Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/206/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314207682 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1314207682.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne: U.Ú. O., A.. X.X.XXXX, W. O. F. T. XXX, zastúpená JUDr. Michalom Mudrákom, advokátom, Heydukova 12-14, Bratislava, proti žalovaným: 1. P. W., A.. XX.X.XXXX, W. O. F. T. XXX, 2. C. A., A.. XX.XX.XXXX, O. F. T. XXX, o neplatnosť kúpnej zmluvy, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23. 1. 2015, č.k. 12C/110/2014 - 76, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaní 1, 2 m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa domáhala určenia, že zmluva označená na LV č. XXX pre k. ú O. F. T., obec O. F. T., E. X., ako kúpna zmluva Q. - XXXX/XXXX zo dňa 17.12.2013, ktorou žalovaný 2 previedol na žalovanú 1 spoluvlastnícky podiel vo výške 1 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX a to : pozemok, parc. reg. C, parc. č. XX/X - zast. plochy a nádvoria, o výmere 418 m2, pozemok parc. č. XX/X - ost. plochy o výmere 182 m2 a rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parcele č. XX/X - zast. plochy nádvoria, o výmere 418 m2, je neplatná. O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaným 1, 2 náhradu trov nepriznal. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodňovala tým, že je podielovou spoluvlastníčkou vo výške 1 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, pričom žalovaný 2 bol spoluvlastníkom nehnuteľností rovnako v podiele 1 , ktorý previedol kúpnou zmluvou Q. - XXXX/XXXX dňa 17.12.2013 na žalovanú 1. Žalovaný 2 v rozpore s § 140 Obč. zák. neponúkol žalobkyni prevádzaný podiel na predaj, čím porušil jej zákonné predkupné právo, pričom žalovaná 1 nie je blízkou osobou žalovaného 2, z ktorého dôvodu je predmetná kúpna zmluva podľa § 40a Obč. zák. relatívne neplatná. Naliehavý právny záujem na podanej žalobe žalobkyňa videla v tom, že súdne konanie je jediným zákonným prostriedkom, ktoré môže napraviť nezákonný prevod spoluvlastníckeho podielu, bez rešpektovania jej predkupného práva. V katastri nehnuteľností je ako spoluvlastník nehnuteľností zapísaná žalovaná 1, čo vyvoláva právnu neistotu u všetkých účastníkov. Žalovaní 1, 2 sa v konaní bránili tvrdením, že žalovaný 2 v súlade s ust. § 140 Obč. zák. ponúkol žalobkyni prevádzaný podiel na predaj, čo preukazovali písomnou Ponukou na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu, ktorú žalovaný 1 zaslal žalobkyni ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy, pričom kúpna zmluva bola uzatvorená až po márnom uplynutí lehoty na ponuku na predaj; k porušeniu práva žalobkyne preto nedošlo. 2/ Súd prvej inštancie po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. § 46 ods. 1, 2 prvá veta O.s.p., § 80 písm. c/ O.s.p. ( O.s.p. účinného do 30. 6. 2016, pozn. odv. súdu ), ďalej § 40a a § 140 Obč. zák. Nakoľko predmetom konania je určovacia žaloba, podanie ktorej je viazané na preukázanie naliehavého právneho záujmu (§ 80, písm. c) O. s. p.), zaoberal sa najskôr posúdením splnenia tejto podmienky, pričom dospel k záveru, že žalobkyňa na podanej žalobe má naliehavý právny záujem, pretože ak súd jej žalobe vyhovie a rozhodne o neplatnosti kúpnej zmluvy, okresný úrad vyznačí v katastri nehnuteľností stav, ktorý bol daný ešte pred týmto právnym úkonom, čím by opätovne mohla využiť svoje predkupné právo k sporným nehnuteľnostiam. Z výpisu LV č. XXX súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa a žalovaná 1 sú podielové spoluvlastníčky, každá v podiele 1-ice k nehnuteľnostiam parc. č. XX/X- zast. plochy a nádvoria o výmere 418 m2, a parc. č. XX/X -ostat. plochy o výmere 182 m2 a rodinného domu so súp. č. XXX, parc. č. XX/X, nachádzajúcich sa v k. ú. O. F. T.. Žalovaná 1 sa stala podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 týchto nehnuteľností ako kupujúca na základe kúpnej zmluvy Q. - XXXX/XXXX zo dňa 17.12.2013, ktorú uzatvorila so žalovaným 2, ako predávajúcim a zároveň ňou zriadila vecné bremeno v prospech žalovaného 2. Z podania označeného ako Ponuka spoluvlastníckych