Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/448/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314211480 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1314211480.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: V. N., I.. XX.XX.XXXX, Z. B. B. XXX, Z., o zaplatenie 2.032,54 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10. marca 2016, č.k. 19C 460/2015-143, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 2.032,54 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 2032,54 eur od 28.06.2013 do zaplatenia a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 261 ods. 3 písm. d), § 497, § 708 ods. 1, 2, § 710 Obchodného zákonníka, § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy, § 52 ods. 2, 3, § 53, § 54, § 60, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 100 ods. 1 a 2, § 101, § 102, § 107 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy a § 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu rozhodovania a vecne tým, že žalobou uplatnený nárok je premlčaný. 2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovaný uzatvorili dňa 19.04.2005 zmluvu o zriadení účtu a balíku produktov a služieb č. XXXXXXXXX, súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky. Na základe tejto zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronických služieb (Balíka EXTRA) žalovanému, bol v prospech žalovaného zriadený účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Dňa 22.04.2005 bol k zmluve uzatvorený dodatok, v zmysle ktorého zmluvné strany uzatvorili zmluvu o kontokorentnom úvere s dohodnutou výškou úverového rámca 14.000,- Sk, s úrokovou sadzbou 10,65 % ročne a s konečnou splatnosťou úveru dňa 21.04.2006. Ďalším dodatkom k zmluve zo dňa 16.08.2005 zmluvné strany zmenili výšku úverového rámca na 39.000,- Sk s premenlivou úrokovou sadzbou 10,15 % ročne. Dňa 27.06.2013 uzatvoril žalobca ako postupník so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE s prílohou č. 1, na základe ktorej mu bola postúpená pohľadávka uplatnená v tomto konaní. Postúpenú pohľadávku vyčíslenú ku dňu jej postúpenia vo výške 2.250,96 eur špecifikoval žalobca ako rozdiel medzi súčtom debetných operácii (53.968,37 eur) a kreditných operácii (51.717,41 eur) na účte žalovaného, ktorý pozostáva z ním v konaní uplatnenej istiny 2.032,54 eur a z kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 218,42 eur, ktoré si žalobou neuplatnil. Spolu so sumou 2.032,54 eur si žalobca uplatnil aj ročný úrok z omeškania vo výške 8,5 % od 28.06.2013 (teda odo dňa postúpenia pohľadávky) do zaplatenia. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, ktorú zdôvodnil tým, že ešte predtým, ako bola pohľadávka postúpená žalobcovi, došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu k odstúpeniu od zmluvy a zrušeniu jeho účtu s účinnosťou odstúpenia ku dňu 15.08.2011, preto si žalobca mohol svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatniť v dvojročnej premlčacej dobe plynúcej odo dňa účinnosti odstúpenia od zmluvy (t.j. od 15.08.2011 až do 15.08.2013), avšak žalobu o zaplatenie príslušnej sumy 2.032,54 eur s príslušenstvom podal na súd až dňa 15.05.2014, teda po uplynutí premlčacej doby. Žalobca s námietkou premlčania nesúhlasil a zastával názor, že vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci ide o obchodno-záväzkový právny vzťah (absolútny obchod), je potrebné aj napriek tomu, že žalovaný je spotrebiteľom, posudzovať predmetný právny vzťah a otázku premlčania výlučne podľa ustanovení Obchodného zákonníka, podľa ktorého je premlčacia lehota štvorročná, z čoho vyplýva, že žaloba bola na súde podaná včas a nárok bol uplatnený počas plynutia premlčacej doby. Z predloženého odstúpenia od zmluvy zo dňa 12.08.2011, z výpovede žalovaného a zo Všeobecných obchodných podmienok (bodu 10.3) mal súd prvej inštancie za preukázané, že odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému účinne doručené tretím dňom od jeho odoslania, teda 15.08.2011, kedy zároveň nadobudlo účinnosť a došlo k zániku predmetnej zmluvy. 3. Zmluvu o zriadení účtu a balíku produktov a služieb č. XXXXXXXXX, uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 19.04.2005, považoval spolu s dodatkami zo dňa 22.04.2005 a zo dňa 16.08.2005 za zmluvu o úvere s charakterom absolútneho obchodu (§ 261 ods. 3 písm. d/, § 497 Obchodného zákonníka), ktorú zároveň v zmysle ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú a s poukazom na ust. § 2 písm. b) a § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy aj ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné s prihliadnutím na ust. § 879f ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (t.j. § 52 a násl.) a tiež ustanovenia Občianskeho zákonníka o odstúpení od zmluvy a o premlčaní. Potom vychádzajúc zo zistenia, podľa ktorého účinky odstúpenia od zmluvy (t.j. zrušenie zmluvy a účtu žalovaného) nastali dňa 15.08.2011, konštatoval, že právnemu predchodcovi žalobcu vznikol voči žalovanému v dôsledku zrušenia zmluvy v zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý si mohol voči nemu uplatniť počas plynutia dvojročnej premlčacej doby (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorá začala plynúť dňa 16.08.2011 (t.j. deň nasledujúci po účinnom odstúpení od zmluvy) a uplynula dňa 15.08.2013. Nakoľko však žalobca, ako právny nástupca spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., podal žalobu na súd až dňa 15.05.2014, dospel k záveru, že žalobca uplatnil svoj nárok na súde po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, teda oneskorene, preto žalovaným vznesenú námietku premlčania vyhodnotil ako dôvodnú a žalobu žalobcu v celom rozsahu z tohto dôvodu zamietol. 4. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý síce bol v konaní v celom rozsahu úspešný, náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že si trovy konania v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil a v konaní mu žiadne trovy nevznikli. 5. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobca včas odvolanie a žiadal ho zmeniť a jeho žalobe vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Tvrdil, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Zdôraznil, že úverová zmluva bola uzavretá dňa 19.04.2005, keď v tomto období až do 31.12.2007 sa vzťahovali ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka, pričom daná zmluva bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka. Mal za to, že novelizovaným ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú vzťahy a nároky vzniknuté pred 01.01.2008, čo podľa neho znamená, že ak bola pred 01.01.2008 uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, nie je možné jeho práva a povinnosti posudzovať podľa ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka, ale podľa Obchodného zákonníka a to aj v otázke premlčania a odstúpenia od zmluvy. V tomto smere poukázal na niektoré rozhodnutia podporujúce jeho argumentáciu (Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo 9/2014 zo dňa 24.03.2015, 2MCdo 3/2011 zo dňa 28.04.2011, 6MCdo 4/2012 zo dňa 27.03.2013 a rozhodnutia niektorých krajských súdov). Ďalej uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odlišným stanoviskom sudkyne V.. W. O. k väčšinovému rozhodnutiu senátu v rámci rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/ 143/2015-105, ktoré predložil súčasne s odvolaním. V závere odvolania citoval ust. § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka (o odstúpení od zmluvy), podľa ktorého zaniká zmluva a všetky práva a povinnosti strán vyplývajúce zo zmluvy s účinkami ex nunc (od teraz) a vyslovil názor, že súd prvej inštancie mal v danom prípade pri posudzovaní odstúpenia od zmluvy vychádzať z tohto ustanovenia a podľa Obchodného zákonníka posúdiť aj plynutie premlčacej lehoty, ktorá je štvorročná a začala plynúť odo dňa účinnosti odstúpenia od zmluvy (15.08.2011). Preto nárok, ktorý uplatnil v žalobe podanej na súd dňa 15.05.2014, nemožno podľa jeho názoru považovať za premlčaný. 6. Žalovaný odvolanie nepodal a vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Odvolanie žalobcu považoval za účelové a v celom rozsahu sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že žalobca mohol svoje tvrdenia obhájiť osobne na pojednávaniach, čo však neurobil, nakoľko ani napriek výzve súdu sa jednotlivých pojednávaní nezúčastňoval, čím zároveň bránil včasnému rozhodnutiu vo veci a konal v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, uvedených už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré zopakoval. 7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného, ktoré mu bolo doručené dňa 23.09.2016, nevyjadril. 8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 9. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 10. V zmysle prechodného ustanovenia § 470 C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a s prihliadnutím na skutočnosť, že žaloba žalobcu, o ktorej bolo napadnutým rozsudkom rozhodnuté, samotný napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, jeho poučenie o odvolaní, ako i odvolanie žalobcu, spadajú pod režim procesných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, posudzoval odvolací súd napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa v čase konania a rozhodnutia účinných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a rozhodol podľa aktuálnej právnej úpravy, teda Civilného sporového poriadku. 11. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu o zaplatenie 2.032,54 eur s príslušenstvom pre premlčanie žalovaného nároku prihliadnuc na žalovaným vznesenú námietku premlčania zamietol, a v podrobnostiach na ne poukazuje. Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje, a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a na odvolacie námietky žalobcu uvádza nasledovné. 13. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom pre posúdenie opodstatnenosti žaloby, výsledky dokazovania správne zhodnotil a správne aplikoval na daný vzťah aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o odstúpení od zmluvy, o bezdôvodnom obohatení a o premlčaní. Vo veci vyvodil správny skutkový i právny záver o charaktere daného zmluvného vzťahu ako vzťahu spotrebiteľského, a uplatnený nárok správne vyhodnotil ako premlčaný. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite a podrobne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.), vysporiadal s podstatnými tvrdeniami strán sporu prednesenými v konaní, a odvolací súd sa s jeho právnymi závermi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Odôvodnenie napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce, preto si ani nežiada doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko by došlo len k opakovaniu skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie. V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o premlčaní nároku uplatneného žalobou, ktorý je nárokom vyplývajúcim zo zmluvy spotrebiteľskej, a na premlčanie ktorého je bez ohľadu na uplatnenie námietky premlčania žalovanou stranou, potrebné prihliadať ex offo (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení novely č. 102/2014 Z.z. účinnej od 01.05.2014 v spojení so Stanoviskom Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave prijatým na jeho rokovaní dňa 05.02.2015, podľa ktorého sa ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinné od 01.05.2014 aplikuje aj na konania začaté pred jeho účinnosťou, t.j. pred 01.05.2014). Z uvedených dôvodov sa odvolací súd vyjadruje len k odvolacím námietkam žalobcu. 14. Odvolací súd sa tak nestotožnil s námietkou žalobcu o tom, že vzhľadom na uzatvorenie zmluvy v roku 2005 a so zreteľom na to, že ju treba charakterizovať ako absolútny obchod, je potrebné pri jej posudzovaní aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka o odstúpení od zmluvy a o premlčaní. Nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, na odstúpenie od zmluvy a premlčanie z neho vyplývajúceho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu strán sporu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto právne posúdenie je už v aplikačnej praxi súdov ustálené a odobril ho aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením ustanovení Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený Obchodným zákonníkom nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. Odvolací súd preto nemal dôvod sa od vysloveného právneho názoru odchýliť. Napokon novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy práva obchodného. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, odstúpenia od zmluvy, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. I keď je toto ustanovenie účinné od 01.05.2014, predstavuje výkladový status, ktorého cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj dovtedy platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. Aj Najvyšší súd SR zaujal vo svojej aktuálnej rozhodovacej praxi názor, že ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy práva obchodného, sa od jeho účinnosti (01.05.2014) vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (napr. 3MCdo 14/2014 zo dňa 21.4.2015, 2MCdo 2/2015 zo dňa 29.2.2016). Odvolací súd sa s uvedeným právnym názorom stotožnil. 15. Odvolací súd považuje v tejto súvislosti za potrebné poukázať na to, že podľa Občianskeho zákonníka sa momentom odstúpenia od zmluvy zmluva zrušuje s účinkami od začiatku - ex tunc (ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čím zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy, a vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva, pričom účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť poskytnuté plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie potom na vec správne aplikoval ust. § 48 ods. 1 a 2, § 457 Občianskeho zákonníka a vyvodil aj správny záver, že odstúpením žalobcu od úverovej zmluvy zo dňa 19.04.2005 v spojení s jej dodatkami sa táto zmluva spolu s dodatkami od začiatku zrušila, a preto boli účastníci zmluvy povinní vrátiť si všetko, čo podľa nej dostali, a to podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia. 16. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie vyhodnotil, že žalobca mohol svoj nárok na zaplatenie sumy 2.032,54 eur (predstavujúcej rozdiel medzi kreditnými a debetnými operáciami na účte žalovaného, realizovaných na základe zmluvy zo dňa 19.04.2005 a jej dodatkov) spolu s príslušenstvom uplatňovať proti žalovanému len v intenciách ust. § 457 Občianskeho zákonníka, teda ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zrušenej zmluvy. Právny predchodca žalobcu od úverovej zmluvy zo dňa 19.04.2005 účinne odstúpil dňom 15.08.2011, ktorým bola predmetná zmluva účinne zrušená od počiatku, o čom mal právny predchodca žalobcu nepochybne vedomosť, keďže sám od zmluvy odstúpil, a uvedeným dňom tiež nepochybne zistil, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá je podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka dvojročná, začala plynúť odo dňa, kedy sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia mohlo vykonať po prvý raz, teda 16.08.2011, v deň nasledujúci po zrušení zmluvy. Preto ak žalobca podal žalobu na súd dňa 15.05.2014, urobil tak po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, nakoľko táto uplynula dňa 15.08.2013. S týmto záverom súdu prvej inštancie, ktorý viedol k zamietnutiu žaloby, sa odvolací súd stotožnil. 17. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Žalovanému, plne úspešnému v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).