Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/164/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314216253 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1314216253.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobkyne: J. X., H. N. XXX, H. N., zastúpenej POHOVEJ & PARTNERS, s.r.o., Námestie Slobody 10, Bratislava, proti žalovanému: JUDr. S. K., I. X, D., zastúpenému AKAK s. r. o., Slowackého 56, Bratislava, o zaplatenie 143.387,65 eura, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 16C/2/2014-312, zo dňa 24.3.2017, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil. Žalobkyni uložil povinnosť v plnom rozsahu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške, o ktorej rozhodne po právoplatnosti napadnutého uznesenia, samostatným uznesením. V odôvodnení uviedol, že žalobou z 9.7.2014 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 143.387,65 eura z titulu náhrady škody. 2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa neskôr, než sa začalo pojednávanie, vzala svoju žalobu v celom rozsahu späť a to bez uvedenia dôvodu. Následne súd prvej inštancie vyzval žalovaného, aby vyjadril svoj súhlas, resp. nesúhlas so späťvzatím žaloby, pričom ten vo svojom podaní z 20.2.2017 uviedol, že so späťvzatím žaloby súhlasí a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania s odôvodnením, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku konania žalobcu. 3. Súd prvej inštancie podľa § 145 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 C.s.p. konanie zastavil a to vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný so späťvzatím žaloby, ku ktorej došlo neskôr, než sa začalo pojednávanie, súhlasil. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s princípom procesného zavinenia zastavenia konania uvedeného v § 256 ods. 1 C.s.p., keďže k zastaveniu konania došlo v dôsledku dispozičného úkonu žalobkyne, ktorým vzala žalobu celkom späť bez uvedenia dôvodu, na základe čoho došlo k zastaveniu konania jej zavinením. Dodal, že žalovanému ako protistrane vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak nakoľko žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, podľa § 256 ods. 1 C.s.p. mu náhradu trov konania nepriznal. 4. Proti uzneseniu v časti náhrady trov konania podala žalobkyňa odvolanie a žiadala uznesenie v napadnutej časti zmeniť a žiadnej zo strán nepriznať náhradu trov konania. Žiadala, aby odvolací súd prihliadol na jej nepriaznivú majetkovú situáciu, ktorá jej neumožňuje uhradiť trovy konania žalovanému. Je slobodná, nezamestnaná, jej jediným príjmom sú rodinné prídavky na jej maloletého syna vo výške 23 eur. Býva v rodinnom dome, ktorého vlastníkom je p. S. a jej mesačné výdavky súvisiace s bývaním predstavujú 60 eur. Je oprávnená užívať motorové vozidlo zn. Kia ceed, nemá žiadne úspory a nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, či hnuteľné veci väčšej hodnoty a sama sa stará o maloletého syna N.. Tieto skutočnosti dokazuje uznesenie č.k. 45C/213/2014-199, zo dňa 13.1.2015, ktorým ju súd prvej inštancie oslobodil od súdnych poplatkov. Dala na zváženie uvedené dôvody, ktoré podľa jej názoru spĺňajú podmienky osobitného zreteľa, vzhľadom na jej nepriaznivý finančný a sociálny stav a jej maloletého syna N.. Bola toho názoru, že ak by bola právoplatne zaviazaná na náhradu trov konania, privodilo by ju to do stavu hmotnej núdze a do ešte väčšej finančnej krízy v ktorej sa momentálne nachádza. 5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že uznesenie, ktorým žalobkyni súd prvej inštancie priznal oslobodenie od súdnych poplatkov je datované ešte k 13.1.2015. Majetkové pomery žalobkyne sa mohli medzičasom zmeniť, keďže od predmetného uznesenia uplynuli už viac ako dva roky. Žalobkyňa svoje majetkové pomery v odvolaní nijako nepreukázala, nepripojila ani neoznačila žiadne listinné dôkazy, ktoré by potvrdzovali jej aktuálnu zlú finančnú situáciu, odvolala sa iba na uznesenie o oslobodení súdnych poplatkov. Mal za to, že žalobkyňa v súlade s § 365 ods. 3 C.s.p. nepredložila do uplynutia lehoty na podanie odvolania žiadne relevantné dôkazy, ktorými by preukázala odvolací dôvod uvedený v odvolaní z 28.4.2017. Ďalej podotkol, že žalobkyňa pred a ani počas celého priebehu konania nevyvinula žiadnu snahu vyporiadať vec mimosúdne, dohodnúť sa na riešení vzniknutého sporu, čím by trovy konania vôbec nemuseli vzniknúť. Mal za to, že žalobkyňa svojim konaním sama zavinila vznik trov konania, ktoré by inak vôbec nemuseli vzniknúť. Žalobkyňa bola zastúpená advokátskou kanceláriou, mala teda vedieť, že v prípade nedôvodnej žaloby a následného neúspechu v konaní, prípadne späťvzatí žaloby, môže byť zaviazaná nahradiť trovy konania protistrane. Tiež poukázal na konania žalobkyne, ktorá proti žalovanému opakovane podala nedôvodnú žalobu a následne zapríčinila zastavenie konania, keďže už v minulosti viedla proti