Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/278/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313222964 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1313222964.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu: Verejné prístavy, a. s., Prístavná 10, Bratislava, IČO: 36 856 541, zastúpený: ADVOKÁCIA, s.r.o., Hollého 10, Nitra, IČO: 36 854 107, proti žalovanému: Bratislavská lodná spoločnosť, a.s., Rovinka 376, Rovinka, IČO: 35 824 131, o zaplatenie 31.680,- eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb 67/2014-259 zo dňa 29.06.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb 67/2014-259 zo dňa 29.06.2015 p o t v r d z u j e . Žalobcovi s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaného vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb 67/2014-259 zo dňa 29.06.2015, ktorý bol napadnutý odvolaním žalovaného, súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy 31.680,- eur spolu s úrokom 18,25% ročne a to: zo sumy 1.440,- eur od 25.07.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.440,- eur od 25.08.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.440,- eur od 25.09.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.440,- eur od 25.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.440,- eur od 24.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.440,- eur od 25.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.440,- eur od 25.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.440,- eur od 23.02.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.440,- eur od 23.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.440,- eur od 25.04.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.440,- eur od 25.05.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.440,- eur od 25.06.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.440,- eur od 25.07.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.440,- eur od 24.08.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.440,- eur od 25.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 1.440,- eur od 24.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 1.440,- eur od 25.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.440,- eur od 25.02.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.440,- eur od 24.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.440,- eur od 25.04.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.440,- eur od 25.05.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.440,- eur od 23.06.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo veci trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že ich priznal žalobcovi a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% na účet právneho zástupcu žalobcu, ktorých výška bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie. 2. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobou zo dňa 30.10.2013 sa žalobca domáhal, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť mu 31.680,- eur s príslušenstvom titulom neuhradenia splatných faktúr, ktorými žalobca vyúčtoval prístavné poplatky za používanie verejného prístavu za obdobie od 10/2011 - 7/2013. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci dňa 06.12.2013 platobným rozkazom č.k. 50Rob 643/2013-76, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením. V odôvodnení odporu namietal výšku úhrady vyúčtovanú jednotlivými faktúrami, keďže plávajúce zariadenia Tibor (Zarja) a Propeler (Slovakeana.SK) mali byť v zmysle čl. IV bod b Sadzobníka Verejných prístavov, a.s. spoplatnené sadzbou 0,33 eur / m2 a nie sadzbou 300,- eur / plavidlo / mesiac ako neprevádzkované plavidlá, keďže nad akúkoľvek pochybnosť sú vedené v Registri plavidiel SR ako plávajúce zariadenia. Rovnako sa žalobca domáha neoprávnenej úhrady za plavidlo BLS - Romana a to napriek tomu, že toto plavidlo bolo dňa 13.04.2012 riadne zošrotované, čím sa prestalo nachádzať v priestore, ktorý by oprávňoval žalobcu toto plavidlo zaťažovať poplatkom za jeho denný pobyt v územnom obvode prístavu. