Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/328/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314221168 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1314221168.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci žalobcu CEIT, a.s., Univerzitná 8661/6A, Žilina, IČO: 44 964 676, práv. zast. JUDr. Lukášom Bútorom, advokátom, Vojtecha Tvrdého 12, Žilina, proti žalovanému THERMO FLUOR, s.r.o., Záruby 6, Bratislava, IČO: 35 859 997, o zaplatenie 20 640,- EUR a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 23Cb/232/2015-132 zo dňa 25.5.2016 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 23Cb/232/2015-132 zo dňa 25.5.2016 v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 20.640,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne od 25.10.2013 až do zaplatenia, vo zvyšku návrh žalobcu na začatie konania zamietol a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 4. 251,27 EUR (z čoho trovy právneho zastúpenia žalobcu predstavujú sumu 3.013,27 EUR) a žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy konania štátu v sume 357,- EUR v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodnoprávny záväzkový vzťah uzavretím zmluvy v písomnej forme dňa 16.1.2012, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného ako zhotoviteľa navrhnúť, vyvinúť a zhotoviť funkčný model stroja s požadovanými technickými parametrami - vlastnosťami a vybaveného trojfázovým synchrónnym generátorom bez ohrievača a chladiča s tým, že samotný stroj mal žalovaný zhotoviť do 16 týždňom od podpisu zmluvy (tzv. prvá etapa vykonania diela) a do 23 týždňov od podpisu zmluvy mal byť stroj kompletne vyladený a prispôsobený k tepelným výmenníkom v priestoroch navrhovateľa (tzv. druhá etapa vyhotovenia diela), z čoho vyplývalo, že dielo bolo považované za vykonané podľa ust. § 554 ods. 1, Obchodného zákonníka až po vyladení zhotoveného stroja napojením k tepelným výmenníkom v priestoroch žalobcu, teda až po vykonaní druhej etapy. Záväzkom žalobcu ako objednávateľa bolo zaplatiť žalovanému cenu za dielo v troch čiastkových platbách tak, že po podpise zmluvy 40 % ceny dielo (20.640,- EUR), po ohliadke zhotoveného diela ďalších 40 % (teda po zhotovení stroja žalovaným - t.j. po prvej etape vykonania diela) a zostávajúcich 20 % po overení funkčnosti diela v priestoroch žalobcu (teda po vykonaní druhej etapy diela). Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že oba záväzky zmluvných strán zo zmluvy neboli zmenené, keďže k podpisu písomného dodatku k zmluve nedošlo, pričom akékoľvek ústne dohody spočívajúce v zmenách zmluvy, vrátane vlastností a parametrov stroja nemohli platne a účinne spôsobiť zmenu ich záväzkového vzťahu, nakoľko sa zmluvné strany v čl. VII bode 3 zmluvy o dielo dohodli, že zmeny a doplnky zmluvy možno podľa ust. § 272 ods. 2, Obchodného zákonníka vykonať len v písomnej forme, preto bol žalovaný povinný vykonať dielo vo vlastnostiach a parametroch určených v zmluve. Z toho dôvodu požadovaná zmena v parametroch stroja (tlak nižší ako 3,50 MPa), ktorá nebola zachytená v písomnej forme vo forme dodatku k zmluve, nepredstavovala zmenu zmluvy, a teda nepredstavovala ani záväzok žalovaného vyhotoviť stroj s takýmto parametrom, resp. vlastnosťou, preto žalovaný nemohol svoje omeškanie s vyhotovením stroja odôvodňovať práve touto skutočnosťou, pretože takouto dohodou nebol v zmysle zmluvného vzťahu viazaný. Nesporné bolo aj to, že žalobca si svoj záväzok zaplatiť prvú časť ceny diela v sume 20.640,- EUR splnil, čo mal súd prvej inštancie preukázané z výpisu z účtu žalobcu, pričom žalovaný svoje tvrdenie o tom, že žalobca si svoj záväzok zaplatiť prvú časť ceny diela splnil len v rozsahu sumy 17. 200,- EUR nepreukázal žiadnymi dôkaznými prostriedkami. 3. Ďalšou nespornou skutočnosťou bolo aj to, že žalovaný si svoju povinnosť vykonať dielo ako celok (t.j. ukončením druhej etapy jeho vykonania) podľa ust. § 554 ods. 1, Obchodného zákonníka nesplnil, dielo riadne neukončil a predmet diela neodovzdal žalobcovi, resp. ani neumožnil žalobcovi s predmetom diela ako funkčným nakladať, čím by sa jeho záväzok považoval za splnený. Podstatou sporu bolo posúdenie dôvodu nemožnosti žalovaného rozpracované dielo dokončiť, od čoho sa odvíjala dôvodnosť žalobcovho odstúpenia od zmluvy - nevykonanie diela riadne a včas žalovaným. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia niečoho, majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Od nikoho nemožno žiadať, aby spravodlivo preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti ako napríklad nezaplatenie alebo neexistenciu nadobúdacieho titulu atď. Z tohto pohľadu ležalo dôkazné bremeno preukázania skutočnosti, že žalovaný dielo v časti prvej etapy vykonal, teda zhotovil stroj s vlastnosťami a v rozsahu podľa zmluvy na žalovanom. Súd prvej inštancie však ohľadom tejto žalovaného tvrdenej skutočnosti, že stroj bol zhotovený, teda že si splnil svoj záväzok v časti prvej etapy, poukázal na to, že žalovaný nepreukázal žiadnymi dôkaznými, že by v rozhodnom období, resp. po ním tvrdenej skutočnosti ohľadom zhotovenia diela vyzval žalobcu na prehliadku a odovzdanie diela v tejto časti jeho vykonania (prvej etapy). Všetky plánované a aj v konečnom dôsledku jediná uskutočnená a preukázaná ohliadka predmetu diela zo dňa 11.4.2013 boli iniciované žalobcom, resp. ním poverenými osobami. K odovzdaniu zhotoveného stroja malo prísť do 16 týždňov od podpisu zmluvy, t.j. do 16.5.2012, pričom k ohliadke predmetu diela došlo až dňa 11.4.2013, čo bolo takmer rok po tom, ako mal byť stroj zhotovený, teda dielo vykonané v prvej etape. Žalovaný nepreukázal žiadnymi dôkaznými prostriedkami, že by vyzval žalobcu na úhradu druhej časti ceny za dielo, ktorej nárok by vznikol po zhotovení stroja (prvej časti vykonania diela). Aj napriek tomu, že podľa tvrdenia žalovaného stroj bol zhotovený už pri ohliadke zo dňa 11.4.2013, žalovaný zhotovený stroj neodovzdal žalobcovi ani po tom, ako bol žalobcom listom zo dňa 17.6.2013 vyzvaný na jeho riadne odovzdanie v lehote do 30.6.2013 a zároveň aj poučený o možnosti žalobcu odstúpiť od zmluvy a žalovaný v rozhodnej dobe nerozporoval dôvodnosť žalobcovho odstúpenia od zmluvy. 4. Súd prvej inštancie ustálil, že z vyššie uvedených skutočností jednoznačne vyplývalo, že správanie žalovaného nenasvedčovalo tomu, že by dielo zhotovil aspoň v rozsahu prvej etapy, čím by mu vznikol nárok na vyplatenie druhej časti ceny diela a na základe čoho by mohol súd konštatovať, že žalobca zhotovený stroj neoprávnene neprevzal, čím znemožnil žalovanému vykonať dielo ako celok riadne a včas. Rovnako žalovaný ani jedným dôkazným prostriedkom nepreukázal svoje tvrdenia o zhotovenom stroji. Súd závery zo znaleckého posudku č. 1/2016 nemohol hodnotiť ako dôkazné, pretože zo strany súdneho znalca existovali len domnienky a predpoklady, že stroj bol funkčný, resp. zhotovený už v apríli 2013, teda súdny znalec nekonštatoval, že žalovaný si splnil svoj záväzok zhotoviť stroj (prvú časť etapy vykonania diela) v rozhodnom čase, na základe čoho by žalobca neoprávnene neprevzal zhotovený stroja a znemožnil žalovanému dielo riadne a včas vykonať. Rovnako znalec nekonštatoval, že v čase ohliadky bol stroj totožný so strojom a jeho stavom zhotovenia v rozhodnom čase (rok 2013), pričom konštatoval len veľkú podobnosť na základe fotografie (čiže po vizuálnej stránke) a rovnaké konštatovanie po vizuálnej platilo aj pre motor tohto stroja. Súd preto považoval žalobcove odstúpenia od zmluvy za platné, keďže žalovaný nepreukázal, že dielo riadne a včas vykonal, rovnako nepreukázal, že stroj bol zhotovený a pripravený na odovzdanie navrhovateľovi v rozhodnom čase (rok 2013), a že za nedokončenie diela bol zodpovedný žalobca tým, že zhotovený stroj neprevzal, čím neumožnil žalovanému dielo v druhej etape jeho vykonania doladiť a tým dielo ako celok riadne ukončiť (vykonať). Keďže zmluva zo strany žalovaného bola porušená v jeho záväzku predstavujúcom podstatu samotného záväzkového vzťahu, bolo zrejmé, že žalovaný ako porušujúca strana mohol predvídať, že žalobca nebude mať záujem na plnení povinností pri takomto porušení zmluvy, a preto porušenie povinnosti žalovaného