žalovanému spor, v ktorom rovnako vzala žalobu späť a v následnom odvolacom konaní ju odvolací súd zaviazal trovy konania uhradiť. Napokon argumentoval tým, že zlú finančnú situáciu žalobkyne nepovažuje za dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by bol dostačujúci na také rozhodnutie, na základe ktorého by musel sám znášať vzniknuté trovy konania, napriek tomu, že zastavenie konania nezavinil. To, že zaplatením trov konania by bola žalobkyňa privedená „do stavu núdze a ešte väčšej finančnej krízy“ nemôže byť na jeho ťarchu, ktorý finančnú krízu žalobkyne nezapríčinil. Na podporu uvedeného poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 31.7.2008, sp. zn. IV. ÚS 147/08, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.1.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2011). 5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 6. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 7. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 8. Na ozrejmenie právnej stránky veci odvolací súd uvádza, že zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené. K zastaveniu konania môže dôjsť napríklad späťvzatím žaloby (§ 145 C.s.p.), z dôvodu neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania (§ 161 ods. 2 C.s.p.), z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť (§ 161 ods. 3 C.s.p.). S poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa vzala v priebehu konania žalobu späť (č.l. 302), s čím žalovaný súhlasil, bol jednoznačne odôvodnený záver, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, čo ostatne medzi stranami ani nebolo sporné; spornou ostala otázka, či v prejednávanej veci existujú okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré výnimočne oprávňujú súd nepriznať trovy konania v zmysle § 257 C.s.p. 9. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že aplikácia § 257 C.s.p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania (tak ako je tomu v prejednávanej veci), avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadnuť na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.3.2011, sp. zn. 3 Sži/2/2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.11.2011, sp. zn. 3 M Cdo 19/2010). 10. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by dôvodne viedli k záveru o aplikácií § 257 C.s.p. a nepriznaní trov konania žalovanému; ničím nepodložené tvrdenia žalobkyne takémuto záveru nesvedčia. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že je nezamestnaná, jej jediným príjmom sú rodinné prídavky na jej maloletého syna 23 eur, nemá žiadne úspory, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, či hnuteľné veci väčšej hodnoty, mala tieto skutočnosti podporiť príslušnými dôkazmi. Hodno pripomenúť, že úlohou odvolacieho súdu nie je suplovať procesnú aktivitu strán sporu pri produkovaní dôkazov; táto povinnosť zaťažuje strany sporu a je na nich, aby na podporu svojich odvolacích dôvodov vymedzených odvolaním uviedli príslušné dôkazy (či už s poukazom na obsah súdneho spisu, resp. ako novoty v zmysle § 366 C.s.p.). Nesplnenie si uvedenej povinnosti spravidla vedie k ich procesnému neúspechu v odvolacom konaní. Preto vzhľadom na to, že žalobkyňa neuniesla bremeno dôkazu o jej zlej finančnej situácií, neuviedla žiadne dôkazy, ktoré by svedčali tomu, že v prejednávanej veci existujú okolnosti hodné osobitného zreteľa, nemohol odvolací súd aplikovať § 257 C.s.p. a trovy konania žalovanému nepriznať, nakoľko na takéto rozhodnutie nemal žiaden skutkový podklad. Na uvedenom závere nič nemení ani oslobodenie žalobkyne od platenia súdnych poplatkov (uznesením č.k. 45C/213/2014-199, zo dňa 13.1.2015); táto skutočnosť nevedie automaticky k záveru o potrebe aplikácie § 257 C.s.p., pretože oslobodenie od súdnych poplatkov nemá priamy súvis s povinnosťou hradiť trovy konania (obdobne nález Ústavného súdu SR zo dňa 31.7.2008, sp. zn. IV. ÚS 147/08 <http://merit.slv.cz/IV.US147/08>-28). V tejto súvislosti tiež žalovaný dôvodne podotkol, že od predmetného uznesenia o oslobodení od súdnych poplatkov uplynuli viac ako 2 roky, pričom za uvedený čas sa majetkové pomery žalobkyne mohli zmeniť, čo však odvolací súd nemohol posúdiť, pretože žalobkyňa si nesplnila bremeno dôkazu o jej nepriaznivej finančnej situácii. 11. Skutočnosti uvádzané žalobkyňou v odvolaní preto neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti, na ktorých založil svoje rozhodnutie o priznaní trov konania žalovanému; súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne a náhradu trov konania priznal žalovanému, keď mal za to, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, a správne tiež nevzhliadol žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 C.s.p., ktoré by viedli k opačnému záveru. Odvolací súd na uvedenom základe uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. 13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).