Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/83/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314218133 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1314218133.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35910739, zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., Jilemnického 30, Martin, IČO: 36715352, proti žalovanej: L. O., Z.. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, F., štátne občianstvo SR, zast. Advokátska kancelária JUDr. Gabriel Almáši spol. s.r.o., Šumavská cesta 3, Bratislava, IČO: 36 856592, o zaplatenie 4.832,77 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 45C/274/2015-58 zo dňa 3. septembra 2015 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.832,77 eur spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.832,77 eur od 30.10.2012 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi náhradu trovy konania v sume 289,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a titulom trov právneho zastúpenia 429,58 eur na účet Advokátskej kancelárii Gallo s.r.o., Jilemnického 30, Martin, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že dňa 31.08.2012 bolo žalobcom na odbernom mieste Š. XX, F., zistené poškodenie plynomeru a to porušenie overovacej značky na počítadle meradla v.č. XXXXXXXXXXXXXX. V dôsledku uvedeného v období od 19.09.2011 do 31.08.2012 dochádzalo na uvedenom odbernom mieste k neoprávnenému odberu zemného plynu v zmysle ustanovenia § 9 Zákona o energetike č.656/2004 Z.z. Podľa vyúčtovanej spotreby za rok 2011 bol konečný stav meradla 4.722 m3 a v auguste 2012 bol stav meradla 77.560 m3. Dňa 10.09.2012 bolo vymenené meracie zariadenie z dôvodu pretočeného stavu meradla, zároveň bol vyhotovený montážny list meradla o montáži a demontáži plynového zariadenia. SLOVENSKÁ LEGÁLNA METROLÓGIA, n.o., Bratislava vyhotovila Protokol zo skúšky meradla č. XXXX/XXX.XX/ XX dňa 24.09.2012 podľa §19 ods.5 Zák. č. 142/2000 Z. z. v znení zák.č.431/2004 Z.z. z ktorého súd zistil, že na meradle U., výrobné číslo XXXXXXX, rok výroby 1991, dátum overenia 2009, platnosť overenia 2019 bol stav počítadla pred skúškou bol 77.620,461 m3 a výsledkom skúšky bolo zistené, že 1 ks overovacej značky 09/M 43 na počítadle bol porušený, / zbrúsené zarážky/. Plynomer nevyhovuje požiadavkám stanoveným § 19 ods. 6 Zák.č. 142/2000Z.z. v znení neskorších predpisov a požiadavkám prílohy č.13 vyhl. ÚNMS SR č.210/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov z dôvodu prekročenia hodnoty dovolenej tlakovej straty. SPP - distribúcia, a.s. Bratislava dňa 08.10.2012 vystavila odberateľovi faktúru č.XXXXXXXXXX vo výške 4.832,77 eur, s určenou lehotou splatnosti 29.10.2012, súčasťou ktorej bol výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu - kategória obyvateľstvo. Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu- kategória obyvateľstvo, podľa vyhl. č. 155/2005 a 559/2007 Z.z. Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 08.10.2012 súd prvej inštancie zistil, že škoda za neoprávnený odber zemného plynu predstavuje 4.618,85 eur, za úkony spojené so zaisťovaním neoprávneného odberu zemného plynu 213,92 eur, celková škoda predstavuje 4.832,77 eur. 1.1. Na svoje rozhodnutie aplikoval ust. § 59 ods. 1, 2 a 3 Zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov; § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka a Uznesenie NS SR sp.zn.1 Cdo 107/2008 v dôsledku čoho konštatoval, že v danom prípade dochádzalo k odberu plynu meradlom, ktoré malo poškodenú overovaciu značku a tým sprístupnený číselník, hodnoty namerané číselníkom pri ktorom absentuje overovacia značka a teda jeho kryt je možné otvoriť a zasiahnuť do telesa číselníka, preto nie je možné považovať za hodnoverný údaj o množstve odobratého plynu. Odber plynu meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii sa považuje za neoprávnený odber podľa § 59 ods.1 písm. d/ Zák. č. 656/2004 Z .z. o energetike a odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn je povinný nahradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu podľa § 59 ods. 2 cit. zák. Výška škody spôsobená neoprávneným odberom plynu bola určená podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 155/2005 Z.z., za obdobie od 19.09.2011 do 31.8.2012 vo výške 4.618,85 eur a za náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu zemného plynu, za posudok a zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy vo výške 213,92 eur, celková škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu predstavuje 4.832,77 eur, ktorú žalovaná neuhradila na základe faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.10.2012 v určenej lehote splatnosti do 29.10.2012, preto dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní dostane sa do omeškania čo mu zakladá povinnosť zaplatiť žalobcovi popri plnení úroky z omeškania z dlžnej sumy 4.832,77 eur ,čo mu zakladá povinnosť zaplatiť žalobcovi zákonný úrok z omeškania 8,75 % ročne od 30.10.2012 až do zaplatenia, pričom výška úrokov z omeškania je o 8 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, podľa § 3 ods.1 Nariadenia vlády č.87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov v spojení s § 10 c/ prechodných ustanovení nariadenia vlády k úprave účinnej od 01.02.2013, podľa ktorého ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013 výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013. 