Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/143/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314208062 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1314208062.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a Mgr. Soni Pekarčíkovej, v právnej veci žalobcu: ISONZO, a.s., Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava, IČO: 35 871 334, zastúpený: Krechňák & Associates, s.r.o., Ulica sv. Vincenta 2, 821 03 Bratislava, IČO: 36 861 286 proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpený: Roman Kvasnica a partneri s.r.o., Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598 o návrhu žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému poskytnúť informácií o došlých platbách o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 24Cb 70/2014-155 zo dňa 02.02.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 24Cb 70/2014-155 zo dňa 02.02.2016 p o t v r d z u j e . Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom č.k. 24Cb 70/2014-155 zo dňa 02.02.2016, ktorý bol napadnutý odvolaním žalobcu, Okresný súd Bratislava III zamietol návrh žalobcu a zaviazal ho k náhrade trov konania žalovaného vo výške 468,56 EUR ako trovy právneho zastúpenia, k rukám právneho zástupcu žalovaného, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Návrhom zo dňa 07.04.2014, sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného, k poskytnutiu informácií v predpísanej forme počítačového programu, o platbách na úverový účet žalovaného a to za obdobie od 01.11.2013 do 28.02.2014, v súlade s bodom 2.2 Rámcovej mandátnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným č. 1458/2010/CE zo dňa 19.01.2011. Žalobca tiež žiadal súd, o prerušenie tunajšieho konania a to do právoplatného skončenia veci, ktorá sa vedie medzi totožnými sporovými stranami pod sp. zn. 23Cb 76/2017 (predtým 33Rob/703/2013) v obdobnom merite veci. 3. Žalobca svoj návrh dôvodil tým, že dňa 19.01.2011 uzatvoril so žalovaným Mandátnu rámcovú zmluvu č. 1458/2010/CE (ďalej ako rámcová zmluva). Žalobca sa mandátnou zmluvou ako mandatár zaviazal, vymáhať mimosúdnou cestou pohľadávky od dlžníkov žalovaného ako mandanta, na základe pokynov mandanta, za čo patrila mandatárovi odmena podľa rámcovej zmluvy. Na základe rámcovej zmluvy uzatvorili sporové strany 15 mandátnych zmlúv, v ktorých sa konkretizovali pohľadávky na vymáhanie. Systém odmeňovania bol upravený v rámcovej zmluve tak, že závisel od výšky vymožených súm od dlžníkov mandanta - čl. 3.2 a čl. 3.6 rámcovej zmluvy, ako 12% zo sumy vymožených pohľadávok. Za účelom zistenia výšky provízie, zaviazal sa žalovaný ako mandant, podľa čl. 3.4 a 3.5 rámcovej zmluvy, poskytovať informácie o došlých platbách aspoň 1 x mesačne najneskôr do 20-teho dňa nasledujúceho mesiaca. Túto povinnosť si žalovaný plnil len do Mája 2013. Po tomto období už žalobca nedisponuje informáciami o došlých platbách a nevie určiť, na akú províziu mu vznikol nárok. Žalobou žiadal žalobca zaviazať žalovaného k poskytnutiu údajov z účtov, kam boli poukazované platby vymožené žalovaným, za obdobie 01.11.2013 do 28.02.2014. Žalovaný adresoval žalobcovi listiny označené ako výpoveď z rámcovej zmluvy, ale pre viaceré nedostatky, sú obe výpovede žalovaného neplatné a rámcová zmluva stále trvá. Žalobca definoval dôvody neplatnosti výpovedí. Prvá výpoveď zo dňa 30.04.2013 označená ako „Výpoveď Rámcovej zmluvy č. 158/2010/CE“ bola adresovaná žalovaným a žalobca o nej získal vedomosť v máji 2013, na čo reagoval listom zo dňa 24.05.2013 s tým, že ju neuznáva. Výpoveď