Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/484/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313219121 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1313219121.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - J. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. 3, XXX XX U., zastúpená Mgr. Andreou Rusnákovou, advokátkou, so sídlom ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA Zelemová & Stankovianska, združenie, Heydukova 16, 811 08 Bratislava, a otec - J.. X. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, XXX XX U., zastúpený JUDr. Martou Huttovou, advokátkou, so sídlom Bezekova 13, 841 02 Bratislava, na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolania rodičov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 06.04.2017, č.k. 51P/203/2013-610, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 06.04.2017, č.k. 51P/203/2013-610, schválil rodičovskú dohodu o zverení maloletej D. D., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, o jej zastupovaní a spravovaní majetku obidvomi rodičmi a o úprave styku otca s maloletou v každom párnom týždni v kalendárnom roku od soboty 09,00 hodiny do nedele 18,00 hodiny, v každom párnom kalendárnom roku počas vianočných sviatkov od 24.12. od 09,00 hodiny do 25.12. do 15,00 hodiny, v každom nepárnom kalendárnom roku počas vianočných sviatkov od 25.12. od 15,00 hodiny do 26.12. do 18,00 hodiny, v každom kalendárnom roku od 02.01. od 09,00 hodiny do 06.01. do 16,00 hodiny, počas jarných prázdnin v každom párnom kalendárnom roku od 1. dňa prázdnin 09,00 hodiny do piatku 18,00 hodiny, v každom kalendárnom roku počas veľkonočných prázdnin od Veľkého piatku 09,00 hodiny do soboty 18,00 hodiny, počas letných prázdnin v kalendárnom roku 2017 od 01.07. od 09,00 hodiny do 08.07 do 18,00 hodiny a od 05.08. od 09,00 hodiny do 12.08. do 18,00 hodiny, počas letných prázdnin od roku 2018 v mesiaci júl prvé dva týždne od prvej júlovej soboty od 09,00 hodiny do soboty 18,00 hodiny a v mesiaci august v každom párnom roku prvé dva týždne od prvej augustovej soboty od 09,00 hodiny do soboty 18,00 hodiny a v každom nepárnom roku dva týždne od druhej augustovej soboty 09,00 hodiny do soboty 18,00 hodiny, kedy si otec maloletú prevezme v mieste bydliska matky a tam ju matke aj odovzdá. Povinnosťou matky bude maloletú na styk riadne a včas pripraviť. Rozhodol o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej D. sumou XXX eur mesačne od 01.04.2013 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné za obdobie od 01.04.2013 do 31.03.2017 v sume X.XXX eur otcovi uložil splácať v XXX eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom 01.04.2017 k rukám matky maloletej pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 36 ods. 1 veta prvá, druhá a štvrtá, § 24 ods. 1 a 4, § 25 ods. 1 a 2, § 28 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 3, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine dospejúc k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu matky. Mal za preukázané, že rodičia spoločne nežijú a o maloleté dieťa sa osobne stará matka. Skonštatoval uzatvorenie rodičovskej dohody o výkone rodičovských práv a povinností k maloletej D. s výnimkou určenia výživného, na ktorom sa rodičia nedohodli. Schválenie rodičovskej dohody zdôvodnil záujmom maloletej. Pri rozhodovaní o výživnom vzal do úvahy osobnú starostlivosť matky o maloletú bez účasti otca, odôvodnené potreby maloletej a jej právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca a skutočnosť, že obidvaja rodičia majú každý jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Výživné na maloletú určil za celé obdobie v rovnakej výške spätne od 01.04.2013 po zohľadnení príjmu matky pozostávajúceho zo sociálnych dávok a z prenájmu bytu, jej osobnej starostlivosti o maloletú a príjmu otca vo výške umožňujúcej mu takto určené výživné platiť aj pri práci v polovičnom úväzku. Výživné v sume XXX eur mesačne uložil otcovi platiť aj počas jeho nezamestnanosti, pretože pracovný