Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/36/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313226530 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1313226530.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: V.I.Trade s.r.o., Novozámocká 102, 949 05 Nitra, IČO: 31 435 530, zast.: JUDr. Marek Ďuran, advokát, Štefánikova 34, 949 01 Nitra, proti žalovanému: CCNG s.r.o., v likvidácii, Pluhová 78, 831 03 Bratislava, IČO: 45 602 441, (predtým MKN Slovakia, s.r.o.), zast.: Mgr. Andrej Vlk, advokát, Gallayova 21, 841 02 Bratislava, o zaplatenie 7.341,87 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 25 Cb/127/2014 - 64 zo dňa 13.11.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 25 Cb/127/2014 - 64 zo dňa 13.11.2014 p o t v r d z u j e . Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 7.341,87 eur s príslušenstvom. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 7.341,87 eur s príslušenstvom z dôvodu, že vykonal montážne práce a dodávku pre spoločnosť MKN, s.r.o., pričom záväzok za vykonané práce prevzal žalovaný dňa 12.03.2010 Dohodou o vzájomnom zápočte záväzkov a pohľadávok. Žalovaný sa bránil konštatovaním, že záväzok voči žalobcovi neeviduje, a preto jeho existenciu popiera. 2. V predmetnom spore po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že medzi spoločnosťou MKN s.r.o. so sídlom v ČR, IČO: 26 13 62 10 ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom došlo konkludentným spôsobom k uzatvoreniu 4 Zmlúv o dielo takým spôsobom, že žalobca akceptoval písomné objednávky spoločnosti MKN s.r.o. ako návrhy na uzatvorenie zmlúv a objednané dielo riadne vykonal a práce vyúčtoval faktúrou č. 910115 na sumu 3.570 eur, faktúrou č. 910116 na sumu 2.380 eur, faktúrou č. 910132 na sumu 451,87 eur a faktúrou č. 910149 na sumu 5.950 eur; spolu 12 351,87 eur, ktoré spoločnosť MKN s.r.o. v lehote splatnosti neuhradila. Žalobca, žalovaný a spoločnosť MKN s.r.o. uzatvorili dňa 12.03.2010 Dohodu o vzájomném zápočtu závazků a pohladávek, ktorou sa žalovaný zaviazal uhradiť za spoločnosť MKN s.r.o. jej záväzok voči žalovanému v celkovej výške 12.351,87 eur. Súd posúdil Dohodu o vzájemném zápočtu závazků a pohladávek podľa jej obsahu ako prevzatie dlhu v zmysle § 531 Občianskeho zákonníka. Konajúci súd uviedol, že táto dohoda spĺňa všetky zákonné požiadavky na platné prevzatie dlhu, listina je uzatvorená písomne medzi pôvodným dlžníkom spoločnosťou MKN, s.r.o. a treťou osobou, t.j. žalovaným, ktorý prevzal na seba záväzok uhradiť dlh namiesto pôvodného dlžníka a veriteľ, t.j. žalobca svojím podpisom na Zmluve vyjadril súhlas s prevzatím dlhu. Vzhľadom na uvedené platné prevzatie dlhu v celkovej výške 12.351,87 eur, z čoho po čiastočných úhradách je predmetom sporu 7.341,87 eur, konajúci súd žalobe v časti istiny v plnom rozsahu vyhovel. Tiež žalobcovi priznal 0,02 % úrok z omeškania denne z dlžnej sumy. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že sa súd nedostatočne vysporiadal s platnosťou právneho úkonu Dohoda o vzájemném zápočtu závazků a pohladávek zo dňa 12.03.2010, a to z hľadiska splnenia základných atribútov právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka - určitosti a zrozumiteľnosti. Predmetný právny úkon považoval za absolútne neplatný, keďže z neho nevyplýva jednoznačné a nespochybniteľné prevzatie záväzku spoločnosti MKN, s.r.o. voči žalobcovi spoločnosťou žalovaného. Vzniesol tiež námietku premlčania v časti pohľadávky vo výške 460 eur, splatnej dňa 20.10.2009, vo výške 480 eur, splatnej dňa 20.10.2009 a vo výške 451,87 eur, splatnej dňa 11.11.2009. Žaloba bola na súd doručená dňa 29.11.2013, teda po uplynutí doby štyroch rokov od splatnosti. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. Poukázal na to, že predmetná dohoda je uzavretá písomne, veriteľ svojím podpisom potvrdil svoj súhlas a dlh je absolútne zrozumiteľný, keďže v dohode sú citované záväzky formou označenia faktúr. Argumentáciu ohľadom neplatnosti predmetnej dohody považoval za účelovú. Ďalej poukázal na to, že ak žalovaný považoval dohodu za neplatnú, prečo ju potom podpísal. V súvislosti s námietkou premlčania uviedol, že v zmysle dohody bol žalovaný povinný uhradiť dlh dňa 25.02.2010 a žaloba bola podaná v novembri 2013, teda neuplynuli štyri roky. Tiež poukázal na to, že v prípade faktúr č. 910115, č. 910116, ide o čiastočne plnené faktúry a v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu. Navrhol preto podané odvolanie zamietnuť ako nedôvodné. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 6. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaniach uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 7. Vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného sa odvolací súd predovšetkým zaoberal právnym posúdením Dohody o vzájemném zápočtu závazků a pohladávek zo dňa 12.03.2010. 