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu W.. I. C., štatutárneho zástupcu žalovaného W.. T. N., vyjadreniami právnej zástupkyne žalobcu a oboznámením sa s písomnými dokladmi založenými v spise - Sadzobník vyberania úhrad za používanie Verejných prístavov na vodných cestách Slovenskej republiky schválený dňa 13.12.2010 Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (ďalej len Sadzobník), Sadzobník schválený Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR dňa 22.10.2008 (ďalej len Sadzobník 2009), Sadzobník účinný od 01.09.2013, Sadzobník účinný od 01.01.2015, Zmluva č. 17/2008/PP o úhradách za používanie prístavov určených pre verejnú potrebu plavidlami (ďalej len Zmluva), Príloha č. 1 k Zmluve, faktúry č. 22013166, 22011333, 22011369, 22011404, 22012012, 22012114, 22012145, 22012175, 22012082, 22012048, 22012233, 22012205, 22012261, 22012290, 22013142, 22013119, 22013094, 22013065, 22013039, 22013011, 22012347, 22012318 spolu s dodacími listami, list žalovaného zo dňa 31.12.2012 - opatrenia vyplývajúce z hĺbkového auditu, lodné osvedčenie č. 53 zo dňa 02.05.2012, Zborník XXVII plavebné dni, rozhodnutie Štátnej plavebnej správy č. 02013/05968 zo dňa 29.07.2013 o odstránení veľkého plavidla, plávajúceho zariadenia Slovakeana.SK z vnútrozemskej vodnej cesty ako aj rozhodnutie Dopravného úradu č. 003/3398/2014 zo dňa 06.03.2014 o odstránení veľkého plavidla - plávajúceho zariadenia TCH-Tibor z vnútrozemskej vodnej cesty a č. 003/03469/2014 zo dňa 21.03.2014 o odstránení veľkého plavidla - plávajúceho zariadenia BLS-Muráň z vnútrozemskej vodnej cesty, vyjadrenie Dopravného úradu zo dňa 21.10.2014, Prevádzkový poriadok pre Verejné prístavy SR na Dunaji za roky 2011, 2012 a 2013, plavebné opatrenie č. 38/2008, ktorým sa vydávajú „podmienky štátnej plavebnej správy na zaistenie bezpečnosti plavebnej prevádzky vo Verejných prístavoch na Dunaji zo dňa 15.07.2008“ (ďalej len plavebné opatrenie) spolu s prílohou, Podmienky ŠPS pre zaistenie bezpečnosti plavebnej prevádzky vo Verejných prístavoch na Dunaji (ďalej len Podmienky), Podklad pre fakturáciu a návrh sankcie, Žiadosť žalovaného zo dňa 07.05.2008 adresovaná žalobcovi, výpisy z obchodného registra a zistil nasledovný skutkový stav veci: Žalobca bol založený v zmysle § 6 Zákona o vnútrozemskej plavbe okrem iného za účelom vyberania úhrad za používanie verejných prístavov. Podľa § 5 ods. 5 Zákona o vnútrozemskej plavbe sú užívateľmi verejných prístavov právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré vo vymedzenom území verejných prístavov vykonávajú svoju činnosť. Pri tejto činnosti sú povinné riadiť sa príkazmi a pokynmi Dopravného úradu, prevádzkovateľa verejného prístavu a správcu vodného toku. Podľa § 5 ods. 14 Zákona o vnútrozemskej plavbe, používanie verejných prístavov podlieha úhrade. Výšku úhrady za používanie verejných prístavov určí a vyberá akciová spoločnosť podľa § 6 na základe Sadzobníka schváleného ministerstvom. Výnosy z úhrad sú príjmom spoločnosti. Žalobca ako prevádzkovateľ uzatvoril so žalovaným ako užívateľom dňa 07.04.2008 Zmluvu, predmetom ktorej je dohoda o fakturácii úhrad za používanie prístavov pre verejnú potrebu plavidlami. V čl. 5 bod 1 Zmluvy bolo uvedené, že výška úhrady sa určuje podľa Sadzobníka vydaného žalobcom. Žalobca bude úhrady fakturovať mesačne do 10. dňa nasledujúceho mesiaca so splatnosťou faktúry 14 dní, pričom k jednotlivým sadzbám sa bude účtovať DPH. V čl. V bod 6 bol dohodnutý úrok z omeškania 0,05% denne za oneskorenú úhradu faktúr. Podľa čl. IV Sadzobníka vyberania úhrad za používanie verejných prístavov, schválených Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja dňa 13.12.2010 sa výška úhrady stanovuje nasledovne: a) za denný pobyt plavidla v územnom obvode verejného prístavu 1,66 cent /m2 b) za denný pobyt plávajúceho zariadenia