bolo možné definovať ako podstatné porušenie zmluvy podľa ust. § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že žalobca aj po porušení zmluvnej povinnosti žalovaného na splnení jeho povinnosti trval a v tejto súvislosti mu poskytol aj dodatočnú lehotu na splnenie si tejto povinnosti, vzniklo podľa ust. § 345 ods. 3 Obchodného zákonníka žalobcovi právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty. Nakoľko žalovaný si uvedenú zmluvnú povinnosť ani v dodatočnej lehote nesplnil, uplatnením žalobcovho práva na odstúpenie od zmluvy a doručením tohto prejavu vôle žalovanému dňa 17.10.2013 podľa ust. § 351 ods. 1, Obchodného zákonníka zanikli všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy, teda povinnosť žalovaného vykonať dielo a povinnosť žalobcu zaplatiť cenu za dielo žalovanému, avšak keďže sa na základe takto zaniknutej zmluvy už plnilo, vznikol zo zákona nový synalagmatický vzťah medzi zmluvnými stranami takto zaniknutej zmluvy, ktorého predmetom je povinnosť oboch strán si vydať už poskytnuté plnenia. Keďže zo zmluvy plnil len žalobca a to tým, že zaplatil žalovanému prvú časť ceny za dielo v sume 20.640,- EUR, vznikla žalovanému povinnosť v zmysle vyššie uvedeného toto žalobcove plnenie žalobcovi vrátiť. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie nárok žalobcu na vrátenie časti ceny za dielo v sume 20.640,- EUR z dôvodu odstúpenia žalobcu od zmluvy považoval za dôvodný. 5. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol neúspešný len v pomerne nepatrnej časti, t.j. časti nároku na úrok z omeškania vo výške 3,51 % od 7.3.2012 do zaplatenia, pričom v ostatnej časti celej istiny a úroku z omeškania bol úspešný, súd mu podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. priznal plnú náhradu trov konania. 6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, pričom uznesením č.k. 23Cb/232/2015-155 z 9.6.2016 ho súd prvej inštancie vyzval na doplnenie v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Žalovaný doplnil svoje odvolanie s tým, že rozhodnutie súdu napáda v celom rozsahu a žiada napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že žalobu zamietne. V odvolaní uviedol, že k poškodeniu plnenia zmluvy prišlo v dôsledku odopretia ďalšieho plnenia zmluvy žalovaným, pretože bolo zrejmé, že objednávateľ nechce splniť ďalšie podmienky plnenia zmluvy. Vzniklo tak dôvodné podozrenie, že na mieste žalobcu budú so zariadením improvizovať, poškodia ho alebo budú účelovo reklamovať pri vzniku ďalších škôd. Inštalovať a uviesť do prevádzky mal povinnosť a právo výlučne zhotoviteľ diela, teda žalovaný. Zmarenie zmluvy sa odvíjalo od toho, že žalobca sám neplnil podmienky zmluvy a žalovaný nebol povinný dodať stroj za podmienok, pri ktorých hrozilo jeho zničenie. Uviedol, že odmietnutie odovzdania stroja bez zaplatenia ďalšej splátky a bez možnosti stroj seriózne nainštalovať si žalobca a súd interpretoval ako oneskorenie dodávky, ktorým odôvodňuje odstúpenie od zmluvy a dokonca z toho súd nesprávne vyvodzuje súhlas žalovaného s oneskorením plnenia. 7. V odvolaní žalovaný poukázal na nepravdivé tvrdenie, že správanie žalovaného nenasvedčovalo tomu, že by dielo zhotovil aspoň v rozsahu 1. etapy, čím by vznikol nárok na vyplatenie 2. časti ceny diela, pričom svedok potvrdil, že stroj bol v predmetnom čase zhotovený. Žalobca v čase odstúpenia od zmluvy nemal záujem motor vidieť zvonka, nieto ešte zvnútra. S ohľadom na jeho predošlý neúspešný pokus o zmenu podmienok pôvodnej zmluvy možno predpokladať, že skutočný dôvod na odstúpenie od zmluvy žalobca nikdy neuviedol a ani nevysvetlil pokus o zmenu podmienok zmluvy, ktorá by za daných okolností nakoniec viedla tiež k odstúpeniu od zmluvy. Ďalej uviedol, že súd nezobral do úvahy svedectvo znaleckého posudku, nevzal do úvahy zmenu parametrov stroja vyžiadanú žalobcom, čo znamenalo vyhotoviť cca 50% súčiastok nanovo. 