podielov nehnuteľností na odkúpenie zo dňa 3.6.2013 mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný 2, pôvodne ako spoluvlastník v podiele 1 sporných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, zaslal žalobkyni ponuku predkupného práva v zmysle § 140 Obč. zák. a vyzval ju, aby mu v lehote 10 dní odo dňa prevzatia tohto listu oznámila, či svoje predkupné právo využije, s tým, že ak v tejto lehote písomne neodpovie, žalovaný 2 bude mať zato, že o predkupné právo nemá záujem a tým sa toto stane neplatným. Z podacieho lístku zo dňa 3.6.2013 súd prvej inštancie zistil, že zásielka na ponuku predkupného práva bola adresovaná p. U. O., na Y. O. F. T. XXX, čo je adresa žalobkyne. Z oznámenia Slovenskej pošty a. s zo dňa 27.10.2014 súd prvej inštancie zistil, že doporučená zásielka H. adresovaná p. U. O., O. F. T. XXX bola poštou doručená dňa 4.6.2013, pričom zásielku prevzal oprávnený prijímateľ - manžel adresátky. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 2 ako predávajúcim a žalovanou 1 ako kupujúcou zo dňa 18.11.2013, zavkladovanou pod Q. XXXX/XX súd ďalej zistil, že jej predmetom sú identické nehnuteľnosti uvedené v ponuke na uplatnenie predkupného práva zo dňa 3.6.2013 a že kúpna cena medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá vo výške 70.000 Eur, ktorá bude vyplatená nasledovne: vo výške 15.000,- Eur v hotovosti pri podpise zmluvy a zostatok kúpnej ceny vo výške 55.000,- Eur predstavuje odplatu za poskytnutie pomoci v starobe a chorobe, ktorú poskytne kupujúca predávajúcemu spolu so všetkými úkonmi s tým súvisiacimi. Súd prvej inštancie ďalej vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa a žalovaný 2 sú bývalí manželia; sporný rodinný dom je dvojdom; dom so súp. č. XXX postavili títo ešte za trvania manželstva. V r. 1983 sa rozviedli, v zákonnej lehote nedošlo k vyporiadaniu BSM, takže každý z nich dostal polovicu domu. Žalovaná 1 bola družkou zomrelého brata žalobkyne, Q. A., ktorý žalovanej 1 pred smrťou daroval dom so súp. č. XXX. Žalobkyňa tvrdila v konaní, že jej nebola doručená žiadna výzva na uplatnenie predkupného práva. O prevode vlastníckeho práva sa dozvedela zo Správy katastra o vklade spoluvlastníckeho podielu vo výške 1 zo žalovaného 2 na žalovanú 1. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že mala záujem o odkúpenie podielu na spornom rodinnom dome, peniaze na to mala, nebolo jej to ale umožnené. Neskôr tvrdila, že ponuka na uplatnenie predkupného práva jej doručená bola, doklad z pošty nespochybňovala, tvrdila však, že výzva na ponuku, ako je založená v spise na z čl.15, nebola obsahom tejto zásielky. V obálke bol iba list, ktorý sa v priebehu času stratil, pričom jeho obsahom bolo zopár nezrozumiteľných viet, v ktorom žalovaný 2 žiadal o zaplatenie 70 000,- Eur, za svoju čiastku. Naviac ponuka sa nestotožňuje s dojednanou kúpnou cenou, nakoľko kúpna cena je reálne vo forme pomoci v starobe a chorobe, ktorú žalovaní 1, 2 vyčíslili neznámym spôsobom na sumu 55. 000,- Eur, tak isto zvyšných 15. 000,- Eur, spolu 70.000,- Eur. Kúpna cena teda bola dohodnutá cena zvláštnym, špeciálnym spôsobom, pravdepodobne žalovaný 2 mal záujem o starostlivosť žalovanej 1, avšak takéto niečo nevyjadril v ponuke pre žalobkyňu. Podľa zákona okolnosť, že kúpna cena bude poskytnutá vo forme starostlivosti, mal žalovaný 2 uviesť v ponuke, a v prípade, že nemal záujem o starostlivosť zo strany žalobkyne, mal túto starostlivosť vyčísliť odhadnou cenou. 3/ Súd prvej inštancie z výsluchu žalovanej 1 zistil, že táto býva vo vedľajšom rodinnom dome so súp. č. XXX, od r. 2010, kedy sa stala družkou Q. A.. Keď prišla bývať k svojmu druhovi, Q. A. mal už v dome ubytovaného žalovaného 2, ako svojho ex- švagra, brata žalobkyne. Žalovaný 2 bol po rozvode so žalobkyňou z domu vyhodený, stal sa z neho bezdomovec, pokým ho neprichýlil Q. A.. Ona sa po smrti svojho druha, t.j. od 21.10.2013, o žalovaného 2 stará. Žalovaný 2 je naviac onkologický pacient, s diagnózou TBC. Preto sa táto jej starostlivosť o neho premietla i do kúpnopredajnej zmluvy, kde je uvedené, že zostatok kúpnej ceny 55. 