Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/60/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314213338 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1314213338.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: L. V., XXX XX L. Š. Č.. XXX, zast.: JUDr. Marta Heidingerová, advokátka, Vysoká 32, 811 06 Bratislava proti žalovanému: BiPoly projekt development and services s.r.o., Bárdošova 2/A/3966, 831 01 Bratislava, IČO: 44 723 318, zast.: Advokátska kancelária Patassy, s.r.o., Trenčianska 47, 821 08 Bratislava, IČO: 36 806 412 o zaplatenie sumy 3.480 eur s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 24Cb 153/2014-79 zo dňa 6.10.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 24Cb 153/2014-79 zo dňa 6.10.2015 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Súčasne uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 14.10.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.480 eur s úrokmi z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 2.760 eur od 16.11.2012 do zaplatenia a zo sumy 720 eur od 16.12.2012 do zaplatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 4.7.2012 uzavrel so žalovaným zmluvu o spolupráci, na základe ktorej sa ako dodávateľ zaviazal žalovanému ako odberateľovi poskytovať murárske stavebné práce, pričom cena za jednotlivé služby žalobcu mala byť určená na základe písomnej, prípadne ústne dohodnutej objednávky. Na základe písomných objednávok žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 06/2012 zo dňa 12.11.2012 na sumu 2.760 eur, splatnú dňa 15.11.2012 a faktúru č. 07/2012 zo dňa 1.12.2012 na sumu 1.050 eur, splatnú dňa 12.12.2012, z ktorej je neuhradená suma 720 eur. Žalovaný nezaplatil cenu dodaných služieb vo výške 3.480 eur ani po výzve žalobcu na splnenie záväzku zo dňa 25.2.2013. 3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný si v zmysle zmluvy o spolupráci objednal u žalobcu stavebné práce s termínom začatia prác v mesiaci júl 2012 a predbežným termínom skončenia prác v decembri 2012 s cenou za vykonané služby vo výške 12 eur/hod. alebo podľa dohody strán. Z faktúr vyplynulo, že žalobca nimi fakturoval žalovanému čiastku vo výške 720 eur s uvedením: „Murárske práce HPP; faktúra za november“ a čiastku vo výške 2.760 eur s uvedením: „Murárske práce HPP“, bez bližšieho určenia obdobia, za ktoré má žalovaný plniť. Na základe takto zisteného skutkového stavu prvoinštančný súd uviedol, že žalobe nebolo možné vyhovieť, pretože žalobca svoje tvrdenia v žalobe obmedzil iba na to, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o spolupráci, pričom neuviedol, aké murárske práce alebo služby pre žalobcu vykonal, v akom rozsahu a trvaní. Konajúci ďalej konštatoval, že z dôkazov predložených žalobcom taktiež nevyplynuli žiadne konkrétne skutočnosti. Vo faktúre č. 06/2012 žalobca iba uviedol, že účtuje „murárske práce HPP“ a vo faktúre č. 07/2012 okrem všeobecného označenia „murárske práce HPP“ uviedol len mesiac vykonania. O tom, že by v novembri 2012 alebo v inom čase žalobca vôbec niečo urobil pre žalovaného, nesvedčil žiadny dôkaz. Žalobca neuviedol, ani nepreukázal, že boli splnené podmienky pre vyplatenie faktúr, t.j. nepreukázal, aké práce pre žalovaného vykonal, kedy tieto práce vykonal (s prípadným označením počtu hodín podľa objednávky), ani v akom rozsahu boli vykonané. Faktúry neobsahujú preberací protokol vykonaných prác, ani žalobcom potvrdený súpis vykonaných prác v súlade so zmluvou. Podľa konštatovania súdu prvej inštancie žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal skutočnosti, na základe ktorých mu mal vzniknúť nárok na zaplatenie fakturovanej sumy. Z týchto dôvodov prvoinštančný súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.6.2016). 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že prvoinštančný súd pojednával napriek doručenému písomnému ospravedlneniu z dôvodu, že právny zástupca žalobcu je práceneschopný a žalobca sa dlhodobo zdržiava a pracuje mimo trvalého bydliska, pričom žalobca trval na osobnej účasti jeho právneho zástupcu na pojednávaní. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nemal bez účasti právneho zástupcu, ako aj samotného žalobcu vo veci konať, pričom jeho konaním prišlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Z uvedených dôvodov žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovie, resp. napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti súdu na nové konanie. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 15.2.2016 uviedol, že sa nestotožňuje s námietkou právneho zástupcu žalobcu, že konaním súdu prišlo k porušeniu práv žalobcu na spravodlivý súdny proces. Uviedol, že právny zástupca žalobcu síce z dôvodu dočasnej práceneschopnosti zaslal súdu písomné ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní konanom dňa 6.10.2015 a požiadal o odročenie pojednávania, avšak svoju dočasnú práceneschopnosť žiadnym spôsobom nepreukázal tak, ako to predpokladal § 119 ods. 3 O.s.p. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že právny zástupca žalobcu na jednej strane vyčítal súdu porušenia práv jeho klienta na spravodlivý súdny proces, na druhej strane pre priebeh samotného procesu nevykonal vôbec žiadny úkon a nebol schopný v priebehu roku do spisu založiť čitateľné faktúry tak, ako ho súd vyzval na pojednávaní konanom dňa 7.11.2014. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil. 6. Žalobca v rámci svojej písomnej repliky zo dňa 14.10.2016 uviedol, že tvrdenia žalovaného uvedené vo vyjadrení sú nepravdivé, nakoľko pojednávania sa právny zástupca žalobcu nezúčastnil z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti, ktorú skutočnosť aj písomne oznámil konajúcemu súdu dňa 6.10.2015. Ďalej uviedol, že súdu predložil potvrdenie o práceneschopnosti, z ktorej jednoznačne vyplýva, že už pred týmto pojednávaním bol právny zástupca žalobcu práceneschopný a v uvedený deň 6.10.2015 bol na neodkladnom vyšetrení, a preto svoje potvrdenie o práceneschopnosti predložil súdu dodatočne, v čo najkratšom čase. K meritu veci žalobca uviedol, že faktúry boli v takejto forme predkladané žalovanému na základe ústneho dohovoru, s čím žalovaný súhlasil a nikdy v minulosti nemal voči takejto forme fakturácie žiadne námietky a tieto faktúry žalobcovi riadne uhrádzal, čo vyplýva aj z výpisov z účtu žalobcu. Obdobnú formu fakturácie používali aj ostatní pracovníci, ktorí pracovali u žalovaného na rôznych stavbách, kde túto skutočnosť aj potvrdili pri výsluchoch pred Okresným súdom Bratislava III v inej veci. 7. Žalovaný v písomnom stanovisku zo dňa 2.11.2016 uviedol, že v zmysle potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti právneho zástupcu žalobcu bol tento práceneschopný od 10.12.2014, pričom napriek deklarovanej práceneschopnosti od 10.12.2014 sa právny zástupca žalobcu zúčastnil v inej veci jednotlivých pojednávaní na Okresnom súde Bratislava III, a to v dňoch 10.12.2014, 2.2.2015 a 1.4.2015. K tvrdeniu žalobcu ohľadom vystavovania faktúr žalovaný uviedol, že všetky tieto skutočnosti žalobca mohol a mal uviesť v konaní pred Okresným súdom Bratislava III, kde by sa preukázala alebo vyvrátila pravdivosť týchto tvrdení, avšak z dôvodu pasivity žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie k tomuto nedošlo. 8. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 11. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že mu postupom súdu prvej inštancie bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď neakceptoval jeho žiadosť o odročenie pojednávania konaného dňa 6.10.2015 a vec prejednal a rozhodol. 12. Svoju neúčasť, ako aj neúčasť žalobcu na pojednávaní nariadenom na deň 6.10.2015, na ktorom prvoinštančný súd vo veci rozhodol, ospravedlnil písomným podaním zo dňa 5.10.2015, doručeným konajúcemu súdu dňa 6.10.2015 právny zástupca žalobcu. Ako dôvod ospravedlnenia uviedol, že je práceneschopný a žalobca sa nachádza pracovne mimo územia SR. 13. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom ospravedlnenia dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné odročiť pojednávanie, a to pre absenciu podmienok § 119 O.s.p. (účinného do 30.6.2016). Odvolací súd z obsahu predloženého spisu zistil, že právny zástupca žalobcu si predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 6.10.2015 prevzal riadne dňa 4.6.2015. Už v tom čase, konkrétne od 10.12.2014 mal vystavené potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti, pričom toto potvrdenie nepriložil k vyššie uvedenému ospravedlneniu. Súčasne nebola predložená ani lekárska správa vyžadovaná § 119 ods. 3 O.s.p. (účinného do 30.6.2016) a tiež doklad o práci žalobcu mimo územia SR. 14. Dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania posudzoval súd predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej účastník vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. (účinného do 30.6.2016); pokiaľ uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti účastníka hodnoverne preukázaná, zostáva jeho žiadosť iba v rovine nepodložených tvrdení. Dôležitý dôvod v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. (účinného do 30.6.2016) mohol byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá bola vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca každému účastníkovi občianskeho súdneho konania za rovnakých okolností účasť na súdnom pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca účastníkovi prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca účastníkovi uskutočniť kroky vedúce k jeho účasti na pojednávaní), obdobne napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 181/2008. 15. V danom prípade mohol súd prvej inštancie dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania posudzovať len z aspektu tých skutočností, ktoré boli uvedené v žiadosti, ktorá však neobsahovala doklad preukazujúci náhle zhoršenie zdravotného stavu právneho zástupcu žalobcu, ktorý mu zamedzil účasť na pojednávaní; právny zástupca žalobcu hodnoverným spôsobom nepreukázal tvrdený dôvod, pre ktorý ospravedlňoval svoju neúčasť na pojednávaní, preto súd nemohol posúdiť dôvodnosť tvrdenej prekážky z hľadiska jej nepredvídateľnosti (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľnosti (neumožňujúca účastníkovi prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhlosti (vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca účastníkovi uskutočniť kroky vedúce k jeho účasti na pojednávaní). Z uvedeného dôvodu postup prvoinštančného súdu, ktorý vec prejednal bez prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu zodpovedal § 101 ods. 2 O.s.p. (účinného do 30.6.2016). 16. Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, ktoré je zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že súd nemôže konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. (účinného do 30.6.2016) umožňovalo vec prejednať v neprítomnosti účastníka, ktorý aj keď bol riadne predvolaný, nedostavil sa na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Z tohto predpokladu vychádzalo aj ustanovenie § 119 O.s.p. (účinného do 30.6.2016), v zmysle ktorého pojednávanie sa mohlo odročiť len z dôležitých dôvodov. Právo na súdnu ochranu a prejednanie veci v primeranej lehote vyjadrené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru rovnako a bez výhrad platí pre všetkých účastníkov konania. Žiadny z účastníkov konania vystupujúci na konkrétnej procesnej strane preto nemôže byť nedôvodne zaťažovaný neprítomnosťou druhej procesnej strany. V prípade neodôvodnenej (nepreukázanej) neúčasti na pojednávaní je povinnosťou súdu vo veci konať aj bez účasti niektorého z účastníkov konania. 17. Preskúmaním postupu súdu prvej inštancie je nutné konštatovať, že tento sa nepriečil Občianskemu súdnemu poriadku, a preto prvoinštančný súd nemohol žalobcovi odňať možnosť konať pred súdom, keď žalobca svojou neprítomnosťou sám zapríčinil, že nemohol realizovať svoje procesné práva v zmysle § 118 ods. 4, resp. § 123 O.s.p. (účinného do 30.6.2016). 18. Keďže odvolací súd je rozsahom a odvolacími dôvodmi viazaný (§ 379 - 380 CSP) a žalovaný v odvolaní žiadne ďalšie skutočnosti nenamietal, nemohol byť napadnutý rozsudok podrobený preskúmavaniu z iných dôvodov. 19. S poukazom na uvedené skutočnosti považoval odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 21. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).