8. Dohoda bola uzavretá žalobcom, žalovaným a spoločnosťou MKN, s.r.o., ktorej predmetom malo byť započítanie vzájomných pohľadávok. V dohode je uvedený záväzok spoločnosti MKN, s.r.o. voči spoločnosti žalobcu ako faktúra č. 910115, splatnosť 20.10.2009 vo výške 3.570 eur, faktúra č. 910116, splatnosť 20.10.2009 vo výške 2.380 eur, faktúra č. 910132, splatnosť 11.11.2009 vo výške 451,87 eur, faktúra č. 910150, splatnosť 03.12.2009 vo výške 5.950 eur, z toho do zápočtu 12.351,87 eur. Tiež je v nej uvedené, že spoločnosť žalovaného uhradí za spoločnosť MKN, s.r.o. záväzok, ktorý má MKN, s.r.o. voči spoločnosti žalobcu čiastku vo výške 12.351,87 eur, a to formou odsúhlaseného splátkového kalendára dňa 25.02.2010. 9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že tento úkon je možné považovať za prevzatie dlhu podľa § 531 Občianskeho zákonníka. Odvolateľ namietal, že ide o neplatný právny úkon, keďže z neho nevyplýva jednoznačné a nespochybniteľné prevzatie záväzku. Odvolací súd s námietkou odvolateľa nesúhlasil. V dohode je jednoznačne identifikovaný záväzok, ktorý žalovaný prevzal, a to označením faktúry, výšky istiny a dátumu splatnosti. Dohoda spĺňa všetky zákonné požiadavky na platné prevzatie dlhu v zmysle § 531 Občianskeho zákonníka. Záväzok môže byť špecifikovaný aj číslom faktúry, ak nie je zameniteľný s iným záväzkom, čo vzhľadom na uvedenie výšky sumy ako aj dátumu splatnosti je vylúčené. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že žalovaný bol počas konania na súde prvej inštancie pasívny, jeho obrana spočívala len vo vyjadrení, že uvedený záväzok neeviduje, a preto ho neuznáva, pričom v odvolaní argumentuje novými dôvodmi. 10. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. 11. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana netvrdila, nebude predmetom dokazovania. Neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Žalovaný počas celého konania nenamietal neurčitosť Dohody o vzájemném zápočtu závazků a pohladávek zo dňa 12.03.2010. Na jednu stranu je pravdou, že súd skúma absolútnu neplatnosť ex offo, a teda aj bez vznesenia takejto námietky procesnou stranou, na druhú stranu nie je úlohou súdu preskúmať všetky do úvahy prichádzajúce dôvody neplatnosti. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na na rozhodnutie NSČR 22Cdo/752/99: „V občanském soudním řízení se uplatňuje zásada projednací, která je vyjádřena v § 101 odst. 1 OSŘ tak, že účastníci jsou povinni přispět k tomu, aby bylo dosaženo účelu řízení zejména tím, že pravdivě a úplně vylíčí všechny potřebné skutečnosti a označí důkazní prostředky. 120 odst. 1 OSŘ stanoví, že účastníci jsou povinni označit důkazy k prokázání svých tvrzení. Účastníci nesou tzv. břemeno tvrzení a břemeno důkazní; neunesení těchto břemen vede k vydání nepříznivého rozhodnutí ve věci. Ke skutečnostem, které mají za následek absolutní neplatnost právního úkonu přihlíží soud i bez návrhu, ovšem jen v případě, že vyjdou v řízení najevo. Soud není povinen z úřední povinnosti zkoumat všechny skutečnosti, které by mohly mít za následek absolutní neplatnost právního úkonu, jehož platnost k návrhu účastníka zkoumá.“ 12. Súd prvej inštancie mal za to, že predmetná dohoda spĺňa všetky zákonné požiadavky na platné prevzatie dlhu. Nepochyboval o dostatočnom určení prevzatého záväzku V konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. 13. Pokiaľ ide o námietku premlčania, ktorú žalovaný taktiež vzniesol až v odvolacom konaní, odvolací súd má za to, že táto neobstojí. Odvolací súd zastáva názor, že Dohoda o vzájemném zápočtu závazků a pohladávek zo dňa 12.03.2010 okrem prevzatia dlhu obsahuje aj uznanie záväzku žalovaným. 14. Podľa § 323 ods. 1 Obch. zák., ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. 15. Pokiaľ dlžník žiada veriteľa o uznanie splátkového kalendára ku konkrétnej faktúre v plnej výške, táto listina predstavuje uznanie záväzku v zmysle § 323 ObchZ, a to s ohľadom na výkladové pravidlá stanovené v § 266 ods. 1 ObchZ, podľa ktorého sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby. Z úmyslu dlžníka uhradiť celú dlžnú čiastku formou mesačných splátok potom jednoznačne vyplýva, že súčasne túto čiastku uznáva, nakoľko chce dosiahnuť účinok spočívajúci v uhradení celej dlžnej čiastky (uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. mája 2007, sp. zn. 32 Odo 929/2005). 16. V danom prípade z predmetnej dohody jednoznačne vyplýva zámer žalovaného uhradiť sumu vo výške 12.351,87 eur vyplývajúcu z tam uvedených faktúr formou splátkového kalendára. Tento úkon predstavuje uznanie záväzku, čím v zmysle § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka od tohto uznania plynie nová štvorročná premlčacia doba. 17. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 19. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 20. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, 21. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).