8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý napadnutý rozsudok považuje za vecne aj právne správny. Uviedol, že žalovaný bol v čase ohliadky diela svedkami Y. a T. v omeškaní takmer jeden rok, pri ohliadke sa vyjadroval, že dielo ešte nie je dokončené a keby mal finančné prostriedky, za niekoľko týždňov by dielo mohol dokončiť. Žalovaný nikdy žalobcu nevyzval na prevzatie diela ani si druhú splátku voči žalobcovi nevyúčtoval, či inak neuplatňoval nárok na jeho zaplatenie. 9. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, podľa ktorého dielo bolo dokončené, ale nebolo plne uvedené do prevádzky, čiže splnilo podmienky na vyplatenie druhej splátky, avšak svedok Y. odmietol toto uznať. Žalovaný skutočne nevyzval žalobcu na prevzatie diela, pretože uvedenie do prevádzky a prevzatie diela bolo predmetom tretej etapy, pričom zo strany žalobcu nebola uhradená splátka za druhú etapu. 10. Žalobca k podanému vyjadreniu žalovaného uviedol, že dielo nebolo v čase ohliadky dokončené. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 5.9.2017. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného i s vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 12. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1, C.s.p. a § 473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava C.s.p. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom odvolania v zmysle ust. § 379 C.s.p. viazaný odvolací súd zdôrazňuje, že odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa dostatočným spôsobom nevysporiadal súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, a s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil aj odvolací súd. Žalovaný ako zhotoviteľ a žalobca ako objednávateľ uzavreli dňa 16.1.2012 zmluvu o dielo, ktoré sa malo zhotoviť do 16 týždňov od podpisu zmluvy a do 23 týždňov od podpisu zmluvy malo byť dielo vyladené v priestoroch žalobcu. Žalobca mal zaplatiť žalovanému cenu za dielo v troch čiastkových platbách. Z vykonaného dokazovania tiež nepochybne vyplynulo, že žalovaný dohodnuté dielo vykonať ako celok nesplnil, dielo riadne neukončil a neodovzdal žalobcovi v dohodnutom čase. Splnenie povinnosti vykonať dielo v sebe zahŕňa splnenie dvoch rovnocenných povinností, a to jednak riadne ukončenie diela, teda v dohodnutom rozsahu a kvalite a súčasne odovzdanie predmetu diela objednávateľovi. Dielo, však v dohodnutom celku a termíne, najmä s umožnením jeho obsluhy žalobcom, zo strany žalovaného odovzdané nebolo. Žalobca aj po porušení zmluvnej povinnosti žalovaného na splnení jeho povinnosti trval, poskytol mu aj dodatočnú lehotu na jej splnenie. Žalovaný v tejto dodatočne poskytnutej lehote na riadne splnenie diela dielo neukončil, čím vzniklo žalobcovi právo na odstúpenie od zmluvy po uplynutí tejto lehoty, pričom tento prejav vôle bol žalovanému doručený 17.10.2013. Žalovaný pred súdom prvej inštancie v priebehu vykonávania dokazovania nevedel jednoznačne preukázať, že žalobca/objednávateľ nechce splniť ďalšie podmienky plnenia zmluvy, bude so zariadením improvizovať, poškodí ho alebo bude účelovo reklamovať pri vzniku ďalších škôd. Odvolací súd zdôrazňuje, že obe sporové strany mali počas konania súdu prvého stupňa možnosť sa k veci vyjadriť, predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení. 14. Odvolací súd uvádza, že preskúmaním postupu v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolaním napadnutého rozsudku bolo konštatované, že napadnutý rozsudok i v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou správne aplikovanou a interpretovanou súdom prvej inštancie na zistený skutkový stav tak, ako vyplynul z dokazovania dostatočne vykonaného pre možnosť rozhodnutia vo veci samej. V napadnutom rozsudku pritom súd prvej inštancie poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporovej právnej veci, preto nebol priestor pre odvolací súd pre iný záver, v rámci odvolacieho konania limitovaného rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného, než aby napadnutý rozsudok ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalovaného, vyjadreným v odvolaní, potvrdil. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. 15. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. Podľa § 262 ods. 1, C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).