Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/154/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313213269 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1313213269.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: ENERGY CONSULT s.r.o., Stará Vajnorská 21/12683, 831 04 Bratislava IČO: 35 849 479, zastúpeného: JUDr. Gabriel Bleho, advokát, L. Dérera 2, 831 01 Bratislava proti žalovanému: INGOS s.r.o., K Nouzovu 2090, 143 00 Praha 4, Česká republika, IČO: 645 80 903, zastúpeného: NITSCHNEIDER & PARTNERS, advokátska kancelária, s. r. o., Cintorínska 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 35 874 465, o návrhu žalobcu na zaplatenie sumy 70.912,50 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb 74/2013-282 zo dňa 15.04.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb 74/2013-282 zo dňa 15.04.2015 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom č.k. 23Cb 74/2013-282 zo dňa 15.04.2015, ktorý bol napadnutý odvolaním žalobcu, Okresný súd Bratislava III návrh žalobcu zamietol. Súd prvej inštancie zaviazal žalobcu aj k úhrade trov konania žalovaného, ako strany úspešnej v spore a to v rozsahu 4.817,65 EUR, titulom trov právneho zastúpenia žalovaného, do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalovaného. 2. Žalobca sa návrhom na začatie konania zo dňa 25.07.2013 domáhal zaplatenia sumy istiny 63.000,- EUR, s úrokom z omeškania 9% ročne z tejto sumy od 30.09.2010 do zaplatenia a žiadal súd priznať voči protistrane náhradu trov konania. Žalobca návrh dôvodil tým, že ako sprostredkovateľ zabezpečil žalovanému ako záujemcovi, obchodnú príležitosť na uzatvorenie zmluvy o dielo so spoločnosťou ArtsakhHEK v Arménskej republike. Obsahom činností, ktoré pomenoval žalobca ako sprostredkovanie bolo, že žalobca na základe svojej jazykovej vybavenosti, kontaktov v obchodnej sfére na území krajín bývalého ZSSR, konkrétne v Arménsku a na území Náhorného Karabachu, zabezpečil žalovanému ako záujemcovi príležitosť na uzatvorenie zmluvy o dielo, ktorej predmetom boli práce žalovaného ako zhotoviteľa, respektíve dodávateľa prác pre arménskeho investora ArtsakhHEK, pri výstavbe vodnej elektrárne na území Arménska. Išlo o projekt výstavby vodnej elektrárne s názvom TRGI 2 (ďalej v texte len ako „TRGI 2“). Podľa vyjadrenia žalobcu vystupoval on ako generálny dodávateľ a koordinátor projektu. V rámci funkcie generálneho dodávateľa pre investora sprostredkoval jednotlivých subdodávateľov a na druhej strane, pre záujemcov sprostredkoval obchodné príležitosti ako subdodávateľov jednotlivých prác. Takto dojednal túto obchodnú príležitosť aj pre žalovaného. Žalobca uviedol, že dňa 12.11.2010 uzatvoril so žalovaným zmluvu o spolupráci, neobchádzaní a vzájomnej ochrane komerčných informácií (ďalej ako „zmluva o spolupráci“), predmetom ktorej bola exkluzívna spolupráca pri riešení a realizácii obchodných prípadov na vymedzenom území Arménskej republiky a Arcachu (Náhorný Karabach). Ešte pred podpisom tejto zmluvy prebehla medzi sporovými stranami spolupráca spočívajúca v príprave obchodného prípadu v súvislosti s TRGI 2 a následne na to boli začaté rokovania o spolupráci na vymedzenom území Arménskej republiky a Arcachu. Žalovaný na základe sprostredkovania so spoločnosťou ArtsakhHEK z Arménskej republiky uzatvoril zmluvu priamo s touto spoločnosťou na projekt TRGI 2 dňa 30. 09. 2010. , žedol? ?dnotlivých prác, okrem V rámci áca spočívajúca v prípave n ho. rílež tosti pre subdodávateľov jednotlivých prác, okrem Žalobca bol v rámci projektu TRGI 2 nezávislým (generálnym) dodávateľom a vystupoval ako sprostredkovateľ pre žalovaného a ako nezávislý (generálny) dodávateľ podpísal niekoľko dodávateľských zmlúv s Arménskou spoločnosťou ArtsakhHEK skôr, ako boli začaté rokovania s žalovaným. Žalobca uznal, že medzi ním a žalovaným nebola síce uzavretá písomná zmluva o sprostredkovaní, ale podľa obchodného práva Slovenskej republiky sa nevyžaduje na platnosť zmluvy písomná forma. Žalovaný na základe dojednaného obchodu so zahraničným partnerom odmieta vyplatiť žalobcovi za sprostredkovanie sumu vo výške 55 900,- eura (t.j. 10%) z uskutočneného obchodu s Arménskou spoločnosťou ArtsakhHEK na projekt TRGI 2. Žalobca definoval výšku provízie tak, že síce dojednaná písomne nebola vzhľadom na absenciu písomnej zmluvy o sprostredkovaní, ale jej výšku odvodil z toho, že medzi ním a žalovaným došlo ku koncipovaniu návrhov zmluvy o dielo. Išlo o návrhy na zmluvu o dielo, na základe ktorej žalobca mal ako subdodávateľ dodať časť prác pre investora na projekt TRGI 2. Za tieto práce v rámci návrhov zmlúv o dielo prislúchala žalobcovi ako dodávateľovi pevná cena vo výške 63.000,- EUR (cena dohodnutá aj prostredníctvom spoločnosti ArtsakhHEK). Z tejto sumy odvodzoval žalobca svoj žalobný nárok, pričom uviedol že táto suma predstavovala 10% zo sprostredkovaného obchodu. K definovaniu istiny ešte uviedol, že žiada províziu vo výške obvyklej za sprostredkovanie obchodu v čase uzatvorenia zmluvy o sprostredkovaní, čo bolo 10 % z objemu obchodu pre záujemcu. Malo ísť nielen o províziu za sprostredkovanie, ale aj za organizáciu celého projektu TRGI 2. Dňa 30.10.2012 odporca odstúpil od zmluvy o spolupráci a odmietol vyplatiť žalobcovi za sprostredkovanie medzinárodného obchodu aj sumu vo výške 55.900,- EUR. Celková výška dlžnej