v obvode verejného prístavu 0,33 cent / m2 c) neprevádzkované plavidlá v obvode verejného prístavu 300,- eur / plavidlo / mesiac. Jednotlivými faktúrami žalobca vyúčtoval žalovanému za obdobie od 01.10.2011 do 31.07.2013 poplatky za mesačný pobyt neprevádzkovaných plavidiel sumou 1.440,- eur. Prílohou faktúr bol dodací list, v ktorom boli špecifikované plavidlá, za ktoré boli poplatky účtované a to BLS Muráň, BLS Propeler, MNL Romana a TCH Tibor, všetky po 300,- eur mesačne + DPH. V súlade s čl. 5 bod 3 Zmluvy bola splatnosť jednotlivých faktúr 14 dní odo dňa ich vyhotovenia. Konateľ žalovaného vo svojich výpovediach uvádzal ohľadne jednotlivých plavidiel nasledovné: Muráň - ohľadne tohto plavidla spor medzi účastníkmi konania neexistuje, Romana - plavidlo bolo zošrotované a dátum zošrotovania bol oznámený pracovníkom žalobcu pánom Š. K., zamestnancom spoločnosti Slovenské plavby a prístavy - lodenica s.r.o., ktorá zošrotovanie plavidla zrealizovala. Už na základe telefonického oznámenia si žalobca prostredníctvom prístavného dozoru vykonávajúceho kontrolu plavidiel mohol daný stav overiť, čo však neurobil. Na otázku sudkyne, kedy žalovaný oznámil žalobcovi zošrotovanie Romany uviedol, že existuje celý súbor dokladov, fotografií a faktúr, ktoré môže súdu prvej inštancie doručiť, Tibor (Zarja), Propeler (Slovakeana) - obidve zariadenia majú v lodnom osvedčení, čo je doklad o plavidle, uvedené, že sú plávajúcimi zariadeniami a preto majú byť spoplatnené tarifou podľa čl. IV písm. b) 0,33 eur / m2 a nie ako neprevádzkované plavidlá sumou 300,- eur / plavidlo / mesiac. Lodné osvedčenie je doklad o plavidle vydaný Štátnou plavebnou správou, čo je ústredná evidencia plavidiel vlastne kataster lodí, v ktorej sa nachádza celá história jednotlivých lodí. Plávajúce zariadenia Zaria a Propeler žalovaný v Bratislave v prístave neprihlasoval, tieto boli prihlásené už predchádzajúcimi vlastníkmi, od ktorých ich žalovaný nadobudol kúpou ako plávajúce zariadenia. Potvrdil, že v čase od ich nadobudnutia do vlastníctva až doposiaľ sú tieto plávajúce zariadenia v rekonštrukcii. Vo svojich obsiahlych vyjadreniach konateľ žalovaného namietal Cenníky, hlavne pokiaľ ide o spôsob tvorby cien, neprimeranosť cien k poskytovaným službám a vyjadroval sa tiež k otázke definovania prevádzkovej činnosti plavidiel. Poukázal na to, že neexistuje terminus technicus neprevádzkované plavidlá. Súd prvej inštancie posúdil právny vzťah medzi stranami podľa § 269 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie jednoznačne za preukázané, že účastníci konania, žalobca ako prevádzkovateľ so žalovaným ako užívateľom uzavreli Zmluvu č. 17/2008/PP, ktorú súd prvej inštancie posúdil ako zmluvu nepomenovanú. Zmluvné strany si v uzatvorenej zmluve riadne dohodli svoje vzájomné práva a povinnosti. Predmetom uzatvorenej zmluvy je dohoda o fakturácii úhrad za používanie prístavov, keď žalovaný sa zaviazal uhrádzať úhrady za denný pobyt plávajúceho zariadenia v územnom obvode prístavu na základe fakturácie žalobcu. V čl. 5 Zmluvy sa odkazuje ohľadne výšky úhrady na sadzobník, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. V zmysle Sadzobníka schváleného ministerstvom dňa 13.12.2010 je výška úhrady za denný pobyt plavidla 1,66 eur / m2, za denný pobyt plávajúceho zariadenia 0,33 eur / m2 a za neprevádzkované plavidlá 300,- eur / plavidlo / mesiac. Žalobca v zmysle čl. V bod 2, 3, 4, 5 Zmluvy účtoval žalovanému jednotlivými, v spise založenými faktúrami prístavné poplatky za mesiace október 2011 - júl 2013 sadzbou podľa čl. IV písm. c) Sadzobníka, t.j. po 300,- eur mesačne za 4 plavidlá Propeler, Muráň, Tibor a Romana. Žalovaný faktúry nezaplatil, nakoľko jedine ohľadne plavila Muráň považoval faktúry za dôvodné, pokiaľ ide o Romanu namietal dĺžku fakturácie, keďže Romana bola zošrotovaná a ohľadne plavidiel Propeler a Tibor namietal použitú tarifu, keď uvádzal, že nemali byť fakturované ako neprevádzkované