000,- Eur, bude slúžiť ako odplata za poskytnutie pomoci pre žalovaného 2, v starobe a chorobe, ako sa to ona v zmluve zaviazala. V čl. 4 posledný ods. cit. zmluvy je uvedené, že mu v dome zriadila bezodplatne vecné bremeno. Uviedla tiež, že žalovaný 2 podnikol všetko preto, aby žalobkyni jej predkupné právo zachoval, toto jej v žiadnom prípade neporušil. V r. 2013 žalovaný 2 vážne ochorel, bol hospitalizovaný a následne bol rok pod lekárskym dohľadom. Ponuku na predkupné právo jej zasielal 3.6.2013, žalobkyňa mala dostatočne dlhý čas, aby sa k nej vyjadrila a zaujala stanovisko, aby sa veci doriešili. K tomuto z jej strany nedošlo a podľa žalovanej 1 čakala, že sa niečo so žalovaným 2 stane, s ohľadom na jeho zdravotný stav. K obsahu ponukového listu uviedla, že tento písala jej advokátka v Senci, p. Barbora Jasenecová, a za tieto právne služby jej osobne zaplatila, a podobne všetky právne veci vybavovala táto advokátka. Oni postupovali na základe jej právnej rady, pretože už predtým mali podpísanú darovaciu zmluvu, ktorú žalobkyňa napadla a preto im advokátka povedala, aby uzatvorili kúpnu zmluvu. Žalovaný 2 býva v dome v izbe cca 2x3 m, izba nie je veľká, ale má tam rádio, TV, a vedľa má kúpeľňu. Je o neho dobre postarané, keďže je tuhý fajčiar, býva na prízemí. Žalovaný 2 pred súdom uviedol, že odpadáva, že sa nevládze vyjadriť, potvrdil, že ponukový list písal a podpis na ňom je jeho, podobne že ide o jeho podpis na kúpnej zmluve zo dňa 18. 11. 2013. Pred súdom tiež potvrdil, že sa mu v dome žalovanej 1 býva dobre, je o neho dobre postarané. 4/ Súd prvej inštancie poukazoval v napadnutom rozsudku na to, že predkupné právo podielových spoluvlastníkov je založené priamo zákonom a ako také má vecnú povahu. Jeho právna podstata spočíva v tom, že jeden individuálne určený subjekt, t.j konkrétne oprávnená osoba ( spoluvlastník) má právo kúpiť (vykúpiť) vec od druhého individuálne určeného subjektu ( spoluvlastníka), t.j. previesť svoj spoluvlastnícky podiel. Ide teda o vzťah, v ktorom právu oprávnenej osoby zodpovedá povinnosť povinnej osoby ponúknuť vec tejto oprávnenej osobe ako prvej ku kúpe (tzv. predkupné právo). Z uvedeného vyplýva, že hoci so svojím spoluvlastníckym podielom môže každý spoluvlastník nakladať obdobne ako vlastník so svojou vecou, je zmluvná voľnosť obmedzená zo zákona predkupným právom ostatných spoluvlastníkov (spoluvlastníka). Za vecne správny možno považovať len taký výklad ustanovenia § 140 Obč. zákonníka, ktorý pod pojmom „ prevod vlastníckeho podielu“ zahŕňa ako odplatný, tak aj bezodplatný prevod. Zo zákonného predkupného práva teda nemožno vylúčiť napr. darovaciu zmluvu, vklad spoločníka do obchodnej spoločnosti a pod. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie po skutkovej stránke uzavrel, že žalovaný 2 pred uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 18.11. 2013, ponúkol žalobkyni titulom predkupného práva spoluvlastnícky podiel na predaj a to listom zo dňa 3. 6. 2013. Slovenská pošta a s. potvrdila, že doporučenú zásielku č. H. adresovanú p. U. O., O. F. T. XXX, jej doručila dňa 4.6.2013, pričom túto prevzal oprávnený prijímateľ - manžel adresátky. Skutočnosť, že žalovaným 2 poštou riadne doručovanú zásielku prevzal manžel žalobkyne, nemôže zaťažovať žalovaného 2, ako odosielateľa, pretože tento si svoju povinnosť ponuky splnil. Analogicky s použitím § 46 ods. 2 O.s.p., možno vyvodiť, že ak manžel žalobkyne zásielku prevzal, znamenalo to, že bol ochotný obstarať odovzdanie písomnosti adresátke. Žalobkyňa samotná sa súdneho pojednávania vo veci ani raz nezúčastnila, a prostredníctvom svojho právneho zástupcu nestále menila svoje postoje. Najprv v žalobnom návrhu tvrdila, že jej ponuka na predkupné právo zo strany žalovaného 2 nebola vôbec doručená. Následne, keď žalovaný 2 súdu predložil potvrdenie zo Slovenskej pošty, a. s. zo dňa 27.10.2014, vyvracajúce toto jej tvrdenie, s uvedením presného dátumu doručenia zásielky a oznámením, kto zásielku prevzal, začala tvrdiť, že jej žalovaný 2 ponuku síce zaslal, ale že išlo o nejakú inú, nezrozumiteľnú ponuku, v ktorej bola uvedená suma 70.000,- Eur, ktorá sa však medzičasom stratila. Medzi stranami sporu nebolo pochýb o tom, že žalobkyňa v lehote 10 dní, uvedenej v ponuke, si predkupné právo u žalovaného 2 neuplatnila. 