Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/92/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314208643 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1314208643.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, 040 11 Košice - mestská časť Západ, IČO: 00 691 135, proti žalovanému: Ster Century Cinemas, s. r. o., Vajnorská 11803/89, 831 04 Bratislava, IČO: 47 907 380, (predtým TATRA FILM spol. s r.o., IČO: 31 338 925), o zaplatenie 7.562,69 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 26 Cb/162/2014 - 81 zo dňa 24.11.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 26 Cb/162/2014 - 81 zo dňa 24.11.2014 p o t v r d z u j e . Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.562,69 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania vo výške 496,33 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že po vykonanom dokazovaní mal preukázaný skutkový a právny stav a to, že medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom bola uzatvorená Nájomná zmluva č. 98/00699/NZM/600 dňa 22.07.1993 v znení dodatkov a Nájomná zmluva č. 73/2006 dňa 08.02.2006, predmetom ktorej bol prenájom hnuteľného majetku. Žalobca si uplatnil neuhradené nájomné za prenájom nebytového priestoru K. Ú. vyplývajúci zo zmluvy z roku 1993. K ukončeniu tohto nájmu došlo na základe výpovede žalovaného zo dňa 05.02.2012 a k odovzdaniu priestorov došlo dňa 27.04.2012. Žalovaný poukazoval na výpoveď z 24.05.2011. Konajúci súd uviedol, že výpoveď sa týka Nájomnej zmluvy č. 73/2006 a nie nebytových priestorov. Žalovaný na svoju obranu uviedol, že dňa 24.05.2011 dal výpoveď z nájomnej zmluvy aj na nebytový priestor nielen z Nájomnej zmluvy číslo 73/2006. 3. Z listinných dôkazov súd prvej inštancie považoval za zrejmé, že nájomný vzťah, predmetom ktorého bol nebytový priestor prenajatý Nájomnou zmluvou č. 98/00699/NZM/600 trval do výpovede žalovaného zo dňa 05.02.2012. Z tohto podania súd usúdil, že zo strany žalovaného nemohlo prísť k omylu, že výpoveďou zo dňa 24.05.2011 mal v úmysle vypovedať celý nájomný vzťah, aj nájom - K. Ú. a bol toho názoru, že výpoveďou zo dňa 24.05.2011 došlo k výpovedi Nájomnej zmluvy č. 73/2006. Uviedol, že po skončení nájmu je nájomca povinný predmet nájmu odovzdať. V tejto súvislosti súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33Odo 49/2006 zo dňa 28.02.2008 (úprava v SR rovnaká), ktorý riešil situáciu vypratanie nebytového priestoru po skončení nájmu a bezdôvodnému obohateniu. Mal za to, že v posudzovanom prípade ide o osobitnú situáciu, kedy predmet nájmu nebytových priestorov bol ukončený v marci 2012 - K. Ú. a prenájom hnuteľných vecí bol ukončený výpoveďou k mesiacu 07.2011. Po skončení nájmu nebytových priestorov je nájomca povinný prenajatý nebytový priestor vypratať, pričom k splneniu tejto povinnosti nestačí odstrániť z nich veci nájomcu, prípadne tretej osoby. Vypratanie v sebe zahrňuje tiež ich odovzdanie prenajímateľovi tak, aby k nim mal voľný prístup a mohol s nimi ďalej nakladať. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie tak môže byť spájaná so situáciou, kedy prenajatý nebytový priestor nebol po skončení nájmu odovzdaný prenajímateľovi a tým mu bola znemožnená realizácia jeho práva s ním ďalej disponovať. Z hľadiska posúdenia, či nájomca získal na úkor prenajímateľa bezdôvodné obohatenie, považoval v tomto prípade za potrebné zistiť, či nájomca ku dňu skončenia nájmu nebytový priestor odovzdal v zmysle jeho sprístupnenia. Naopak bez významu považoval konajúci súd okolnosť, či nájomca nebytový priestor po skončení nájmu fakticky užíval. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na zaplatenie nájmu v celkovej výške 7.354,40 eur podľa § 663 Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“) a nárok na zaplatenie 208,29 eur (interiér kina) v súlade s ustanovením § 451 ods. 2 O.z.. O povinnosti platiť úroky z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 O.z. v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a priznal ich nasledujúci deň po splatnosti nájomného. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p.. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný s odôvodnením, že konajúci súd nedostatočne posúdil a zhodnotil dôkazy predložené žalovaným. Mal za to, že súd nedostatočne zhodnotil skutočnosť, že od júna 2011 prenajaté priestory neprevádzkoval, ani z nich nemal žiadny úžitok. Poukázal na to, že zástupcovia žalobcu, s ktorými žalovaný od zaslania výpovede z Nájomnej zmluvy č. 73/2006 v danej veci viedol rokovanie, boli dostatočne informovaní o tom a vedeli, že žalovaný má záujem ukončiť zmluvný vzťah aj z Nájomnej zmluvy č. 98/00699/NZM/600. Ďalej vytkol konajúcemu súdu, že nedostatočne vyhodnotil dôkaz - „Prevádzkovanie K. Ú. - návrh žalovaného zo dňa 26.06.2011“. Poukázal na to, že súd sa nedostatočne zaoberal aj tým, že žalobca síce vyzval žalovaného listom zo dňa 29.09.2011 na zaplatenie dlžného nájmu za obdobie 06/2011 až 09/2011, avšak už sa nezaoberal tým, prečo žalobca následne nevyužil svoje právo vypovedať predmetnú zmluvu o nájme pre neplatenie nájomného. Vyslovil názor, že práve nekonanie a neochota žalobcu rokovať so žalovaným vo veci ukončenia nájmu spôsobilo, že žalovaný sa nie vlastnou vinou dostal do omeškania. Takéto konanie zo strany žalobcu považoval za nekorektné, v rozpore s poctivým obchodným stykom a s dobrými mravmi. Vyslovil nesúhlas s právnym názorom konajúceho súdu, keď pre svoje rozhodnutie vo veci, sa odvolal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Odo 49/2006 zo dňa 28.02.2008. Uviedol, že mal záujem predmet nájmu odovzdať k 30.06.2011, avšak žalobca na takúto výzvu nereagoval. Nesúhlasil s názorom súdu, že v tomto konaní je bez významu okolnosť, či nájomca priestor po skončení nájmu fakticky odovzdal. Predmet nájmu nemohol odovzdať k 30.06.2011 pre nečinnosť žalobcu. Mal za to, že ako nájomca sa nemohol bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu, pretože od júna 2011 predmet nájmu nevyužíval (nepremietal žiadne filmy), a taktiež preto, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že v čase od 30.06.2011 ku dňu faktického odovzdania predmetu nájmu mal záujemcu na prevádzkovanie predmetu nájmu. Rovnako mal za to, že sa nemohol dostať do omeškania s odovzdaním predmetu nájmu, a to s poukazom na uzavretú Dohodu o zrušení zmluvy č. 73/2006 zo dňa 08.02.2006 nájme hnuteľného majetku, ako aj na Protokol o odovzdaní a prevzatí K. Ú., podpísaný dňa 27.04.2012. Bol toho názoru, že napadnutým rozsudkom priznaný nárok na zaplatenie sumy 208,29 eur (interiér kina) v súlade s ustanovením § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nie je právne dôvodný, nakoľko v tomto znení žalobný návrh nebol uplatnený. S poukazom na skutočnosť, že súd prvej inštancie na podklade dôkazov vykonaných v konaní dospel k neprávnym skutkovým zisteniam, pričom jeho rozhodnutie vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. 5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaným namietaná skutočnosť, že súd nedostatočne zhodnotil skutočnosť, že žalovaný od júna 2011 prenajaté priestory neprevádzkoval a nemal z nich žiadny úžitok, nebola pre riadne platenie nájmu z Nájomnej zmluvy č. 98/00699/NZM/600 relevantná, nakoľko počas celej doby trvania nájomného vzťahu až do riadneho ukončenia nájomnej zmluvy dňa 31.03.2012 mal nájomca právo tieto priestory užívať. To, že toto svoje právo nevyužil, je iba záležitosťou nájomcu a na riadne platenie nájomného to nemá žiaden vplyv. 6. Rovnako tak tvrdenia žalovaného, že viedol so zástupcami žalobcu rokovania a že títo boli dostatočne informovaní o záujme žalovaného ukončiť zmluvný vzťah, považoval pre právne posúdenie merita veci za irelevantné. Mal za to, že pokiaľ mal žalovaný záujem ukončiť nájomný vzťah zo zmluvy č. 98/00699/ NZM/600, mohol kedykoľvek tento nájomný vzťah vypovedať. K takejto skutočnosti však došlo až dňa 06.02.2012, kedy žalobcovi došla výpoveď z nájmu a tento bol ukončený ku dňu 31.03.2012. 