Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/7/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314217231 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1314217231.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Martina Murgaša v právnej veci navrhovateľky (manželky): L. N., L.. V., I.. XX.XX.XXXX, Z. B. U.. Č.. X, M., zast. advokátskou kanceláriou NIKU & partners, s.r.o., ul. Prokopa Veľkého č. 51, Bratislava proti odporcovi (manželovi): S. N., I.. XX.XX.XXXX, Z. B. U.. Č.. X, M., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., Niťová ul. č. 3, Bratislava, o rozvod manželstva, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 8. júna 2016, č. k. 17C/137/2014-98, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) manželstvo účastníkov rozviedol a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci dňa XX.XX.XXXX uzavreli manželstvo, pričom u oboch účastníkov ide o prvé manželstvo, z ktorého sa narodili dve, toho času už plnoleté deti - syn S., I.. XX.XX.XXXX a dcéra N., I.. X. XX.XX.XXXX. Manželstvo účastníkov si v súčasnosti neplní svoje funkcie, je trvalo a vážne rozvrátené. Vzhľadom ku skutočnosti, že manželstvo je dobrovoľným zväzkom medzi mužom a ženou a nikoho nemožno nútiť, aby v ňom nasilu zotrval, súd prvej inštancie aj napriek nesúhlasnému stanovisku odporcu návrhu vyhovel. Vychádzal najmä zo skutočnosti, že navrhovateľka už od 14.11.2013 nežije v spoločnej domácnosti s odporcom, pričom uvedené pomerne dlhé obdobie svedčí o tom, že navrhovateľka svoje rozhodnutie dostatočne zvážila, nejde len o nejakú momentálnu krízu v manželstve, ale o vyzreté a uvážené rozhodnutie. Deti pochádzajúce z manželstva sú už plnoleté, a preto rozvod ich rodičov neohrozí ich riadny vývoj. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od novembra 2013, nehospodária spolu, nežijú spolu intímne, nevychovávajú spoločne deti, ktoré sú už plnoleté a boli plnoleté aj v čase podania návrhu. Súd prvej inštancie mal tak za to, že boli skutkovo naplnené všetky zákonné predpoklady pre rozhodnutie o rozvode manželstva. Z týchto dôvodov súd manželstvo účastníkov rozviedol podľa § 23 ods. 1 Zák. o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p.. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie odporca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že sa nepokúsil dostatočne výchovne pôsobiť a neviedol manželov k odstráneniu príčin rozvratu manželstva a nepokúsil sa o ich zmierenie. Uviedol, že sa niekoľkokrát pokúšal skontaktovať s navrhovateľkou, ale bezúspešne. Má za to, že manželstvo, ktoré trvalo XX rokov, je natoľko pevné, že prekonajú aj túto krízu, ktorá sa dostala až tak ďaleko, že sa navrhovateľka rozhodla podať návrh na rozvod. Dĺžka manželstva poukazuje na to, že skutočne ich vzťah bol založený na láske, vzájomnom porozumení, dôvere a súdržnosti. Počas manželstva sa im narodili 2 deti, ktoré spoločne vychovali a v súčasnosti sú už obe deti plnoleté. Odporca má záujem navštíviť aj manželskú poradňu alebo akejkoľvek iné zariadenie, ktoré by im pomohlo manželstvo zachrániť a obnoviť ich vzťah. Inicioval dokonca aj stretnutie u mediátora, na ktoré pozval aj navrhovateľku, ale táto stretnutie odmietla. Domnieva sa, že navrhovateľku značne ovplyvňuje jej okolie, ktoré ju odhovára od toho, aby sa k odporcovi opäť vrátila. Po jej odchode z ich spoločnej domácnosti sa viackrát stretli a odporca je presvedčený o tom, že vzťahy medzi nimi sa zlepšili a preto je možné ich opätovné spolužitie. Ich odlúčením trpí celá rodina, keďže vzťahy v rodine sa po podaní návrhu na rozvod značne naštrbili. Aj keď sú už obe ich deti plnoleté, rozvrat rodiny ich značne ovplyvnil a ovplyvnil aj vzťahy medzi deťmi a rodičmi, ako aj medzi súrodencami navzájom. Poukázal na to, že v súčasnosti nevedie s nikým spoločnú domácnosť a čo sa týka jeho nevery, má za to, že obidvaja spravili v živote chyby, ktorými tomu druhému ublížili, ale podľa neho je dôležité si odpustiť a snažiť sa pracovať na obnove ich manželstva. 4. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Uviedla, že odporca sa odvolaním snaží vyvolať iba ďalšiu procesnú obštrukciu v úmysle spôsobovať ďalšie prieťahy v konaní a vytvárať právnu neistotu. Podľa nej súd prvej inštancie postupoval zákonným spôsobom, pokúsil sa o zmierenie, riadne zisťoval príčiny vedúce k rozvratu manželstva, pokúsil sa o ich odstránenie, ale bezúspešne. V konaní bolo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú už dlhodobo vážne narušené a trvalo rozvrátené a že manželstvo si neplní svoj spoločenský účel. Každý z manželov vedie samostatný život a nemožno od nich očakávať obnovenie manželského spolužitia. V ďalšom uviedla, že v konaní bolo preukázané, že manželia od novembra 2013 nežijú v spoločnej domácnosti, teda už 3 roky. Príčinou rozvratu manželstva boli mimomanželské pomery odporcu, odlišné názory a pohľady na rodinný život, neprekonateľná strata dôvery vo vzťahu k odporcovi a v neposlednom rade úplné vzájomné citové odcudzenie. Od odchodu zo spoločnej domácnosti s odporcom nekomunikuje a každý z nich vedie samostatný život. S odporcom je doslova v nepriateľskom vzťahu a ohľadne záležitostí týkajúcich sa vyporiadania ich zrušeného bezpodielového spoluvlastníctva komunikujú výlučne prostredníctvom ich právnych zástupcov. Akékoľvek obnovenie ich manželského spolužitia tak neprichádza do úvahy. Rovnako odmieta ďalší pokus o odstránenie príčin rozvratu manželstva, či už prostredníctvom mediátora alebo súdu. Za nepravdivé považuje tvrdenia odporcu, že sa tento pokúšal s ňou skontaktovať. S odporcom sa nestretáva od jej odchodu zo spoločnej domácnosti, pretože ich vzťahy sú vysoko napäté a konfliktné. Odporca sa správa vulgárne nielen voči nej, ale i voči ich dcére, s ktorou taktiež neudržiava dobré rodinné vzťahy. 5. Odvolací súd, ktorý nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65, § 66 C.m.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 6. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p., v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.). 7. Súd prvej inštancie po zrušení prvého v poradí rozsudku uznesením odvolacieho súdu z 30.09.2015, č. k. 6Co/349/2015-61 a v súlade s jeho pokynmi nariadil vo veci pojednávanie na deň 08.06.2016, na ktoré riadne predvolal účastníkov konania a ich zástupcov a týchto v konaní aj riadne vypočul. Týmto boli odstránené procesné pochybenia súdu prvej inštancie, ktorých sa dopustil pri pôvodnom rozhodovaní predmetnej veci. Aj z výpovedí účastníkov konania nepochybne vyplynulo, že manželstvo účastníkov je natoľko rozvrátené, že obnovenie ich manželského spolužitia nie je v súčasnej dobe možné. Navrhovateľka už nemá záujem na obnovení manželského spolužitia s odporcom, ani záujem navštíviť manželskú poradňu a pokúsiť sa o záchranu manželstva. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy (§ 1 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z.) a preto nie je možné navrhovateľku „nútiť“ zotrvať v manželskom zväzku s odporcom, najmä ak títo spolu nežijú viac ako 3 roky, intímne sa nestýkajú a po takto dlhú dobu nevedú ani spoločnú domácnosť. Rovnako sa spoločne nestarajú, ani nevychovávajú ich (hoci už plnoleté) deti. 8. Za nedôvodnú považoval odvolací súd argumentáciu odporcu, že súd prvej inštancie sa nepokúsil dostatočne výchovne pôsobiť na účastníkov a týchto neviedol k odstráneniu príčin rozvratu ich manželstva. Súd prvej inštancie sa o uvedené pokúsil, navrhovateľka sa však jasne vyjadrila, že nemá záujem na obnovení manželského spolužitia s odporcom z dôvodov ňou uvedených. Ani deklarovaný záujem odporcu o obnovenie manželského spolužitia s navrhovateľkou nič nemení na tom, že manželstvo účastníkov je v súčasnosti trvalo nefunkčné, čo spôsobili predovšetkým pretrvávajúce povahové nezhody, rozdielne názory na rodinné spolužitie a citové odcudzenie samotných účastníkov. Nemožno potom vytknúť súdu prvej inštancie skutočnosť, že sa dostatočne nesnažil viesť účastníkov k obnoveniu spolužitia, pretože k takémuto kroku môže súd pristúpiť v prípadoch, ak s tým predovšetkým súhlasia samotní účastníci, resp. ak z výsluchu účastníkov zistí, že k podaniu návrhu na rozvod došlo predčasne (napr. iba v dôsledku menšej nezhody medzi manželmi, ktoré by sa dali riešiť touto formou), príp. medzi manželmi existujú iba také nezhody, ktoré by sa dali touto cestou vyriešiť. V danej veci však manželské spolužitie účastníkov netrvá už po dlhšiu dobu (cca 3 roky), po ktorú sa títo intímne nestýkajú, spolu nehospodária, nevedú spoločnú domácnosť, resp. každý z nich vedie samostatný život, pričom navrhovateľka za daného stavu už striktne obnovenie manželského zväzku s odporcom odmieta. Za týchto okolností nebol dôvod riešiť vec prostredníctvom manželskej poradne. 9. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.. 10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. (C.m.p.) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 11. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).