nebola relevantne doručená, pretože nebola zaslaná doporučenou zásielkou, ale bola odovzdaná osobe, ktorá nie je zamestnancom žalobcu a nie je kontaktnou osobou podľa rámcovej zmluvy. Doručenie je neplatné pre rozpor s dojednaným spôsobom doručovania v čl. 9.1 rámcovej zmluvy. Ďalší dôvod pre neplatnosť je neurčitosť výpovede. Zásielka pozostávala z dvoch rovnako označených a rovnako očíslovaných listín. Listina označená ako Výpoveď rámcovej mandátnej zmluvy, odkazuje na prílohu, v ktorej sa mala nachádzať samotná výpoveď rámcovej mandátnej zmluvy a jednotlivých mandátnych zmlúv, ako aj vzor záverečnej správy a CD. Žalobca z obsahu listiny usúdil, že ide len o sprievodný list, odkazujúci na samotnú výpoveď. ktorá priložená nebola a nepovažuje jej text za výpoveď. Obsah výpovede nie je určitý pretože rámcová zmluva odlišovala výpoveď rámcovej a jednotlivých mandátnych zmlúv. Pre rozpor s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je tento úkon pre neurčitosť neplatný. Výpoveď nebola podpísaná oprávnenými osobami konať v mene žalovaného a i keď niektoré s podpísaných subjektov, boli oprávnené konať, konali v rozpore so spôsobom podľa výpisu z obchodného registra žalovaného. Dňa 24.06.2013 bola doručená žalobcovi druhá výpoveď. V tejto duplicitnej výpovedi žalovaný trvá na platnosti prvej výpovede a druhú zasielal žalobcovi z dôvodu jej nerešpektovania. Žalobca poukázal na nedostatok vážnosti vôle druhej výpovede, pretože ak žalovaný trval na platnosti prvej výpovede, jeho vôľa je negovaná zaslaním duplicitnej výpovede. Pre nedostatok vážnosti vôle je aj tento právny úkon absolútne neplatný v súlade s § 37 OZ. Aj na túto druhú výpoveď reagoval žalobca tak, že ju neuznáva. Rámcová mandátna zmluva, ako aj všetky jednotlivé mandátne zmluvy sú platné a neukončené, z čoho vyvodzuje nárok na poskytnutie informácií. Žalobca sa v inom konaní pod sp. zn. 23Cb 76/2017 predtým 33Rob/703/2013 na OS BA III, ktoré bolo začaté skôr a vedie sa tiež voči žalovanému, domáha zaplatenia provízie za iné obdobie a prejudiciálne sa rieši otázka platnosti výpovede. Je nehospodárne riešiť totožnú otázku v dvoch konaniach, zároveň je možné že táto skutočnosť bude posúdená odlišne, čo narúša právnu istotu sporových strán a jedná sa o dôvod pre využitie mimoriadnych opravných prostriedkov. Tunajšie konanie je potrebné prerušiť do času právoplatnosti skôr začatého konania a vyčkať na právny názor vyslovený na platnosť výpovede, podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. 4. K žalobe predložil žalobca listinné dôkazy: Rámcová zmluva č. 1458/2010/CE vrátane príloh a dodatku č. 1, ďalej jednotlivé Odovzdávacie a preberacie protokoly, očíslované a odkazujúce na rámcovú mandátnu zmluvu, Výpoveď rámcovej zmluvy zo dňa 30.04.2013, odpoveď zo dňa 24.05.2013, Výpoveď rámcovej zmluvy - duplicitná zo dňa 17.06.2013, odpoveď žalobcu zo dňa 10.07.2013, Výzva žalobcu na plnenie povinnosti z mandátnej zmluvy. 5. Žalovaný sa k návrhu na prerušenie konania vyjadril tak, že tunajší súd je oprávnený platnosť výpovede posúdiť samostatne ako predbežnú otázku a nie je dôvod na prerušenie konania. Súd uznesením 24Cb 70/2014-90 zo dňa 01.08.2014, návrh na prerušenie zamietol a Krajský súd v Bratislave potvrdil toto rozhodnutie Uznesením sp. zn. 2Cob/266/2014-132. 