7. K tvrdeniu žalovaného, že súd sa nedostatočne zaoberal tým, prečo žalobca po zaslanej výzve následne nevyužil svoje právo vypovedať predmetnú Zmluvu o nájme pre neplatenie nájmu žalovaným uviedol, že takéto konanie nebolo jeho povinnosťou ako prenajímateľa predmetnej nehnuteľnosti. Pokiaľ žalovaný namieta, že začali úroky z omeškania narastať, tak len v dôsledku nekonania žalovaného. Tým, že žalobu podal na súd krátko pre uplynutím premlčacej doby svedčí o tej skutočnosti, že žalobca mal ochotu vyriešiť pohľadávku mimosúdnou cestou. 8. Žalobca bol toho názoru, že nakoľko žalovaný počas konania nijako nepreukázal, že by ukončil nájomný vzťah zo Zmluvy č. 98/00699/NZM/600 skôr ako k 31.03.2012, je uplatnený nárok na dlžné nájomné za mesiace jún 2011 až marec 2012 spolu s príslušenstvom nesporný a odvolanie v tejto časti je neopodstatnené. 9. V súvislosti s Nájomnou zmluvou č. 73/2006 žalobca uviedol, že v Dohode o zrušení nájomnej zmluvy č. 73/2006 zo dňa 04.05.2012 sa žalovaný zaviazal zaplatiť alikvotnú časť nájomného za rok 2012 vo výške 208,29 eur. Poukázal na to, že bez ohľadu na skutočnosť, či žalovaný ako nájomca už skôr vypovedal uvedenú nájomnú zmluvu, reálne ešte užíval predmet nájmu až do dňa odovzdania, čo nepriamo potvrdil aj tým, že svojím podpisom dohody akceptoval zaplatenie alikvotnej časti nájomného za rok 2012, akoby „finančnej náhrady za užívanie“. 10. Mal za to, že neobstojí námietka, že žalobca svojim nekonaním spôsobil omeškanie žalovaného s odovzdaním predmetu nájmu (k 30.06.2011), nakoľko ako vyplýva aj z „Návrhu odporcu - listu zo dňa 26.06.2011“ - žalovaný ešte prejavil záujem pokračovať v prevádzkovaní prenajatých priestorov (t. j. fakticky v ďalšom užívaní predmetu nájmu aj v zmysle predmetnej nájomnej zmluvy). 11. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Na záver uviedol, že predmet súdneho konania vzťahujúci sa k Nájomnej zmluve č. 73/2006 sa týka iba časti istiny vo výške 208,29 eur s prísl., v odvolaní bola v zásade rozporovaná len táto zmluva a v prípade, že odvolací súd dospeje k záveru, že je potrebné vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, navrhol, aby vec vrátil len v dotknutej časti a vo zvyšku potvrdil napadnutý rozsudok. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu k odvolaniu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 13. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil, keď rozhodnutie oprel pri nároku na zaplatenie nájmu v celkovej výške 7.354,40 eur podľa § 663 a nasl. O.z. a pri nároku na zaplatenie 208,29 eur rozhodol v súlade s ustanovením § 451 ods. 2 O.z.. 15. Na základe zisteného skutkového stavu mal súd prvej inštancie za správne preukázané, že sporové strany uzavreli platne dve nájomné zmluvy. Dňa 22.07.1993 uzavreli podľa § 663 a nasl. O.z. Nájomnú zmluvu č. 98/00699/NZM/600 zo dňa 22.07.1993 v znení jej dodatkov 1 až 6 na dobu neurčitú, predmetom ktorej boli pôvodne budova - objekt K. Ú. a špecifikovaný pozemok, ako aj hnuteľný majetok, ktorý bol príslušenstvom kina. Dodatkom č. 4 zmluvy bol hnuteľný majetok K. Ú. vyňatý a strany uzavreli podľa § 663 a nasl. O.z.. Nájomnú zmluvu č. 73/2006 dňa 08.02.2006 s účinnosťou od 01.01.2006 na dobu neurčitú. 16. Podľa § 633 O.z., nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo znej bral aj úžitky. 17. Podľa § 671 ods. 1 O.z., nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. 18. Podľa § 451 ods. 1, 2 O.z., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 19. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 20. Podľa § 456 O.z., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 21. Podľa § 458 ods. 1 O.z., musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. 22. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. 23. Odvolací súd podrobil prieskumu najprv námietky žalovaného v súvislosti s Nájomnou zmluvou č. 98/00699/NZM/600 a je toho názoru, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku dostatočne vysporiadal s obranou žalovaného, ktorú posúdil ako nedôvodnú. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou súdu, ktorý v odôvodnení napadnutého rozsudku mal za preukázané, že nájomný vzťah, predmetom ktorého bol nebytový priestor prenajatý Nájomnou zmluvou č. 98/00699/NZM/600, trval do výpovede žalovaného zo dňa 05.02.2012, doručenej žalobcovi dňa 06.02.2012, pričom z tohto podania aj správne usúdil, že zo strany žalovaného nemohlo prísť k omylu, že výpoveď zo dňa 24.05.2011, sa vzťahuje aj na Zmluvu č. 98/00699/NZM/600. Odvolací súd taktiež považuje obranu žalovaného, že výpoveď zo dňa 24.05.2011 sa týkala aj Nájomnej zmluvy č. 98/00699/NZM/600 v rozpore s týmto listinným dôkazom, nakoľko z obsahu výpovede, ako aj jej označenia je jednoznačné, že sa týkala len Nájomnej zmluvy č. 73/2006. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na výkladové pravidlá podľa ust. § 266 Obchodného zákonníka, z ktorého pri posúdení uvedeného právneho úkonu vychádzal a mal za bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalovaný týmto právnym úkonom prejavil vôľu vypovedať Nájomnú zmluvu č. 73/2006 ku dňa 30.06.2011. 24. Nakoľko jednomesačná výpovedná lehota výpovede zo dňa 05.02.2012, doručenej žalobcovi dňa 06.02.2012, v súlade s dohodnutými podmienkami v Nájomnej zmluve č. 98/00699/NZM/600 uplynula dňa 31.03.2012, žalobca si v súlade s touto zmluvou uplatnil cenu nájmu v dohodnutej výške do doby trvania nájomného vzťahu a súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobcovi nájomné za obdobie od júna 2011 do marca 2012 vo výške 7.355,44 eur priznal. Čo sa týka námietky žalovaného, že súd nevyhodnotil listinný dôkaz zo dňa 26.06.2011, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 25. Napriek uvedenému odvolací súd naviac dodáva, že z obsahu žalovaným namietaného listinného dôkazu označeného ako „Prevádzkovanie K. Ú. - návrh„ je zrejmé, že sa jednalo len o návrhy žalovaného v súvislosti s jeho žiadosťou o možnom ukončení prevádzkovania K. Ú.. Žalovaný nepredložil súdu žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali prípadnú dohodu strán o ukončení nájomnej zmluvy. 26. V súvislosti s námietkou žalovaného, že súd nedostatočne zhodnotil skutočnosť, že žalovaný od júna 2011 prenajaté priestory neprevádzkoval a nemal z nich žiadny úžitok, odvolací súd musí prisvedčiť názoru žalobcu, že táto skutočnosť na riadne platenie nájomného nemá žiaden vplyv, žalovaný bol povinný počas celej doby trvania nájomného vzťahu až do riadneho ukončenia nájomnej zmluvy dňa 31.03.2012 plniť svoje zmluvné záväzky, bez ohľadu na to, či predmet nájmu užíval. Jednalo sa o jeho právo a pokiaľ nevyužil svoje právo predmet užívať, nie je to zmluvný, ani zákonný dôvod, aby nájomné neplatil. Rovnako tvrdenia žalovaného o tom, že viedol so zástupcami žalobcu rokovania a že títo boli dostatočne informovaní o záujme žalovaného ukončiť zmluvný vzťah, sú v súvislosti s plnením povinnosti platiť nájomné počas trvania nájmu irelevantné a nezbavujú ho tohto zmluvného záväzku. Odvolací súd zhodne so žalobcom poukazuje na tú skutočnosť, že pokiaľ mal žalovaný záujem ukončiť nájomný vzťah zo Zmluvy č. 98/00699/NZM/600, mohol kedykoľvek tento nájomný vzťah zákonným spôsobom vypovedať. K výpovedi nájomnej zmluvy však došlo až dňa 06.02.2012, kedy bola žalobcovi doručená a nájomný vzťah bol ukončený ku dňu 31.03.2012. 27. K ďalšej námietke žalovaného, že súd sa nedostatočne zaoberal tým, prečo žalobca po zaslanej výzve následne nevyužil svoje právo vypovedať predmetnú zmluvu o nájme pre neplatenie nájmu žalovaným, odvolací súd zhodne so žalobcom uvádza, že takýto postup nebol povinnosťou žalobcu ako prenajímateľa predmetnej nehnuteľnosti. 28. Odvolací súd je toho názoru, že žalovaný nepreukázal žiadne také konanie žalobcu, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi a má za to, že žalovaný sa dostal do omeškania neplnením svojich zmluvných záväzkov, v dôsledku ktorého žalobcovi vzniklo zákonné právo na úroky z omeškania. Žalobca len využil svoje právo a spolu s nárokom na zaplatenie nájomného si v súlade so zákonom uplatnil úroky z omeškania za obdobie, počas ktorého je žalovaný v omeškaní so splnením peňažného záväzku. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, keď žalobcovi priznal zo žalovanej sumy aj úroky z omeškania. 29. Odvolací súd následne posúdil námietky žalovaného v súvislosti s Nájomnou zmluvou č. 73/2006. Súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že k ukončeniu nájmu došlo na základe výpovede žalovaného zo dňa 24.05.2011 k mesiacu 07.2011. Vychádzal z listinného dôkazu, ktorý predložil súdu samotný žalovaný spolu s podaným odporom. Zároveň predložil aj podací lístok, ktorým preukázal, že výpoveď zaslal žalobcovi podaním zásielky na poštu Bratislava 3 dňa 25.05.2011. Žalobca tieto listinné dôkazy nespochybnil, preto z nich konajúci súd správne vychádzal pri vyhodnotení dôkazov. Pri hodnotení dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti tak správne ustálil, že k ukončeniu nájmu došlo na základe výpovede, ako aj, že po skončení nájmu bol žalovaný ako nájomca povinný prenajatý predmet nájmu odovzdať. Odvolací súd sa stotožnil s konajúcim súdom, ktorý v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33Odo 49/2006 zo dňa 28.02.2008, ktorý riešil situáciu vypratanie nebytového priestoru po skončení nájmu a bezdôvodnému obohateniu. 30. Ako konštatoval konajúci súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v posudzovanom prípade ide o osobitnú situáciu, kedy predmet nájmu nebytových priestorov bol ukončený v marci 2012 - K. Ú. a prenájom hnuteľných vecí bol ukončený výpoveďou k mesiacu 07.2011. Hnuteľné veci boli potrebné na prevádzkovanie kina (interiér kina). Po skončení nájmu nebytových priestorov je nájomca povinný prenajatý nebytový priestor vypratať a k splneniu tejto povinnosti pritom nestačí odstrániť z nich veci nájomcu, prípadne tretej osoby. Vypratanie v sebe zahrňuje tiež ich odovzdanie prenajímateľovi tak, aby k nim mal voľný prístup a mohol s nimi ďalej nakladať. Predmet nájmu Zmluvy č. 98/00699/NZM/600 žalovaný odovzdal žalobcovi dňa 27.04.2012 na základe „Protokolu o odovzdaní a prevzatí K. Ú. na K. N. X M. K.“. Hnuteľné veci, ktoré boli predmetom Nájomnej zmluvy č. 73/2006, odovzdal až dňa 01.04.2012, na základe „ZÁZNAMU“, napriek tomu, že túto povinnosť mal ku skončeniu zmluvy. 31. Nárok na zaplatenie 208,29 eur tak konajúci súd správne právne posúdil v súlade s ustanovením § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, bezdôvodným obohatením je aj plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. K námietke žalovaného, že predmetom žaloby nie je nárok titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko v tomto znení žalobný návrh v časti 208,29 eur nebol uplatnený, odvolací súd uvádza, že aj táto námietka žalovaného je neopodstatnená a dodáva, že občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Sporové strany nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak strana sporu uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. (uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22.09.2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009). 32. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na Dohodu o zrušení zmluvy č. 73/2006 zo dňa 04.05.2012, v ktorej sa žalovaný zaviazal uhradiť alikvotnú časť nájomného za rok 2012 vo výške 208,29 eur. Tento právny úkon odvolací súd vyhodnotil ako uznanie v zmysle cit. ust. zákona. Žalovaný, na ktorého sa uznaním presunulo dôkazné bremeno, v konaní nepreukázal, že by mu záväzok v tejto výške nevznikol. V súvislosti s ukončením predmetnej nájomnej zmluvy, ktorá je obsahom tejto dohody, odvolací súd dodáva, že táto dohoda nemá právne účinky, keďže k zániku nájomnej zmluvy došlo už skôr, a to na základe výpovede žalovaného zo dňa 24.05.2011. 33. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v konaní pred konajúcim súdom preukázal nárok uplatnený žalobou, žaloba bola dôvodná a súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec právne posúdil. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 35. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 36. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 37. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).