Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/325/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314220012 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1314220012.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Technická obnova a ochrana železníc, a. s. (TOOŽ), Letisko 490, 013 41 Dolný Hričov, IČO: 43 861 105, zastúpený: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: BIO TRADE & TRANS, s. r. o., Česká 15, 831 03 Bratislava, IČO: 43 844 596, o zaplatenie 4.771,07 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 26 Cb/197/2015 - 50 zo dňa 24.08.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 26 Cb/197/2015 - 50 zo dňa 24.08.2015 p o t v r d z u j e . Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.771,07 eur s príslušenstvom, zmluvnú pokutu 100 eur od 01.03.2014 za každý mesiac omeškania až do zaplatenia sumy 4.771,07 eur, paušálnu náhradu nákladov vo výške 40 eur a trovy konania spolu vo výške 1.263,38 eur. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 4.771,07 eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, ktorú odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 02.01.2008 Zmluvu o skladovaní č. GR - 377/2008 a dňa 12.01.2009 Dodatok č. 1. Žalobca na základe dohodnutej zmluvy vyfakturoval faktúrou č. 910153 dňa 08.10.2010 čiastku 3.345,74 eur ako skladné za obdobie od 01.01.2010 do 08.10.2010 s lehotou splatnosti 25.10.2010 a faktúrou č. 9110056 dňa 28.04.2011 čiastkou 2.425,33 eur ako skladné za obdobie od 09.10.2011 do 28.04.2011 s dátumom splatnosti 13.05.2011. Dňa 02.12.2013 účastníci uzatvorili dohodu o splátkovom kalendári. V článku I. sa dohodli na spôsobe úhrady dlžnej sumy v splátkach a zároveň sa dohodli aj na zmluvnej pokute v rozsahu 100 eur za každý mesiac o meškania (článok I. bod 4). 3. Žalovaný v odpore spochybnil nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny. Dohodu o výške zmluvnej pokuty považoval za neplatnú. Mal za to, že žalobca si neplnil svoje povinnosti tak ako vyplývali zo zmluvy. 4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní uzavrel, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená písomná zmluva v znení dodatku dňa 02.01.2008 Zmluva o skladovaní podľa ust. § 527 a nasl. Obchodného zákonníka. Účastníci v zmluve si presne vymedzili predmet zmluvy a výšku odplaty. Dňa 02.12.2013 uzatvorili dohodu o splátkovom kalendári, pričom v článku I. bod 5. sa dohodli na výške zmluvnej pokuty v prípade omeškania s platením peňažného záväzku odporcu uvedeným v bode 3. 5. Konajúci súd námietky v podanom odpore považoval za účelové, žalobca podľa neho preukázal existenciu záväzkového vzťahu, a preto súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalovanú istinu spolu s príslušenstvom - zákonným úrokom z omeškania podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Nariadenie vlády č. 21/2013 Z.z. uvádza, že sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. Tiež poukázal na ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia 6. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. 7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Podľa jeho názoru nebolo preukázané bez akýchkoľvek pochybností, že nárok žalobcu je čo do dôvodu a výšky oprávnený. Spochybnil, že žaloba je dôvodná a dohodu o výške zmluvnej pokuty považoval za neplatnú a zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú. Uviedol, že žalobca si neplnil riadne svoje povinnosti. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobcu zamietne. 8. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý mal za to, že žalovaný svoje tvrdenia v konaní nijakým spôsobom nepreukazoval a nevyvíjal týmto smerom žiadnu procesnú aktivitu. Obranu žalovaného preto považoval za účelovú s cieľom odďaľovania právoplatnosti rozsudku. Žalovaný v podanom odvolaní neuviedol, v čom považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za nesprávne, uviedol len právnu kvalifikáciu dôvodov, pre ktoré je možné podať podľa O.s.p. odvolanie. V odvolaní však neuvádza žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývali ním uvádzané odvolacie dôvody. Čo sa týka námietky neplatnosti dohody o zmluvnej pokute a neprimeranosti jej výšky, k tejto uviedol, že žalovaný nijako neplatnosť alebo neprimeranosť zmluvnej pokuty bližšie nešpecifikoval 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 10. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 11. Žalovaný odvolaním napáda rozsudok z rovnakých dôvodov, ktoré uvádzal v odpore proti platobnému rozkazu. Jedna z námietok spočíva v tom, že žalovaný tvrdí, že žalobca si neplnil svoje povinnosti tak, ako mu vyplývali zo Zmluvy o skladovaní. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ide len o všeobecné tvrdenie, pričom žalovaný nekonkretizoval plnenie ktorých povinností nebolo zo strany žalobcu vykonané riadne a zároveň aký vplyv by to malo mať na povinnosť žalovaného zaplatiť odplatu za uskladnenie vecí, ktoré boli predmetom Zmluvy o skladovaní. 12. Ďalej sa odvolací súd zaoberal námietkou žalovaného ohľadom neplatnosti zmluvnej pokuty a neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty. Opätovne odvolací súd zdôrazňuje, že ide o neurčité tvrdenie, ktoré z tohto dôvodu nemohol preskúmať. V prvom rade žalovaný neuviedol konkrétne dôvody, pre ktoré považuje ustanovenie o dojednaní zmluvnej pokuty za neplatné. Tiež odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný bol ďalej počas konania pasívny a na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy 13. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. 14. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana netvrdila, nebude predmetom dokazovania. Neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Žalovaný počas celého konania neuviedol dôvody, pre ktoré považoval dojednanie o zmluvnej pokute za neplatné. Na jednu stranu je pravdou, že súd skúma absolútnu neplatnosť ex offo, a teda aj bez vznesenia takejto námietky procesnou stranou, na druhú stranu nie je úlohou súdu preskúmať všetky do úvahy prichádzajúce dôvody neplatnosti. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na na rozhodnutie NSČR 22Cdo/752/99: „V občanském soudním řízení se uplatňuje zásada projednací, která je vyjádřena v § 101 odst. 1 OSŘ tak, že účastníci jsou povinni přispět k tomu, aby bylo dosaženo účelu řízení zejména tím, že pravdivě a úplně vylíčí všechny potřebné skutečnosti a označí důkazní prostředky. 120 odst. 1 OSŘ stanoví, že účastníci jsou povinni označit důkazy k prokázání svých tvrzení. Účastníci nesou tzv. břemeno tvrzení a břemeno důkazní; neunesení těchto břemen vede k vydání nepříznivého rozhodnutí ve věci. Ke skutečnostem, které mají za následek absolutní neplatnost právního úkonu přihlíží soud i bez návrhu, ovšem jen v případě, že vyjdou v řízení najevo. Soud není povinen z úřední povinnosti zkoumat všechny skutečnosti, které by mohly mít za následek absolutní neplatnost právního úkonu, jehož platnost k návrhu účastníka zkoumá.“ 15. Na záver odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa k primeranosti, resp. neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty. Účelom moderačného práva podľa Obchodného zákonníka je umožniť súdu dodatočne po vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty znížiť zmluvnú pokutu z dvoch dôvodov. Predovšetkým preto, aby bolo možné odstrániť tvrdosť zákona, ku ktorej môže dôjsť pri prísnom uplatňovaní litery zákona, ale tiež preto, aby mal súd v konkrétnom prípade možnosť zabrániť celkom neadekvátnym majetkovým dôsledkom v prípade, keď by neprimerane vysoká zmluvná pokuta mohla viesť až k neprimeraným ziskom vo vzťahu k majetkovej ujme na strane oprávneného a k neprimeranému (vo vzťahu k porušenej povinnosti) hospodárskemu poškodeniu povinného subjektu, prípadne až k jeho likvidácii. Naplnenie moderačného práva spočíva v tom, aby súd mohol uvážiť všetky okolnosti konkrétneho prípadu a práve týmto konkrétnym okolnostiam podriadil aj svoje rozhodnutie. Z vecného hľadiska zákon ustanovuje dve kritériá na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty, a to hodnotu zabezpečenej povinnosti a význam zabezpečenej povinnosti. Všeobecne možno povedať, že ustanovením týchto požiadaviek zákon akcentuje primeranosť zmluvnej pokuty vo vzťahu k záujmu na plnení zmluvy tej strany, ktorá si zmluvnou pokutou splnenie zmluvy zabezpečuje. Ale ani na základe týchto zákonom ustanovených kritérií nemožno všeobecne určiť pravidlo, kedy bude zmluvná pokuta neprimerane vysoká. Z uvedených zákonných kritérií na posudzovanie primeranosti zmluvnej pokuty vyplýva, že pôjde vždy o individuálne posudzovanie viažuce sa na konkrétny prípad. 16. Odvolací súd dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 100 eur mesačne za každý mesiac omeškania, čo predstavuje sumu 1.200 eur ročne, nepovažuje za neprimerane vysoké vzhľadom na výšku zabezpečovanej povinnosti (zaplatenie sumy 7.243,07 eur v splátkach) a skutočnosť, že zmluvná pokuta zabezpečovala jedinú povinnosť žalovaného vyplývajúcu mu zo Zmluvy o skladovaní. Nezaplatenie odmeny za uskladnenie považuje odvolací súd za porušenie významnej povinnosti, ktorá môže mať za následok nepriaznivý ekonomický dopad na veriteľa, a preto donucovacia funkcia zmluvnej pokuty je v tomto prípade výraznejšia ako pri zabezpečení iných povinností. 17. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 19. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 20. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 21. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).