Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/214/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314220085 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1314220085.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a sudkýň JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: Zoznam, s.r.o., Viedenská cesta 3-7, Bratislava, IČO: 36 029 076, proti žalovanému: Focus Media s.r.o., Blatnícka 3/1641, Bratislava, IČO: 36 275 972, zast. G. N., R. Z.. XX. K. XXXX/XX, XXX XX R. o zaplatenie 15.306,01 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/232/2015-72 zo dňa 22.2.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/232/2015-72 zo dňa 22.2.2016 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 15.306,01 eur spolu s 0,05 % úrokom z omeškania denne a to: zo sumy 5.258,11 eur od 20.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 10.047,90 eur od 15.3.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania 918,- eur a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 5.9.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 15.306,01 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia splatných faktúr, ktorými žalobca vyúčtoval poskytnuté služby na základe Objednávky reklamného priestoru, interné číslo 4/0154/08/017, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu zverejniť reklamu žalovaného v mediálnom priestore, v čase a za cenu dojednanú v Objednávke reklamného priestoru a záväzok žalovaného zaplatiť dojednanú cenu. 3. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci dňa 27.11.2014 platobným rozkazom č.k. 50Rob/603/2014-28, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením, v ktorom namietal, že žalovaný v zastúpení konateľa U. L. nikdy neuzavrel objednávku, podpis konateľa na objednávke sa nezhoduje s podpisovým vzorom U. L.. Nejde teda o podpis konateľa spoločnosti, ale o podvrh, resp. o sfalšovanie jeho podpisu. 4. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odporu zo dňa 7.5.2015 uviedol, že žalovaný si u neho dňa 30.10.2013 objednávkou č. 1 objednal zverejnenie reklamy za cenu 20.400,02 eur s DPH. V roku 2013 bola zverejnená reklama žalovaného v hodnote 5.094,- eur s DPH, túto sumu žalovanému vyúčtoval faktúrou č. 1313810 a žalovaný ju uhradil dňa 30.12.2013. V tejto objednávke č. 1 neboli dojednané konkrétne dátumy zverejnia reklamy žalovaného na webových stránkach žalobcu, preto žalobca so žalovaným uzavreli objednávku reklamy s interným číslom 4/0154/08/07 (Ďalej len objednávka č. 2), v ktorej opätovne potvrdili druhy reklamných formátov a ich umiestnenie a dojednali aj konkrétne dátumy, kedy počas roku 2014 má byť reklama žalovaného zverejnená na webových stránkach žalobcu. Objednávka 2 slúži ako špecifikácia dojednaní uvedených v objednávke 1 a to pre rok 2014, keďže má taktiež uvedený dátum vystavenia 30.10.2013, avšak nie sú v nej zahrnuté reklamné formáty a plnenia, ktoré žalobca zverejnil a žalovaný uhradil v roku 2013. Obidve objednávky boli opatrené pečiatkou objednávateľa, podpis na nich sa javí ako zhodný a reklama v roku 2014 bola zverejnená až po tom, ako žalovaný vykonal čiastočnú úhradu za plnenia uverejnené v roku 2013 vo výške 5.094,- eur. Osobe, ktorá objednávku podpísala, boli známe okolnosti podnikania žalovaného, zameranie a identifikačné údaje žalovaného, táto osoba disponovala pečiatkou žalovaného, objednávala reklamné plnenia na podporu podnikania žalovaného a preto žalobca považoval oprávnenie konajúcej osoby za nesporné s poukazom na § 15 a § 16 Obchodného zákonníka. 