Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/302/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314216738 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1314216738.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti o vtedy maloleté dieťa: A. N., nar. XX.XX.XXXX a maloleté deti: N. N., nar. XX.XX.XXXX a V. N., nar. XX.XX.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí Krátka 1, Senec, deti rodičov: matka - Y.. V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, Z. J., zastúpená JUDr. Jurajom Mravčákom, advokátom so sídlom Šoltésovej 12, Bratislava, IČO: 36 861 243, a otec - E. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.. L. XXX/XX, H. V., o zmenu návrhu matky na zvýšenie výživného, priznanie výživného spätne a zaplatenie omeškanej splátky a vzájomnom návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 51P/285/2014-161 zo dňa 30.10.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 51P/285/2014-220 zo dňa 20.03.2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zamietol návrh matky na zvýšenie výživného na vtedy maloletú A., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne, na maloletú N., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne a na maloletú V., zo sumy XX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne od 01.09.2013 a vylúčil na samostatné konanie vzájomný návrh otca na zníženie výživného na vtedy maloletú A., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy XXX eur mesačne na sumu XX eur mesačne, na maloletú N., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XX eur mesačne na sumu XX eur mesačne a na maloletú V., zo sumy XX eur mesačne na sumu XX eur mesačne v spojení so znížením výživného na plnoleté dieťa Y. N., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XXX eur na sumu XX eur mesačne. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 163 ods. 2 O.s.p., § 62 ods. 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 , § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, § 1, § 2 Zák.č. 601/2003 Zb. o životnom minime. Súd prvej inštancie mal preukázanú zmenu pomerov na strane maloletých detí nárastom ich odôvodnených potrieb z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba šesť rokov. Mal za to, že k nárastu potrieb maloletých detí však nemôže byť zaviazaný výlučne otec ako rodič, ktorému deti neboli zverené do osobnej starostlivosti. Konštatoval, že matka si v čase pôvodnej úpravy výživného plnila svoju vyživovaciu povinnosť k deťom aj výkonom ich osobnej starostlivosti, keďže deti boli vo veku od X do XX rokov. Vzhľadom na rast deti a ich pribúdajúci vek, starostlivosť o XX ročnú A. realizuje len v minimálnej miere, rovnako menej je potreba venovať pozornosť aj XX ročnej N.. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane rodičov mal súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania preukázané, že u otca nedošlo k výraznej zmene pomerov od poslednej úpravy výživného, resp. k nárastu hnuteľného, či nehnuteľného majetku. Konštatoval, že otec zdedil v roku 2013 podiel rodinného domu 1/8 k celku, v ktorom býva jeho rodič, nenastala preto u neho tak zásadná a podstatná zmena. Rodinný dom nie je v nájme tretej osoby, čo by objektívne bolo možné považovať za možný peňažný výnos, ktorého sa otec dobrovoľne vzdal a na jeho výšku by bolo možné v konečnom rozhodnutí prihliadať. Právne významnú skutočnosť vo vzťahu k dôvodnosti alebo nedôvodnosti znižovania majetku otca bude posudzovať pri rozhodovaní o vzájomnom návrhu otca na zníženie výživného. Súd prvej inštancie mal preukázané, že na strane matky nedošlo ku zmene majetkových pomerov, nakoľko matka sa zaťažila finančným úverom, ktorý reálne nezodpovedá jej súčasným zárobkovým pomerov, aj napriek tomu, že z predaja rodinného domu v k.ú. W. po rozvode manželstva disponovala peňažnou sumou cca XX.XXX eur a od otca sumou XX.XXX eur, pričom kúpna cena rodinného domu, v ktorom býva s deťmi, bola zmluvne dojednaná na sumu XXX.XXX eur. Podľa názoru súdu prvej inštancie matka nehospodárne aj za cenu vlastného ochudobnenia nakladá z peňažným zostatkom tým, že bezdôvodne a bez akéhokoľvek právne významného minimálneho finančného zhodnocovania uložením na bežný účet, prípadne viazaným vkladom s predpokladom jeho vyššieho zhodnotenia. Mal za to, že na strane matky neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý si matka znižuje svoj príjem z výkonu práce v riadnom pracovnom štátnozamestnaneckom pomere tým, že ako živnostník nedosahuje z podnikania príjem, ktorý by mohla dosiahnuť ako zamestnanec. Súd prvej inštancie pri uplatnení návrhu na priznanie výživného spätne od 01.09.2013 dospel k záveru, že matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne. Zároveň prihliadal na majetkové pomery rodičov. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. 3. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výživného podala odvolanie matka maloletých detí prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a vyhovieť jej návrhu alternatívne zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátiť vec na ďalšie konanie z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázala na to, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba šesť a pol roka a objektívne narástli potreby maloletých detí, čo považovala za dôvod pre zvýšenie výživného. Poukázala na zmenu majetkových pomerov otca, nadobudnutím nehnuteľného majetku do jeho vlastníctva titulom dedenia. Nesúhlasila s konštatovaním súdu, že otec dosahoval príjem XXX eur mesačne s poukazom na jeho výpoveď, v ktorej uviedol, že jeho priemerný mesačný príjem činí cca XXX eur. Dala do pozornosti potrebu prihliadať na zmenu na strane otca, ktorou je zánik jeho vyživovacej povinnosti k Y. N., čo vyplýva z predloženej pracovnej zmluvy zo strany Y. N., ktorú uzavrela v druhej polovici roku 2015 a ktorou preukazovala schopnosť sama sa živiť. Za sporné považovala aj otcom poskytované finančné alebo vecné plnenia maloletým. Za bezvýznamné vyhodnotila otcom prezentované, ale nepreukázané finančné príspevky voči jeho matke s poukazom na prednosť výživného na maloleté deti na zabezpečenie ich odôvodnených potrieb. Mala za to, že aj pri príjme otca vo výške XXX eur mesačne objektívne existuje možnosť zvýšiť výživné na maloleté deti tak by sa otec nedostal v súvislosti s uspokojovaním svojich potrieb pod hranicu životného minima. Poukázala na potrebu posudzovania reálnych možností otca, ktorý vykonáva prácu v profesii stavbyvedúci a žiadne okolnosti mu nebránia zamestnať sa mimo miesta jeho bydliska, keďže jeho výkon činnosti nie je v praxi spojený s konkrétnym územným obmedzením. Poukázala na to, že z verejných štatistických údajov vyplýva, že priemerný mesačný príjem stavbyvedúceho je na území Slovenskej republiky vo výške X.XXX eur, v prípade Bratislavy dosahuje X.XXX eur mesačne. Za významnú pre posúdenie zvýšenia výživného považovala skutočnosť, že otec vykonáva práce napriek dlhodobým praktickým skúsenostiam na svoje pomery s nižším príjmom. Namietala, že súd prvej inštancie nedostatočne posúdil výkon jej osobnej starostlivosti o maloleté deti. Za nesprávne považovala vyhodnotenie jej praxe. Uviedla, že pri hodnotení jej pracovnej spôsobilosti v súvislosti s potencionálnym vyšším príjmom je potrebné zohľadniť skutočnosť, že v profesii pedagóg nepracuje dlhšie časové obdobie, nakoľko v minulosti pracovala síce v školskom zariadení, ale na pozícii kuchárky. Nesúhlasila s konštatovaním súdu prvej inštancie, že nehospodárne nakladá s finančnými prostriedkami aj za cenu vlastného ochudobnenia. Dala do pozornosti, že v konaní preukázala, že finančné prostriedky používa na chod domácnosti, splácanie úveru, ako aj úhradu všetkých odôvodnených potrieb maloletých detí. Hotovostnú finančnú rezervu, ktorú si vytvorila pri usporadúvaní bytových pomerov svojich maloletých detí, a Y., sčasti použila na úhradu nákladov so zariaďovaním rodinného domu, v ktorom v súčasnosti býva aj s deťmi a do budúcna plánuje použiť aj na „štart do života “ pre deti po dosiahnutí dospelosti. Za nesprávne považovala vyhodnotenie jej nákladov na bývanie, keďže jednotlivé sumy boli počítané na päť osôb a nie na jednu osobu. Nesúhlasila s posúdením jej nároku na priznanie výživného spätného od 01.09.2013 z dôvodu, že vzhľadom na stresovú situáciu spôsobenú sťahovaním sa s deťmi z I. do Bratislavy, ako aj následného sťahovania sa v rámci okolia Bratislavy, nebola schopná zabezpečiť podanie návrhu na zvýšenie výživného. Dôvodom nutnosti sťahovania bolo predovšetkým neustále prenasledovanie otcom detí a faktické atakovanie podnetmi otca na orgánom kurately a orgány činné v trestnom konaní, ktoré boli vyhodnotené ako neopodstatnené. Namietala nesprávnosť výroku napadnutého rozsudku, keď súd prvej inštancie argumentujúc zásadou hospodárnosti, vylúčil vzájomný návrh otca na zníženie výživného na samostatné konanie. Vyslovila názor, že na takýto procesný postup neboli splnené predpoklady, t.j. zásada hospodárnosti a rýchlosti konania. Takýto procesný postup považovala za neštandardný, keďže ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté deti, naviac, ak z vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie sú dostatočne vykonané dôkazy na rozhodnutie o oboch nárokoch. 