1.2. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a žalobcovi ktorý mal vo veci plný úspech priznal trovy konania v plnej výške. Právny zástupca žalobcu si uplatnil náhradu trov konania v žalobe za dva úkony právnej služby spolu s režijným paušálom a DPH v celkovej výške 429,58 eur. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajú zo súdneho poplatku 289,50 eur a z titulu trov právneho zastúpenia Advokátskej kancelárii Gallo, s. r. o, Jilemnickeho 30, Martin podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. za prevzatie a príprava zastúpenia dňa 15.07.2014 sumu 170,95 eur, podanie žaloby dňa 04.08.2014 sumu 170,95 eur, režijný paušál 2x 8,04 eur, sumu 16,08 eur, zvýšenie odmeny a náhrady o 20% DPH 71,60 eur, v celkovej výške 429,58 eur. Právny zástupca žalobcu mailovým podaním doručeným súdu dňa 23.09.2015 vyčíslil ďalšie trovy právneho zastúpenia, za dva úkony právnej služby a to vyjadrenie k odporu zo dňa 17.07.2015 v sume 170,95 eur, režijný paušál 8,39 eur, účasť na pojednávaní dňa 03.03.2015 v sume 170,95 eur, režijný paušál 8,39 eur a 20% DPH 35,87 eur, cestovné výdavky osobným motorovým vozidlom Q. D. F. XXXCC z Martina do Bratislavy a späť vo výške 143,50 eur a náhradu za stratu času v sume 160,76 eur. Súd žalobcovi náhradu trov konania uplatnenú mailovým podaním zo dňa 23.09.2015 nepriznal z dôvodu, že súd vo veci samej rozhodol dňa 03.09.2015 a vyčíslenie trov právneho zastúpenia nebolo doručené súdu do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia a to do 08.09.2015, v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p., taktiež písomné podanie právneho zástupcu zo dňa 04.09.2015 nebolo doručené súdu a právny zástupca žalobcu túto skutočnosť ničím a nijak nepreukázal. 2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadala žalovaná zdôrazňujúc, že žiadne zákonné ustanovenie nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať, že mu škoda vznikla v dôsledku protiprávneho konania žalovanej. Povinnosť nahradiť sankciu za porušenie plomby na meradle spotreby plynu nemôže byť zamieňaná za nahradenie škody, ktorú nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla. Je potrebné zisťovať, o aké poškodenie overovacej značky ide, a či ide o nefunkčnosť, alebo nesprávnu funkčnosť meradla. Súd uložil žalovanej povinnosť nahradiť pomocou vzorca vypočítanú škodu a nepožadoval od žalobcu aby výšku dokazoval, na rozdiel od žalovanej, ktorá musela preukazovať svoje tvrdenie. Vytvoril tak nerovné postavenie medzi žalobcom a žalovaným. Rozhodnutie považuje za nepodložené, nepreskúmateľné a nesprávne, v dôsledku čoho navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 3. Rozsudok vo výroku o trovách konania odvolaním napadol žalobca vytýkajúc súdu prvej inštancie, že pochybil, keď nepriznanie náhrady trov konania zdôvodnil tým, že vyčíslenie trov právneho zastúpenia nebolo doručené súdu do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku. Právny zástupca náhradu trov konania uplatnenú listom zo dňa 4.09. 2015 podal na poštovú prepravu toho istého dňa, čím zachoval lehotu uloženú v ust. § 151ods. 1 O.s.p. Na podporu správnosti svojich úvah odkázal na uznesenie NS SR sp.zn. 4 M Cdo8/2009 zo dňa 12.05. 2010 v dôsledku čoho navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách konania zmenil tkal, že uloží žalovanej povinnosť zaplatiť náhradu trov konania v celkovej výške 1171,34 Eur. 4. Žalobca k odvolaniu žalovanej uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a žiada ho vo veci samej potvrdiť. 5. Žalovaná k odvolaniu žalobcu uviedla, že nebolo doposiaľ preukázané protiprávne konanie žalovanej a preto jej nevznikla ani povinnosť nahradiť trovy konania. 6. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniam žalobcu ako aj žalovanej nemožno priznať úspech, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, vyčerpávajúcim spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver, že odber plynu meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii sa považuje za neoprávnený odber podľa § 59 ods.1 písm. d/ zákona č. 656/2004 Z .z. o energetike v znení platnom a účinnom do 31.8.2012 ( ďalej len „ zákon o energetike“) a odberateľ je povinný nahradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu podľa § 59 ods. 2 cit. zák. ktorú v zmysle § 59 ods. 3 cit. zák. aj správne určil, dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd nemá čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových a na jeho podklade správne prijatých právnych záverov súdu prvej inštancie ( § 387 ods. 2 C.s.p.). 