5/ Súd prvej inštancie v rozhodnutí skonštatoval, že žalovaným 2 doručovaná zásielka o ponuke predkupného práva spĺňa náležitosti riadneho právneho úkonu, má predpísanú písomnú formu, jasnú a zrozumiteľnú formuláciu uvedenia predmetu kúpy, ceny a lehoty na využitie predkupného práva. Toto korešponduje s ďalším tvrdením žalovaných 1, 2, že už sa raz pokúšali o prevod spornej nehnuteľnosti, pričom povinnosť predkupného práva pre žalobkyňu opomenuli, ako to vyplynulo i z pripojeného spisu Okresného súdu Pezinok, č. k. 10C 273/2011 zo dňa 30.1.2013; z uvedeného dôvodu novú ponuku predkupného práva realizovali prostredníctvom advokátky. Súd prvej inštancie zo zistených skutočností vyvodil tiež skutkový záver, že manžel žalobkyne žalobkyni ponukový list žalovaného 2 odovzdal, pretože inak by nemohla mať vedomosť o kúpnej cene jej podielu vo výške 70.000,- Eur, pričom žalobkyňa ponuku žalovaného 2 nevyužila. Ak teda žalovaný 2, ako prevádzajúci spoluvlastník, učinil žalobkyni, ako spoluvlastníčke, ktorej svedčí predkupné právo, riadnu ponuku na odkúpenie podielu, ktorú však oprávnená spoluvlastníčka neprijala, predkupné právo k tejto ponuke zaniklo. Žalovaný 2 tak mohol platne previesť svoj podiel na tretiu, t.j. cudziu osobu, žalovanú 1. 6/ Súd prvej inštancie ďalšiu námietku žalobkyne týkajúcu sa skutočnosti, že kúpna cena bola dohodnutá i vo forme osobnej starostlivosti ocenenej na sumu 55.000,- Eur, vyhodnotil ako nedôvodnú a účelovú, a vec posudzoval podľa individuálnych, konkrétnych okolností prevodu. Vzal do úvahy, že žalovaný 2, ako bývalý manžel žalobkyne, od tejto z pochopiteľných osobných príčin, z jeho pohľadu zlých skúseností s ňou, nepožadoval osobnú starostlivosť v starobe a chorobe. Jeho zdravotný stav je vážny, a od žalovanej 1 sa mu dostáva lásky a obyčajného ľudského pochopenia a porozumenia, tiež pomoci v chorobe a bežných životných situáciách, ktoré hodnoty nemohla vyvážiť ani cena obdržaných peňazí. Za danej situácie žalovaný 2 od žalovanej1 peniaze v hotovosti sčasti nežiadal, ale na strane druhej, od žalobkyne hodnotu podielu vyjadrenú v peniazoch požadoval, pretože len on má právo si zvoliť medzi žalobkyňou a žalovanou 1, ktorá sa o neho postará v starobe a chorobe. Naviac mu žalovaná 1 na vyváženie toho dala na prevádzanú nehnuteľnosť zriadiť a zavkladovať bezplatné vecné bremeno jej užívania. Pre súd tak bolo podstatné to, že žalovaný 2 dodržal kúpnu cenu uvedenú v ponuke o predkupnom práve a túto zadefinoval následne i v kúpnej zmluve zo dňa 18. 11. 2013, zhodne vo výške 70.000,- Eur, hoci kúpnu cenu rozdelil a zadefinoval výkonom osobnej starostlivosti o neho, s ohľadom na jeho nepriaznivý zdravotný stav, pretože jemu sa to za danej situácie javilo ako podstatné, až existenčné. Spôsob vyplatenia kúpnej ceny nič nemení na jej výške. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie túto zákonnú podmienku v zmysle ust. § 140 Obč. zák. vyhodnotil ako splnenú, a samotnú kúpnu zmluvu ako platnú. 7/ súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalobkyne, aby doplnil dokazovanie vykonaním ohliadky na mieste samom za účelom zistenia, ako žalovaný 2 býva a žije, resp. výsluchom dcéry a zaťa žalovaného 2 a žalobkyne, ktorí sa mali vyjadriť k tomu, ako a v akých podmienkach žalovaný 2 žije, predložením dokladov o zaplatení advokátskych služieb od advokátky JUDr. Barbory Jasenecovej zo strany žalovaných 1, 2. Súd prvej inštancie tieto návrhy na vykonanie dokazovania z dôvodu hospodárnosti a nadbytočnosti zamietol, nakoľko jednak nesúviseli s prejednávanou vecou a tiež preto, že žalovaný 2 tieto skutočnosti pred súdom objasnil sám. Ostatné námietky žalobkyne ako nedôvodné nemali dopad na výsledok v spore a neboli významné za situácie, kedy žalobkyňa preukázateľne na ponuku od žalovaného 2 nereagovala a ponúkané predkupné právo nevyužila, čím si sama svojou nečinnosťou privodila jeho zánik. 