Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/338/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314200142 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1314200142.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci žalobcu DLOUHÝ I.T.A., s.r.o., Stárkova 7, Žilina, IČO: 36 386 871, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., Národná 10, Žilina, IČO: 47 240 997, proti žalovanému EURO TECHNOLOGY SYSTEM SLOVAKIA s.r.o., Terchovská 11, Zálesie, IČO: 44 823 347, práv. zast. KRION Partners s.r.o., Palisády 50, Bratislava, IČO: 36 858 617, o zaplatenie 10.000,- EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 25Cb/181/2014-213 zo dňa 13.6.2016 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 25Cb/181/2014-213 zo dňa 13.6.2016 v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému istinu 1.969,53 EUR s 9 % úrokom z omeškania ročne, a to zo sumy 1.624,63 EUR od 15.3.2012 do zaplatenia, zo sumy 344,90 EUR od 15.6.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania 718,- EUR a trovy právneho zastúpenia 2.836,93 EUR na účet právneho zástupcu žalovaného a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.1.2012 sa žalobca zaviazal dodať spoločnosti BOHEMIA KVAOS tovar do 9.3.2012. Uvedený deň bol v zmysle bodu 3.1 Zmluvy označený ako termín dodania predmetu zmluvy. V bode 6.1 síce bolo uvedené, že predávajúci t.j. žalobca je povinný dodať tovar najneskôr do 5.4.2012, avšak v ďalšej časti vety bolo uvedené, že ak predávajúci nedodrží termín dodania predmetu zmluvy podľa čl. III ods. 3.1 je povinný zaplatiť kupujúcemu zmluvnú pokutu 10.000,- EUR. Z uvedeného znenia jednoznačne vyplýva, že nedodanie predmetu zmluvy do 9.3.2012 je sankcionované zmluvnou pokutou 10.000,- EUR a teda nie je rozhodujúce, či tovar bude alebo nebude dodaný do 5.4.2012. Uvedený dátum je vo vzťahu k zmluvnej pokute irelevantný. Žalobca zadal žalovanému objednávku na dodanie časti predmetu plnenia dňa 27.1.2012, pričom vychádzal z cenovej ponuky žalovaného zo dňa 10.1.2012, kde bol uvedený termín dodania cca 2 mesiace, z čoho je zrejmé, že takto určený termín dodania môže byť menej, ale aj viac ako 2 mesiace. V objednávke zo dňa 27.1.2012 síce žalobca uviedol požadovaný termín dodania 9.3.2012, ale už v tomto čase musel mať vedomosť o tom, že takýto termín dodržaný nebude, lebo pri dodržaní termínu dodania podľa cenovej ponuky, t.j. cca 2 mesiace by boli príruby dodané okolo dátumu 27.3.2012. Navyše na základe žiadosti žalobcu o potvrdenie termínu dodania žalovaný mailom zo dňa 15.2.2012 potvrdil termín dodania prírub na 14. kalendárny týždeň, t.j. prvý aprílový týždeň roku 2012, ktorý končí dňom 8.4.2012, čo je neskorší termín ako ten uvedený v bode 6.1 Kúpnej zmluvy zo dňa 25.1.2012. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal súdu prvej inštancie, že už v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu so žalovaným mu oznámil, že pre prípad nedodržania termínu dodania mu hrozí sankcia vo forme zmluvnej pokuty vo výške 10.000,- EUR, takúto informáciu žalovanému oznámil v maily zo dňa 30.3.2012. Pred uvedeným dátumom však nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že žalovaný takúto informáciu mal. Žalovaný ako podnikateľ vstupuje do zmluvného vzťahu s cieľom dosiahnuť určitý zisk a pri uzatváraná zmluvy preto posudzuje všetky okolnosti prípadu, ako aj riziká ktoré mu môžu hroziť. Cena dodávky tovaru bola cca 13.000,- EUR, pričom zisk žalovaného mal predstavovať 3.000,- EUR. Je teda veľmi nepravdepodobné, že by žalovaný akceptoval uzatvorenie zmluvného vzťahu, ak by mal vedomosť o tom, že výška prípadnej sankcie pri omeškaní s dodávkou tovaru bude v zjavnom nepomere s hodnotou celej zákazky a niekoľkonásobne bude prevyšovať zisk žalovaného, ktorý mal zákazkou dosiahnuť. V takomto prípade by zrejme hroziace riziko preniesol do zvýšenej kúpnej ceny, aby aj v prípade povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu nebol v strate. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že škoda, ktorú si žalobca v spore uplatnil, je škodou nepredvídateľnou a žalovaný nemá povinnosť takúto nepredvídateľnú škodu žalobcovi zaplatiť, a preto nárok žalobcu zamietol. 3. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že pokiaľ ide o vzájomný nárok žalovaného na zaplatenie sumy 1.969,53 EUR, čo predstavuje súčet dvoch neuhradených faktúr, mal na základe listinných dôkazov založených v spise preukázanú oprávnenosť nároku žalovaného, keďže na základe konkludentne uzatvorených kúpnych zmlúv žalovaný preukázal jednotlivými dodacími listami dodanie tovaru, ktorého cenu vyúčtoval označenými faktúrami a z právneho úkonu žalobcu označeného ako Jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok je zrejmé, že žalobca uvedené faktúry uznal, keďže voči svojmu nároku na zaplatenie sumy 10.000,- EUR započítal nárok žalovaného na zaplatenie sumy 1.969,53 EUR, vyplývajúci z faktúry č. 10120041a č. 10120237. Keďže je nepochybné že žalobca sa dostal do omeškania so zaplatením uvedených faktúr uplatnil si žalovaný aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. 4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že v zmysle rozsudku súdu prvej inštancie sa stráca význam inštitútu náhrady škody, reparácia nedôsledného konania žalovaného vo vzťahu k žalobcovi nie je vyvážená. Rozhodnutie je vo vzťahu k žalobcovi neprimerane tvrdé a zmäkčuje zodpovednosť žalovaného za porušenie záväzku, čím došlo k odňatiu základnej zásady spravodlivého procesu - princípu rovnosti zbraní. Súd mal prioritne skúmať, či predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu boli splnené a následne skúmať, či žalovaný preukázal okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť podľa § 374 Obch. zák., resp. či sú dané dôvody jeho liberácie podľa § 379 ods. 1, t.j. predvídateľnosť vzniku škody, ktorú však zákon chápe ako kritérium rozsahu náhrady škody, avšak dôkazné bremeno, že takéto okolnosti nastali, je na povinnom, t.j. na žalovanom. Záver súdu o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno je nesprávny, pretože dôkazné bremeno je na žalovanom. K vzájomnému návrhu má za to, že jeho pohľadávka voči žalovanému je existujúca a spôsobilá na započítanie, na základe jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok žalobcom zo dňa 10.6.2014. S poukazom na uvedené navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 19.4.2017. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 7. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalobcu bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1, C.s.p. a § 473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava C.s.p. 8. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v odvolaní, a ktoré mali väzbu na zistený skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní (§ 379 C.s.p., § 380 ods. 1 C.s.p.), odvolací súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalobcu. Súd prvej inštancie vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorým nárok žalobcu zamietol a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku súdom prvej inštancie, odvolací súd za aplikácie § 387 ods. 1, C.s.p. odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v predmetnej časti. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2, C.s.p. v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2, C.s.p. na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu. 10. Odvolací súd uvádza, že preskúmaním postupu v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolaním napadnutého rozsudku bolo konštatované, že napadnutý rozsudok i v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou správne aplikovanou a interpretovanou súdom prvej inštancie na zistený skutkový stav tak ako vyplynul z dokazovania dostatočne vykonaného pre možnosť rozhodnutia vo veci samej. V napadnutom rozsudku pritom súd prvej inštancie poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporovej právnej veci, preto nebol priestor pre odvolací súd pre iný záver, v rámci odvolacieho konania limitovaného rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu, než aby napadnutý rozsudok ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalovaného, vyjadreným v odvolaní, potvrdil. Odvolací súd poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil. 11. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, C.s.p. potvrdil. 12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. Podľa § 262 ods. 1, C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).