5. Súd vykonal vo veci dokazovanie vyjadreniami zástupcu žalobcu a oboznámením sa písomnými dokladmi založenými v spise: objednávka č. 4/0154/08/017 (ďalej ako objednávka č. 2), Všeobecné obchodné podmienky poskytovanie reklamných služieb, faktúry č. 1410254, 1410252, výpis z interného reklamného systému žalobcu, Objednávka žalovaného zo dňa 30.10.2013 na celkovú cenu s DPH 20.400,02 eur (objednávka č. 1), faktúra č. 1313810, výpis z účtu žalobcu zo dňa 30.12.2013 mailová komunikácia zmluvných strán za obdobie od 21.1.2014 do 13.6.2014, výpisy z obchodného registra a zistil nasledovný skutkový stav veci: 6. Žalovaný si Objednávkou č. 1 zo dňa 30.10.2013 objednal zverejnenie reklamy v celkovej výške 20.400,02 eur. V Objednávke č. 1 boli vyšpecifikované jednotlivé druhy plnenia, avšak neboli dojedané konkrétne dátumy zverejnenia. Objednávka č. 1 je opatrená pečiatkou žalovaného a podpisom konajúcej osoby. Faktúrou č. 1313810 bolo žalovanému sumou 5.094,- eur vyúčtované plnenie za rok 2013 v zmysle Objednávky 1. Žalovaný faktúru zaplatil dňa 30.12.2013. 7. Objednávkou č. 2 zo dňa 30.10.2013 si žalovaný objednal zverejnenie reklamy v celkovej výške 15.306,02 eur. V objednávke boli vyšpecifikované jednotlivé druhy plnenia ako aj konkrétne dátumy, kedy má byť počas roku 2014 reklama žalovaného zverejnená na webových stránkach žalobcu. Objednávka č. 2 je opatrená pečiatkou žalovaného a podpisom konajúcej osoby. Podpisom objednávky žalovaný zároveň vyjadril súhlas so všeobecnými obchodnými podmienkami. Poskytnuté plnenie na základe Objednávky č. 2 žalobca vyúčtoval nasledovnými faktúrami: č. 1410254 na sumu 5.258,11 eur so splatnosťou 19.2.2014, č. 1410522 na sumu 10.047,90 eur so splatnosťou 14.3.2014. 8. V oboch objednávkach sú uvedené totožné identifikačné údaje objednávateľa ako IČO, DIČ, IČ DPH, bankové spojenia, ako aj kontaktná osoba s uvedením jej telefónu, faxu a emailovej adresy. 9. Z mailovej komunikácie je zrejmé, že mailom zo dňa 25.3.2014 žalobca žiadal o preverenie, či žalovaný eviduje neuhradené faktúry č. 1410245 a č. 1410522, na čo žalovaný z adresy Y..sk <G.:Y..sk> uviedol, že faktúru č. 1410522 vidí prvý krát, neuhradenie faktúr musí preveriť s konateľom. V maili zo dňa 14.4.2014 žalovaný reflektuje na ponuku žalobcu na nastavenie splátkového kalendára, ktorý mu žalobca zaslal dňa 15.4.2014 a to tak, že faktúra č. 1410254 v sume 5.258,11 eur bude uhradená do 28.4.2014 a faktúra č. 1410522 v sume 10.047,90 eur bude uhradená v 2 splátkach a to 15.5. a 30.5.2014. Mailom zo dňa 15.4.2014 žalovaný odsúhlasil navrhnutý splátkový kalendár. Mailom zo dňa 30.4.2014 žalovaný oznámil, že sa mu nepodarilo uhradiť prvú splátku avšak dúfa že v priebehu týždňa budú peniaze zaslané. Ďalšími mailami zo dňa 13.5.2014, 20.5.2014, 26.5.2014, 11.6.2014 bol žalovaný vyzývaný, resp. dotazovaný na dátum úhrady dlžnej sumy. 10. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. 11. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci konania môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorú nie je možné subsumovať pod konkrétny typ zmluvy upravený v obchodnom zákonníku, takáto zmluva, je zmluvou nepomenovanou. 12. Pre určenie práv a povinností strán je v takomto prípade okrem všeobecných ustanovení zákona rozhodujúci iba obsah zmluvy. 13. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzatvorili 2 nepomenované zmluvy konkludentným spôsobom, keď žalobca akceptoval objednávky žalovaného ako návrhy na uzatvorenie zmlúv tým spôsobom, že uskutočnil pre neho objednané služby a to zverejnenie reklamy žalovaného na svojich webových stránkach. Obidve objednávky boli z rovnakého dátumu 30.10.2013 pričom objednávka č. 1 znela na dohodnutú sumu 20.400,02 eur, boli v nej vyšpecifikované jednotlivé druhy plnenia, avšak bez konkrétnych dátumov zverejnenia reklamy. Na základe tejto objednávky bolo poskytnuté plnenie vyfakturované faktúrou č. 1313810 na sumu 5.094,- eur, ktorú žalovaný dňa 30.12.2013 uhradil. Objednávka 2 z rovnakého dátumu 30.101.2013 obsahovala okrem špecifikácie plnení aj konkrétne dátumy zverejnenia reklamy, dohodnutá suma bola 15.306,02 eur, čo je vlastne rozdiel medzi objednávkou 1 , ktorá mala charakter určitej rámcovej zmluvy a hodnotou poskytnutého plnenia na základe tejto objednávky 1. V objednávke 2 preto už nie sú zahrnuté reklamné formáty a plnenia, ktoré žalobca zverejnil a žalovaný uhradil v roku 2013. Žalobca preukázal poskytnutie plnenia listinným dôkazom - výpisom z jeho interného reklamného systému ako aj mailovou komunikáciou z ktorej je zrejmé, že žalovaný evidoval obidve neuhradené faktúry, nemal žiadne pripomienky, resp. reklamácie k poskytnutému plneniu. 14. Tvrdenie žalovaného o tom, že objednávka 2 nebola podpísaná konateľom žalovaného, resp. že plnenie obsiahnuté v objednávke č. 2 nebolo objednané žalovaným považuje súd za účelové, nakoľko obe objednávky boli potvrdené pečiatkou žalovaného ako aj podpisom objednávateľa, ktorý v oboch objednávkach uviedol identifikačné údaje žalovaného, ako aj mail na zasielanie faktúr Y..sk <G.:Y..sk>, z ktorej adresy prebiehala už spomínaná mailová komunikácia medzi zmluvnými stranami po tom, ako sa dostal žalovaný do omeškania s úhradou faktúr. 15. Pokiaľ aj neboli objednávky podpísané konateľom Norbertom Karvaiom s poukazom na § 15 Obchodného zákonníka zaväzuje spoločnosť aj konanie inej osoby, ktorá bola pri prevádzkovaní podniku poverená určitou činnosťou, pričom ide o faktický stav poverenia vychádzajúci z organizačnej štruktúry, pri ktorom sa nevyžaduje písomná forma. Ak takáto osoba prekročí rozsah svojho poverenia je podnikateľ, v mene ktorého takýto úkon bol urobený zaviazaný len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani vedieť nemohla. Citované ustanovenie chráni dobromyseľnosť obchodných partnerov v tomto prípade žalobcu, ktorý v dobrej viere komunikoval s osobou ktorá zmluvu podpísala, opatrila odtlačkom pečiatky žalovaného a uviedla všetky potrebné identifikačné údaje žalovaného. 16. Podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. 17. Podľa § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia vedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani vedieť nemohla. 18. Žalobca súdu svoj nárok v časti istiny preukázal dostatočným spôsobom a preto súd žalobe v tejto časti v plnom rozsahu vyhovel. 19. Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku a preto si žalobca okrem istiny uplatnil aj právo na úhradu úrokov z omeškania. 20. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 01.02.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. 21. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 22. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. 23. Účastníci konania mali vo všeobecných obchodných podmienkach ktoré boli súčasťou zmluvy dohodnutý pre prípad omeškania s úhradou faktúry úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy a preto súd žalobe aj v časti príslušenstva pohľadávky vyhovel. 24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci priznal právo na náhradu trov konania. 25. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že konateľ spoločnosti Focus Media, s.r.o., bol dlhodobo odcestovaný v zahraničí a nemohol sa zúčastniť vytýčených termínov pojednávaní a z tohto dôvodu sa nemohol účinne brániť. Mal za to, že vydaný rozsudok porušil právo na obhajobu a navrhovanie dôkazov a celá vec nebola náležite prejednaná. Procesné strany by mali mať v konaní rovnosť postavenia. Toto nebolo dodržané a teda boli porušené základné práva garantované Ústavou SR. Neúčasť na pojednávaniach riadne ospravedlnil až na jednu výnimku, kedy nestihol zabezpečiť účasť konateľa z rodinných dôvodov splnomocneného zástupcu a konateľ spoločnosti sa nedozvedel o termíne pojednávania. Mal za to, že týmto rozsudkom boli porušené práva na obhajobu, keďže sa konateľ nemohol osobne dostaviť na pojednávanie a objasniť skutkový stav náležite. Zároveň sa pridržiava všetkých vyjadrení uvedených v odbore. Konateľ nevystavil žiadnu objednávku, nič neodsúhlasil ani nepodpísal. Navrhol aby bol vykonaný grafologický znalecký posudok, ktorý preukáže jeho tvrdenia. Ďalej poukázal na skutočnosť, že mailová adresa Y..sk nikdy nebola mailovou adresou spoločnosti Focus Media. V obchodnom registri je od 6.10.2009 jediným štatutárom spoločnosti pán. N.. U. L.. Tieto údaje súd verejne prístupné na obchodnom a iných verejných registroch. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 26. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Poukázal na skutočnosť, že zo samotného obsahu spisu vyplýva, že odvolanie je podpísané zástupcom žalovaného na základe generálnej plnej moci, ktorej kópia je prílohou samotného odvolania. Ústavný súd pritom vo svojom rozhodnutí zo dňa 1.8.2012, sp. zn. III. ÚS 353/2012-17 uvádza, že generálne plnomocenstvo udelené právnickou osobou je absolútne neplatným právnym úkonom pre jeho rozpor s ust. § 20 ods. 1 Obč. zák. Je preto toho názoru, že odvolanie žalovaného nebolo podané oprávnenou osobou a preto žiadal, aby bolo odvolanie odmietnuté. 27. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručované žalovanému ako aj jeho právnemu zástupcovi. Právny zástupca v odbernej lehote zásielku neprevzal a žalovaný túto zásielku prevzal dňa 28.7.2016 a aj napriek výzve odvolacieho súdu k stanovisku žalobcu k podanému odvolaniu nezaujal stanovisko resp. nedoručil odvolaciemu súdu žiadne vyjadrenie. 28. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 29. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 30. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 31. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 5.9.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 15.306,01 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia splatných faktúr, ktorými žalobca vyúčtoval poskytnuté služby na základe Objednávky reklamného priestoru, interné číslo 4/0154/08/017, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu zverejniť reklamu žalovaného v mediálnom priestore, v čase a za cenu dojednanú v Objednávke reklamného priestoru a záväzok žalovaného zaplatiť dojednanú cenu. 32. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný proti vydanému platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote prostredníctvom konateľa spoločnosti Norberta Karvaia odpor. Pojednávanie vo veci bolo nariadené na termín 24.9.2015 na ktoré bol riadne predvolaný žalobca aj žalovaný. Predmetné pojednávanie bolo zrušené z technických dôvodov a bolo odročené na termín 8.10.2015 na ktoré sa žalovaný nedostavil a ani sa z tohto pojednávania neospravedlnil. Predmetné pojednávanie bolo odročené na termín 30.11.2015 z ktorého sa opätovne žalovaný ospravedlnil z dôvodu, že konateľ spoločnosti je od septembra 2015 až do decembra 2015 mimo územia SR ale zároveň súdu spolu s ospravedlnením predložil plnú moc udelenú splnomocnencovi G. N., ktorý bol splnomocnený na všetky právne úkony v mene spoločnosti Focus Media s.r.o. včetne konania pred súdom. Aj napriek tej skutočnosti, že pojednávanie bolo odročené na 30.11.2015 zástupca spoločnosti žalovaného nebol na toto konanie predvolaný a pojednávanie bolo opätovne odročené na 22.2.2016. Na toto pojednávanie bol predvolaný priamo žalovaný a nie jeho splnomocnený zákonný zástupca napriek tomu, že v čase tohto pojednávania v spise už generálna plná moc pre zástupcu žalovaného založená bola. Súd rozhodol v predmetnej veci rozsudkom, ktorý je napadnutý zo strany žalovaného dňa 22.2.2016 bez účasti žalovaného a bez toho aby bol na toto pojednávanie predvolaný zákonný zástupca žalovaného. 