4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na vylúčenie návrhu vo vzťahu k Y. N. na samostatné konanie a následne späťvzatie jej návrhu. Dal do pozornosti, že jeho dohoda s deťmi je bezproblémová, ako aj styk s deťmi, lebo je v rovine reálnych potrieb a reálnych možností otca a detí. Poukázal na nadštandardné riešenie svojich potrieb matkou, ktorá má vysokoškolské vzdelanie a pracuje na živnosť za XXX eur mesačne. Dal do pozornosti, že v konaní preukázal, že po rozvode manželstva matku detí do dvoch mesiacov v rámci vyporiadania BSM vyplatil majetkom v hodnote cca XX.XXX eur a hotovosťou v sume XX.XXX eur, pričom čerpal úver vo výške XX.XXX eur. Presťahovanie sa z I. do Bratislavy sa do rodinné domu považoval za veľký rozmar, keďže matka strieda bývania deťom, čo má psychický vplyv na ne a nemajú vlastný domov. K námietke týkajúcej sa dedenia uviedol, že podiel 1/8 na rodinnom dome, ktorý zdedil, užíva jeho matka a sestra, ide o 40 ročný rodičovský dom v obci A. Nesúhlasil s tvrdením matky o jeho vyššom príjme. Potvrdil zánik jeho vyživovacej povinnosti k Y., ktorej však prispieva sumou XXX eur mesačne, keďže dcéra externe študuje na vysokej škole. Nesúhlasil so zohľadňovaním osobnej starostlivosti matky o deti, keďže sú vo veku XX až XX rokov, navštevujú školské zariadenia a nie sú dlhodobo choré, nevyžadujú si obzvlášť výnimočnú starostlivosť. 5. Vzhľadom k nadobudnutiu plnoletosti A. N., plnoletá sa podaním zo dňa 30.01.2017 pripojila k odvolaniu matky voči napadnutému rozsudku. S odvolaním sa v celom rozsahu stotožnila. Rozsudok súdu prvej inštancie navrhla zmeniť. 6. Kolízny opatrovník sa vo vyjadrení k odvolaniu matky pridržiaval svojho prednesu a návrhov prednesených pred súdom prvej inštancie. Mal za to, že zvýšenie výživného zohľadňuje nárast odôvodnených potrieb detí. 7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 a 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), a dospel k záveru, že odvolanie matky a plnoletej Zuzany je dôvodné. 8. V predmetnej veci je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie rozhodnutím č.k. 51P/285/2014-154 zo dňa 30.10.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 51P/285/2014-220 zo dňa 20.03.2017 rozhodol o zvýšení výživného na maloleté deti a vzájomný návrh otca na zníženie výživného vylúčil na samostatné konanie podľa príslušných ustanovení Zákon o rodine a Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016. 9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 11. Podľa § 112 ods. 1 O.s.p. v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkove spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. 12. Podľa § 112 ods. 2 O.s.p. ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie. 13. Podľa § 165 ods. 1 veta prvá C.s.p. v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také veci, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. 14. Podľa § 165 ods. 2 C.s.p. ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd konanie spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie. 15. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 16. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že konanie vo veci začalo za účinnosti procesnoprávneho predpisu, ktorý bol v čase rozhodovania odvolacieho súdu zrušený. Týmto predpisom bol zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, účinný do 30.06.2016, zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý svoju účinnosť nadobudol dňa 01.07.2016. Procesné ustanovenia v konaniach v niektorých rodinnoprávnych veciach (akým je i predmetné konanie) boli však upravené zákonom č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, ktorý nadobudol účinnosť taktiež dňa 01.07.2016. Z uvedeného dôvodu odvolací súd skúmal časovú koexistenciu skoršej právnej úpravy (zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku) a novej právnej úpravy (zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku). V tejto súvislosti konštatuje, že