plavidlá, ale ako plávajúce zariadenia, t.j. 0,33 eur / m2. Spornou bola teda otázka, či a kedy zanikla povinnosť žalovaného platiť prístavné poplatky za Romanu a či boli plavidlá Propeler a Tibor fakturované podľa správnej tarify. Pokiaľ ide o Romanu, žalovaný nenamietal jej zaradenie do kategórie neprevádzkované plavidlá, sám takýmto spôsobom Romanu označil vo svojej Žiadosti zo dňa 07.05.2008 (č.l. 225), avšak namietal dĺžku fakturácie, nakoľko uvádzal, že Romana bola zošrotovaná. Počas celého súdneho prebiehajúceho konania však žalovaný nevyprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie skutočností, kedy bola Romana zošrotovaná. Tvrdil, že zošrotovanie bolo telefonicky oznámené žalobcovi pánom Š. K., zamestnancom spoločnosti Slovenské plavby a prístavy - Lodenica, s.r.o., ktorá zošrotovanie zrealizovala, avšak hoci pôvodne menovaného žiadal predvolať a vypočuť ako svedka, neskôr od tohto svojho návrhu odstúpil, hoci tvrdil, že vie do spisu založiť fotografie, faktúry a súbor dokladov na preukázanie dátumu jej zošrotovania, k dobe ukončenia dokazovania takéto dôkazy do spisu nezaložil, dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol a preto súd ustálil, že žalobca oprávnene fakturoval prístavné poplatky za Romanu v tarife neprevádzkované plavidlá od október 2011 - júl 2013. Je pravdou, že z listu žalovaného - Opatrenia vyplývajúce z hĺbkového auditu zo dňa 31.12.2012 vyplýva, že uvedenú skutočnosť žalobcovi oznámil, avšak túto skutočnosť nepodložil žiadnymi dôkaznými prostriedkami. Pokiaľ ide o plavidlá Tibor (Zarja) a Propeler (SLOVAKEANA.SK) je pravdou, že v sadzobníku neexistuje kategória neprevádzkované plávajúce zariadenia. Treba preto vychádzať zo širších súvislostí a z jestvujúcej právnej úpravy a prevádzkových poriadkov, kde za účelom odstránenia nejasností pri účtovaní prístavných poplatkov a za účelom zabezpečenia právnej istoty sa postupom času definícia pojmu neprevádzkované plávajúce zariadenia ustálila. Súd prvej inštancie na základe § 2 písm. e), j), d) a na základe § 23 ods. 2 zákona č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe v platnom znení, ustálil, že plávajúce zariadenie je osobitným typom plavidla, že pod prevádzkou plavidla sa rozumie aj státie plavidla v prístave, avšak podmienkou pre státie je platné lodné osvedčenie, to znamená, že práve platné lodné osvedčenie slúži ako podklad pre udelenie povolenia na státie v prístave. O povolení státia rozhoduje Dopravný úrad (predtým Štátna plavebná správa). Z Oznámenia Dopravného úradu bolo zistené, že Tibor ani Propeller nemajú udelené povolenie na státie vo verejných prístavoch a Tibor navyše nemá ani vydané lodné osvedčenie plavidla, to znamená, že plávajúce zariadenia nemajú všetky potrebné povolenia nevyhnutné na ich legálne prevádzkovanie - zotrvanie v prístave a z toho dôvodu boli zaradené do tarifnej triedy určenej pre neprevádzkované plavidlá. Technická a prevádzková spôsobilosť (§ 22 ods. 1, 2 cit. zákona) sa preukazuje lodným osvedčením, ktoré vydáva Dopravný úrad (predtým Štátna plavebná správa) na dobu určitú. Z výsluchu konateľa žalovaného mal ďalej súd prvej inštancie jednoznačne zistené, že plávajúce zariadenia Tibor (Zarja) ako aj Propeller (Slovakeana.SK) sú nepretržite v rekonštrukcii od času ich nadobudnutia od predchádzajúceho vlastníka až doposiaľ. Z uvedeného bolo teda zrejmé, že plávajúce zariadenia Tibor a Propeller jednak v zmysle § 22 Zákona č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe v znení platnom v roku 2011 ako aj podľa čl. V bod 5 Prevádzkového poriadku za rok 2012 a čl. V bod 12, 13 Prevádzkového poriadku za rok 2013 spadajú do kategórie dlhodobo neprevádzkovaných plavidiel, keďže spĺňajú definíciu pre takéto zaradenie. Navyše sám žalovaný vo svojej Žiadosti zo dňa 07.05.2008 označil plavidlo Propeller za neprevádzkované plavidlo. Pre zaradenie plavidla do jednotlivej tarifnej sadzby je teda rozhodujúce, či je