33. Podľa ust. § 24 OSP účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25. 34. Podľa ust. § 27 ods. 1 OSP účastník sa môže dať zastúpiť aj ktoroukoľvek fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony. Tento zástupca môže konať jedine osobne. 35. Pokiaľ žalobca namieta, že v danom prípade sa právnická osoba nemohla dať zastúpiť fyzickou osobou resp. že fyzickej osobe nemohla byť udelená generálna plná moc a poukazuje pritom na nález Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 353/2012-17, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že predmetný nález súdu sa týka inej situácie. V danom prípade bola splnomocnencovi udelená plná moc na základe ktorej splnomocnenec udelil plnú moc advokátovi na podanie sťažnosti v mene sťažovateľa na ústavný súd, avšak podľa názoru ústavného súdu z tejto plnej moci nevyplýva, že by bola udelená splnomocnencovi ako generálna plná moc na všetky úkony a v rozsahu práv konateľa spoločnosti a že zahŕňa aj oprávnenie podať ústavnú sťažnosť resp. splnomocniť advokáta na podanie ústavnej sťažnosti. Zároveň ústavný súd uzavrel, že pre posúdenie oprávnenia zastupovať sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom je základným procesným prameňom práva ust. § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Citované zákonné ustanovenie procesného poriadku vymedzuje nevyhnutne náležitosti právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, ktoré musia byť splnené a ktoré nie je možné zmluvne ani inak obmedziť. Z nálezu ústavného súdu vyplýva, že ústavný súd bez toho aby meritórne posudzoval platnosť udelenej plnej moci konateľa sťažovateľa splnomocnencovi, konštatoval, že v okolnostiach posudzovaného prípadu postačilo pre záver o nepreukázaní zastupovania sťažovateľa pred ústavným súdom fakt, že v plnej moci zo 4.5.2006 nie je výslovne uvedené, že splnomocnenec je oprávnený podať ústavnú sťažnosť a splnomocniť advokáta na podanie ústavnej sťažnosti v mene sťažovateľa. Na základe takéhoto skutkového stavu ústavný súd dospel k záveru, že na základe predloženej plnej moci zo 4.5.2006 splnomocnenec nemohol účinne udeliť plnú moc advokátovi na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom. 36. Z uvedeného nálezu ústavného súdu však nevyplýva, že by právnická osoba sa nemohla dať zastúpiť v konaní pred súdom buď advokátom podľa ust. § 25 OSP alebo sa nemohla dať zastúpiť inou fyzickou osobou ako to bolo v tomto prípade. 37. Vzhľadom k tej skutočnosti, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci nepredvolal na pojednávanie splnomocneného zákonného zástupcu žalovaného a konal bez jeho účasti, odňal žalovanému právo na spravodlivé prejednanie veci a z uvedených procesných dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že sa nezaoberal hmotnou stránkou veci a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie došlo iba z procesných dôvodov s tým, že úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne vec prejednať za prítomnosti žalovaného resp. predvolať na pojednávanie zákonného zástupcu žalovaného na základe plnej moci založenej v spise. Po opätovnom prejednaní veci bude potrebné vo veci opätovne rozhodnúť. 38. Toto uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).