pomer ukončil dobrovoľne a vzdal sa zamestnania bez dojednaného nového pracovného pomeru. Zistil, že otcovi finančne vypomáhajú jeho rodičia zo svojich úspor v mesačných sumách XXX až X.XXX eur. Uviedol, že otec svoje úspory minul a čiastočne použil aj na kúpu nového bytu zaťaženého hypotékou, pričom je aj spoluvlastníkom ďalšieho bytu v podiele 1. Deklaroval, že výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča. Nevzal do úvahy splácanie hypotéky otcom. Vyslovil názor, že obidve maloleté deti otca majú právo podieľať sa na jeho životnej úrovni v rovnakej výške. Za neprimerané označil matkou navrhované výživné XXX eur mesačne, v dôsledku čoho nevyhovel jej návrhu v plnom rozsahu. Prihliadol na pravidelný príjem matky zo zamestnania, na rodinné prídavky a daňový bonus jej vyplácané a na nezamestnanosť otca, na základe čoho zamietol matkin návrh na uloženie povinnosti otcovi prispievať maloletej na tvorbu úspor. Zamietnutie návrhov na doplnenie dokazovania zdôvodnil preukázaním príjmu otca predloženými potvrdeniami a jeho výsluchom. Vo vyčíslenom zročnom výživnom zohľadnil dobrovoľné platby otca na výživu maloletej. Zročné výživné povolil otcovi splácať s poukazom na výšku bežného a zročného výživného, na jeho vyživovaciu povinnosť k staršiemu dieťaťu a na jeho prechodnú nezamestnanosť. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.). 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia výživného a zročného výživného podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie otec. Odvolací súd žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že mu bude uložená vyživovacia povinnosť k maloletej D. za obdobie od 24.09.2013 do 08.08.2016 vo výške XXX eur mesačne a od 08.08.2016 vo výške XXX eur mesačne s tým, že zročné výživné za obdobie od 24.09.2013 do 31.03.2017 mu bude povolené splácať v mesačných splátkach po XXX eur spolu s bežným výživným. Súdu prvej inštancie vytýkal určenie počiatku plnenia jeho vyživovacej povinnosti nesprávnou aplikáciou ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine bez zdôvodnenia existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre priznanie výživného pred podaním návrhu na súd. Tvrdil, že na strane matky neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, keď matka sama vo svojom návrhu uviedla, že z T. U. sa dňa 01.04.2013 odsťahovala za trvania ich partnerstva, ktoré bolo ukončené až v auguste 2013, kedy si našla inú známosť. To znamená, že do 24.09.2013 neexistovali u matky žiadne objektívne prekážky pre podanie návrhu. Súd prvej inštancie podľa neho nesprávne ustálil odôvodnené potreby maloletej, ktorá mala v čase podania návrhu len dva roky a v čase rozhodovania súdu päť rokov. Nesprávne tiež vyhodnotil jeho a matkine príjmy a majetkové pomery. Poukázal na to, že maloletá D. nemôže mať vyššie mesačné výdavky, ako jeho staršia dcéra T. G. navštevujúca základnú školu. Poprel výkon lekárskej praxe vo T. U. v polovičnom úväzku, pretože túto prácu vykonával po sprostredkovaní agentúrou, ktorá mu určila miesto výkonu práce a jej rozsah. Zdôraznil, že jeho životné náklady vo T. U. nemožno posudzovať z pohľadu životnej úrovne na Slovensku, pretože vo T. U. sú nielen vyššie príjmy, ale aj výdaje. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil aj skončenie jeho pracovného pomeru vo T. U. a jeho návrat na Slovensko, na ktorý sa pripravoval dlhšie z dôvodu snahy plnohodnotne sa podieľať na starostlivosti o obidve maloleté dcéry. Pracovný pomer vo T. U. mohol ukončiť len dohodou, kedy mal prisľúbené miesto lekára v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb, a.s. v Bratislave, ktoré však po návrate na Slovensko nedostal, preto bol nútený zaevidovať sa na úrade práce a hľadať si zamestnanie. Nárok na vyplácanie podpory v nezamestnanosti nemá a nakoľko sa na Slovensko vrátil v zložitej finančnej situácii, musel si zobrať pôžičku od kamaráta na svoje nevyhnutné mesačné náklady a na výživné na maloleté deti. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil aj jeho majetkové pomery nezohľadniac jeho hypotekárny úver pre zadováženie si bytu v Bratislave, ktorý bude aj tak nakoniec patriť jeho deťom. Objasnil, že zo spoluvlastníctva ďalšieho bytu nemá žiadne úžitky a je v ňom zriadené právo doživotného užívania pre jeho starých rodičov. Podľa neho neboli správne vyhodnotené ani majetkové pomery matky, ktorá ako vlastníčka bytu si môže ešte dovoliť aj platenie časti nákladov bytu svojich rodičov. Za primerané výživné na maloletú od 24.09.2013 do 08.08.2016 považoval sumu XXX eur mesačne a od 08.08.2016 sumu XXX eur mesačne. Zdôraznil, že v období od 24.09.2013 do marca 2017 zaplatil na výživu maloletej D. celkovo X.XXX eur. 4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výšky výživného, zročného výživného, splátok zročného výživného a zamietnutia uloženia povinnosti otca prispievať na tvorbu úspor maloletej, podala v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie matka. Odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť uložením povinnosti otcovi prispievať na maloletú D. sumou XXX eur mesačne od 01.04.2013 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, povinnosti zaplatiť zročné výživné do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku a povinnosti prispievať maloletej na tvorbu úspor sumou XXX eur mesačne od 01.04.2013 vždy k 30-temu dňu v mesiaci na osobitný účet zriadený maloletej a vinkulovaný do jej plnoletosti, alebo rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Tvrdila, že z otcom predložených dôkazov vyplýva jeho výkon práce nielen pre jednu agentúru ale aj priamo pre nemocnice. Keďže do 3/2013 žili všetci v spoločnej domácnosti vo T. U., má vedomosť o dovtedajšom otcovom príjme vo výške cca X.XXX Ł mesačne. Poukázala na pracovné ponuky vo T. U. na pozíciu atestovaný lekár anesteziológ v plnom pracovnom úväzku s mesačným zárobkom cca X.XXX eur v súvislosti s tvrdením otca o tom, že si vo T. U. nevie nájsť prácu, čím sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Spochybnila autenticitu dôkazov o výške otcovho zárobku, pretože neboli jeho zamestnávateľom vystavené štandardným spôsobom. Existenciu aj iného zárobku otca odvodila tiež od výšky ním vyčíslených výdavkov prevyšujúcich jeho príjmy. Navrhla doplnenie dokazovania potvrdeniami o príjme otca od zdravotníckych zariadení Q. I. F. Q. W., O. F., F. N., Q., Q X PB, T. U. a Z. O. F. Q. W., F. F., Du O. N., S., B XHS, T. U., potvrdeniami príslušného daňového úradu T. U. o príjme a daňovej povinnosti otca, originálom Q. insurance number card - identifikačné číslo zamestnanca pri zrážkach zo mzdy pre dane a poistenie, predložením certifikátov s údajmi o daniach a ročných príjmoch zamestnanca od roku XXXX a zoznamom peňažných ústavov v SR a vo T. U., v ktorých má otec vedené účty a výpismi z nich. Podľa jej názoru mal súd prvej inštancie zamerať dokazovanie aj na výkon práce otca v rozsahu 20 - 30 hodín týždenne a vyhodnotiť jeho vzdanie sa zamestnania vo T. U. pred nájdením si zamestnania na Slovensku. Q. vykonať dokazovanie na preukázanie životnej úrovne otca, ktorý si napriek nižším príjmom v porovnaní s jeho výdajmi, kúpil byt v Bratislave. Trvala na predložení kúpnej zmluvy ohľadne bytu otca na Q. ul. v U. a potvrdenia spoločnosti J. Z. o kúpnej cene a celoročných nákladoch za otcov X-hviezdičkový apartmán v T.. Spochybnila vyjadrenia otca o finančných príspevkoch jeho rodičov - starobných dôchodcov, zasielaných mu na bankový účet, z ktorých podľa nej otec svojim rodičom vo T. U. niečo kupoval. Finančnú výpomoc rodičov otca vyhodnotila ako účelovú. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, ako sa pri určení výživného vysporiadal s jej starostlivosťou o maloletú. Súd prvej inštancie neuviedol ani dôvody zamietnutia jej návrhu na uloženie povinnosti otcovi prispievať na tvorbu úspor maloletej, čím je jeho rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné. Nesprávny je aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o povolení otcovi splácať zročné výživné. Takáto výhoda musí byť riadne odôvodnená, pričom v rozsudku súdu prvej inštancie skutočnosti vedúce k poskytnutiu možnosti splátok zročného výživného absentujú. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala za nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, založené na nesprávnom právnom hodnotení a vychádzajúce z nesprávnych skutkových zistení. 5. Matka sa prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu k odvolaniu otca vyjadrila tak, že s tvrdeniami v ňom obsiahnutými nesúhlasí a považuje ich za účelové a zavádzajúce. Podľa nej súd prvej inštancie správne určil počiatok vyživovacej povinnosti otca k maloletej D.. Objasnila, že z G. sa musela odsťahovať z dôvodu skončenia pracovného pomeru otca v S. a jeho odchodu za prácou do T., kde pre nich ubytovanie nezabezpečil. Až v septembri 2013 sa dozvedela, že otec má novú priateľku a ich spoločnú budúcnosť neplánuje, preto podala návrh na súd. Zdôraznila, že v dobe od 01.04.2013 do 24.09.2013 otec maloletú navštívil len dvakrát a na jej výživu prispel až po dôraznej žiadosti sumami XXX a XXX eur. Návrh nemohla predsa podať proti životnému partnerovi, ktorý sa s ňou nerozišiel, len hľadal pre nich nové bývanie. Uvedené skutočnosti považovala za dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie výživného za spätné obdobie, keď návrh podala hneď po tom, ako sa dozvedela, že otec s nimi budúcnosť neplánuje. Výšku výdavkov na maloletú v konaní riadne zdokladovala. Maloletá už vo veku dvoch rokov chodila na krúžky, vodila ju na detské predstavenia, kvôli jej chorobnosti sa snažila byť s ňou na čerstvom vzduchu, na odporúčania lekárov boli pri mori a v Tatrách, tiež jej kupovala špeciálnu obuv pre ploché nohy a zabezpečila jej komplexnú zdravotnícku starostlivosť v súkromnom zariadení. Finančné príspevky za bývanie u rodičov zdôvodnila svojim pobytom s dvomi deťmi v ich domácnosti počas pracovného týždňa. Vo zvyšku zopakovala obsah svojho odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie a odvolací súd žiadala, aby otcovmu odvolaniu nevyhovel. 6. Otec sa k odvolaniu matky nevyjadrili. 7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniam rodičov nevyjadril. 8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) so záverom, že odvolania rodičov sú čiastočne dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je možné potvrdiť ani zmeniť. 9. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci v častiach napadnutých odvolaniami rodičov určil bežné a zročné výživné a zamietol návrh na určenie výživného na tvorbu úspor na maloleté dieťa pochádzajúce z ukončeného partnerského vzťahu rodičov. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, dokazovanie však nevykonal v dostatočnom rozsahu, vec nesprávne právne posúdil a vyvodil z nej nesprávny záver, s ktorým sa odvolací súd nemohol stotožniť. 10. Súd prvej inštancie nevykonal riadne dokazovanie týkajúce sa príjmových pomerov otca počas výkonu práce vo T. U., v dôsledku čoho nemohol ani správne vyhodnotiť jeho možnosti a schopnosti pre plnenie výživného na maloletú D.. Nedôsledným postupom súdu prvej inštancie pri dokazovaní nebola vylúčená existencia aj iných zárobkov otca mimo zárobkov z výkonu práce zabezpečenej sprostredkovateľskou agentúrou. Objasnenie celkových príjmov otca by umožnili len potvrdenia príslušného daňového úradu vo T. U. o jeho ročných príjmoch za jednotlivé roky sledovaného obdobia. Nezanedbateľné sú aj formálne nedostatky otcom predložených potvrdení o príjmoch dosiahnutých vo T. U.. Súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal ani s výkonom práce otca v pracovnom úväzku len 20 až 30 hodín týždenne, resp. možnosťami a schopnosťami otca dosahovať vo T. U. príjem v súlade s jeho najvyššie dosiahnutým vzdelaním, odbornosťou a špecializáciou. Rozporuplné je odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý na jednej strane uvádza, že otcovi uložil povinnosť platiť výživné v rovnakej výške, hoci je v súčasnosti nezamestnaný, berúc do úvahy dobrovoľné ukončenie jeho pracovného