania). Kamerové záznamy žalovaný nespomína ani v žiadnom zo svojich podaní zo dňa 10.9.2013 a 22.9.2014. Za daných okolností, nakoľko do 13 mesiacov po dni vyhotovenia tohto záznamu nebol tento záznam využitý na žiadny zákonom uvedený účel, bol žalobca povinný ho zničiť v zákonnej lehote a to bezodkladne po uplynutí 13 mesiacov po dni vyhotovenia záznamu. Žalovaný 1/, 2/ nikdy pred začatím tohto súdneho konania výšku uplatnenej škody nespochybňoval. Naopak na základe dokladov, ktoré mu žalobca predložil, a ktoré sa týkali výšky prevážanej hotovosti si žalovaný uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody vo výške vychádzajúcej práve z dokladov od žalobcu, ktoré v súčasnosti z účelových dôvodov spochybňuje. Svedčí o tom aj pripojený trestný spis. Rovnaké údaje uviedol aj v prehľade hodnôt vo vozidle, ktoré za účelom uplatnenia výšky škody poskytol orgánom činným v trestnom konaní. Zdôrazňuje, že žalovaní v konaní nič nepreukazovali. Jediný dôkaz, ktorý navrhli bol výsluch účastníka, iba predkladali súdu ničím nepodložené tvrdenie o inom obsahu hliníkového kufra XXX s plombou č. XXXXXX ako preukázal žalobca. Išlo výlučne o špekulatívne tvrdenie. Dôkazmi - výsluch svedkyne A. O. a A. Q. bolo preukázané, že neexistovali rozdiely medzi obsahom deklarovanej a skutočne zabalenej hotovosti na odvod z pobočky. Svedkyňa A. O. potvrdila, že od r. 2003, odkedy pracuje u žalobcu až do jej výpovede na pojednávaní dňa 20.10.2014 sa tak nikdy nestalo. Svedkyňa A. Q. potvrdila, že rozdiel vznikal iba v prípadoch zachytenia falošnej bankovky. Všetci svedkovia potvrdili, že kontrola bola vždy realizovaná systémom „štyri oči“. Pravdivosť tvrdení svedkýň podporujú aj nepriame dôkazy svedčiace o tom, že už v žiadnej zásielke, ktorá bola prepravovaná v predmetnom vozidle a ktorá nebola ukradnutá alebo poškodená, neboli zistené žiadne rozdiely oproti žalobcom deklarovanej výške, o čom svedčia uznesenia OČTK a doklady o vrátení a prepočítaní hotovosti. 44. Tvrdenie žalovaných, že žalobca a žalovaní si jasne a zrozumiteľne bez akýchkoľvek pochybností, z ktorejkoľvek zmluvnej strany dohodli, že náhrada škody je v každom prípade limitovaná poistným limitom na jeden prepravný obal vo výške 100.000,- eur je zavádzajúce. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie čl. 2 Výklad pojmov bod 1 Rámcovej zmluvy, podľa ktorého sa službami rozumejú činnosti, ktoré sú vykonávané pod plným poistným krytím; preprava bankoviek a mincí v domácej a akejkoľvek cudzej mene a iných cenností, t.j. ich prevzatie od odberateľa naloženie do prepravného vozidla, prevoz na určené miesto, spracovanie, príprava, úschova ich vyloženie a odovzdanie na zberné miesto. V zmysle tohto ustanovenia sa preprava bankoviek a mincí v domácej a akejkoľvek cudzej mene a iných cenností vykonávala pod plným poistným krytím bez akýchkoľvek poistných limitov. Za týmto účelom, v súlade s ustanovením čl. 4 ods. 1 písm. g) Rámcovej zmluvy „dodávateľ sa zaväzuje predložiť odberateľovi ku dňu podpísania tejto zmluvy a každý ďalší kalendárny rok na nasledujúce poistné obdobie Certifikát o poistnom krytí v úradnom jazyku SR“, vypracovaný v súlade s aktuálnym znením poistnej zmluvy do 30 dní od jeho uzavretia. Poistná suma podľa Certifikátu o poistnom krytí na rok 2012 bola 4.000.000,- GBP, za každú škodu s územnou platnosťou mimo Anglicka, Walesu a Škótska v tranzite i v pokoji v priestoroch poistenca, bez akéhokoľvek iného poistného limitu. Žalobca súčasne poukazuje na skutočnosť, že v prípade ak sa žalovaní domáhajú obmedzenia výšky náhrady z dôvodu existencie údajných poistných limitov vyplývajúcich z jeho poistnej zmluvy, resp. ostatných poistných podmienok, bolo jeho povinnosťou preukázať, že príslušná poistná zmluva, resp. ostatné poistné podmienky takéto limity skutočne obsahujú. Existenciu týchto poistných limitov žalovaní v konaní žiadnym spôsobom nepreukázali. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že príslušná poistná zmluva takéto limity neobsahovala. Súd prvej inštancie tiež správne skonštatoval, že náhrada škody nie je v tomto prípade limitovaná chodníkovým limitov. V prílohe č. 1 k Rámcovej zmluve boli popri sebe uvedené dva poistné limity a to na výšku hotovosti na jedno špeciálne pancierované vozidlo a druhý limit výška hotovosti uložená v jednom zapečatenom obale. V zmluve neboli tieto limity nijak bližšie vysvetlené, nebol upravený žiadny vzťah medzi týmito limitmi, ani upravená možnosť ich kumulatívnej aplikácie. Z uvedeného dôvodu preto podľa žalobcu súd dospel k správnemu záveru, že pokiaľ existovali popri sebe dva poistné limity, tak ako sú vyššie špecifikované, súd správne posúdil aj skutočnosť, že uvedený termín „chodníkový limit“ bol v zmluve použitý žalovaným v 2. rade a preto pokiaľ takýto termín pripúšťa rôzny výklad je potrebné nemožnosť jeho exaktného výkladu pričítať na ťarchu toho, kto ho prvýkrát použil, t.j. žalovaného. 45. Podľa názoru žalobcu Rámcová zmluva nie je výlučne inominátnou zmluvou podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ale vzhľadom na jej obsah je v časti upravujúcej prepravu zásielok v hotovosti a cenín zmluvou o preprave. Obsah Rámcovej zmluvy jednoznačne zahŕňa podstatné časti zmluvy o preprave, konkrétne záväzok dodávateľa prepraviť vec z jedného určitého miesta do druhého určitého miesta a záväzok odberateľa zaplatiť za vykonanú prepravu dohodnutú odplatu. Ostatné práva a povinnosti zmluvných strán predstavujú podrobnejšie špecifikáciu ich vzájomného zmluvného vzťahu založeného Rámcovou zmluvou, berúc do úvahy skutočnosť, že z dôvodu postavenia dodávateľa ako prevádzkovateľa strážnej služby, na činnosť ktorého sa obligatórne vzťahuje príslušné ustanovenie zákona č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti v znení neskorších predpisov sú jednotlivé ustanovenia Rámcovej zmluvy, vychádzajúc prevažne z dispozitívneho charakteru jednotlivých zákonných ustanovení upravujúcich zmluvu o preprave prispôsobené špecifickému charakteru zmluvne dohodnutých a vykonávaných služieb, resp. postaveniu zmluvných strán. Zdôrazňuje, že v zmluve o preprave veci sa strany nemôžu platne dohodnúť na obmedzení zodpovednosti za škodu dopravcu podľa ust. § 622 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka. Dohoda zmluvných strán o limitácii výšky náhrady spôsobenej škody je preto neplatná. Na základe uvedených skutočností žiada odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. 46. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaných sa písomne dňa 25.10.2016 vyjadril právny zástupca žalovaného v 1. a 2. rade, ktorý uviedol nasledovné: 47. Žalovaní nesúhlasia s tvrdeniami žalobcu, že žalovaní porušili svoje právne povinnosti, čím naplnili jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu, keď podľa ich názoru žalobca nijako nepreukázal porušenie akejkoľvek povinnosti, ktoré im ukladá zákon, iný všeobecne záväzný právny predpis, či akákoľvek zmluva a preto podľa ich názoru nebol naplnený základný predpoklad zodpovednosti za škodu. Žalovaný nemohol porušiť povinnosť uvedenú v § 610 a § 617 Obchodného zákonníka tak ako i správne skonštatoval súd prvej inštancie, keď Rámcová zmluva je inominátnou zmluvou a teda sa na ňu neaplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka o zmluve o preprave. To, že Rámcová zmluva je nepomenovanou zmluvou vyplýva tak zo záhlavia Rámcovej zmluvy, kde sa výslovne žalobca so žalovanými dojednali, že Rámcová zmluva je uzatváraná podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako aj zo samotného obsahu Rámcovej zmluvy. Žalovaní tým, že došlo k prepadu pancierového vozidla neporušil žiadnu právnu povinnosť. Žalovaní v súlade s čl. 4 ods. 1 Rámcovej zmluvy spravovali zásielku hotovosti a cenín s vynaložením maximálnej odbornej starostlivosti v súlade s podmienkami poistnej zmluvy a zabezpečili, aby preprava zásielok hotovosti a cenín a použitá technika pri tejto preprave zodpovedala štandardu prepravy zásielok tohto charakteru. Pri lúpeži, pri ktorej došlo k odcudzeniu prepravovanej zásielky vďaka odbornému a profesionálnemu prístupu žalovaného došlo k odcudzeniu minimálneho množstva prepravovanej hotovosti a cenín. Žalovaný zachoval štandardné postupy a metódy pre takúto prepravu, pričom opak nebol preukázaný ani v trestnom konaní vedenom v súvislosti s lúpežným