Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2So/1/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313217753 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1313217753.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannett Hajdinovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: C.. E. O., S. XX, K. B., zastúpený: Advokátska kancelária ANDRAŠOVIČ & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 860 018, Lermontovova 14, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská klub chovateľov chrtov, IČO: 42136032, Demänovská 48, Bratislava, zastúpený: Mgr. Peter Voloch, advokát, Čáčovská 305, Senica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 12.08.2013 vo veci uloženia pokuty žalobcovi vo výške 1.100 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 32S 4/2013-102 zo dňa 29.01.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 32S 4/2013-102 zo dňa 29.01.2015 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozsudok súdu prvého stupňa 1. Okresný súd Bratislava III svojim rozsudkom zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že žalobca je členom občianskeho združenia Slovenský klub chovateľov chrtov (žalovaný) a ako členovi mu bolo dňa 25.07.2013 doručené rozhodnutie žalovaného zo dňa 17.07.2013 o uložení pokuty 1.100 eur. Udelenie pokuty žalovaný odôvodnil tým, že Výbor žalovaného v súlade s chovateľským poriadkom žalovaného a praxou v obdobných prípadoch porušenia chovateľského poriadku ustanovil, že žalobca je povinný zaplatiť pokutu 100 eur za každé šteňa vo vrhu (11 šteniat), t.j. spolu 1.100 eur, a to z toho dôvodu, že výsledky DNA testovania v laboratóriu VETGENE potvrdili otcovstvo psa Dadaelis T' Ku Khair of Arshan u všetkých šteniat vo vrhu a úplne vylúčili psa Blue Nile Reason to Believe, ktorý je deklarovaným otcom vrhu B. Je preto zrejmé, že v danom prípade došlo ku krytiu sučky dvoma psami počas jedného hárania, čím chovatelia porušili § 9, bod 2 Chovateľského poriadku žalovaného, ako aj pravidlá chovu FCI, o ktoré sa Chovateľský poriadok žalovaného opiera. Žalovaný podal dňa 30.07.2013 proti predmetnému rozhodnutiu námietky, ktorým žalovaný vo svojom stanovisku zo dňa 12.08.2013 ( rozhodnutie napadnuté žalobou) nevyhovel. V rozsudku prvostupňový súd konštatoval, že obaja účastníci zhodne uviedli, že počas hárania došlo k páreniu suky so psom Blue Nile Reason to Believe, ktorý bol na krytie nasadený ako druhý pes. Sám žalobca potvrdil, že ku kopulácii medzi jeho sukou a týmto psom došlo. Tvrdil, že ku kopulácii psa Dadaelis T' Ku Khair of Arshan nedošlo, čo však bolo vyvrátené DNA testami v laboratóriu VETGENE, kde bolo potvrdené jeho otcovstvo k šteňatám. Z takto vykonaných dôkazov mal súd jasne za preukázané porušenie § 9 bod 2 Chovateľského poriadku žalovaného. Prvostupňový súd v predmetnej veci posúdil, za akých okolností môže byť členovi žalovaného udelená pokuta za tzv. neplánovaný vrch a či je možné podľa § 9 bod 2 Chovateľského poriadku žalovaného párenie suky dvoma psami počas jedného hárania považovať za okolnosť zakladajúcu možnosť uložiť pokutu v zmysle § 8 ods. 4 Chovateľského poriadku žalovaného. V danom prípade išlo o neplánované krytie, tým žalobca porušil príslušné ustanovenia Chovateľského poriadku a uloženie pokuty podľa názoru prvostupňového súdu nebolo v rozpore s právnymi predpismi. II. Odvolanie žalobcu 2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie, nesúhlasil s výrokom napadnutého rozsudku, trval na tvrdeniach uvedených v žalobe a žiadal, aby odvolací súd zmenil prvostupňový rozsudok a jeho žalobnému návrhu vyhovel, prípadne aby zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Tvrdil, že žalovanému nahlásil krytie suky oboma psami a že žalovaný žalobcovi výslovne povolil krytie suky najskôr psom Dadaelis T' Ku Khair of Arshan a neskôr aj psom Blue Nile Reason to Believe ako náhradným krycím psom. Povolenie krytia druhým psom v poradí došlo na základe vyjadrenia zverolekára o tom, že prvý pes v poradí nebol schopný krytia žalobcovej suky. Žalobca vynaložil všetku snahu, ktorá sa od neho mohla očakávať, k overeniu, či prvý pes nahlásený na krytie suky je schopný krytia a že po vyšetrení predmetného psa a negatívnom stanovisku lekára k predmetnej otázke pristúpil ku krytiu suky náhradným psom, pričom pritom dodržal všetky príslušné predpisy a pravidlá ustanovené v Chovateľskom poriadku žalovaného. III. Konanie na správnom orgáne 3. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Správne orgány v administratívnom konaní vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. IV. Právne posúdenie 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecné správne, a preto ho potvrdil. 5. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 6. Podľa § 4 písm. d/ SSP orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. 7. Podľa § 6 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 9. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 10. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. občania majú právo slobodne sa združovať. 11. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb. združenia sú právnickými osobami. Do ich postavenia a činnosti môžu štátne orgány zasahovať len v medziach zákona. 12. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb. práva a povinnosti člena združenia upravujú stanovy združenia. 13. Podľa § 8 bod 2 Chovateľského poriadku žalovaného bez pripúšťacieho povolenia sa párenie nesmie uskutočniť. Pripúšťacie povolenie platí 12 mesiacov od jeho vystavenia. V prípade sučky, ktorá v rámci časového obdobia platnosti pripúšťacieho povolenia dosiahne vek 8 rokov, stráca toto povolenie svoju platnosť v posledný deň mesiaca, v ktorom sučka dosiahla vek 8 rokov. Pri plemene IW stráca chovnosť dosiahnutím veku 6 rokov. 14. Podľa § 8 bod 3 Chovateľského poriadku žalovaného pripúšťacie povolenie si vyžiadal majiteľ chovnej suky 2 mesiace pred predpokladaným háraním od registrátora chovu, k čomu je potrebné doložiť potvrdenie o zaplatení členského príspevku do klubu v čase predpokladaného pripúšťania. U plemena IW a Barzoj je potrebné pridať ako prílohu k žiadosti o krycí list kardiologické vyšetrenie srdca v bodovej hodnote 0, nie staršie ako dva roky. Táto príloha musí byť dodaná aj od krycieho psa, ako aj od sučky. Pokiaľ by bol krycí pes zo zahraničia, musí byť tento doklad o vyšetrení doložení tiež. Toto tlačivo je zároveň žiadosťou o registráciu vrhu. 15. Podľa § 8 bod 4 v prípade neplánovaného vrhu u chovateľa, ktorý má v držaní psa i suku jedného plemena, bude chovateľovi udelená pokuta vo výške 100 eur za každé narodené šteňa. Po uhradení pokuty sa dodatočne vystaví pripúšťacie povolenie z prihláškou k zápisu šteniat. 16. Podľa § 9 bod 2 Chovateľského poriadku žalovaného párenie suky dvoma psami počas jedného hárania je neprípustné. 17. Ako vyplýva z vyššie uvedených interných predpisov žalovaného, bez pripúšťacieho povolenia sa párenie nesmie uskutočniť. Párenie suky dvoma psami počas jedného hárania je v zmysle § 9 bod 2 Chovateľského poriadku žalovaného neprípustné. 18. Správny orgán mal zo zisteného skutkového stavu za preukázané, že počas hárania suky patriacej žalobcovi došlo k jej páreniu dvoma psami rovnakého plemena. Predpisy žalovaného nevylučujú, aby povolenia na krytie obsahovali aj viacej psov vhodných na krytie, avšak v zmysle chovateľského poriadku žalovaného je krytie viacerými psami počas jedného hárania suky neprípustné, teda zakázané. Z uvedeného vyplýva, že na povolení na krytie môžu byť uvedené psy viaceré, chovateľ (majiteľ suky) môže však krytie zabezpečiť len jedným zo psov uvedených na povolení na krytie. 19. Ako ďalej vyplýva zo zisteného skutkového stavu, žalobca najskôr pripustil svoju suku ku krytiu so psom Blue Nile Reason To Believe. Neskôr, počas toho istého hárania, pripustil svoju suku ku psovi Dadaelis T' Ku Khair of Arshan. Uvedenú skutočnosť preukázanú žalovaným nespochybnil ani sám žalobca, pričom vysvetľoval, že prvé krytie bolo neúspešné, a preto pristúpil ku krytiu svojej suky druhým psom. 20. Podľa názoru súdu v zhode s právnym záverom žalovaného sa uvedeným konaním dopustil žalobca porušenia § 9 bod 2 chovateľského poriadku žalovaného. DNA-testom vykonaný žalovaným bolo preukázané, že otcom šteniat, ktoré sa narodili suke žalobcu, je druhý z páriacich psov, teda nie ten, ktorého žalobca deklaroval vystaveným rodokmeňom. Takýmto spôsobom mohol byť v budúcnosti ohrozený chov predmetného plemena, keďže v dôsledku nepresného údaju v rodokmeni šteniat mohlo v budúcnosti dôjsť aj k príbuzenskému páreniu so psom alebo potomkami psov, ktoré boli príbuzné psa, ktorý bol otcom týchto šteniat. 21. V zmysle § 8 chovateľského poriadku predmetný vrch treba považovať za neplánovaný. Chovateľský poriadok žalovaného pre takéto prípady ustanovuje povinnosť uložiť chovateľovi (žalobcovi) pokutu vo výške 100,- € za každé narodené šteňa. Keďže sa suke žalobcu z uvedeného neplánovaného vrhu narodilo 11 šteniat, v súlade s § 8 bod 4 chovateľského poriadku žalovaného bola žalobcovi uložená pokuta 1 100,- €, ktorú súd považoval za súladnú s právnymi predpismi. 22. Z vyššie uvedených dôvodov sa Krajský súd v Bratislave stotožnil s výrokom rozsudku Okresného súdu Bratislava III, a preto potvrdil prvostupňovým súdom vydaný rozsudok č.k. 32S 4/2013-102 zo dňa 29.01.2015 ako vecne správny. 23. Krajský súd v Bratislave pri svojom rozhodovaní postupoval v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. 24. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, súd v súlade s § 224 ods. 1 v spojení s § 250k O.s.p. rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva, hoci bol v konaní voči neúspešnému žalobcovi úspešný. Súdu sa nejavilo spravodlivým zaviazať žalobcu na úhradu trov súdneho konania, a to najmä z toho dôvodu, že hoci mal žalovaný v konaní zástupcu z radov advokátov, jeho argumentácia počas celého súdneho konania, teda nielen pred súdom prvého stupňa ale aj v rámci odvolacieho konania bola právne irelevantná, miestami scestná a mimo kontextu riadnej, prinajmenšom očakávanej, argumentácie zo strany pasívne legitimovaného v konaní pred správnym súdom. Argumenty žalovaného nijako neovplyvnili rozhodnutie súdu, keďže nebolo možné sa o ne ani oprieť a ani ich posúdiť v kontexte preskúmavaných žalobou napadnutých rozhodnutí žalovaného. 25. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.