plavidlo a teda aj plávajúce zariadenie (ktoré je plavidlom) prevádzkované, to znamená, či má všetky platné povolenia, ktoré ho na prevádzku oprávňujú ako lodné osvedčenie, resp. povolenie na státie v prístave. Ak plavidlo takéto povolenia nemá, nemožno ho považovať za prevádzkované a preto je potrebné ho spoplatniť sadzbou 300,- eur / plavidlo / mesiac. Plávajúce zariadenia Propeller a Tibor povolenie na státie v prístave nemajú, Tibor dokonca nemá ani lodné osvedčenie plavidla, táto skutočnosť bola preukázaná Oznámením Dopravného úradu v spojení s jeho právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami o odstránení predmetných plavidiel z vodnej cesty. Žalobca teda súdu prvej inštancie dostatočným spôsobom svoj nárok na zaplatenie istiny preukázal, keď osvedčil oprávnenosť zaradenia plávajúceho zariadenia Tibor, Propeller do tarifnej sadzby pre neprevádzkované plavidlá, ďalej osvedčil, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a neoznámil žalobcovi dátum zošrotovania Romany a teda koniec povinnosti platiť za toto plavidlo prístavné poplatky a preto súd žalobe v časti istiny v plnom rozsahu vyhovel. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, účastníci konania mali priamo v čl. V bod 6 Zmluvy č. 17/2008/PP dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05% denne za oneskorenú úhradu faktúry a preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v zmluvne dohodnutej výške, keďže 0,05% úrok z omeškania denne je totožný s 18,25% úrokom z omeškania ročne. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol plne úspešný priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že až po právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania samostatným uznesením. 3. Žalovaný podal dňa 14.07.2015 odvolanie voči všetkým výrokom napadnutého rozsudku. Žalovaný v odôvodnení odvolania najmä uvádzal, že súd prvej inštancie rozhodol jednostranne keď prihliadal len na tvrdenia a dôkazy zo strany žalobcu, ďalej rozporoval použitie odbornej terminológie súdom prvej inštancie, ktoré malo za následok jeho neúspech vo veci. Žalovaný namieta rozhodnutie vo vzťahu k spoplatneniu plávajúceho zariadenia Slovakeana.sk, kde toto bolo dočasne od apríla roku 2012 vyviazané na pontóne komerčného partnera Lodná osobná doprava, a.s. s vedomím Štátnej plavebnej správy ako aj Verejných prístavov, a.s., kde v zmysle zákonného ustanovenia európskeho spoločenstva (CENI) si podľa žalovaného prevádzkovanie plávajúceho zariadenia nevyžadovalo súhlas ani Štátnej plavebnej správy ani Verejných prístavov, a.s., pretože malo platné lodné osvedčenie, nevytváralo prekážku, neohrozovalo bezpečnosť plavby, bolo dočasne vyviazané a bolo umiestnené so súhlasom vlastníka pristávacieho pontónu. Žalovaný teda namietal skutočnosť, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s predpismi Európskeho spoločenstva (CENI), ktoré majú prednosť pred vnútroštátnymi predpismi. Žalovaný taktiež namietal porušenie práva na rovnosť pred zákonom, ktoré malo spočívať v tom, že súd prvej inštancie prihliadal iba na tvrdenia a práva žalobcu nie na povinnosti žalobcu s dôrazom na jeho presnú, pravidelnú, operatívnu kontrolnú činnosť, kde uvedené sa týka zošrotovania plavidla Romana, ktoré bolo podľa žalovaného žalobcovi riadne telefonicky oznámené. Žalovaný navrhol vykonať dokazovanie na pojednávaní pred odvolacím súdom spočívajúci vo výsluchu bližšie nešpecifikovaných odborníkov na vnútrozemskú, medzištátnu a medzinárodnú plavbu, ktorým chcel preukázať nesúlad rozsudku súdu prvej inštancie s CENI. 4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním z 12.08.2015. Žalobca sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalované podrobne zaoberá jednotlivými tvrdeniami žalovaného, kde vo vzťahu k odmietnutiu vykonania dôkazov navrhnutých žalovaným zo strany súdu prvej inštancie uvádza, že vo vzťahu k návrhu vypočutia svedkov žalovaný hoci pôvodne sám navrhol vypočuť