procesné právo na rozdiel od hmotného práva v prípade stretu novej a starej právnej úpravy je charakterizované princípom okamžitej aplikability nových procesnoprávnych noriem na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených) predpisov. Naviac princíp okamžitej aplikability procesných noriem je komplementárny s osobitným pravidlom v podobe zachovania účinkov procesných úkonov vykonaných v „živých“ konaniach podľa zrušenej právnej úpravy, nazývaný aj ako princíp justifikácie účinkov procesných úkonov. Obsahom tohto princípu je skutočnosť, že procesné úkony subjektov súdneho konania vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samostatné aj počas účinnosti nového procesného predpisu. 17. Vzhľadom na zakotvenie uvedených princípov do samotného paragrafového znenia C.m.p. (§ 395 ods. 1, 2 C.m.p.), odvolací súd uvádzal namiesto pojmov „súd prvého stupňa“ použitých v rozhodnutí súdu prvej inštancie a i v následných podaniach účastníkov, pojmy „súd prvej inštancie“, ktoré boli zavedené Civilným mimosporovým poriadkom. V zmysle uvedených zásad, najmä v zmysle princípu justifikácie účinkov procesných úkonov, postupoval odvolací súd aj pri hodnotení odvolania maloletej matky tak, že ho posudzoval podľa právneho predpisu účinného do 30.06.2016. 18. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že návrhom doručeným na súd prvej inštancie dňa 11.04.2014, matka žiadala o zvýšenie výživného na maloleté deti Y., A., N. a V. spätne od 01.09.2013. Rovnako zo spisu vyplýva, že v priebehu konania otec v písomnom vyjadrení zo dňa 07.11.2014 žiadal o zníženie výživného na maloletú Y. na sumu XX eur mesačne, na maloletú A. na sumu XX eur mesačne, na maloletú N. na sumu XX eur mesačne a na maloletú V. na sumu XX eur mesačne. Zároveň žiadal o spojenie jeho návrhu s návrhom na zvýšenie výživného z dôvodu, že veci skutkovo a právne súvisia. Rozsudkom zo dňa 31.10.2015 č.k. 51P/285/2014-154 súd prvej inštancie zvýšil výživné na maloleté deti A., N. a V. a zároveň vylúčil na samostatné konanie vzájomný návrh otca na zníženie výživného na maloleté deti v spojení so znížením výživného na plnoletú Y. N.. Odvolací súd konštatuje, že takýto výrok rozsudku je nesprávny, rovnako ako procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý v konaní o návrhu na zvýšenie výživného na maloleté deti, vylúčil vzájomný návrh otca na zníženie výživného voči tým istým maloletým deťom na samostatné konanie. Odvolací súd poukazuje na potrebu zabezpečenia hospodárnosti a rýchlosti konania, naviac ak ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté deti. Postup súdu prvej inštancie sa javí nelogický, keďže predmetom konania je nárok o výživnom na maloleté deti, pričom podkladom pre rozhodovanie o oboch návrhom, teda o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti sú totožné dôkazy, ktoré v konaní boli vykonávané. Za nesprávne považoval odvolací súd aj konštatovanie súdu prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, že dôvodnosť, či nedôvodnosť znižovania hnuteľného majetku otca jeho predajom a porovnanie majetkových pomerov otca bude predmetom konania o vylúčenom vzájomnom návrhu otca. Odvolací súd poukazuje na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletých detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti a schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov a mieru ich osobnej starostlivosti o dieťa. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia je potrebné konštatovať, že v oboch prípadoch, či už ide o konanie o návrhu na zvýšenie výživného alebo konanie o návrhu na zníženie výživného súd postupuje rovnako a vychádza pri rozhodovaní z kritérií rozhodných pre zmenu výživného. Nie je prijateľné, aby súd rozhodoval o jednom z týchto návrhov a druhý vylúčil na samostatné konanie, keď sa oba návrhy týkajúci maloletej A., N. a V.. 19. Odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p., zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku bez meritórneho posúdenia veci, vzhľadom na procesné pochybenie. Podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom bude potrebné, aby súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodol o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti v jednom rozhodnutí a svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil v súlade s ust. § 393 ods. 2 C.s.p.. 20 Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).