6. K návrhu vo veci samej uviedol žalovaný, že nárok neuznáva. Rámcová zmluva aj jednotlivé mandátne zmluvy, boli platne vypovedané výpoveďou zo dňa 30.04.2013, prípadne výpoveďou z 17.06.2013. Aj pri neplatnej výpovedi, došlo by k ukončeniu mandátnej činnosti uplynutím dojednanej doby. Informácie ktoré tvoria predmet bankového tajomstva, nemôžu byť poskytnuté žalobcovi, ktorý po ukončení spolupráce nie je osobou oprávnenou disponovať týmito informáciami. Prvá výpoveď žalovaného bola doručená do sídla žalobcu osobe oprávnenej prijímať zásielky, jednalo sa o p. L., ktorá písomnosť prevzala, prevzatie potvrdila osobnými údajmi, podpisom a odtlačkom pečiatky žalobcu. Je možné usúdiť, že pri prevádzkovaní podniku žalobcu, bola k tejto činnosti poverená a teda konala v mene žalobcu s poukazom na § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka platne a nevyžaduje sa aby takáto osoba bola zamestnancom. Úprava doručovania bola v rámcovej zmluve upravená jednak písomne podľa čl. 9.1 zmluvy, ale zároveň sa v čl. 9.3 pripúšťa aj osobné doručovanie. Pojem kontaktná osoba je údaj, komu je táto písomnosť určená, nevylučuje sa však doručenie a prevzatie osobou, na to určenou v podniku žalobcu. Žalovaný ako odosielateľ by ani pri písomnom doručovaní nevedel zaručiť, či zásielku v podniku prevezme konkrétne kontaktná osoba, ale vedel len označiť túto osobu s tým, že jej je zásielka určená. Dohoda o kontaktných osobách mala praktický a nie právny význam. K obsahu výpovede žalovaný uviedol, že bola jasne označená ako výpoveď z rámcovej zmluvy a z jej textu vyplýva že išlo o vôľu vypovedať rámcovú zmluvu vrátane jednotlivých mandátnych zmlúv. Jednotlivé mandátne zmluvy obsahovali len konkrétne vymedzenie vymáhaných pohľadávok, ako dodatky rámcovej zmluvy. Jednotlivé mandátne zmluvy nezakladajú práva a povinnosti, na to bola určená rámcová zmluva a nemajú povinné náležitosti mandátnej zmluvy podľa § 566 Obchodného zákonníka, preto nemôžu existovať samy o sebe. Mandátne zmluvy preto nebolo potrebné osobitne vypovedať pretože ako dodatky, závislé od rámcovej zmluvy nemohli existovať bez platnosti rámcovej zmluvy. Vôľa žalovaného k úplnému ukončeniu spolupráce zasiahla aj platnosť jednotlivých mandátnych zmlúv. Výpovede boli žalovaným podpísané osobami, D.. Š. F. ktorý bol podpredsedom predstavenstva, prvým zást. Generálneho riaditeľa a zamestnancom a F.. F. T.Ž., ako prokuristom, riaditeľom odb. reštrukturalizácie a vymáhania pohľadávok a zamestnancom. V zmysle ustanovení zákona a výpisu žalovaného v Obchodnom registri, konali za žalovaného podpredseda predstavenstva a prokurista oprávnene a mohli svojim podpisom aj vypovedať záväzky žalovaného. Aj v prípade, že by sa konanie týchto osôb považovalo za neplatné, išlo by o relatívnu neplatnosť, ktorej by sa mohol dovolávať ako dotknutý, len žalovaný v súlade s § 267 ods. 1 Obchodného zákonníka. Nedostatok vážnosti vôle v druhej výpovedi žalovaný poprel. Druhá výpoveď doručená 24.06.2013 žalobcovi bola jednoznačným potvrdením prvej výpovede. Rámcová bola uzavretá na neurčito, ale jednotlivé mandátne zmluvy na dobu jedného roka, ktorá posledná takto uplynula dňa 07.02.2014 a ďalšie uzatvorené neboli a teda bola spolupráca ukončená uplynutím doby. Informácie z účtov tvoria predmet bankového tajomstva podľa § 91 Zák. 483/2001 z.z. o bankách. Bankové tajomstvo je banka, teda žalovaný povinný nesprístupniť bez predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Klienti žalovaného tento predchádzajúci písomný súhlas udelili vo Všeobecných obchodných podmienkach, len vo vzťahu k tretím osobám, ktoré sú splnomocnené na vymáhanie pohľadávok žalovaného voči klientovi. Rámcová aj jednotlivé mandátne zmluvy boli ukončené a neexistuje platné plnomocenstvo žalobcu na vymáhanie a predmet bankového tajomstva mu žalovaný nie je oprávnený odtajniť. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a uplatnil si voči žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia. Žalovaný priložil Judikát Vrchného súdu v Prahe 9Cmo559/2003, ktorý zhodne vykladá § 267 Obchodného zákonníka tak, že namietaná pravosť podpisu osoby na listine, je relatívnou neplatnosťou, ktorej sa môže dovolať jedine dotknutý účastník úkonu. 7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami a vypočul na pojednávaní dňa 02.02.2016 sporové strany, ktoré zopakovali tvrdenia písomne prezentované. Súd prvej inštancie konštatoval, že bola platne uzatvorená rámcová mandátna zmluva. Rámcová zmluva bola uzatvorená na neurčito a jednotlivé mandátne zmluvy, vymedzovali konkrétny rozsah vymáhaných pohľadávok. Spôsob ukončenia zmlúv si sporové strany upravili v čl. 7.5 rámcovej zmluvy tak, že mandant môže rámcovú zmluvu alebo mandátnu zmluvu kedykoľvek ukončiť výpoveďou bez udania dôvodu v jednomesačnej výpovednej lehote, plynúcej od prvého kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca po doručení. V čl. 9.1 si sporové strany dojednali doručovanie formou doručených listov alebo elektronicky. Pri poštovom styku, korešpondencia týkajúca sa konkrétnych pohľadávok, mala byť zaslaná kontaktným osobám podľa bodu 4.5 rámcovej zmluvy, F.. B. O. a F.. X. T.. Čl. 9.3 písm. a) upravuje formu osobného doručovania zásielok, že akékoľvek oznámenie alebo iná formálna korešpondencia sa bude pre účely rámcovej zmluvy alebo mandátnej zmluvy považovať za doručené aj odovzdaním písomnosti adresátovi pri osobnom doručovaní písomnosti a za odovzdanie sa považuje aj odmietnutie písomnosti. Súd prvej inštancie skúmal obsah a spôsob doručenia výpovede, ktorú dňa 30.4.2013 prevzala na recepcii v sídle navrhovateľa P. L., ktorá po zásielku opečiatkovala a podpísala. Súd sa tiež oboznámil s odpoveďou žalobcu na výpoveď, ktorou namieta jej neplatnosť (totožne ako v tunajšom konaní) a s druhou výpoveďou žalovaného zo dňa 17.06.2013. 8. Rozhodnutie o sprístupnení požadovaných údajov záviselo od predbežnej otázky, či došlo k platnému ukončeniu rámcovej zmluvy a súvisiacich mandátnych zmlúv. Mandátnu zmluvu súd prvej inštancie posúdil ako obchodný typ zmluvy v súlade s § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka a podľa osobitných ustanovení § 566 a nasl. Obchodného zákonníka, ktoré upravujú typ mandátnej zmluvy. Povinnosť poskytnúť informácie nemohla byť nárokovaná, ak mandátne zmluvy zanikli a žalobcovi zaniklo plnomocenstvo na vymáhanie pohľadávok a teda aj právo na informácie, ktoré sú bankovým tajomstvom. Súd prvej inštancie usúdil, že bola rámcová zmluva a aj všetky závislé mandátne zmluvy, boli ukončené dňom 31.05.2013 po uplynutí výpovede 1 mesiac po doručení výpovede, ktorá bola preukázateľne doručená osobe oprávnenej na preberanie zásielok v prevádzke žalobcu dňa 30.04.2013. Sporné doručenie p. L.M.A., súd vyhodnotil ako platné a zaväzujúce konanie za právnickú osobu. Doručenie prebehlo v súlade s § 15 ods. 1 a 2, respektíve § 16 Obchodného zákonníka. P. L.M.A. sa nachádzala v priestoroch prevádzkarne žalobcu, kam nie je voľný prístup tretích osôb, disponovala pečiatkou žalobcu a svojím podpisom prevzala a opečiatkovala zásielku, čím dala najavo že na túto činnosť je v rámci prevádzkovania podniku žalobcu oprávnená, nedala žalovanému dôvod pochybovať, že je na túto činnosť oprávnená. Išlo teda o úkon v súlade s § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý zaväzuje žalobcu. Nemusela byť ani