sumy je podľa názoru žalobcu vo výške 63.000,- EUR. Na základe tejto vzájomnej spolupráce bola žalovanému sprostredkovaná zmluva o dodávke Riadiaceho systému a technológii na TRGI 2 v celkovej sume najmenej 590.000,- EUR. Obchodná transakcia bola vykonaná osobne prostredníctvom konateľa žalobcu G.. D. priamo v Arménsku a v Arcachu. Podľa vyjadrenia žalobcu, obchodnú príležitosť, ústiacu do uzatvorenia zmluvy o dodávke prác pre projekt TRGI 2 pre žalovaného, zabezpečil žalobca v rámci sprostredkovania na základe zmluvy o spolupráci, pričom išlo o dlhý a zložitý proces nadväzovania obchodných vzťahov v krajine špecifickej obchodnými zvyklosťami a kultúrou, ktorú žalobca ovládal. Bez sprostredkovateľskej činnosti žalobcu, žalovaný by nebol býval uzatvoril obchodnú zmluvu na dielo v celkovej hodnote 559.000,- EUR a teda svojím konaním naplnil žalobca de facto činnosť sprostredkovateľa a za túto mu patrí odmena. Žalobca naplnil obsah sprostredkovateľského záväzku, ako je definovaný v ust. § 642 Obchodného zákonníka, t.j. vyvíjal aktivity a činnosti, aby žalovaný mohol s odberateľom uzatvoriť jednotlivé zmluvy, týkajúce sa dodávok tovarov, ktoré boli aj reálne uskutočnené v príčinnej súvislosti s uvedenými aktivitami žalobcu. V dôsledku tohto žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie provízie od žalovaného v dohodnutej výške 10% z uskutočneného obchodu, t.j. vo výške 63.000,- EUR. Žalobca sa vyjadril, že záväzok zo zmluvy o sprostredkovaní vzniká neformálnou dohodou zmluvných strán o určení druhu zmluvy, ktorá má byť uzavretá v dôsledku činnosti sprostredkovateľa, resp. na uzavretie ktorej má byť obstaraná príležitosť činnosťou sprostredkovateľa vykonávanej za odplatu podľa ust. § 644 a § 647 Obchodného zákonníka. 3. Žalobca uviedol, že síce nedisponuje písomnou zmluvou o sprostredkovaní, ale na preukázanie uzatvorenia zmluvy o sprostredkovaní so žalovaným a s tým súvisiaceho nároku, poukázal na listinné dokumenty. Žalobca predložil ftk. Listu z 22.11.2012, žalovanému so žiadosťou o uhradenie fa na sumu 55.900,- EUR ako 10% hodnoty podpísanej zmluvy o dielo ako splnenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o spolupráci, ďalej list „predžalobná upomienka“, ktorý je tiež adresovaný žalovanému a obsahuje žiadosť na uhradenie sumy 75.000,- EUR ako 10% realizácie obchodu v zmysle zmluvy o spolupráci, ďalej list odpoveď žalovaného na výzvu na uhradenie, ktorým informuje žalobcu že nárok neakceptuje z dôvodu že Zmluva s arménskou spoločnosťou bola uzatvorená pred uzatvorením zmluvy o spolupráci so žalobcom, ktorá nepôsobí retroaktívne a teda nárok na províziu z nej nevznikol. Žalobca tiež predložil súdu ďalšiu upomienku na sumu 63.000,- EUR, ktorú si nárokuje v zmysle zamýšľanej zmluvy o dielo ako províziu za dojednaný obchod. Žalobca súdu tiež predložil ftk. emailovej komunikácie z obdobia Máj- Jún 2010, predmetom ktorej sú technické, aj platobné špecifikácie medzi žalobcom a žalovaným ohľadne TRGI2. Žalobca tiež predložil ftk. Dokumentu, s názvom „nabídka č. 31.137.09_rev2“ vypracovaná ako cenová ponuka žalovaným pre projekt TRGI2 v sume 292 500,- EUR. V ďalšom emaile, ktorý žalobca predložil, informuje žalovaný žalobcu o návrhu na zmluvu o dielo, ktorá má byť vypracovaná medzi ním a žalobcom na základe zmluvy o dielo s investorom a teda má byť prispôsobená ako subdodávateľská. V ďalšom emaile informuje žalovaný žalobcu o úhrade sumy 30.000,- EUR ktorá má byť zálohovou platbou podľa zamýšľanej zmluvy o dielo, pričom prílohu tejto správy tvorí návrh zmluvy o dielo. Návrh zmluvy o dielo žalobca predložil a jej obsahom je záväzok žalobcu dodať práce v rámci dodávateľského vzťahu k žalovanému, pričom ide o činnosti dopravné a koordinačné v hodnote 63.000,- EUR, táto zmluva však zmluvnými stranami uzatvorená nie je. Žalobca tiež súdu predložil ftk. Zmluvy o spolupráci medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 12.11.2010 a odstúpenie žalovaného od tejto zmluvy zo dňa 30.10.2012. V odstúpení informuje žalovaný žalobcu, že vzhľadom na nenapĺňanie obsahu zmluvy o spolupráci, ktorým malo byť obstarávanie obchodných kontraktov v oblasti Arménska, ku ktorým nedošlo, odstupuje od tejto zmluvy. Žalobca tiež predložil dokument zasielaný žalovaným žalobcovi, v ktorom informuje o vrátení faktúry na sumu 55.900,- EUR a nárok neuznáva vzhľadom k tomu, že ide o nárok žiadaný žalobcom titulom zmluvy o spolupráci a tá bola uzatvorená až následne po realizácii projetku TRGI 2 a teda sa na ňu nevzťahuje. Žalobca predložil tiež ftk. Fa 10/2012 na sumu 55.900,- EUR vystavenú žalobcom žalovanému a z textu vyplýva že sa jedná o fa vystavenú v zmysle zmluvy o spolupráci, bližšie nedefinovanej. 