8/ O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 142 ods.1 O. s. p. a v konaní procesne úspešným žalovaným 1, 2 náhradu trov konania nepriznal, nakoľko títo si žiadne trovy konania neuplatnili. 9/ Uvedený rozsudok napadla v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobkyňa, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že súd jej žalobe vyhovie a zároveň jej prizná náhradu trov konania. Trvala na tom, že jej pred uzatvorením Zmluvy nebola urobená riadna ponuka na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu v rozpore s ust. § 140, § 605 a § 606 Obč. zák., čo robí predmetnú Zmluvu neplatnou podľa § 40a Obč. zák., ktorej sa ona dovolala podaním predmetnej žaloby na súde. Poukazovala na to, že podľa znenia Zmluvy bola kúpna cena dohodnutá vo výške 70.000 €, z čoho suma 15.000 € mala byť vyplatení v hotovosti pri podpise zmluvy a suma 55.000 € mala byť poskytnutá ako odplata za pomoc v starobe a chorobe, t.j. ako „osobná starostlivosť“. Žalobkyňa v odvolaní argumentovala tým, že zákon vyžaduje, aby z ponuky na uplatnenie predkupného práva boli zrejmé všetky podmienky, za ktorých spoluvlastnícky podiel chce kúpiť tretia osoba. Nakoľko však skutočnou cenou ponúknutou treťou osobou nebolo peňažné plnenie, ale osobná starostlivosť, potom aj z ponuky smerovanej k žalobkyni mala byť táto forma kúpnej ceny zrejmá. Hoci žalovaný 2 nemusel mať záujem na osobnú starostlivosti od žalobkyne, mal túto skutočnosť v ponuke uviesť, nakoľko bola obsahom neskoršej Zmluvy. Ponuka žalovaného 2 však obsahovala len podmienku zaplatenia sumy 70.000 €, žiadnu ďalšiu podmienku neobsahovala. Ponuka preto nebola riadna a Zmluva sa už z tohto dôvodu stala neplatnou podľa § 40a Obč. zák. dovolaním sa neplatnosti zo strany žalobkyne. Žalobkyňa ďalej poukazovala na ust. § 606 Obč. zák., podľa ktorého „ak nemôže splniť podmienky ponúknuté popri cene a ak ich nemožno vyrovnať ani odhadnou cenou, predkupné právo zanikne.“ V riadnej ponuke preto mala byť uvedená odplata vo forme osobnej starostlivosti ako bola neskôr realizovaná v Zmluve, žalovaný však mal popri tom uviesť, že podmienka osobnej starostlivosti bude vyrovnaná odhadnou cenou v peniazoch. Z judikatúry vyplýva, že musí ísť o reálnu cenu (trhovú), nie cenu fiktívnu ( rozsudok NS ČR z 18. 10. 2001, sp. zn. 25Cdo/2764/99 ). Preto aj ocenenie nepeňažného plnenia - hodnoty podielu na nehnuteľnosti sa nemôže vykonať len takým fiktívnym odhadom, ale musí ísť o odhad trhový, resp. odhad odborný ( znalcom, inou kvalifikovanou osobou ). Podľa žalobkyne bola v danom prípade obsahom ponuky len fiktívna cena, ktorá nezodpovedala ani hodnote spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti ani hodnote osobnej starostlivosti dojednanej medzi žalovanou 1 a žalovaným 2 z tohto dôvodu nebola ponuka vykonaná riadne a Zmluva uzatvorená medzi žalovanými 1 a 2 bola uzavretá pre žalovanú 1 za priaznivejších cenových podmienok pre žalovanú 1 ako kupujúcu, oproti ponuke na uplatnenie predkupného práva voči žalobkyni. Podľa ustálenej judikatúry súdov je takýto predaj v rozpore so zákonným predkupným právom a spoluvlastník sa môže úspešne domáhať neplatnosti takejto Zmluvy ( napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo/2764/99, alebo rozsudok Krajského súdu v Brne z 1. 9. 1994, sp. zn. 14Co/366/1994 ). Žalobkyňa ďalej uviedla, že hoci dojednanie kúpnej ceny vo forme osobnej starostlivosti považuje za neplatné, pri porovnaní obdobných inštitútov vo sfére sociálnych služieb o seniorov považuje ocenenie osobnej starostlivosti zo strany žalovanej 1 tiež za premrštené. Poukazovala opätovne na všeobecne záväzné nariadenie BSK č. 31/2009, ktoré rieši umiestnenie seniorov do Domova sociálnych služieb patriaceho BSK, kde maximálna odplata za umiestnenie je 350 € za mesiac, z toho 150 € za stravu. Žalovaný 2 má svoj dôchodok, stravu by si zabezpečoval z vlastných prostriedkov. Samotná cena ubytovania a starostlivosti je teda maximálne 200 €. Každá ďalšia alternatíva je lacnejšia. Pri najdrahšej alternatíve by samotná cena 55.000 € postačovala na 275 mesiacov v najvyššom štandarde, t.j. cca 23 rokov. To by žalovaný 2 musel žiť do veku cca 85 rokov. V nižších štandardoch ( nižší len výmerou