prepadnutím. Ustanovenie Rámcovej zmluvy, na ktoré žaloba poukazuje vymedzovalo v prvom rade povinnosť žalobcu a tým, že žalobca si túto svoju povinnosť nesplnil, neumožnil zamestnancom vykonať takéto úlohy, nemohlo zo strany žalovaného dôjsť k porušeniu zmluvnej povinnosti. Uvedené platí obzvlášť s ohľadom na poslednú vetu tohto ustanovenia, že teda „výsledok takéhoto prieskumu má charakter nezáväzného odporúčania“. Ak takéto konanie malo byť len nezáväzným odporúčaním, nemôže v konečnom dôsledku zbavovať zodpovednosti žalobcu za porušenie svojich povinností (baliť peniaze do obalu v maximálnej výške 100.000,- eur). Sám žalobca nikdy nepoukázal a nežiadal žalovaného, aby došlo k naplneniu tohto ustanovenia a teda, aby žalobca vykonal bezpečnostný prieskum alebo zoznámil zodpovedných zamestnancov žalobcu s postupom balenia. Žalobca sa nikdy nedovolával naplnenia tohto ustanovenia aj napriek tomu, že toto je koncipované ako jeho povinnosť. Bolo povinnosťou žalobcu dávať do jednotlivých obalov sumu v hodnote maximálne 100.000,- eur, a ktorej porušením prebral na seba riziko škody prevyšujúcej túto čiastku. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 415 Občianskeho zákonníka. 48. Žalovaní tiež poukazujú na skutočnosť, že prepravu zásielok vykonávali v rozsahu a za podmienok zákona o bezpečnostnej službe a preto majú za to, že neporušili žiadnu svoju povinnosť. Prepravu zásielok vykonával žalovaný 2/ s odbornou starostlivosťou pri zachovaní takej miery opatrnosti aká je potrebná pri tomto druhu zásielok. Žalovaní tiež zdôrazňujú, že v doterajšom konaní žalobca spoľahlivo a nespochybniteľne nepreukázal vznik škody a samotnú výšku škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť. Dôveryhodnosť je narušená predovšetkým z dôvodu, že ide buď o ním vytvorené listiny alebo o výpovede zamestnancov žalobcu. Žalobca nepreukázal dostatočným spôsobom, koľko peňazí, sa v tom ktorom prevážanom obale nachádzalo. Jediné priame dôkazy, ktoré sú v danej situácie spôsobilé potvrdiť alebo vyvrátiť žalobcom vyčíslenú škodu, si danú situáciu presne nepamätajú (svedkyne), alebo ich žalobca zničil (kamerové záznamy). Žalobca podľa názoru žalovaných zničil jediný relevantný dôkaz, ktorým disponuje. Pokiaľ žaloba poukazuje na svoju povinnosť zničiť kamerový záznam po uplynutí stanovenej lehoty, táto uplynula až potom, čo na okresný súd bola podaná žaloba v tejto veci. Teda v čase, keď žalobca pristúpil k zničeniu kamerových záznamov musel vedieť, že žalovaný odmieta zaplatiť požadovanú náhradu škody. 49. Vyjadrenie žalobcu s poukázaním na zmluvne dohodnutý výklad pojmu „služby“ je podľa názoru žalovaných zavádzajúci. Pojem služby nie je predmetom tohto sporu. To ako si stanovili strany medzi sebou výklad pojmu služby nijakým spôsobom neovplyvňuje limitáciu škody, ktorá bola následne v Rámcovej zmluve dohodnutá. Medzi stranami podľa názoru žalovaných bola dojednaná limitácia výšky náhrady škody. V tejto súvislosti poukázali na čl. 4 ods. 1 písm. e), ktorý podľa nich mal výslovne stanoviť, do akej výšky nahrádza žalovaný žalobcovi škodu. Žalovaní tiež nesúhlasia s tvrdením žalobcu, ktorý opakovane poukazuje na nemožnosť limitácie náhrady škody podľa ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve o preprave veci, keď podľa ich názoru vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol založený inominátnou zmluvou. Žalobca a žalovaní si medzi sebou výslovne jasne a zrozumiteľne a určito stanovili poistný limit 100.000,- eur na výšku hotovosti uloženej v jednom zapečatenom obale. Opomínanie zrejmého a výslovného dojednania je podľa názoru žalovaného vážnym zásahom do zmluvného vzťahu vytvoreného Rámcovou zmluvou. Z týchto dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené v odvolaní žalovaných. 