4. Žalovaný k veci uviedol, že žalobca vyvodzuje svoj nárok zo vzájomných rokovaní, ktoré však v žiadnom prípade neboli vedené za účelom uzatvorenia zmluvy o sprostredkovaní, ako žalobca tvrdil, ale sa jednalo o zmluvu celkom iného rázu, v ktorej o provízii nebola zmienky. Išlo o návrh zmluvy o dielo, ktorej obsahom bolo zaistenie dopravy a koordinačnej činnosti k primárnej zmluve medzi žalovaným a investorom projektu TRGI2. K podpisu, ani k naplneniu obsahu tejto zmluvy sporových strán, nikdy nedošlo. Jedinou zmluvou uzatvorenou medzi sporovými stranami tak bola zmluva o spolupráci zo dňa12.11.2010. Keby bolo vôľou strán uzatvoriť aj zmluvu o sprostredkovaní, celkom určite by bola neskôr uzavretá i takáto zmluva. Pokiaľ ide o zmluvu o dielo medzi žalovaným a ArtsakhHEK, pôvodná verzia zo dňa 30.09.2010 bola na cenu diela v hodnote 559 000,- eura. Realizovaná hodnota bola však podstatne nižšia, keďže došlo k podpisu dodatku k zmluve, kde došlo k zníženiu rozsahu dodávok a služieb žalovaného. Zvyšok dodávok a služieb pre spoločnosť ArtsakhHEK prevzal práve žalobca a tým sa sám podieľal na realizácii tejto zmluvy, a to takmer v objeme 40 % tak, ako predpokladala následne uzavretá zmluva o spolupráci. Žalobca začal uplatňovať svoje nároky (zakaždým v inej výške) až potom, keď žalovaný ukončil zmluvný vzťah založený zmluvou o spolupráci. Žalobca tiež vo vyjadrení uviedol, že k obchodnej spolupráci s Arménskym investorom na projekte TRGI 2, ho v žiadnom prípade nepriviedol žaloba. Žalovaný v oblasti vodného hospodárstva a energetiky dlhodobo spolupracuje so spoločnosťou ČKD Blansko SMALL HYDRO, s.r.o., ktorá je dodávateľom turbín a ďalšieho technologického zariadenia vodných elektrární. Spoločnosť ČKD Blansko bola dodávateľom turbín aj pre projekt TRGI 2. Žalobca bol v septembri 2009 oslovený práve spoločnosťou ČKD Blansko a mal spočiatku vykonávať prácu len ako subdodávateľ spoločnosti ČKD Blansko, ale napokon sám uzatvoril zmluvu priamo s investorom. Žalovaný tak pristúpil na rokovania o priamej dodávke elektročastí arménskemu investorovi, namiesto subdodávania pre ČKD Blansko. Žalovaný bol zo strany ČKD Blansko upozornený na užšie väzby medzi arménskym investorom a žalobcom. K uzatvoreniu zmluvy o dielo medzi žalovaným a spoločnosťou ArtsakhHEK prišlo dňa 30.09.2010 a následne aj k podpisu dodatku č. 1 k tejto zmluve dňa 30.03.2011. Počas realizácie projektu TRGI 2 sa medzi sporovými stranami spomínali dve zmluvy, a to zmluva o spolupráci, ktorá bola reálne uzatvorená dňa 12.11.2010 a zmluva o dielo na koordinačné činnosti a dopravu, ktorá nebola nikdy uzatvorená. Žalovaný nemal vedomosť o žiadnej zmluve o sprostredkovaní a to ani v ústnej forme. Žalovaný teda poprel akúkoľvek aj ústnu dohodu o sprostredkovaní medzi ním a žalobcom. Ani v prípade, ak by konajúci súd prišiel k záveru, že nejaká sprostredkovateľská zmluva bola uzatvorená, provízia by aj tak žalobcovi nepatrila, keďže žalovaný sa dostal do rokovaní ohľadne projektu TRGI 2 výlučne vďaka spoločnosti ČKD Blansko. Podľa zmluvy o spolupráci, neobchádzaní a vzájomnej ochrane komerčných informácii nemohol žalovaný vyvíjať žiadne priame podnikateľské aktivity na vymedzenom území spolupráce, týkajúce sa dodávok technológie vodných elektrární bez súhlasu žalobcu a ten sa na druhej strane zaviazal žalovaného informovať o budúcich projektoch v oblasti vodných elektrární. Pre žalovaného sa stala predmetná zmluva bezúčelná, keď od podpisu zmluvy k realizácii žiadneho projektu neprišlo a tak pristúpil k jej výpovedi. Dátum uzatvorenia tejto zmluvy je neskorší ako dátum uzatvorenia zmluvy o dodávke priamo s arménskym investorom. Z časového sledu bolo nepochybné, že sa predmetná zmluva nevzťahovala na projekt TRGI 2, a teda neexistoval na jej základe akýkoľvek sprostredkovateľský vzťah. Predmetná zmluva taktiež jasne upravovala, že nadobudne účinnosti až jej podpisom. Súbežne s vyššie uvedeným sa začala pripravovať zmluva o dielo medzi sporovými stranami, ktorú si žalobca vynútil s ohľadom na nadštandardné vzťahy so spoločnosťou ArtsakhHEK. Uzatvorenie tejto zmluvy o dielo malo docieliť stav, kedy mal časť dodávok pre žalovaného vykonávať priamo žalobca, ako subdodávateľ. Jej predmetom podľa pôvodného návrhu mali byť koordinačné činnosti a doprava v celkovej hodnote 63.000,- EUR. Následne požadoval žalobca rozšíriť okruh činností a zaslal cenovú ponuku, ktorá však vyhovujúca nebola a na základe nevýhodnej cenovej ponuky, k uzatvoreniu tejto zmluvy o dielo nikdy nedošlo. Arménsky investor navrhol vzhľadom na úzke väzby s žalobcom zúženie predmetu zmluvy o dielo uzatvorenej medzi ním a žalovaným v prospech žalobcu. Prostredníctvom predmetného dodatku č. 1 sa vyňalo časť plnení zo zmluvy o dielo a cena diela sa znížila z celkovej sumy 559.000,- EUR na sumu 325.000,- EUR. Išlo teda o zníženie ceny diela o sumu 233.500,- EUR, ktorá predstavovala 175.000,- EUR za dodávky, ktoré si uzatvorením priamej zmluvy „vynútil“ žalobca priamo arménskemu investorovi, a 63.000,- EUR na koordinačné činnosti a dopravu - tie ktoré mali byť predmetom nerealizovanej zmluvy o dielo medzi sporovými stranami. Podľa žalobcu boli tieto dodávky neskôr aj skutočne realizované. Žalobca odkazoval na fiktívnu sprostredkovateľskú zmluvu, na základe ktorej žiadal od odporcu istinu vo výške 63.000,- EUR, neskôr z titulu zmluvy o dielo, ktorá nikdy uzatvorená nebola a ktorej predmet bol neskôr premietnutý do zmluvných vzťahov medzi odporcom a arménskym investorom. Arménsky investor bol takto povinný na úhradu predmetnej sumy vo výške 63.000,- EUR, keďže tieto činnosti nakoniec odporca vykonával priamo pre arménskeho investora. Žalovaný tiež poukázal na rozpornosť jednotlivých súm, ktoré návrhom žalobca požadoval, spočiatku sumu 55.900,- EUR, potom 63.000,- EUR a nakoniec sumu 75.000,- EUR, pričom zakaždým uvádzal iný titul týchto nárokov. 