plochy, nie rozsahom starostlivosti ) by vek žalovaného 2 musel presiahnuť 90 aj 100 rokov, aby sa celková suma za umiestnenie v DSS priblížila odhadnej kúpnej cene. Aj v prípade súkromných zariadení sa cena ubytovania pohybuje v rozmedzí 250 - 440 € za mesiac. Sú aj drahšie zariadenia, tie však majú taký štandard, ku ktorému sa ubytovanie a starostlivosť žalovanej 1 o žalovaného 2 nemôže prirovnávať ( napr. bazén, športové, sociálne a kultúrne aktivity ). Preto aj pri najvyššej odplate by žalovaný 2 skonzumoval cenu 55.000 € za obdobie cca 11 a pol roka, čo je tiež veľmi nepravdepodobné. Vzhľadom na zdravotnú indikáciu, ktorú súd prvej inštancie považoval za preukázanú a zrejmú, žalovaný 2 by zrejme dostal aj sociálny príspevok na umiestnenie do DSS, čím by sa jeho odplata ešte znížila. Zároveň žalobkyňa poznamenala, že priemerný vek dožitia mužov na Slovensku je cca 70 rokov a žalovaný je 62 - ročný muž chatrného zdravia, pretože vyššie uvedené dožitie v prípade žalovaného nepravdepodobné. Žalovaná 1 nemá vzdelanie ani prax v oblasti sociálnych služieb a len veľmi ťažko by naplnila celé spektrum služieb, ktoré sa seniorom v DSS poskytujú. Porovnala kúpnu cenu s príspevkom za starostlivosť o ZŤP osobu ( 91,80 €/mesiac ), podľa čoho by kúpna cena stačila na viac ako 50 rokov starostlivosti. Z uvedeného vyvodila, že osobná starostlivosť žalovanej 1 o žalovaného 2 nemôže mať hodnotu, uvedenú v Zmluve; ide tak o cenu fiktívnu, ktorá nezodpovedá zákonným požiadavkám v § 140, § 605 a § 606 Obč. zák. a aj z tohto dôvodu je Kúpna zmluva neplatná. Žalobkyňa uviedla, že výpovede žalovanej 1 vyplýva, že ani čiastku 15.000 € z kúpnej zmluvy nikdy nezaplatila a nezaplatí. So žalovaným 2 sa mali dohodnúť na to, že v tejto časti ide o darovanie. Potom ide buď o simulovaný právny úkon alebo fingované umelé navýšenie deklarovanej kúpnej ceny z 55.000 € na 70.000 €; potom je kúpna cena len vo výške osobnej starostlivosti ocenenej na 55.000 €, čo je v rozpore s ponúkanou cenou 70.000 € a preto je zmluva neplatná podľa § 40a Obč. zák. 10/ Žalobkyňa trvala na tom, že list predložený žalovanými 1, 2 zo dňa 3. 6. 2013 nemôže byť platnou ponukou na využitie predkupného práva, pretože takýto list musí mať určité náležitosti podľa § 43a Obč. zák., t.j. prejav musí byť viazaný v prípade akceptácie. To však z predmetného listu nevyplýva, v liste nie je vyjadrená vôľa byť týmto prejavom viazaný, ale ide len o ponuku na akýsi vstup do predzmluvných rokovaní. Trvala naďalej aj na tom, že jej tento list nebol doručený. Podľa potvrdenia pošty, zásielku prevzal jej manžel avšak pravidlá doručovania podľa O.s.p. nemožno automaticky použiť aj pre hmotnoprávne vzťahy upravené výlučne Občianskym zákonníkom. Podľa Občianskeho zákonníka musí byť ponuka spoluvlastníkovi riadne doručená, ktorá povinnosť nie je splnená jednoduchým podaním na pošte. Žalobkyňa môže zodpovedať len za tie úkony o ktorých vie, nie za tie, o ktorých nevie a nemôže ich ovplyvniť. Keďže ponuka nebola žalobkyni riadne doručená, Zmluva je neplatná podľa § 40a Obč. zák. 11/ Žalovaná vytýkala v odvolaní súdu prvej inštancie, že nevyhovel jej návrhom na doplnenie dokazovania, napr. na vykonanie osobnej ohliadky miesta, kde žalovaný 2 žije, za účelom preukázania jej tvrdenia, že osobná starostlivosť žalovanej 1 o žalovaného 2 nemá hodnotu tvrdenú v Zmluve. Je potrebné skúmať, či ocenenie tohto plnenia urobené žalovanými, je reálne a zodpovedajúce trhovej ( znaleckej ) cene, čo si vyžaduje zistenie, v akých podmienkach žalovaný 2 žije u žalovanej 1 a ich porovnanie s alternatívnymi podmienkami v DSS; odmietnutie vykonania takéhoto dôkazu súd odôvodnil nedostatočne. Podľa žalovanej 1 cena 70.000 € bola dohodnutá ako odhadná cena podielu na nehnuteľnosti, pričom žalovaní 1, 2 vychádzali z odhadnej ceny podľa hypotekárnej banky na dom súp. č. XXX ( domy súp. č. XXX Y. XXX sú polovice dvojdomu ). Žalovaní 1, 2 nepreukázali odhadnú cenu podielu na nehnuteľnosti na sumu 70.000 € uvedenú v Zmluve, hoci to žalobkyňa v konaní požadovala. Žalobkyňa opäť navrhla vykonať dôkaz - predložiť odhad banky, čo však súd odmietol, čím nedostatočne zistil skutkový stav veci. Žalobkyňa nesúhlasila s konštatovaním súdu prvej inštancie v rozsudku, že počas konania neustále menila svoje postoje, trvala na tom, že stále tvrdila to isté, že jej nebola doručená riadna ponuka na uplatnenie predkupného práva. List zo dňa 3. 