zamestnancom žalovaného, keďže konanie tretej osoby za právnickú osobu, ktorá sa nachádza v prevádzkarni, je zaväzujúce podľa § 16 Obchodného zákonníka, ak tretia osoba nemohla vedieť o nedostatku oprávnenia. Neurčitosť výpovede súd neakceptoval, pretože z obsahu bola jednoznačná vôľa ukončiť rámcovú zmluvu. Vypovedaním rámcovej mandátnej zmluvy zanikli súčasne aj všetky čiastkové mandátne zmluvy, ako závislé úkony. Jednotlivé mandátne zmluvy boli len konkretizáciou pohľadávok na vymáhanie, ale samy o sebe nemohli existovať, keďže neobsahovali povinné náležitosti mandátnej zmluvy. Pri výklade vôle sa súd oprel o interpretačné pravidlá § 266 Obchodného zákonníka a najmä to, že v súlade s ods. 2 tohto ustanovenia, ak sú pochybnosti o vôli osoby o ktorej vôľu ide, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. V postavení podnikateľov je výpoveď zmluvného partnera, zasielanie záverečnej správy, odkaz na konkrétne ustanovenie o ukončení zmluvy a skončenie plnomocenstva pre vymáhanie pohľadávok, jednoznačným prejavom vôle celkom ukončiť spoluprácu. Nedostatok vážnosti vôle druhej výpovede súd neakceptoval, nakoľko sa v jej texte vyslovene uvádza, že žalovaný na platnosti prvej výpovede trvá. Navyše následné správanie žalobcu, ktorý reagoval na výpoveď jej odmietaním, svedčí o tom, že o úmysle zamýšľanom žalovaným vedomosť mal. V rozhodnom čase, D.. F. bol podpredsedom predstavenstva a zástupca generálneho riaditeľa. F.. T. bol prokuristom a riaditeľom odb. reštrukturalizácie a vymáhania pohľadávok. Obaja boli zároveň zamestnancami žalovaného. Z ich pracovného zaradenia, výpisu z obchodného registra a zákonnej úpravy je jednoznačné, že sú obaja oprávnení zmluvu za akciovú spoločnosť vypovedať zmluvu. Pokiaľ by aj tieto osoby neboli oprávnené za akciovú spoločnosť konať, alebo by ich podpis nebol pravý, ako namietol žalobca, ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu v súlade s § 267 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorej sa môže dovolávať výhradne dotknutý subjekt a tým je žalovaný, ktorý platnosť nenamieta. Vzhľadom k uvedenej argumentácii, vykonaným dôkazom a ich právnemu posúdeniu, súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a zaviazal žalobcu k náhrade trov žalovaného. 9. Voči rozsudku podal žalobca odvolanie, ktoré argumentoval tak, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil prejudiciálnu otázku, či došlo k zániku mandátnej zmluvy výpoveďou z 30.04.2013, alebo výpoveďou z 24.06.2013. Súd rozhodol v rozpore so zásadou ústnosti, na jednom pojednávaní bez vykonania dôkazov, ktoré navrhoval žalobca. Žalobca namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie. Namietal postup súdu, ktorý odmietol vypočuť žalobcom navrhovaných svedkov, štatutárov žalobcu a osobu ktorá vykonávala doručovanie prvej výpovede. Súd sa len oboznámil s výpoveďami týchto osôb, uskutočnených v iných konaniach. Z týchto výpovedí vyplynuli protichodné závery. Tým že sa len oboznámil s výpoveďami zo spisov iných konaní, porušil zásadu ústnosti, ktorá je vadou s následkom nesprávneho rozhodnutia vo veci. Súd nesprávne posúdil platnosť doručenia. Rozhodol v rozpore s osobitným spôsobom doručovania v mandátnej zmluve v čl. 9.1 a 9.3, kde si zmluvné strany dojednali ako adresáta výlučne dve kontaktné osoby žalobcu. Výpoveď bola doručená len do sídla žalobcu a nie do rúk dojednaného adresáta, toto doručovanie nezodpovedá dohode o doručovaní. Žalobca tiež namietal, že súd nesprávne aplikoval § 15 a § 16 Obchodného zákonníka. Jednak pri doručovaní zásielku