5. Žalobca rozšíril svoj návrh v časti istiny na sumu 70.912,50 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 30.09.2010 až do zaplatenia z dôvodu navýšenia nákladov navrhovateľa na právne služby za vymáhanie jeho nároku E.. E. Y. vo výške 6.112,50 EUR a sumy 1.800,- EUR odškodnením prepravnej spoločnosti GRUBER LOGISTICS s.r.o., za prepravu tovarov, ktorú mal platiť žalovaný. Súd navrhovanú zmenu žalobného petitu uznesením č.k. 23Cb 74/2013-465 zo dňa 27.11.2014 pripustil. 6. Žalobca k veci uviedol že rokovania o spolupráci na TRGI 2 sa začali vo februári 2010 z iniciatívy žalobcu voči žalovanému na spoluprácu. Žalovaný túto ponuku prijal, následne sa začalo rokovať o cene a objeme dodávky. V máji toho istého roku ponuka ceny zo strany žalovaného bola 496.000,- EUR. V júni toho istého roku žalobca dohodol so spoločnosťou ArtsakhHEK, že cena diela bude 559.000,- EUR. Dohoda ďalej bola, že z rozdielu medzi cenou diela a ponukou zo strany odporcu suma 63.000,- EUR bude uhradená žalobcovi ako provízia. Žalovaný žiadal, aby mu dovolil žalobca pracovať priamo so spoločnosťou ArtsakhHEK a investor toto povolil, na čo bola dňa 30.09.2010 podpísaná zmluva medzi žalovaným a spoločnosťou ArtsakhHEK. Následne sa sporové strany dohodli, že žalovaný uhradí žalobcovi sumu 63.000,- EUR a z tejto sumy zálohu vo výške 30.000,- EUR. Záloha bola žalobcovi uhradená dňa 22.10.2010. Žalovaný sľúbil, že podpíše so žalobcom ním navrhovanú rámcovú zmluvu (zmluvu o spolupráci, neobchádzaní a ochrane komerčných informácii), na základe ktorej žalovaný zaplatí sumu 63.000,- EUR a táto zmluva bola dňa 12.11.2010 podpísaná. Taktiež bolo dohodnuté, že ako právny základ na úhradu sumy 63.000,- EUR sa podpíše zmluva o dielo (Smlouva o dílo VE Trgi 2 - doprava a koordinační činnost), kde bola dohodnutá cena diela 63.000,- EUR a záloha v hodnote 30.000,- EUR, čo zodpovedalo predchádzajúcej dohode. Následne došlo k tomu, že žalovaný žiadal žalobcu o zaslanie sumy 30.000,- EUR naspäť, ale nie preto, že by nebol záujem na uzatvorení zmluvy o dielo, keďže spolupráca a dohoda existovala už na základe rámcovej zmluvy (zmluva o spolupráci, neobchádzaní a ochrane komerčných informácii), ale z toho dôvodu, že úhrada bola vykonaná pred podpisom rámcovej zmluvy a tiež pred podpisom zmluvy o dielo (Smlouva o dílo VE Trgi 2 - doprava a koordinační činnost). Zmluva o dielo predstavovala len určitú formálnu stránku a právny základ. Žalobca v dobrej viere sumu 30.000,- EUR žalovanému vrátil dňa 28.03.2011 s tým, že mu bude uhradená celková dohodnutá suma 63.000,- EUR. Toto bola hlavná príčina vrátenia uvedenej sumy a nie skutočnosť, že by nebol býval záujem o uzatvorenie zmluvy o dielo. Zo strany žalobcu bol záujem na podpísaní zmluvy o dielo, avšak žalovaný po vrátení čiastky 30.000,- EUR už podpis zmluvy nerealizoval. Žalobca dodal, že napriek neuzatvoreniu kontraktu vo finále, celá náplň práce ktorá bola obsahom návrhu zmluvy o dielo bola žalobcom splnená, vrátane koordinácie celého procesu, ale aj dopravy prostredníctvom spoločnosti Gruber Logistics, s.r.o. 7. Žalobcom zmienená platba zálohy, ktorá bola podľa jeho vyjadrenia províziou zo zmluvy o spolupráci, bola žalovaným rozporovaná. Žalovaný e-mailom zo dňa 20.10.2010 potvrdil žalobcovi úhradu platby vo výške 30.000,- EUR na zálohovú faktúru č. 4/2010. Predmetom tejto platby nebola provízia, ale časť ceny za dielo podľa nikdy neuzatvorenej „Smlouvy o dílo VE Trgi 2 - doprava a koordinační činnosti“. Do pozornosti dal žalovaný čl. 5.1. tejto zmluvy, ktorá priamo odkazovala na zálohovú faktúru vo výške 30.000,- EUR, ako časť ceny za dielo. Je preto podľa názoru žalovaného nesporné, že suma 30.000,- EUR sa viaže na zmluvu, ktorá nikdy uzatvorená nebola a neviaže sa na províziu tvrdenú žalobcom v zmysle zmluvy o spolupráci. Vzhľadom na to, že k uzatvoreniu tejto zmluvy nikdy nedošlo, vrátil žalobca na požiadanie predmetnú čiastku vo výške 30.000,- EUR späť. Názor žalovaného podľa neho preukazuje aj text dobropisu, podľa ktorého „text faktúry: na základe toho, že nedošlo k podpísaniu zmluvy o dielo VE Trgi 2 - elektrická časť, Vám dobropisujeme k faktúre č. 4/2010“. 8. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie okrem listinných dôkazov predložených sporovými stranami a vyjadreniami sporových strán, tiež výsluchom svedka, p. C. Š.. Svedok vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že od roku 2007 pracuje v spoločnosti žalovaného ako ekonomicko-personálny riaditeľ. Zúčastnil sa niektorých rokovaní so žalobcom. O zákazke sa dozvedeli v roku 2009, pretože ich oslovil ich zmluvný partner ČKD Bansko. Ku kontaktu medzi žalobcom a žalovaným prišlo potom, ako sa investor rozhodol udeliť zákazku žalovanému, čo mohlo byť niekedy od apríla do júna 2010. Následne pokračovali rokovania s p. D. a pred jedným rokovaním, ktoré sa uskutočnilo v Prahe, bol odporca informovaný od ČKD Blansko, že oni nebudú realizovať elektrickú časť predmetnej zákazky a odporučili im, aby zmluvu uzavreli priamo s investorom. Následne boli informovaní, že žalovaný bol vybraný ako dodávateľ. V polovici roka 2010 vyslovil investor prianie, aby ako koordinátor projektu vystupoval žalobca, následne začali rokovať so žalobcom, ktorý sa chcel na zákazke podieľať koordinačnou činnosťou a zabezpečením prepravy. Žalobca informoval žalovaného, že finálna cena sa musí navýšiť o požadovanú sumu a teda bolo dohodnuté uzavretie zmluvy na koordinačnú činnosť a zabezpečenie prepravy vo výške 63.000,- EUR a zároveň bola uzavretá exkluzívna zmluva, na základe ktorej sám žalobca, nakoľko ako uvádzal mal nadštandardné vzťahy v podnikateľskej sfére v Náhornom Karabachu, mal zabezpečiť ďalšie nové zákazky v tejto lokalite. Následne na základe záujmu žalobcu o väčší podiel na realizácii projektu, žalovaný súhlasil a z pôvodného kontraktu na sumu 559.000,- EUR bola vyčlenená sumu 170.000,- EUR za dodávku rozvodne elektrického napätia a sumu 65.000,- EUR na koordináciu a zabezpečenie prepravy, čo sa odrazilo v dodatku č. 1 k pôvodnej zmluve. To, že žalobca nechal špedičnú firmu prísť do Prahy, pričom to so žalovaným vopred neskonzultoval okolnosti prepravy, nie je jeho chybou. Koncom roka 2011 bola elektráreň uvedená do prevádzky. 