50. K vyjadreniu žalovaných zo dňa 24.10.2016 sa písomne dňa 11.11.2016 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že k predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu zotrváva na svojich tvrdeniach uvedených na strane 2 až 9 Vyjadrenia zo dňa 16.7.2015. K otázke porušenia právnej povinnosti z uzavretej Rámcovej zmluvy žalovaným v 2. rade zdôrazňuje, že žalovaný v 1. rade sa zaviazal žalobcovi poskytovať a vykonávať prepravu a úschovu bankoviek a mincí v domácej mene a v akejkoľvek cudzej mene a iných cenností v rozsahu zákona č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a to konkrétne povinnosť prepraviť požadovanú zásielku bez poškodenia z miesta odoslania do miesta určenia. Zdôrazňuje, že Rámcová zmluva nie je inominátnou zmluvou, na ktorú sa neaplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka o zmluve o preprave vecí. Podľa ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v druhej hlave tretej časti Obchodného zákonníka jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. Podľa názoru žalobcu obsah Rámcovej zmluvy jednoznačne zahŕňa podstatné časti zmluvy o preprave veci. 51. Tvrdenie žalovaných, že podľa nich si splnili povinnosti podľa Rámcovej zmluvy je zavádzajúce. Zákon o súkromnej bezpečnosti neupravuje poskytovanie a vykonávanie prepravy a úschovy bankoviek a mincí ani akéhokoľvek iného majetku. Upravuje strážnu službu, ktorou je aj výkon ochrany majetku a osoby pri preprave, nie však samotný výkon prepravy. Žalovaný nikdy nespochybnil skutočnosť, že zásielky, ktorých je obsah predmetom tejto žaloby napriek skutočnosti, že ich od žalobcu riadne prevzal žalobcovi nikdy nedoručil. Na porušenie povinnosti spravovať zásielky hotovosti a cenín s vynaložením maximálnej odbornej starostlivosti a v súlade s podmienkami Poistnej zmluvy (čl. 4 ods. 1 písm. c) Rámcovej zmluvy), ako i povinnosť zabezpečiť, aby preprava zásielok hotovosti a cenín a použitá technika pri tejto preprave zodpovedala obvyklému štandardu prepravy zásielok hotovosti a cenín ako i poistným podmienkam Poistnej zmluvy (čl. 4 ods. 1 písm. i) Rámcovej zmluvy) poukazoval žalobca v súvislosti s obranou žalovaných, ktorí poukazovali na poistný limit. Ak by bolo pravdou, že poistné limity boli dojednané v Poistnej zmluve, čo žalovaný nepreukázal, preukázaný bol opak, bolo povinnosťou žalovaného, nie žalobcu, aby preprava zásielok zodpovedala podmienkami Poistnej zmluvy. 52. Povinnosť vykonať bezpečnostný prieskum na všetkých obchodných miestach odberateľa žalobcu a zoznámenie zodpovedných zamestnancov odberateľa žalobcu s postupom balenia a odovzdávania hotovosti alebo cenín (čl. 4 ods. 2 písm. f) Rámcovej zmluvy) bolo povinnosťou žalovaného. Tvrdenie žalovaného, že žalobca neumožnil splniť žalovanému povinnosti podľa tohto ustanovenia zmluvy nie je pravdivé. Žalovaný v konaní nikdy nič takéto nepreukázal a dokonca nič z uvedeného v konaní pred súdom prvej inštancie ani netvrdil. Z týchto dôvodov preto nemohol žalobca nikdy porušiť svoje povinnosti tým, že by to žalovanému neumožnil. 53. K výške škody žalobca v celom rozsahu poukazuje na stranu 3 až 9 vyjadrenia zo dňa 13.7.2015. 54. Pokiaľ ide o kamerové záznamy žalovaný pod ťarchou argumentov opúšťajú vyvrátené nepravdivé tvrdenie, že im žalobca odmietal po celý čas predložiť kamerové záznamy z prevádzok žalobcu. Účelovo tvrdia, že ide o jediný objektívny priamy dôkaz preukazujúci výšku škody. Toto tvrdenie je účelové, nakoľko je zrejmé, že z kamerových záznamov by nebolo možné zistiť výšku škody, a ani presné množstvo hotovosti, ktoré zamestnankyne žalobcu vložili do hliníkového kufra XXX s plombou č. XXXXXX. Z kamerových záznamov je možné zistiť iba to, že zamestnankyne prepočítali hotovosť, ktorú vložili do kufra. Túto skutočnosť potvrdili aj svedkyne, ktoré navyše uviedli aj to, že do kufra vložili takú sumu v hotovosti, ktorú uviedli na súpiske a na sprievodke. Žalobca nemal dôvod predkladať kamerový záznam ako súčasť žaloby. Zo správania žalovaného v 2. rade pred začatím súdneho konania vyplývalo, že tento nikdy pred začatím tohto súdneho konania výšku uplatnenej škody nespochybňoval. Naopak na základe dokladov, ktoré mu žalobca predložil a ktoré sa týkali výšky prevážanej hotovosti si žalovaný uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody vo výške vychádzajúcej práve z dokladov od žalobcu, ktoré v súčasnosti z účelových dôvodov spochybňuje. Svedčia o tom dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise (pripojený trestný spis - viď čl. 38 až 47; prehľad hodnôt vo vozidlo - viď čl. 18). 