prevzala p. L.M.A., ktorá nebola poverená u žalobcu žiadnou činnosťou a teda nemohlo ísť o platný úkon podľa § 15 ObZ, ako ani podľa § 16 ObZ, pretože doručovanie nebolo vykonané v priestoroch prevádzkarne, ale v mieste kde sa podnikateľská činnosť žalobcu nevykonáva. Tieto skutočnosti potvrdil svedok F.. T., ktorý uviedol že p. L.M.A. nemala poverenie na preberanie zásielok a do jeho dispozície sa žiadna zásielka nedostala. Žalobca tiež namietal nesprávne posúdenie určitosti prvej výpovede, pretože žalovaný nezadefinoval ktoré z jednotlivých mandátnych zmlúv vypovedá. Mandátne zmluvy mali povinné náležitosti § 566 a nasl. ObZ a sú teda osobitnými zmluvami, ktoré bolo treba osobitne definovať a ukončiť. Takáto neurčitá výpoveď z ktorej nie je zjavné k čomu sa viaže je neplatná. Podľa žalobcu súd nevykonal žiadne dokazovanie k preukázaniu záveru o oprávnenosti osôb podpísaných pod výpoveďou, konať za žalovaného. Čo sa týka druhej výpovede, žalobca zopakoval svoje námietky k vážnosti vôle. Žalobca namietal, že žalovaný pri ukončení zmluvy postupoval v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť. 10. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril s tým, že ukončenie mandátnej zmluvy bolo realizáciou práva v súlade so zmluvnými dojednaniami a rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. K namietanému nevykonaniu výsluchu svedkov, žalovaný argumentoval, že sporové strany sú oprávnené navrhovať vykonanie dôkazov, ale je vecou rozhodnutiu súdu, ktoré dôkazy vykoná. Žalobca navyše na pojednávaní, protokoláciou výpovede svedkov z konania sp. zn. 23Cb/76/2014 nenamietal ,ako ani v samotnom konaní 23Cb/76/2014, kde boli svedecké výpovede priamo realizované. Rozpory vo výpovediach tvrdí žalobca až v odvolaní, čo je účelové. Doručovanie prebehlo účinne, za žalovaného doručovala písomnosť p. A., ktorá do sídla žalobcu doručila výpoveď a odovzdala ju p. L.M.A., ktorá list prevzala, podpísala sa a použila tiež pečiatku žalobcu. Doručovateľka teda nemala dôvod mať pochybnosť a nemohla mať ani vedomosť, že by mohlo ísť o exces právomocí zo strany p. L.M.A.. Doručovanie bolo v súlade s § 16 Obchodného zákonníka a je irelevantné či ne/bola táto osoba v pracovnom alebo obdobnom pomere k žalobcovi, ako aj je irelevantné či mala na prebratie poverenie, pretože sa nachádzala v sídle žalobcu a disponovala pečiatkou, prevzala písomnosť a teda doručovateľka nemala dôvod pochybovať o jej poverení. Žalovaný poukázal na právoplatne skončené konanie č.k. 22Cb/136/2013 (rozsudok potvrdený KS BA č.k. 3Cob/104/2014-174) a neprávoplatný rozsudok OS Ba III č.k. 23Cb/76/2014-281, v ktorých v obdobnej veci totožných sporových strán, bol vyslovený zhodný právny názor na ukončenie mandátnej zmluvy žalovaným. V ostatných okolnostiach zotrval žalovaný v predchádzajúcej argumentácii a žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu jedného úkonu právnej služby v sume 89,50 EUR s DPH. 11. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalobcu bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. O odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 23.11.2017, za účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160 /2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc dátumom 01.07.2016, vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP), nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z hľadiska iných odvolacích dôvodov, ako tých ktoré žalobca v odvolaní uviedol. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Získané skutkové zistenia boli súdom správne právne posúdené. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Žalobcom v odvolaní namietané nevykonané dokazovanie výsluchom svedkov, ktoré súd nahradil oboznámením sa s obsahom spisu v konaní 23Cb/76/2014, odvolací súd považuje za dostatočné. Ostatné výsledky dokazovania, bez ohľadu na výsluchy svedkov, boli dostatočným podkladom pre správny záver súdu prvej inštancie o platnom ukončení mandátnej zmluvy. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 a ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. 13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva. 14. Odvolací súd konštatuje, že výpoveď rámcovej zmluvy zo dňa 30.04.2013 je z hľadiska obsahu jasne formulovaná a smeruje k ucelenému ukončeniu mandátnej spolupráce. Okrem výslovného uvedenia v obsahu výpovede, aj na základe konštatovania, že výpoveďou sa končí platnosť splnomocnenia mandatára k vymáhaniu pohľadávok, je možné jednoznačne ustáliť úmysel žalovaného. Obsah vôle mandatára je dostatočne určitý s ohľadom na text a jeho právne posúdenie podľa výkladových pravidiel § 266 ods. 1 až 4 Obchodného zákonníka. Aj v prípade, že by bola pochybnosť o úmysle strany ukončujúcej spoluprácu, z obsahu listiny je pri použití interpretačného pravidla v § 266 ods. 2 ObZ, podľa ktorého sa „vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá,“ , zjavné, že sa jednalo o vôľu ukončiť spoluprácu. Pri súčasnom dojednaní v čl. 7.5 mandátnej zmluvy, kde si zmluvné strany dojednali možnosť spoluprácu ukončiť bez uvedenia dôvodu s 1 mesačnou výpovednou dobou, použitie výrazu výpoveď a súčasné označenie rámcovej mandátnej zmluvy, ako aj uvedenie že ide o ukončenie mandátnej spolupráce, za ktorú sa považovala úprava rámcovej zmluvy a tiež jednotlivých mandátnych zmlúv, je možné jednoznačne dedukovať zámer žalovaného a žalobcovi zároveň musel známy význam, aký sa spravidla v tomto styku pripisuje tomuto úkonu. Aj ostatné prílohy, ktoré požadoval žalovaný od žalobcu a to záverečnú správu a zoznam pohľadávok ktoré boli vymáhané, svedčia o úmysle celkovo pozastaviť mandátnu činnosť. Z následného jednania žalobcu, ktorý sa voči ukončeniu ohradil je zrejmé, že tento úmysel mu bol známy. Pokiaľ ide o doručovanie výpovede, odvolací súd sa plne stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie. Konanie v mene právnickej osoby je upravené v § 15 a § 16 Obchodného zákonníka. Konanie p. L.M.A. v sídle žalobcu, ktoré nebolo verejne prístupné tretím osobám a disponovala pečiatkou, zároveň sa podpísala pod prevzatie výpovede, bolo bez pochýb možné vykladať si ako konanie za právnickú osobu. Aj v prípade že by takto p. L.M.A. buď svoje poverenie v rámci poverenia prekročila, alebo by sa jednalo o konanie bez akéhokoľvek poverenia, doručovateľka, p. A. nemohla vzhľadom na okolnosti mať vedomosť o nedostatku poverenia. Ide o platné konanie zaväzujúce žalobcu v súlade s § 16 Obchodného zákonníka. Argumentácia žalobcu o tom, že sa doručovanie nevykonalo v prevádzkarni neobstojí. Žalobca nepreukázal že na adrese sídla nevykonával podnikateľskú činnosť. Súd prvej inštancie správne posúdil konanie za žalovaného. Osoby podpísané pod výpoveďou sú podpredsedom predstavenstva a riaditeľa odb. reštrukturalizácie a vymáhania a zároveň prokuristu. Z ich pracovnej pozície a z výpisu obchodného registra, jednoznačne súd správne konštatoval, že ich konanie je oprávnené. Námietka nedostatku dokazovania o ich právomoci využitá žalobcom je neúčinná, pretože ich pozícia vyplýva z výpisu z obchodného registra, čo súd konštatoval a táto okolnosť