6. 2013, ktorý predložili žalovaní 1, 2 videla prvýkrát až v priebehu súdneho pojednávania. V čase pred uzatvorením Zmluvy jej bol doručený iný list, napísaný vlastnou rukou a bez toho, aby z neho bolo zrejmé, že ide o ponuku na využitie predkupného práva, ktorý list sa stratil. Z podacieho lístku ani z odpovede pošty nie je preukázané, že obsahom zásielky bol práve tento list, preto žalobkyňa žiadala predložiť doklad o úhrade právnych služieb od JUDr. Jasenecovej na preukázanie, že právne služby boli naozaj poskytnuté pred 3. 6. 2013 a nie až dodatočne. Ak súd odmietol vykonať tento dôkaz, bezdôvodne tým odoprel žalobkyni možnosť preukázania jej tvrdení, resp. vyvrátenia tvrdení druhej strany. 12/ skutočnosť, že časť kúpnej ceny vo výške 55.000 € si žalovaní dojednali ako odplatu za poskytnutie pomoci v starobe a chorobe označila žalobkyňa za neplatné pre neurčitosť. Zo Zmluvy nie je jasné, či ide o pomoc, ktorú žalovaná 1 ešte len poskytne alebo ktorú práve teraz poskytuje ( v budúcnosti už nemusí poskytovať ), alebo sa vzťahuje aj(len na pomoc, ktorá už bola poskytnutá. Vzhľadom na použite priebehového tvaru slovesa poskytuje, tento tvar si vyžaduje ešte ďalšie ohraničenie tak, aby bolo možné definovať čas, na ktorý sa vzťahuje. Nie je zrejmé, za akých podmienok a ako dlho má žalovaná 1 poskytovať osobnú starostlivosť žalovanému 2 a keďže to nie je možné určiť zo Zmluvy ani výkladovými prostriedkami, je toto ustanovenie Zmluvy neplatné pre neurčitosť. Neplatné je tiež z dôvodu, že nemožno určiť rozsah tejto starostlivosti, t.j. aké konkrétne služby a pomoc má žalovaná 1 poskytovať. Takto definovaný záväzok sa nedá uplatniť a ani prípadne vymáhať. Ak teda nie je možné určiť rozsah poskytovanej starostlivosti, nie je možné určiť ani odhadnú cenu, ktorú by namiesto nej mala žalobkyňa pri využití predkupného práva zaplatiť. Ide o záväzok časovo neohraničený, t.j. na dobu neurčitú, ktorý je možné kedykoľvek vypovedať podľa ust. § 582 Obč. zák. aj v prípade výpovede by žalovanej 1 podiel na nehnuteľnosti už ostal; táto zrejmá disproporcia je v rozpore s dobrými mravmi a predmetné dojednanie je ako také neplatné. Nakoľko ide o neplatnosť v podstatnej náležitosti Zmluvy - cene - je neplatná aj celá Zmluva, nakoľko táto časť sa nedá od Zmluvy oddeliť ( § 41 Obč. zák. ). 13/ Na odvolanie žalobkyne sa žalovaní 1, 2 nevyjadrili. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 14/ Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pre dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 15/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania ( t.j. v celom rozsahu ) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP ); odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 16/ Žalobkyňa v odvolaní namietala, že jej nebola doručená zásielka, obsahujúca list žalovaného 2 zo dňa 3. 6. 2013, ktorého obsahom mala byť písomná ponuka na odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti. Predovšetkým, súd prvej inštancie správne skonštatoval v napadnutom rozsudku, že žalobkyňa účelovo menila svoje vyjadrenia v konaní, týkajúce sa doručenia jej ponuky na uplatnenie predkupného práva. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu v konaní najprv opakovane tvrdila, že jej nebola zo strany žalovaného 2 doručená žiadna ponuka predkupného práva ( porovnaj obsah prednesu právneho zástupcu žalobkyne na ústnom pojednávaní dňa 24. 10. 2014, ale tiež obsah písomného podania právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 19. 9. 2014, doručený súdu prvej inštancie dňa 24. 9. 2014, č.l. 34 spisu ), aby tento svoj postoj po predložení písomného potvrdenia pošty o doručení zásielky žalovaného 2 zo dňa 3. 6. 2013 na adresu bydliska žalobkyne, ktorú prijal jej manžel dňa 4. 6. 2013 ( č.l. 58 spisu ) pozmenila tak, že zásielka jej síce prišla, avšak jej obsahom nebol list s výzvou na uplatnenie predkupného práva ( porovnaj obsah zápisnice z pojednávania dňa 23. 