7. Pokiaľ žalovaná svoju obranu založila na tvrdení, že “.. žiadne zákonné ustanovenie nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať, že mu škoda vznikla v dôsledku protiprávneho konania žalovanej..“ je nutné túto obranu vzhľadom na ust. § 59 ods. 1 zákona o energetike považovať za nenáležitú. V prípade škody spôsobenej neoprávneným odberom, odberateľ zodpovedá za neporušenosť meracieho zariadenia bez ohľadu na zavinenie (je irelevantné, či neoprávnený odber zavinil) a teda, pre vznik zodpovednosti za neoprávnený odber dodávateľ nemá povinnosť preukázať, že zaistenie proti neoprávnenej manipulácii porušil (zavinil) sám odberateľ. Táto legislatívna konštrukcia zvýhodňuje dodávateľa plynu, čo je odôvodnené predovšetkým ochranou dodávateľa proti neoprávneným odberom a verejným záujmom na celkovej stabilite rozvodovej sústavy. Dodávateľ je preto pre tento prípad zodpovednostného vzťahu povinný tvrdiť a preukázať existenciu zmluvného vzťahu na dodávku elektriny v konkrétnom odbernom mieste s odberateľom, neoprávnenosť odberu v podobe porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meracom zariadení a že takýmto spôsobom meraný odber elektriny odoberal odberateľ, čim vznikla dodávateľovi škoda. Naopak, odberateľ sa môže zodpovednosti za neoprávnený odber zbaviť, ak by tvrdil a preukázal, že poškodenie plynomeru spôsobila tretia osoba, prípadne, že k poškodeniu došlo mimo sféru jeho zodpovednosti, k čomu v súdenej veci nedošlo. Samotné porušenie zabezpečovacej plomby a s tým súvisiaci odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii je skutočnosťou, ktorú § 59 ods. 1 písm. d) zákona o energetike uvádza ako titul neoprávneného odberu. Zo strany žalovanej nebolo spochybňované, že by žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno z hľadiska existencie zmluvného vzťahu na dodávku zemného plynu so žalovanou, existencie neoprávneného odberu spočívajúceho v odbere meraného meracím zariadením, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii v odbernom mieste žalovanej a ani z hľadiska, že takýmto spôsobom meraný odber plynu odoberala žalovaná. Problematiku náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu riešil Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 12. marca 2015, sp. zn. 3 Cdo 99/2012, od záveru ktorého nie je dôvod sa odkloniť ani v prejedávanom prípade, v zmysle ktorého možno uzavrieť, že vyššie citovaný zákona o energetike vychádza z objektívnej zodpovednosti odberateľa plynu za odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, preto správne rozhodol súd prvej inštancie, ak žalovanú zaviazal na úhradu žalovanej škody vrátane príslušenstva. 8. Správne súd prvej inštancie postupoval aj pri priznaní náhrady trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, keď skonštatoval, že vyčíslenie trov právneho zastúpenia nebolo doručené súdu do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia a to do 08.09.2015, v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p, skutočnosť ktorú právny zástupca žalobcu napriek tvrdeniu nepreukázal. Z obsahu spisu je nespochybniteľné, že na pojednávaní konanom dňa 3. septembra 2015 (č.l. 56) došlo k vyhláseniu rozsudku s tým, že žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku. Žalobcovi ktorému sa prisúdila náhrada trov konania bol povinný trovy konania vyčísliť do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď z úradnej povinnosti priznal len náhradu trov konania, ktoré vyplývali zo spisu, keďže k vyčísleniu trov právneho zastúpenia zo strany právneho zástupcu došlo preukázateľne až dňa 23.septembra 2015 (č.l.66), t.j. po lehote uvedenej v ust. § 151 ods. 1 O.s.p.. Pokiaľ právny zástupca v odvolaní dôvodí, že vyčíslenie trov právneho zastúpenia bolo súdu prvej inštancie doručené v lehote, a to napriek konštatovaniu súdu prvej inštancie o nedoručení vyčíslenia trov právneho zastúpenia v lehote troch dní, bolo povinnosťou právneho zástupcu svoje tvrdenie hodnoverným spôsobom preukázať a to reklamáciou Slovenskej pošty, že zásielka pod podacím číslom J. XXX XXXXX zo dňa 4. septembra 2015 (č.l.70) bola riadne súdu prvej inštancie aj doručená. Dôvod nepriznania trov právneho zastúpenia nespočíval na právnom posúdení o plynutí procesnej lehoty, preto nenáležitý je odkaz na uznesenie NS SR sp.zn. 4 MCdo 8/2009 zo dňa 12.05. 2010, pretože dôvodom nepriznania je nepreukázané skutkové tvrdenie o včasnom doručení zásielky súdu. 9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 C.s.p.. S poukazom na rovnaký čiastočný úspech strán v odvolacom konaní ( žalobca bol úspešný v časti odvolania podaného žalovanou ; žalovaná bola úspešná v časti odvolania podaného žalobcom ) odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a preto už o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).