nemusela byť teda rozsiahlejšie dokazovaná. Žalovaný k tejto veci správne argumentoval, že ak by šlo o prekročenie právomoci v rámci konania prokuristu a podpredsedu predstavenstva, šlo by podľa § 267 ods. 1 ObZ o relatívnu neplatnosť, ktorú sám dotknutý žalovaný nenamietol. Čo sa týka kontaktných osôb, sporové strany si v čl. 9.1 rámcovej zmluvy, na strane žalobcu určili F.. O. a F.. T.. Pri definícii ich postavenia sa uvádza, že ide o osoby ktorým bude zasielaná korešpondencia týkajúca sa konkrétnych pohľadávok. Nikde si však strany nedojednali, že tieto osoby si túto poštu aj musia osobne preberať. Takéto dojednanie je prílišným doslovným výkladom ich funkcie, pričom žalovaný si splnil povinnosť keď tieto osoby označil ako adresátov výpovede, ale aká osoba je konkrétne zodpovedná za prevzatie zásielky a následne dodanie adresátovi, nie je na zodpovednosti odosielateľa. Odvolací súd konštatuje, že mandátna zmluva bola uzatvorená medzi dvoma právnickými osobami a preto aj výpoveď adresovaná do sídla právnickej osoby, ktorej je určená, je platná pokiaľ sa dostala do dispozície osoby oprávnenej za tento subjekt konať. Žalobca na výpoveď reagoval listom zo dňa 24.05.2013, čo nasvedčuje tomu, že sa do jeho dispozície výpoveď dostala. Výpoveď svedka F.. T., ktorý uviedol, že nemal v dispozícii výpoveď, vyznieva nepravdepodobne a účelovo. Žalobca v odvolaní namietol, že oboznámenie sa s výpoveďou svedkov v konaní č.k. 23Cb/76/2014 je nedostatočné a výpovede boli rozporné. Odvolací súd k tejto námietke odkazuje na ust. § 185 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého „Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná“. Pri zachovaní práva sporových strán, na preukázanie svojich tvrdení navrhovať dôkazy, súd vedie konanie a má povinnosť postupovať racionálne a hospodárne, teda pokiaľ dospeje do štádia kedy je presvedčený že rozhodnutie je možné vyniesť na základe rozsahu vykonaného dokazovania, ktoré nie je potrebné doplniť, má právo nevykonať všetky dôkazy. Keďže súd mal z dôkazov jasný záver o platnosti výpovede a dôvody neplatnosti zhodnotil ako neúčinné, zároveň využil možnosť oboznámenia sa s výpoveďami svedkov v obdobných konaniach, bolo by nadbytočné dopĺňať konanie o opakované výpovede. Táto námietka žalobcu, ktorý sám žiadal prerušiť tunajšie konanie za účelom vyčkania na výsledky obdobných konaní, sa v odvolaní javí ako rozporná s tým, čo v počiatku sám požadoval a ide o účelovo využitý odvolací dôvod. Keďže bola výpoveď posúdená za platnú, nebolo možné vyhovieť žalobcovi a zaviazať žalovaného k odtajneniu informácií, ktoré spadajú pod obsah bankového tajomstva. Žalovaný správne argumentoval s poukazom na § 91 ods. 1 Zák. 483/2001 Z.z. o bankách, v spojení so Všeobecnými obchodnými podmienkami, že obsah bankového tajomstva je možný sprístupniť len s predchádzajúcim súhlasom klienta banky a tento bol vopred písomne udelený len osobe disponujúcej plnou mocou ba vymáhanie pohľadávok. Toto plnomocenstvo zaniklo ukončením mandátnej zmluvy a teda žalobca nemá nárok na požadované informácie. 15. Rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie č. 24Cb/70/2014-155 jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu. 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný na 100 % a žalobca neúspešný. Žalovanému ako strane v spore úspešnej v plnom rozsahu, patrí náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania, bude s poukazom na § 262 ods. 2 CSP, rozhodnuté samostatným rozhodnutím, po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).