55. K otázke limitácie náhrady škody žalobca uvádza, že v tejto súvislosti poukazuje na stranu 9 až 12 vyjadrenia zo dňa 13.7.2015. K námietkam žalovaných uvádza, že nie je pravdou, že to ako si stanovili strany medzi sebou výklad pojmu služby nijakým spôsobom neovplyvňuje limitáciu škody. Pojem služby zahŕňa výkon činnosti, ktoré sa žalovaný zaviazal vykonávať pre žalobcu, pričom bolo dohodnuté, že sa bude vykonávať pod plným poistným krytím, t.j. bez akýchkoľvek poistných limitov. Poistné krytie sa každoročne deklarovalo. Ako je všeobecne známe poistenie slúži na ochranu rizika, v danom prípade na ochranu rizika škody. Poistná suma podľa Certifikátu o poistnom krytí na rok 2012 bola 4.000.000,- GBP za každú škodu s územnou platnosťou mimo Anglicka, Walesu a Škótska, v tranzite i v pokoji v priestoroch poistenca, bez akéhokoľvek iného poistného limitu. Ani Poistná zmluva neobsahovala žiadny poistný limit. Žiadny z dokumentov, týkajúcich sa poistenia neobsahuje chodníkový limit vo výške 100.000,- eur. Ako žalobca uviedol, limitácia rozsahu náhrady škody odkazom na poistné limity má logický a právny význam len za predpokladu, že aj samotná príslušná Poistná zmluva, vzťahujúca sa na poistenie vzniku takejto škody takéto poistné limity skutočne stanovuje. Na názore, že pri náhrade škody vzniknuté odcudzením, stratou alebo poškodením zásielky prepravovanej na základe zmluvy o preprave veci, nie je možné výšku náhrady škody limitovať dohodou zmluvných strán, žalobca zotrváva. V otázke platnosti ustanovenia čl. 4 ods. 1 písm. e) Rámcovej zmluvy poukazuje na podanie Záverečný návrh a vyjadrenie žalobcu k dokazovaniu a k právnej stránke veci zo dňa 18.5.2015, kde sú uvedené dôvody absolútnej neplatnosti tohto zmluvného dojednania. 56. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní žalovaných rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 28.9.2017 a preto postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 57. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 58. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 59. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 60. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. 61. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaných dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. 62. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho právneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľov dodáva: 63. Na úvod je potrebné uviesť, že žalovaní v podanom odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorými by sa dostatočným spôsobom nevysporiadal súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, a ktoré by mohli spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie uzatvorenú Rámcovú zmluvu o poskytovaní bezpečnostných služieb, prepravy hotovosti a prepravy iných cenností správne posúdil ako zmluvu nepomenovanú a to práve z dôvodu, že predmetom zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade bolo poskytnutie špecifických služieb podľa zákona č. 473/2005 Z.z. v platnom znení s tým, že otázky zmluvne neupravené sa budú posudzovať podľa ustanovenia Obchodného zákonníka a to vrátane ustanovenia o náhrade škody. Predmetom Rámcovej zmluvy bola úprava práv a povinností zmluvných strán pri zabezpečení záväzku žalovaného v 2. rade ako dodávateľa po dobu platnosti a účinnosti zmluvy, a vykonávacích zmlúv poskytovať pre žalobcu prepravu a úschovu bankoviek a mincí v domácej a akejkoľvek cudzej mene a iných cenností a povinnosť žalobcu ako odberateľa platiť dohodnutú cenu odplaty. Teda Rámcová zmluva je inominátnou zmluvou uzatvorenou podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Uvedené vyplýva najmä z obsahu uzatvorenej zmluvy, keď predmetom zmluvného vzťahu tak ako už bolo i vyššie uvedené bolo poskytnutie špecifických služieb podľa zák. č. 473/2005 Z.z. v platnom znení. Zmluvné strany mali otázku náhrady škody upravenú priamo v čl. 4 ods. 1 písm. b) až e) Rámcovej zmluvy, pričom z obsahu zmluvného dojednania jednoznačne vyplýva, že sa dohodli na objektívnej zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá vznikne na