p. C. Y., p. Š. K., p. S. V. a p. W.. Š. C., v priebehu konania údaje ním navrhovaných svedkov súdu prvej inštancie nepredložil hoci bol na to opakovane vyzývaný ako súdom prvej inštancie tak aj žalobcom a nakoniec došlo len k výsluchu p. W.. Š. C.. Ďalej vo vzťahu k zošrotovaniu plavidla Romana hoci žalovaný súdu prvej inštancie tvrdil, že existuje množstvo dokladov, ktoré vie doručiť aby preukázal čas zošrotovania, v priebehu konania do ukončenia dokazovania tak neurobil. Žalobca ďalej uvádza, že žalovaný mal jeden rok na predloženie ním navrhovaných dôkazov a neučinil tak. Vo svetle vyššie uvedeného teda žalobca považuje tvrdenia žalovaného, že súd prvej inštancie neprihliadal na ním navrhované dôkazy a že jeho tvrdenia boli dostatočne vecne a procesne obhájené za absurdné. Vo vzťahu k nesprávne aplikovanej terminológii žalobca uvádza, že vo svojom vyjadrení, zo dňa 06.11.2014 podrobne uviedol právne predpisy z ktorých odôvodňuje svoje oprávnenie účtovať prístavné poplatky za použitie verejných prístavov, podrobne vysvetlil spresnenie používanej odbornej terminológie v jednotlivých prístavných poriadkoch ktoré sú pre ich používateľov právne záväzné, pričom terminológiu vysvetlil aj vo vzťahu k všeobecne záväzným právnym predpisom týkajúcich sa užívania verejných prístavov ako aj podrobne vysvetlil zaraďovanie plavidiel do jednotlivých kategórií na účely účtovania prístavných poplatkov. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril 22.01.2015 ústne do zápisnice, kde na jednej strane potvrdil, že ide o kvalitne a profesionálne vypracovaný materiál avšak na konci predmetného pojednávania uviedol, že vec je potrebné analyticky posúdiť s ohľadom na absenciu technickej špecifikácie v materiáli predloženom žalobcom. Do ukončenia dokazovania sa však žalovaný k veci ďalej nevyjadril. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného ohľadne zániku práva žalobcu účtovať si prístavné poplatky za plávajúce zariadenie slovakeana.sk z dôvodu, že toto bolo dočasne v roku 2012 vyviazané v Bratislave - Petržalke na pontóne spoločnosti Lodná osobná doprava, a.s. uviedol žalobca, že podľa jeho názoru, ani skutočnosť, že plavidlo je vyviazané o iné plavidlo hoci na to určené nespôsobuje zánik poplatkovej povinnosti za užívanie verejného prístavu. Žalobca ďalej namieta, že túto skutočnosť, hoci bola žalovanému nepochybne známa počas celého konania prvý krát uvádza až v odvolaní a teda táto nemôže byť odvolacím dôvodom. K tvrdeniam žalovaného ohľadne neprihliadnutiu súdu prvej inštancie na úpravu Európskeho spoločenstva „CEVNI“, kde v zmysle tejto úpravy nesprávne označovanej žalovaným ako „CENI“ bol žalovaný podľa jeho názoru oprávnený užívať priestor verejných prístavov bez toho aby o tom informoval Štátnu plavebnú správu a Verejné prístavy, a.s., keďže plavidlo slovakeana.sk malo platné lodné osvedčenie, na toku nevytváralo prekážku, bolo dočasne vyviazané na dobu nevyhnutnú a bolo umiestnené so súhlasom vlastníka pontónu. K tomuto žalobca uvádza, že sa jedná o predpis Európske pravidlá pre plavbu na vnútrozemských vodných cestách schválené Rezolúciou Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov č. 24/1985 pričom tieto pravidlá v zmysle § 22 ods. 17 z. č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa nevzťahujú na vyberanie úhrad za užívanie verejných prístavov ale ich predmetom je bezpečnosť premávky na vodných cestách. Záverom svojho vyjadrenia k odvolaniu žalovaného žalobca uvádza, že sa jedná o účelové, ničím nepodložené tvrdenia bez jasnej argumentácie, logickej súvislosti a vecnej jasnosti, pričom žalobca má za to, že v priebehu doterajšieho konania jednoznačne preukázal ním uplatnený nárok. Žalobca sa teda stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktoré žiada potvrdiť a uplatňuje si trovy konania v odvolacom konaní. 5. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalobcu bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 20.04.2017, teda už za účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160 /2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc dátumom 01.07.2016, vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP, a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. 7. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 8. Odvolací súd vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o neaplikovaní úniového práva na posúdenie skutkového stavu konštatuje, že úniové právo sa na základe jeho bezprostrednej aplikovateľnosti priamo stáva súčasťou právnych poriadkov členských štátov, môže sa dostať do rozporu s vnútroštátnou právnou normou a v takom prípade má úniové právo podľa prípadovej praxe Súdneho dvora EÚ prednosť pred vnútroštátnym predpisom, ktorý je s ním v rozpore a ktorý by nemal byť ďalej aplikovaný. V posudzovanom prípade zmysle prílohy č. 1 k zákonu č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, táto obsahuje presný výpočet transponovaných EÚ predpisov do zákona, kde odvolací súd má za to, že nakoľko postup súdu prvej inštancie pri výklade zákona, sa opieral o jeho znenie v ktorom je transponovaná úniová legislatíva ohľadne vnútrozemskej plavby, jedná sa o eurokonformný výklad a teda v tomto prípade súd prvej inštancie postupoval správne. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že súd prvej inštancie porušil rovnosť účastníkov sporu pred zákonom, odvolací súd konštatuje, že v zmysle ustálenej súdnej praxe sa pod rovnosťou účastníkov rozumie rovnaké postavenie oboch procesných strán pri aplikácii hmotných i procesných predpisov ktorýmkoľvek súdom voči ktorémukoľvek účastníkovi konania. Zásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach ktorých rozhoduje občianskoprávny súd. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie neporušil rovnosť účastníkov pred zákonom. Žalovaný ďalej namietal neprihliadanie na dôkazy navrhované žalovaným v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. K tomuto odvolací súd uvádza, že v zmysle platnej úpravy CSP. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu pričom ďalej strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Pokiaľ žalovaný síce označil skutkové tvrdenia a dôkazy ale tieto bližšie nešpecifikoval, má sa za to, že vo veci sám neuniesol dôkazné bremeno. V sporovom konaní totiž nie je povinný dokazovať len žalobca ale aj žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré vyvracajú alebo oslabujú tvrdenia žalobcu. Žalovaný nemôže bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k jeho prostriedkom procesnej obrany v sporovom konaní presúvať na súd alebo žalobcu. Odvolací súd je toho názoru, že v tomto prípade nie sú naplnené zákonné predpoklady pre novoty v odvolacom konaní v zmysle § 366 C.S.P. a preto neprihliadol na návrh žalovaného na výsluch odborníkov z oblasti medzinárodnej, medzištátnej a vnútroštátnej plavby za účelom spresnenia terminológie, na ktorej základe rozhodol súd prvej inštancie a neprihliadol ani na tvrdenie, že nakoľko bolo plávajúce zariadenie slovakeana.sk v roku 2012 po určitú dobu vyviazané v Bratislave - Petržalke o pontón na to určený vo vlastníctve súkromnej spoločnosti Lodná osobná doprava, a.s. s jej súhlasom pričom malo platné lodné osvedčenie, na toku nevytváralo prekážku, neohrozovalo bezpečnosť plavby, bolo dočasne vyviazané na dobu nevyhnutnú a teda nemalo podliehať spoplatneniu poplatkami za využívanie verejných prístavov. 9. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny. 10. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie č. 25Cb/67/2014-259 jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu. 11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný na 100 % a žalovaný neúspešný. Žalobcovi ako strane v spore úspešnej v plnom rozsahu, patrí náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté v súlade s § 262 ods. 1 a 2 CSP, samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).