pomeru, kedy sa sám vzdal zamestnania bez dojednania nového pracovného pomeru. Na druhej strane v rovnakom odseku konštatuje, že prihliadol na skutočnosť, že je otec v súčasnosti nezamestnaný. Z uvedeného nie je možné zistiť, ako sa teda súd prvej inštancie vysporiadal pri svojom rozhodovaní o výživnom s nezamestnanosťou otca po jeho návrate na Slovensko. Rovnako súd prvej inštancie nezdôvodnil, ako vyhodnotil odkázanosť otca na finančné príspevky jeho rodičov aj počas jeho výkonu práce vo T. U.. Súd prvej inštancie vôbec nezdôvodnil priznanie výživného pre maloletú za obdobie pred podaním návrhu na súd a neskonkretizoval dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré sú zákonným predpokladom takéhoto rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil odôvodnené náklady maloletého dieťaťa, keď predovšetkým zohľadnil jeho podiel jednak na nákladoch domácnosti matky a zároveň aj na nákladoch domácnosti matkiných rodičov. 11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd nemohol rozhodnutie súdu prvej inštancie ani potvrdiť ani zmeniť v dôsledku potreby doplnenia dokazovanie v rozsahu, ktorého vykonanie v rámci odvolacieho konania nie je účelné. 12. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vyzvať otca na predloženie potvrdení príslušného daňového úradu vo T. U. o jeho ročných príjmoch za jednotlivé roky sledovaného obdobia, ktoré poskytnú ucelený obraz o všetkých jeho tamojších zárobkoch. Ostatné matkou navrhované dôkazy v danom smere považuje odvolací súd za nadbytočné. K navrhovanému dôkazu - zoznam peňažných ústavov v SR a vo T. U., v ktorých má otec vedené účty a výpisy z nich, odvolací súd uvádza, že vykonanie takéhoto dôkazu prostredníctvom dožiadaného súdu vo T. U. by celé konanie značne zaťažilo časovo, pričom by i tak nevylúčilo vlastníctvo finančných prostriedkov otca v bankových ústavoch v iných krajinách, uložených či investovaných do iných bankových produktov, príp. uložených v jeho domácom prostredí. Zaoberať sa finančnými príspevkami otcových rodičov je právne bezvýznamné, pretože správnym vyhodnotením možností a schopností otca je namieste uzavrieť, že otec je v produktívnom veku, je schopný pracovať vo vyštudovanom vysokoškolskom odbore umožňujúcom mu dosahovať zárobok vysoko presahujúci minimálnu mzdu, preto sú jeho tvrdenia o finančnej odkázanosti na rodičov - dôchodcov účelové. V ďalšom konaní bude potrebné vyhodnotiť aj celkové majetkové pomery otca (vlastníctvo dovolenkového apartmánu v zahraničí, kúpa bytu v Bratislave), jeho terajšiu príjmovú situáciu (či uzavrel pracovný pomer alebo je inak zárobkovo aktívny vrátane prípadného podnikania) a správne posúdiť stav jeho nezamestnanosti vo vzťahu k zárobkovým možnostiam a schopnostiam. Súd prvej inštancie opätovne vyhodnotí aj pomery maloletej D. za celé sledované obdobie a uvedie, či všetky matkou udávané náklady považuje za opodstatnené, pričom doplní dokazovanie o nové skutočnosti vzniknuté v priebehu odvolacieho konania. Súd prvej inštancie riadne zhodnotí existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre prípadné priznanie spätného výživného predovšetkým s poukazom na obsah vyjadrenia matky k odvolaniu otca a k týmto vypočuje obidvoch rodičov. 13. Súd prvej inštancie, ktorý je v zmysle § 391 ods. 2 C.m.p. viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, doplní dokazovanie vyššie uvedeným spôsobom a svoje rozhodnutie zdôvodní v jeho písomnom vyhotovení tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p.. 14. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p., pretože v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci neboli vykonané riadne všetky dôkazy vedúce k správnemu právnemu záveru. Vec súdu prvej inštancie vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, kedy bude súd prvej inštancie názorom odvolacieho súdu viazaný v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 a 2 C.s.p.. 15. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p. ). 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).