prepravovanej zásielke bez možnosti liberácie žalovaného, a to za predpokladu, že dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti, vzniku škody a k príčinnej súvislosti medzi porušením zmluvnej povinnosti a vznikom škody. Povinnosťou žalovaného v 2. rade bolo postupovať v súlade s Rámcovou zmluvou a zabezpečiť prepravu hotovosti žalobcu. Žalovaný v 2. rade však svoju povinnosť prepraviť požadovanú zásielku bez jej poškodenia, straty alebo odcudzenia z miesta odoslania do miesta určenia porušil, nakoľko zásielka žalobcu bola odcudzená pri lúpežnom prepade, resp. bolo preukázané, že hliníkový kufor č. XXX s obsahom 531.500,- eur a 600.000,- CZK, mince v hodnote 21,05 eur a hotovosť vo výške 180,- eur žalovaný 2/ žalobcovi nikdy nedoručili. 64. K tvrdeniu žalovaných, že predmetom dohody medzi žalobcom a žalovanými bolo to, že žalovaní vykonajú s ohľadom na výkon svojej činnosti všetky opatrenia, ktoré v čo možno najvyššej miere zabezpečia ochranu prepravovaného majetku cenín a nie k tomu, že k odcudzeniu prepravovaného majetku nikdy nemôže dôjsť odvolací súd uvádza, že povinnosť žalovaných vykonávať svoju činnosť tak, aby v čo možno najvyššej miere zabezpečili ochranu prepravovaného majetku cenín je základným predpokladom poskytovania tohto typu služby. Práve pre prípad odcudzenia prepravovaného majetku, ku ktorému samozrejme môže dôjsť si zmluvné strany dohodli objektívnu zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá vznikne na prepravovanej zásielke v prípade porušenia povinnosti žalovaného, v prípade keď zásielka žalobcu nebola riadne doručená do miesta určenia. 65. Ďalej žalovaní namietali, že žalobca nepreukázal druhú podmienku predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu a to vznik škody, resp. výšku škody. Spochybnil výpoveď svedkýň O. a S., a taktiež aj nepriame dôkazy, ktorými mali byť odúčtovanie hotovosti zo stavu hotovosti na pobočke, dispozícia na odoslanie hotovosti a e-mailová objednávka žalobcu, keď uvedené doklady sú doklady žalobcu. 66. Po oboznámení sa s obsahom spisu ako i svedeckými výpoveďami p. O. a S. jednoznačne vyplynulo, že zlyhanie ľudského faktora, na ktoré poukazovali žalovaní v podanom odvolaní nebolo ničím podložené, pričom svedkyňa O. potvrdila, že ak by k chybe pri prepočítaní došlo, každý deň sa robí uzávierka a preto by sa rozdiel v systéme s reálnym stavom v trezore ihneď zistil. Preto vyhodnotil odvolací súd uvedenú námietku tak ako i súd prvej inštancie za irelevantnú. Pravdivosť tvrdení svedkýň podporujú aj nepriame dôkazy svedčiace o tom, že už v žiadnej zásielky, ktorá bola prepravovaná v predmetnom vozidle a ktorá nebola ukradnutá alebo poškodená neboli zistené žiadne rozdiely oproti žalobcom deklarovanej výške, o čom svedčia uznesenia OČTK a doklady o vrátení a prepočítaní hotovosti. Dôveryhodnosť svedkýň nemožno spochybniť iba s odkazom na ich zamestnanecký vzťah k žalobcovi, nakoľko samotné svedkyne nie sú na spore nijakým spôsobom zainteresované. Súd prvej inštancie správne ustálil na základe vykonaného dokazovania aj výšku škody, ktorá žalobcovi vznikla. Žalobca navrhnutými a vykonanými dôkazmi jednoznačne a nespochybniteľným spôsobom preukázal výšku škody, tak ako si žalobou uplatnil. Tiež jednoznačným spôsobom popísal spôsob balenia zásielok ako aj označil dôkazy, ktoré obsah zásielok preukazovali. Nemenej dôležitou skutočnosťou je i to, že žalovaní pred začatím súdneho konania výšku uplatnenej škody nespochybňovali a na základe dokladov, ktoré žalobca predložil, ktoré sa týkali výšky prevážanej hotovosti si žalovaný uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody vo výške vychádzajúcej práve z dokladov od žalobcu (viď pripojený trestný spis čl. 38 až 47; prehľad hodnôt vo vozidle viď čl. 18). 67. K tvrdeniu žalovaných, že žalobca odmietal po celý čas predložiť tak žalovanému ako aj súdu kamerové záznamy z prevádzok žalobcu, na ktorých je zachytené koľko peňažných prostriedkov sa do prepravných prostriedkov vložilo, sa preukázalo tiež ako nepravdivé. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaný 2/ kamerové záznamy od žalobcu nikdy pred začatím tohto súdneho konania nežiadal, keď k uvedenej otázke boli žalovaní vypočutí pred súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 18.5.2015 (čl. 368 až 369 spisu). Žalovaní nepredložili súdu žiadny dôkaz o tom, že by kamerové záznamy od žalobcu požadovali. Ide teda o ničím nepodložené tvrdenie, ktoré žalobca od samého počiatku popieral a bolo povinnosťou žalovaných toto svoje tvrdenie preukázať. 68. K otázke limitácie náhrady škody odvolací súd uvádza, že sa v plnom rozsahu pridržiava odôvodnenia tejto časti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý skonštatoval, že v Prílohe č. 1 k Rámcovej zmluve boli uvedené poistné limity a to na výšku hotovosti prepravované pancierovým vozidlom a výšku hotovosti v jednom zapečatenom obale, tzv. „chodníkový limit“. Pokiaľ teda existovali popri sebe dva poistné limity, pričom jeden sa vzťahoval na pancierové vozidlo a jeden na výšku hotovosti v jednom obale je odvolací súd tak ako i súd prvej inštancie toho názoru, že nakoľko došlo k odcudzeniu hotovosti z pancierového vozidla je potrebné v danom prípade jednoznačne posudzovať danú záležitosť v intenciách limitu pre pancierové vozidlo, t.j. 5.000.000,- eur. Uvedený termín „chodníkový limit“ bol v zmluve použitý žalovaným v 2. rade, čo potvrdil vo svojej výpovedi aj H.. Z. a preto podľa názoru súdu, pokiaľ takýto termín pripúšťa rôzny výklad, je potrebné nemožnosť exaktného výkladu pričítať na ťarchu toho, kto ho prvýkrát použil, t.j. žalovaného. 69. Podľa čl. 4 bod 1 písm. g) Rámcovej zmluvy dodávateľ sa zaväzuje predložiť odberateľovi ku dňu podpísania tejto zmluvy a každý ďalší kalendárny rok na nasledujúce poistné obdobie Certifikát o poistnom krytí v úradnom jazyku SR (Príloha č. 4 tejto zmluvy), vypracovaný v súlade s aktuálnym znením poistnej zmluvy a to do 30 dní od jeho uzavretia. V prípade potreby a po vzájomnej dohode doplní dodávateľ do Certifikátu o poistnom krytí údaje o poistení potrebné pre odberateľa. V zmysle tohto ustanovenia sa preprava bankoviek a mincí v domácej a akejkoľvek cudzej mene a iných cenností vykonávala pod plným poistným krytím bez akýchkoľvek poistných limitov. Poistná suma podľa Certifikátu o poistnom krytí na rok 2012 bola 4.000.000,- GBP za každú škodu s územnou platnosťou mimo Anglicka, Walesu a Škótska, v tranzite i v pokoji, v priestoroch poistenca, bez akéhokoľvek iného poistného limitu. 70. V prípade, ak sa žalovaní domáhajú obmedzenia výšky náhrady škody z dôvodu existencie údajných poistných limitov vyplývajúcich z ich poistnej zmluvy, resp. ostatných poistných podmienok bolo ich povinnosťou preukázať, že príslušná poistná zmluva, resp. ostatné poistné podmienky takéto limity skutočne obsahujú. Existenciu týchto poistných limitov žalovaní v konaní žiadnym spôsobom nepreukázali. 71. Žalovaní vo svojich tvrdeniach počas konania ako i v odvolaní uvádzajú, že žalobca mal zmluvnú povinnosť ukladať do jedného prepravného obalu maximálne 100.000,- eur a túto svoju povinnosť žalobca porušil. 72. Odvolací súd tak ako i súd prvej inštancie dospel však k záveru, že žalobca spôsobom balenia prepravovaných zásielok neporušil žiadnu svoju zmluvnú alebo zákonnú povinnosť, vychádzajúc z obsahu Rámcovej ako i dielčej zmluvy a žalovaní nijakým spôsobom nepreukázali, že by jednotlivý obal v rozhodnom období bol poistený len na 100.000,- eur. Povinnosť baliť do jednotlivých prepravných obalov hotovosť v maximálnej výške 100.000,- eur nevyplývala pre žalobcu zo žiadneho ustanovenia Rámcovej zmluvy ako i Vykonávacej zmluvy alebo všeobecne záväzných právnych predpisov. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že prax bola taká, že sa do jedného obalu balili aj väčšie finančné obnosy. Uvedené vyplynulo aj zo Stanoviska Národnej banky Slovenska (e-mailová komunikácia čl. 337), ktorá na základe požiadavky žalobcu, ktorý požiadal o stanovisko, či je Národná banka Slovenska schopná dotácie pre ČSOB baliť v obaloch po 100.000,- eur na obal uviedla, že „nie je v možnostiach Národnej banky Slovenska splniť požiadavku ČSOB“, teda žalobcu, pričom súčasne Národná banka Slovenska potvrdila, že podobnú službu nevykonáva pre žiadnu banku v Slovenskej republike. 73. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že náhrada škody nie je teda v tomto prípade limitovaná chodníkovým limitom. V Prílohe č. 1 k Rámcovej zmluve boli popri sebe uvedené dva poistné limity a to na výšku hotovosti na jedno špeciálne pancierové vozidlo a druhý limit, výška hotovosti uložená v jednom zapečatenom obale (chodníkový limit). V zmluve neboli tieto limity nijak bližšie vysvetlené, nebol upravený žiadny vzťah medzi týmito limitmi, ani upravená možnosť ich kumulatívnej aplikácie. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel i v otázke limitácie náhrady škody k správnemu záveru. Ak by pojem „chodníkový limit“ nemal znamenať popis situácie podľa toho kde sa prevážaná hotovosť nachádza, ale malo ísť o limit na jeden zapečatený obal za každej situácie, nebol žiaden dôvod použiť slovné spojenie „chodníkový limit“, ale rovnako ako v prvom prípade limitu „výška hotovosti na jedno špeciálne pancierové vozidlo (pancierové vozidlo)“ by bolo logické použiť termín (napr. „zapečatený obal“). Slovné spojenie „chodníkový limit“ jednoznačne evokuje, že ide o poistný limit na hotovosť a ceniny nachádzajúce sa mimo pancierového vozidla. 74. V závere žalovaní v podanom odvolaní poukazujú na skutočnosť, že žalobca argumentoval a súd vzal za svoje, že žalovaní nikdy neupozornili žalobcu na nesúlad výšky hotovosti a počtu obalov uvedených v objednávke. Žalovaní uvádzajú, že k takémuto upozorneniu ani nikdy nemohlo dôjsť, keďže z dôvodu maximalizácie bezpečnosti prepravy žiadny zo zamestnancov žalovaného 2/ nemá vedomosť o výške hotovosti nachádzajúcej sa v prepravnom obale. Z uvedeného dôvodu tak nikdy nemohlo dôjsť k akémukoľvek takémuto upozorneniu. Jediný, kto má vedomosť o možnom rozsahu výšky hotovosti v jednom prepravnom obale je dispečer žalovaného 2/, avšak tento disponuje len informáciou o rozpätí v akom sa hotovosť v prepravnom obale nachádza, t.j. nie presnou sumou, a aj táto informácia je len informáciou, ktorú mu poskytne žalobca, a ktorú žalovaný nemá možnosť akýmkoľvek spôsobom overiť, keďže pre žalobcu poskytuje len službu prepravy a nie aj spracovanie finančnej hotovosti. 75. K uvedenému odvolaciemu dôvodu odvolací súd uvádza, že je síce pravdou, že pracovník, ktorý vykonáva prepravu peňazí nemá vedomosť o výške hotovosti nachádzajúcej sa v prepravnom obale, v objednávke sa však uvedie dátum, štvorčíselný prepravný kód, ktorý dodá dodávateľská firma a hodnota zásielky, avšak nie presnou sumou, ale určitým rozpätím, ktoré je stanovené napr. písmenom A pre hotovosť od 0,- do 330.000,- eur, písmenom B od 330.000,- eur do 600.000,- eur, písmenom C, D a podobne. Zo zadanej objednávky je preto prepravná služba schopná určiť približný počet obalov. Aj keď v súčasnosti ako vyplynulo z dokazovania existujú limity na maximálnu výšku hotovosti v jednom obale, v roku 2012 existencia limitov preukázaná nebola. Z vykonaného dokazovania tiež jednoznačne vyplynulo, že prepravná služba nikdy neupozornila žalobcu na nesúlad výšky hotovosti a počtu obalov uvedených v objednávke. 76. Z čl. 4 ods. 2 Práva a povinnosti odberateľa, písm. b) Rámcovej zmluvy ak odberateľ nezabezpečí k preprave zásielok hotovosti a cenín úplné a správne doklady, dodávateľ nie je povinný realizovať prepravu. Odberateľ sa zaväzuje nahradiť náklady, ktoré dodávateľovi týmto vzniknú. Žalovaný 2/ neupozornil žalobcu na nesúlad výšky hotovosti a počet obalov uvedených v objednávke napriek tomu, že mu príslušné ustanovenie Rámcovej zmluvy takúto povinnosť a súčasne právo predpisovala. Aj z uvedeného potom vyplýva, že v rozhodnom období limitácia výšky peňažných prostriedkov ukladá do jedného prepravovaného obalu nebola dojednaná. 77. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a skonštatuje, že skutkové a právne závery súdu prvej inštancie sú správne, a dôvody žalovaných 1/, 2/ uvádzané v odvolaní neboli spôsobilé túto správnosť spochybniť alebo vyvrátiť. 78. Odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu za vecne správne preto ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 79. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 80. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).