1. 2015 ). Odvolací súd ku skutočnosti, že spornú zásielku neprevzala priamo žalobkyňa, ale tak urobil jej manžel, uvádza, že takéto doručenie zásielky malo za následok riadne doručenie prepravovaného prejavu vôle žalovaného 2, t.j. ponuky na uplatnenie predkupného práva. Podľa ust. § 45 ods. 1 Obč. zák. prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Zákon pritom nevyžaduje, aby sa adresát s obsahom návrhu aj oboznámil; stačí, že adresát získal konkrétnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle napr. tým, že prejav vôle obsiahnutý v liste bol doručený do bytu adresáta; nie je podmienkou, aby sa adresát s obsahom návrhu skutočne aj oboznámil. Prejav vôle totiž dôjde adresátovi vtedy, len čo sa ocitne vo sfére jeho dispozície, čím sa rozumie, že adresát nadobudol konkrétnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle. V danom prípade tým, že bol manžel žalobkyne ochotný prijať zásielku, určenú jeho manželke, na adrese jej bydliska, zásielka sa dostala do dispozičnej sféry žalobkyne, bez ohľadu na to, či sa s jej obsahom neskôr oboznámila alebo nie. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie tiež neuveril tvrdeniu žalobkyne o tom, že predmetná zásielka v skutočnosti list žalovaného 2 s ponukou predkupného práva neobsahovala; tvrdenie, že doporučená zásielka zo dňa 3. 6. 2013 adresovaná žalobkyni obsahovala práve list s ponukou predkupného práva zo dňa 3. 6. 2013 žalovaní 1, 2 preukázali jednak predložením listu žalovaného 2 zo dňa 3. 6. 2013 ( č.l. 15 ), ako aj kópie poštového podacieho lístku ( č.l. 15 ). Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že doporučená zásielka žalovaného 2 podaná na pošte dňa 3. 6. 2013, predmetný list neobsahovala, ale v nej bol „iba list napísaný vlastnou rukou, pravdepodobne žalovanej 1“, ktorý „sa v priebehu času stratil, jeho obsahom bolo zopár nezrozumiteľných viet, v ktorom žalovaný 2 žiadal o zaplatenie 70.000 € za svoju čiastku“ , potom na preukázanie pravdivosti tohto svojho tvrdenia bolo jej povinnosťou ho preukázať napr. predložením údajného iného listu, prípadne inak, nakoľko ju zaťažovalo dôkazné bremeno na jej tvrdenie, že obsahom predmetnej zásielky od žalovaného 2 bol iný list a nie ten, ktorý súdu predložil žalovaný 2 na preukázanie svojho tvrdenia. Žalobkyňa v tomto smere svoje dôkazné bremeno neuniesla a svojej dôkaznej povinnosti sa nemohla úspešne zbaviť prehlásením, že „list sa v priebehu času stratil“, je nutné vychádzať zo skutočností, ktoré v konaní preukázané boli, a síce, že žalovaný 2 doporučenou zásielkou zo dňa 3. 6. 2014 , ktorej obsahom bol list s jeho ponukou predkupného práva, dňa 4. 6. 2013 tento list žalobkyni úspešne doručil ( potvrdenie pošty č.l. 58 spisu ). 17/ Z obsahu ponuky predkupného práva vyplýva, že žalovaný ním ponúkol žalobkyni svoj spoluvlastnícky podiel na odkúpenie za navrhovanú kúpnu cenu 70.000 €, pričom ponúkané nehnuteľnosti boli vo výzve jednoznačne špecifikované, s tým, že žalovaný 2 žiadal žalobkyňu o odpoveď, či využije svoje predkupné právo v lehote 10 dní. Niet sporu o tom, že žalobkyňa na predmetnú ponuku žalovaného 2 nijako nereagovala. Pokiaľ ako oprávnená osoba ponuku žalovaného 2 ( ako zaviazanej osoby ) neprijala, mohol žalovaný 2 označené nehnuteľnosti vo výške svojho spoluvlastníckeho podielu odpredať tretej osobe - žalovanej 1, avšak za rovnakú ponúkanú cenu 70.000 €. V konaní neboli produkované žiadne také dôkazy a ani žalobca v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by odvolací súd z hľadiska zisteného skutkového stavu hodnotil inak, a ktoré by tak boli spôsobilé zmeniť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil ( § 387 ods. 1 CSP ), včítane výrokov o priznaní náhrady trov konania žalovaným, v ktorých súd prvej inštancie rovnako nepochybil. 18/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a žalovaným 1, 2 ako úspešným stranám v spore priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 19/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ). V Bratislave dňa 14. septembra 2017