9. Z vykonaných dôkazov súd prvej inštancie mal za preukázané že sporové strany sú obe obchodnými subjektmi a na ich vzťah aplikoval príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej ako „ObZ“). Súd prvej inštancie na spor aplikoval jednak všeobecné ustanovenia ObZ upravujúce záväzkové vzťahy medzi obchodnými subjektmi a tiež ustanovenia, ktoré riešia formu záväzkov, konkrétne ust. § 272 ods. 1 ObZ, ktoré uvádza, že zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že podľa ust. § 275 ods. 4 ObZ s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu. Súd prvej inštancie posudzoval návrh žalobcu v intenciách úpravy sprostredkovateľskej zmluvy, ktorá je obsiahnutá v úprave §§ 642 - 651 ObZ. 10. Vzhľadom k tomu, že žalobca poukazoval na neformálne, konkludentné uzatvorenie zmluvy o sprostredkovaní, súd prvej inštancie posudzoval listinné dôkazy, vyjadrenia sporových strán a svedecké výpovede v kontexte s určitosťou týchto prejavov a v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje spôsob vzniku právnych úkonov konkludentným spôsobom. Žalobca v konaní argumentoval tým, že absencia písomnej zmluvy o sprostredkovaní nie je prekážkou, táto zmluva vznikla medzi sporovými stranami konkludentne a nárok na províziu vznikol, keďže žalovaný uzatvoril za pričinenia žalobcu obchodný zmluvu s investorom. Žalovaný na druhej strane popieral akýkoľvek sprostredkovateľský vzťah medzi ním a žalobcom a pripustil výhradne zmluvu o spolupráci. Tá ale bola uzatvorená až následne po zmluve o dielo s investorom. Súd prvej inštancie sa zaoberal tým, či je na základe konania sporových strán dostatočne určito možné konštatovať dojednanie o náležitostiach sprostredkovateľskej zmluvy. Súd prvej inštancie aplikoval na právnu úpravu vzniku právneho úkonu podľa § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej ako „OZ“), podľa ktorého „právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú“. Ďalej súd aplikoval § 35 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého „prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím, môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.“. Súd prvej inštancie tiež aplikoval pri rozhodovaní všeobecnú právnu úpravu Občianskeho zákonníka, týkajúcu sa vzniku zmluvy, od prejavu vôle smerujúcemu k uzatvoreniu zmluvy až po prijatie návrhu, teda aplikoval úpravu § 43a a súvis. OZ. Z hľadiska procesnoprávnej úpravy sa súd zameriaval na to, či žalobca na základe predložených dôkazov dostatočne preukázal vznik zmluvy o sprostredkovaní a tým svoj nárok na províziu, v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého, „účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.“ 11. Súd prvej inštancie nárok žalobcu na zaplatenie sumy 70.912,50 EUR rozdelil na tri samostatné peňažné nároky, a to nárok na províziu v sume 63.000,- EUR, nárok na náhradu škody za odškodnenie špedično-logistickej firmy GRUBER LOGISTICS, s.r.o. v sume 1.800,- EUR a nárok na náhradu za právne služby E.. E. Y., M.. v sume 6.112,50 EUR, pričom každý z nárokov posudzoval samostatne. 12. Pokiaľ ide o nárok na províziu v sume 63.000,- EUR, súd prvej inštancie mal za preukázane, že žalovaný a spoločnosť ArtsakhHEK uzatvorili dňa 30.09.2010 zmluvu o dielo (ďalej len „zmluva o dielo“), predmetom ktorej bola zákazka na stavbu vodnej elektrárne TRGI 2 pre žalovaného a záväzok spoločnosti ArtsakhHEK zaplatiť cenu za dielo v sume 559.000,- EUR, pričom dňa 30.03.2011 bol k tejto zmluve podpísaný dodatok č. 1, ktorý cenu za dielo a aj objem odporcových dodávok znížil. Ďalej mal súd prvej inštancie za preukázané, že sporové strany uzatvorili dňa 12.11.2010 zmluvu o spolupráci, neobchádzaní a vzájomnej ochrane komerčných informácií (ďalej len „zmluva o spolupráci“), predmetom ktorej bola exkluzívna spolupráca medzi odporcom a navrhovateľom pri riešení a realizácii obchodných prípadov poskytnutých navrhovateľom odporcovi, najmä v oblasti sprostredkovania obchodu na území Arménskej republiky a Arcachu, pričom platnosť tejto zmluvy o spolupráci nastala v zmysle čl. VI. bodu 1 tejto zmluvy po jej podpísaní oboma zmluvnými stranami dňom otvorenia financovania prvého spoločného projektu. Taktiež bolo nesporné medzi sporovými stranami, že žalovaný dňa 30.10.2012 odstúpil od zmluvy o spolupráci z dôvodu jej nenapĺňania. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že medzi sporovými stranami nebola pred podpisom zmluvy o dielo uzavretej dňa 30.09.2010 medzi žalovaným a spoločnosťou ArtsakhHEK uzavretá akákoľvek písomná zmluva o sprostredkovaní a tiež že medzi sporovými stranami nikdy nedošlo k uzavretiu zmluvy o dielo, i keď návrh bol skoncipovaný, podľa ktorého mal žalobca pre žalovaného vykonať dopravu a koordináciu za cenu 63.000,- EUR. Súd prvej inštancie skúmal, či je možné z vyššie spomenutej zmluvy o spolupráci vyvodiť pre žalobcu jeho nárok na províziu viažuci sa k zmluve o dielo, ktorá mala byť sprostredkovaná pre žalovaného a investora. Túto argumentáciu súd prvej inštancie nepripustil, vzhľadom na časovú rozpornosť, kedy k zmluve o spolupráci došlo až následne po uzatvorení zmluvy o dielo a jej platnosť a účinnosť nebola dojednaná retroaktívne, nebolo možné vnímať dojednanie zmluvy o dielo ako výsledok sprostredkovania podľa zmluvy o spolupráci. Taktiež tvrdenie žalobcu, že provízia bola dojednaná v návrhu na zmluvu o dielo medzi ním a žalovaným, kde sa spomínala čiastka 63.000,- EUR, súd neakceptoval jednak z dôvodu, že išlo o návrh na dodávateľskú činnosť žalobcu pre žalovaného a teda z tejto zmluvy aj keby bola bývala uzatvorená, nevyplýval nárok na províziu. Keďže však k jej uzatvoreniu nedošlo, tvrdenia v tomto smere sa stali irelevantnými. Následne súd skúmal, či došlo ku uzatvoreniu zmluvy o sprostredkovaní, tak ako to argumentoval žalobca, nepísomným, neformálnym spôsobom, keďže aj takúto formu zmluvy o sprostredkovaní Obchodný zákonník v § 642 pripúšťa. Súd prvej inštancie sa zameral na to, či okolnosti pred uzatvorením zmluvy o dielo s investorom, žalobcom predložené dôkazy nasvedčovali tomu, že prejavy vôle žalobcu boli vyvíjaním činnosti pre žalovaného ako záujemcu o uzatvorenie kontraktu s investorom ako treťou osobou. Na druhej strane skúmal súd, či sa konanie žalovaného zaznamenané v písomnej dokumentácii, môže vykladať ako akceptácia návrhu na uzatvorenie zmluvy o sprostredkovaní. Teda či konanie žalobcu bolo dostatočne určitým návrhom na uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy s jej náležitosťami a na druhej strane, či sa kroky žalovaného dajú s adekvátnou mierou určitosti vykladať ako prijatie návrhu na zmluvu podľa ust. § 642 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie posudzoval tvrdenia žalobcu o tom, že začiatkom roku 2010 začal komunikovať s investorom spoločnosťou ArtsakhHEK a z pozície generálneho dodávateľa a koordinátora projektu, zabezpečoval pre investora jednotlivých dodávateľov, okrem iných, takýmto spôsobom bol oslovený aj žalovaný. Súd z týchto vyjadrení a opisu situácie vyvodil, že vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou ArtsakhHEK vykazoval znaky mandátnej zmluvy, respektíve obchodného zastúpenia, kedy žalobca zabezpečoval pre svojho „klienta“ jednotlivých dodávateľov. Z takto opísaného obchodného vzťahu potom nemožno vyvodiť, že nárok na prípadnú províziu vznikol voči dodávateľovi služby pre investora, ale naopak voči investorovi, pre ktorého žalobca vykonával činnosť generálneho dodávateľa. Zároveň súd neakceptoval tvrdenia žalovaného o tom, že k zmluve o dielo medzi ním a spoločnosťou ArtsakhHEK, došlo na základe dlhodobej spolupráce so spoločnosťou ČKD Blansko, keďže toto tvrdenie žalovaný ničím nepreukázal. Súd prvej inštancie skúmal emailovú komunikáciu medzi sporovými stranami, z ktorej skutočne vyplávalo, že predmetom riešenia bola zmluva o dielo pre spoločnosťou ArtsakhHEK. Zároveň však z tejto komunikácie nevyplynul záver o tom, že by vzťah zainteresovaných bol vzťahom záujemcu a sprostredkovateľa. Hoci v predmetnej emailovej komunikácii bola spomenutá aj provízia, teda termín, ktorý sa používa v súvislosti s odplatou za sprostredkovanie zmluvy a predstavuje jednu z podstatných častí zmluvy o sprostredkovaní. Súd však neakceptoval tento výraz sám o sebe za preukazný o tom, že išlo o dojednanie zmluvy o sprostredkovaní, bez toho aby boli preukázané aj ďalšie podstatné časti zmluvy o sprostredkovaní. Podľa názoru súdu navrhovateľ žiadnymi listinnými dôkazmi v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. nepreukázal, že by mal rámci rokovaní o uzavretí zmluvy o dielo so žalovaným postavenie sprostredkovateľa a žalovaný mal postavenie záujemcu a tým pádom, že by došlo k uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní v ústnej forme medzi účastníkmi konania, čo by zakladalo nárok na províziu. Z daného dôvodu nárok na províziu považoval súd prvej inštancie za nedôvodný. Súd tiež považoval za nedôveryhodný samotný výpočet provízie, kedy žalobca najskôr odvodzoval sumu 55.900,- EUR ako 10% sprostredkovanej ceny diela, potom uvádzal sumu 63.000,- EUR ako cenu vyplývajúcu z návrhu zmluvy o dielo so žalovaným a tiež spomínal, že ide o 10% z ceny sprostredkovaného obchodu ako obvyklej provízie v danom čase. 13. Nárok na náhradu škody v sume 1.800,- EUR a nárok na náhradu za právne služby v sume 6.112,50 EUR považoval súd prvej inštancie za nedôvodné, nakoľko ich dôvodnosť ani výšku v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. nepreukázal žalobca žiadnymi listinnými dôkazmi, takže mu súd nemohol žalobný nárok v tejto časti priznať. 14. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich žalovanému ako sporovej strane, ktorá mala vo veci plný úspech. 15. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie dňa 28.04.2015, dôvodiac odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., teda že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež podľa § 205 ods. 2 písm. f), teda že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca nesúhlasil s názorom súdu, že nebol preukázaný vznik sprostredkovateľskej zmluvy, pretože rozsiahla emailová korešpondencia, z pohľadu žalobcu preukazovala práve to, že komunikácia sporových strán smerovala k budovaniu projektu pre investora, pričom v projekte vystupoval žalobca ako generálny dodávateľ pre investora a sprostredkovateľ pre žalovaného. Žalobca tiež nesúhlasil s názorom súdu, ktorý konštatoval, že vzťah zainteresovaných subjektov naznačuje, že žalobca vystupoval ako sprostredkovateľ pre investora, ktorému ako generálny koordinátor zabezpečoval dodávateľov služieb a teda záujemcom o sprostredkovanie nebol žalovaný ale investor. Žalobca uviedol na pravú mieru začatie spolupráce so žalovaným tak, že táto sa začala neformálne a na základe znalosti regiónu Arménska a okolia, ktorou disponoval žalobca a na druhej strane záujmu žalovaného o obchodnú spoluprácu v tejto lokalite, začala sa ich spolupráca konkretizovať v podobe projektu TRGI 2, o ktorý mali záujem aj iné spoločnosti, avšak na základe nadštandardných vzťahov žalobcu a investora, bol do projektu vybratý práve žalovaný. Bez pričinenia žalobcu by teda k takejto obchodnej príležitosti nebolo bývalo prišlo. Sprostredkovanie nebolo dojednané písomne, ale k uzatvoreniu dohody došlo konkludentne a de facto naplnením účelu, teda dojednaným obchodom pre žalovaného. Zároveň žalobca uviedol, že spočiatku konštrukcia obchodných subjektov bola taká, že investorom bol spoločnosť ArtsakhHEK, generálnym dodávateľom žalobca a subdodávateľom určitých častí bol žalovaný. Neskôr prejavil žalovaný snahu byť v priamom obchodnom zväzku s investorom k čomu aj prišlo a postavenie žalobcu sa zmenilo z generálneho dodávateľa na sprostredkovateľa. Následne keď sa nefinalizovala zmluva o dielo medzi sporovými stranami a žalobca žalovanému vrátil zálohu na províziu 30.000,- EUR, žalobca sa zachoval v rozpore s dobrými mravmi a už nemal záujem o uzatvorenie zmluvy so žalobcom, s úmyslom vyhnúť sa plateniu provízie. 16. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný s tým, že zopakoval argumentáciu prezentovanú počas konania a to, že nedošlo k uzatvoreniu sprostredkovateľskej zmluvy, ktorá by zakladala nárok žalobcu na províziu a že k uzatvoreniu zmluvy o dielo s investorom došlo za participácie dlhoročného partnera ČKD Blansko. Poukázal aj na pochybnosti ohľadne výpočtu čiastky provízie, spočiatku nárokovanej ako 55.900,- EUR, neskôr 63.000,- EUR a odvodzoval ju zo zmluvy o dielo na dopravu a koordináciu, ktorá nebola uzatvorená. Žalovaný doplnil, že čiastka 30.000,- EUR ktorá bola najprv ako záloha vyplatená žalobcovi, mala byť preddavkom na cenu diela, avšak keď nedošlo k podpisu zmluvy, záloha bola žalobcom vrátená späť, čo vyplýva aj z textu dobropisu k fa 4/2010. Žalovaný žiadal rozsudok potvrdiť ako správny. 17. Žalobca dňa 09.01.2017 prípisom doplnil odvolanie o skutkové tvrdenia, vysvetľujúc vzťahy medzi sporovými stranami a investorom. Žalobca poukázal na postavenie investora, spoločnosť ArtsakhHEK v Arménsku a oblasti Náhorného Karabachu, pričom ide o subjekt v oblasti energetiky pod vplyvom štátu. Rozhodujúcim prvkom pri dojednávaní obchodu s takýmto investorom bola jazyková znalosť a tiež znalosť pomerov, ktorými disponoval žalobca a bez ktorých by nedošlo k dojednaniu zmluvy so žalovaným, ktorý bol pre investora neznámym subjektom. Postup žalovaného vníma žalobca ako cielené vyhýbanie sa povinnosti vyplatiť oprávnenú províziu žalobcovi. 18. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalobcu aj žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku. č. 99/1963 Zb. O odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 19.01.2017, teda už za účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160 /2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc dátumom 01.07.2016, vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 19. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP), nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z hľadiska iných odvolacích dôvodov, ako tých ktoré žalovaný v odvolaní uviedol. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Zároveň získané skutkové zistenia boli súdom správne právne posúdené. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 a ods. 1 CSP, s tým že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v súlade s § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP. 20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. 21. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 22. Medzi sporovými stranami počas konania došlo k zhode o tom, že bola uzatvorená zmluva o dielo medzi žalovaným a investorom dňa 30.09.2010, s tým že neskôr 30.03.2011 došlo k spísaniu dodatku, ktorý z pôvodnej ceny diela 559.000,- EUR znížil objem vykonávaného diela. Sporové strany sa zhodli tiež v tom, že medzi nimi došlo k uzatvoreniu zmluvy o spolupráci dňa 12.11.2010, pričom predmetom tejto zmluvy bola exkluzívna dohoda o tom, že žalobca bude pre žalovaného zabezpečovať obchodné zákazky na území Arménska a Náhorného Karabachu s tým, že žalobca bez jeho pričinenia nebude v tomto území vykonávať podnikateľské aktivity a za túto činnosť prináležala odmena pre žalobcu. Od tejto zmluvy žalovaný odstúpil dňa 30.10.2012. Medzi sporovými stranami nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, ktorej predmetom malo byť dodanie služby v oblasti prepravy a koordinácie zo strany žalobcu pre žalovaného za cenu 63.000,- EUR. Medzi sporovými stranami nedošlo k zhodne pokiaľ ide o spôsob nadobudnutia zákazky žalovaným s investorom. Je potrebné konštatovať, že otázka akým spôsobom došlo k uzatvoreniu obchodného kontaktu medzi žalovaným a investorom, nebola presvedčivo vyriešená, keďže ako správne súd prvej inštancie konštatoval, ani žalobca ani žalovaný svoje tvrdenia náležite nepreukázali dôkazmi. Žalobca tvrdil že medzi ním a investorom bola dohoda o tom, že bude v rámci funkcie generálneho dodávateľa zabezpečovať subdodávateľov. V konaní bolo aj predložené čestné prehlásenie, preložené z ruského jazyka, ktorého obsahom je vyhlásenie investora o tom, že žalobca je koordinátorom projektu TRGI 2. Tieto okolnosti však nasvedčujú správnej dedukcii súdu prvej inštancie, že pokiaľ vykonával funkciu sprostredkovateľa žalobca, išlo o službu pre investora a nie pre žalovaného. Súd tiež veľmi správne konštatoval, že vzhľadom na časový sled udalostí, kedy zmluva o dielo s investorom bola skôr uzatvorená, ako zmluva o spolupráci, nie je možné aplikovať zmluvu o spolupráci spätne. Osobitne odvolací súd poukazuje na čl. VI . bod č. 1 zmluvy o spolupráci, ktorý upravuje platnosť a účinnosť zmluvy a to dátumom jej podpisu oboma zmluvnými stranami, čo bolo nesporne neskôr ako bola uzatvorená zmluva o dielo medzi žalovaným a investorom. Vzhľadom na nepreukázanie iných okolností tvrdených žalobcom, že by sa zmluva o spolupráci vzťahovala aj spätne na projekt TRGI2, nebolo možné vyvodzovať nárok na províziu práve z tejto zmluvy. Ďalej odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie veľmi podrobne skúmal emailovú komunikáciu medzi sporovými stranami. Súd prvej inštancie správne dedukoval, že síce je pravda že sa emaily venujú projektu TRGI2 a technickým, platobným a iných špecifikáciám, ale tieto správy nesvedčia o tom, v akom postavení komunikujúce subjekty vystupovali. Na základe zmienky o provízii v jednej emailovej správe, bez iných preukázaných dojednanianí o ostatných náležitostiach, nie je možné prijať záver o uzatvorení zmluvy o sprostredkovaní. 23. V súlade s § 35 ods. (1) Občianskeho zákonníka, „Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.“ V súlade s 43a (1) Občianskeho zákonníka, “Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.“ V súlade s § 43c ods. (1) Občianskeho zákonníka „Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.“ V súlade s § 44 ods. (1) Občianskeho zákonníka, „Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.“ 24. Vzhľadom na to, že žalobca argumentoval tým, že zmluva o sprostredkovaní, nemusí mať písomnú formu, s čím odvolací súd nepochybne súhlasí, bolo potrebné skúmať, či medzi sporovými stranami došlo k takým prejavom vôle, ktoré sú jednak dostatočne určité, aby boli platným právnym úkonom, s ktorým zákon spája právne následky a či bolo obsahom týchto právnych úkonov, dojednanie o základných náležitostiach zmluvy o sprostredkovaní. V súlade s § 642 Obchodného zákonníka, „Zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu)“. Podstatnými náležitosťami sprostredkovateľskej zmluvy je dojednanie obsahu záväzku sprostredkovateľa a dojednanie provízie. V konaní nebolo preukázané, že by medzi stranami došlo k dohode o týchto dvoch podstatných náležitostiach zmluvy o sprostredkovaní. Tomuto názoru svedčí aj rozpornosť vysvetlení žalobcu ohľadne výšky provízie. Žalobca najprv uplatňoval sumu 55.900,- EUR, odvodzujúc ju od objemu zmluvy o dielo žalovaného s investorom 559.000,- EUR ako 10% ceny. Následne však uviedol, že si nárokuje sumu 63.000,- EUR a tiež uviedol že ide o 10% ceny diela, čo však matematicky nesedí. Tiež stojí za zmienku skutočnosť, že konečná cena diela bola znížená dodatkom č. 1, čo žalobca nespochybnil. Žalobca si tiež uplatňoval sumu 1.800,- EUR ako náhradu nákladov, ktoré vynaložil na dopravu a nárok na právne služby 6.112,50 EUR. Žalobca v konaní nepreukázal, že by došlo k dohode o tom, že náklady spojené so sprostredkovaním by znášal prípadný záujemca (1.800,- EUR), ako ani nepreukázal, že by tieto náklady vznikli, že by došlo k porušeniu povinnosti a v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného, čo sú povinné kumulatívne predpoklady pre uplatňovanie nároku na náhradu škody. Čo sa týka vrátenia sumy 30.000,- EUR, ktorá bola zálohou, alebo preddavkom určeným žalobcovi, odvolací súd sa priklonil k názoru žalovaného a súdu prvej inštancie, že sa jednalo o zálohu na cenu diela pre žalobcu ako subdodávateľa. Keď sa následne zmluva nerealizovala, táto záloha bola vrátená žalovanému o čom výslovne svedčali listinné dôkazy, menovite dobropis k fa 4/2010, ktorého pravosť žalobca nespochybnil, iba namietal význam tohto dokumentu. 25. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny. 26. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie č. 23Cb 74/2013-282 jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu. 27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný na 100% a žalovaný neúspešný. Žalobcovi ako strane v spore úspešnej v plnom rozsahu, patrí náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté v súlade s § 262 ods. 1 a 2 CSP, samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).