Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/173/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314204330 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1314204330.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: A. D. E., bytom Z. Z. Č.. XX, XXX XX Z. Z., o zaplatenie 345,20 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 5. novembra 2014 č. k. 44C 215/2014-60 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovanej domáhal uloženia povinnosti zaplatiť mu sumu 345,20 Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania titulom jej dlhu zo Zmluvy o splátkovom úvere. 2. Rozhodol tak právne vec posúdiac poukazom na ust. §§ 497, 502 ods. 1 a 506 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, §§ 52 ods. 1, 3 a 4, 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 5b zákona č. 102/2014 Z. z., §§100 ods. 1, 2, 101 a 103 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s., uzavrel so žalovanou dňa 27.10.2005 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou jej poskytol splátkový úver v sume 50.000,-Sk (1.659,70 Eur) s pevnou úrokovou sadzbou 17,30 % p. a. Podľa čl. 1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že žalovaná bude úver splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.300,-Sk vždy k 20. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 20.11.2005 a s konečnou splatnosťou úveru ku dňu 20.10.2010. Zistil, že žalovaná si zmluvnú povinnosť neplnila. Pohľadávka v čase postúpenia na žalobcu na základe zmluvy o jej postúpení č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.9.2010 predstavovala sumu 2.494,43 Eur. Žalobca si žalobou uplatnil splátky splatné za obdobie od 20.3.2010 do 20.10.2010. Ďalej zistil, že po postúpení pohľadávky došlo k čiastočnej úhrade záväzku žalovanou vo výške 160,-Eur. 3. Súd prvej inštancie mal za to, že je povinný ex offo prihliadať na premlčanie nároku, keď uviedol, že z rozhodovacej činnosti mu je známe, že podľa judikatúry súdov SR všetkých stupňov nie je otázka aplikácie Obchodného či Občianskeho zákonníka rovnaká. Konštatoval, že normy obchodného práva sú v danom prípade použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov, keď primárne sa použije špeciálny predpis. Obchodný zákonník možno použiť len tam, kde nenarazí na obmedzenia Občianskeho zákonníka a jeho vykonávacích predpisov. Do pozornosti dal i nález ÚS SR zo dňa 19.6.2013 č. k. I. ÚS 402/2013-10. Z týchto dôvodov na posúdenie premlčania nároku aplikoval Občiansky zákonník, keďže ide o úpravu pre žalovanú ako spotrebiteľku výhodnejšiu. 4. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu bola uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý splátkový úver vo výške 50.000,- Sk, ktorý sa zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.300,-Sk do 20.10.2010, ktoré podmienky nedodržala. Mal za to, že dňom 21.10.2010 (dňom nasledujúcim po uplynutí splatnosti poslednej splátky úveru) mohol žalobca uplatniť právo po prvý raz, premlčacia doba teda podľa súdu prvej inštancie uplynula dňom 21.10.2013. Žalobu podanú dňa 20.2.2014 teda vyhodnotil za podanú oneskorene po márnom uplynutí zákonnej premlčacej lehoty. 5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.6.2016 (ďalej len „OSP“), keď v konaní úspešnej žalovanej ich náhradu nepriznal, keďže si ich náhradu neuplatnila. 6. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca a žiadal ho zmeniť a jeho žalobe vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zastal názor, že na daný vzťah bol nesprávne aplikovaný Občiansky zákonník, keďže zmluva bola uzatvorená dňa 27.10.2005, pričom v období do 31.12.2007 sa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v jeho 8. časti a na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Poukázal na výsledky súdnej praxe v tomto smere (2M C do 3/2011, 6M C do 4/2012 a ďalšie rozhodnutia krajských súdov Slovenskej republiky). Namietal tiež správnosť aplikácie ust. § 5b Zákona o spotrebiteľoch účinného od 1.5.2014. V zmysle zásady prezumpcie ústavnosti poukázal na porušenie princípov právneho štátu a privilegovaním postavenia spotrebiteľa porušenie zásady rovnosti účastníkov (strán) občianskeho súdneho konania, rovnako porušenie zákazu retroaktivity. 7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila. 8. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2, veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vzhľadom na dikciu príslušného prechodného ustanovenia CSP o priamej a okamžitej aplikabilite nového procesného poriadku podaním odvolania proti danému rozsudku tento nenadobudol právoplatnosť a je potrebné ho odvolacím súdom prejednať za použitia príslušných ustanovení CSP a v ich zmysle o odvolaní i rozhodnúť. 9. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom z hľadiska skutočností potrebných pre posúdenie uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce práve normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP), náležite sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami strán sporu, z ktorého dôvodu sa odvolací súd s jeho právnymi závermi stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce, preto si nežiada ani doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko by došlo len k opakovaniu vecných a právnych záverov súdu prvej inštancie. V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o premlčaní nároku uplatneného žalobou, ktorý je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy a je naň nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka pre žalovanú ako spotrebiteľku výhodnejšie. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd vyjadruje len k odvolacím námietkam žalobcu. 10. Odvolací súd sa tak najskôr nestotožnil s námietkou žalobcu, že vzhľadom na právny vzťah medzi stranami sporu charakterizovaný ako absolútny obchod je potrebné pri jeho posudzovaní aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní. Nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu na otázku premlčania nároku z nej vyplývajúceho je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu strán sporu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto právne posúdenie je už v aplikačnej praxi súdov ustálené a odobril ho aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I.ÚS 402/2013 zo dňa 19.6.2013, na ktoré poukázal i súd prvej inštancie. Odvolací súd nemal dôvod sa od ním vysloveného právneho názoru odchýliť. Napokon novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy práva obchodného. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky právneho ručenia, zmluvnej pokuty, odstúpenia od zmluvy, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. I keď je toto ustanovenie účinné od 1.5.2014, predstavuje výkladový status, ktorého cieľom je iba expresis verbis vyjadriť aj dovtedy platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. I NS SR vo svojej aktuálnej rozhodovacej praxi zaujal názor, že ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď sa inak mali použiť normy práva obchodného, sa od jeho účinnosti (1.5.2014) vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (napr. 3MCdo 14/2014 zo dňa 21.4.2015, 2MCdo 2/2015 zo dňa 29.2.2016). Odvolací súd sa s uvedeným právnym názorom stotožnil, keď spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom (občanom) a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy je nutné považovať za typické občianskoprávne vzťahy. Je potom náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je nutné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie právo podnikateľské. Niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na plynutie času a jeho dôsledky vrátane premlčania v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna prax regulujúca vzťahy medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľa výhodnejšia. 11. Ak žalobca v rámci podaného odvolania namietal aplikáciu ust. § 5b, ktoré bolo do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa zavedené s účinnosťou od 1.5.2014 novelou č. 102/2014 Z. z. argumentujúc tým, že je ho ako hmotnoprávne ustanovenie možné použiť len na tie právne vzťahy, ktoré vznikli po jeho účinnosti, odvolací súd sa s jeho argumentáciou nestotožnil. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. v znení novely č. 102/2014 Z. z. účinnej od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúcemu voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Niet pochýb o tom, že ust. § 5b má procesnoprávny charakter, nakoľko pojednáva o rozhodovaní orgánu, čo je jeho procesná činnosť, a zakotvilo povinnosť súdu v každom konaní so spotrebiteľským charakterom preskúmať, či nárok nie je premlčaný, resp. či nie je daná iná zákonná prekážka, ktorá by znemožňovala nárok priznať. Napriek tomu, že samotné premlčanie má charakter hmotnoprávny, procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva ź jeho znenia, ktoré normuje predovšetkým a najmä procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Keďže ide teda o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované po účinnosti predmetnej novely, platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bolo účinné ust. § 5b citovaného zákona, bol súd prvej inštancie povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo pred jeho účinnosťou. Ide o režim okamžitej aplikability, ktorý sa uplatňuje pri procesných predpisoch. Tento výklad je v súlade so Stanoviskom Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave prijatom na jeho rokovaní dňa 5.2.2015, podľa ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinné od 1.5.2014 je možné aplikovať aj na konania začaté pred jeho účinnosťou, t. j. aj na konania začaté pred 1.5.2014. 12. S poukazom na ust. § 103 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie správne ustálil začiatok plynutia premlčacej doby najneskôr v deň nasledujúci po splatnosti poslednej splátky (21.10.2010) a žalobu žalobcu podanú dňa 20.2.2014 za podanú po márnom uplynutí tejto premlčacej lehoty. 13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 CSP a ich náhradu priznal v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej v plnom rozsahu, keď o ich výške rozhodne súd prvej inštancie (§262 ods. 2 CSP). 15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehoty plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).