Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/369/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314221402 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1314221402.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobcu: PROGRES-T, s.r.o., Rovinka 938, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Varsányim, Škultétyho 14, Bratislava proti žalovanému: Mgr. L. M., U. X/A, C. P. Y., o zaplatenie 543,62 eura s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 16C/675/2015-60, zo dňa 29.3.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia 543,62 eura s prísl. titulom dlhu za poskytnuté služby retransmisie. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie vo vzťahu k skutkovému stavu zistil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť PROGRES-TS, s.r.o. ako právnická osoba podnikajúca v oblasti elektronických komunikačných služieb a žalovaná ako fyzická osoba uzavreli dňa 17.3.2012 zmluvu o pripojení na poskytovanie služieb retransmisie. Jej predmetom bol záväzok právneho predchodcu žalobcu spočívajúci v zriadení a poskytovaní služieb retransmisie pre príjem televíznych a rozhlasových programov a záväzok žalovaného zaplatiť za tieto služby cenu podľa platnej tarify právneho predchodcu žalobcu. Právny predchodca žalobcu postúpil svoje práva a povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy na žalobcu, ktorý pokračoval v poskytovaní služieb žalovanému. Právny predchodca žalobcu a žalobca vystavili žalovanému za služby káblovej televízie faktúry, a to č. XXXXXXXXXX na sumu 220,80 eura so splatnosťou 15.1.2013 za obdobie od 01-12/2013 a č. E. na sumu 78 eur so splatnosťou 4.4.2014 za obdobie od 01-06/2014; za internet faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 32,70 eura so splatnosťou 15.10.2012 za obdobie od 10-12/2012, č. XXXXXXXXXX na sumu 29,70 eura so splatnosťou 15.1.2013 za obdobie od 01-03/2013, č. XXXXXXXXXX na sumu 29,70 eura so splatnosťou 18.4.2013 za obdobie od 04-06//2013, č. I. na sumu 29,70 eura so splatnosťou 15.7.2013 za obdobie od 07-09/2013, č. I. na sumu 29,70 eura so splatnosťou 15.10.2013 za obdobie od 10-12/2013, č. E. na sumu 59,40 eura so splatnosťou 4.4.2014 za obdobie od 01-06/2014; za zaslanie faktúry poštou faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 0,96 eura so splatnosťou 15.1.2013 a č. XXXXXXXXXX na sumu 0,96 eura so splatnosťou 18.4.2013; za upomienky faktúry č. E. na sumu 2 eur so splatnosťou 2.10.2013, č. E. na sumu 5 eur so splatnosťou 21.10.2013, č. E. na sumu 25 eur so splatnosťou 30.10.2013; čo celkovo predstavovalo sumu 543,62 eura. 3. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že medzi žalobcom (resp. jeho právnym predchodcom) a žalovanou vznikol uzavretím zmluvy v písomnej forme dňa 17.3.2012 občianskoprávny záväzkový vzťah podľa § 488, § 489 a § 491 ods. 1 Obč. zák. Predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu zriadiť a poskytnúť služby retransmisie pre príjem televíznych a rozhlasových programov a záväzok žalovaného ako koncového užívateľa zaplatiť cenu za tieto služby. Táto zmluva obsahovala podstatné časti zmluvy o pripojení podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zák. č. 351/2011 Z.z.“). Túto zmluvu bolo potrebné rovnako považovať za zmluvu spotrebiteľskú (§ 52 a nasl. Obč. zák.). Vzhľadom na to bol súd prvej inštancie povinný aj bez návrhu prihliadať na všetky zákonné prekážky brániace priznaniu práva žalobcu na zaplatenie voči žalovanému (§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z.) a zároveň skúmať, či predmetná spotrebiteľská zmluva podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy bola aj tarifa žalobcu, ktorá určovala výšku ceny za služby poskytnuté žalobcom žalovanému. Žalobca však tarifu ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy k žalobe nepripojil, na základe čoho podľa súdu prvej inštancie nepreukázal dôvodnosť výšky fakturovanej ceny za služby káblovej televízie (§ 120 ods. 1 O.s.p.), čo súd prvej inštancie považoval za zákonnú prekážku brániacu priznaniu práva žalobcovi na zaplatenie ceny za služby káblovej televízie (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.). Vzhľadom na to, že predmetná zmluva riadne vymedzila druh poskytovanej verejnej služby - príjem rozhlasových a televíznych staníc, túto zmluvu nepovažoval za právny základ nároku žalobcu na zaplatenie ceny za poskytovanie internetu, nakoľko záväzok žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu) na poskytovanie internetu a na druhej strane povinnosť žalovaného za takéto služby zaplatiť cenu z predmetnej zmluvy nevyplýval a samotné faktúry existenciu takéhoto záväzku žalobcu a povinnosti žalovaného nepreukazujú, keďže faktúra je všeobecne chápaná len ako výzva na zaplatenie, resp. daňový doklad a nie ako dôkaz preukazujúci existenciu záväzkového vzťahu, z ktorého by vyplýval záväzok žalobcu zriadiť a poskytovať internet a povinnosť žalovaného zaplatiť za tieto služby. Na základe toho považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytovanie internetu za nedôvodný, nakoľko v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. nepreukázal právny základ tohto svojho nároku žiadnym relevantným dôkazným prostriedkom (zmluvou, resp. jej dodatkom, tarifou a všeobecnými obchodnými podmienkami). Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu v časti nároku na zaplatenie ceny poskytnutých služieb zamietol. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie zamietol i nárok žalobcu vyplývajúci z omeškania žalovanej s úhradou za služby káblovej televízie. Navyše žalobca nepreukázal ani právny základ vzniku takéhoto nároku na upomienku. Ak by aj tento nárok posúdil ako zmluvnú pokutu, zo zmluvy nevyplývalo, že takáto zmluvná pokuta bola dohodnutá písomne. Ak by takýto nárok na upomienky aj spolu s nárokom na náhradu poštovného posúdil ako nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Obč. zák., mal za to, že žalobca a jeho právny predchodca nepreukázali, že takúto upomienku, resp. faktúry (náhrada poštovného) vystavil a doručil žalovanému. Takýto nárok podľa § 121 ods. 3 Obč. zák. spravidla predstavujú trovy (výdavky) vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky a to hlavne v predsúdnom štádiu (napr. zaobstaranie znaleckého posudku objasňujúceho vznik a výšku škody, cestovné náklady a iné obdobné náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky). Ide by o hmotnoprávny nárok, ktorého dôvodnosť, výšku a aj účelnosť by musel žalobca v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. preukázať a nemožno ho ohodnotiť paušálnou sumou. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 4. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietal nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že strany sporu dňa 17.3.2012 uzavreli písomnú zmluvu o pripojení - KTV. Žalobca však predtým ako začal žalovanému poskytovať služby spojené s pripojením k internetu, musel technicky zabezpečiť pripojenie (montáž káblov a koncového zariadenia v priestoroch využívaných žalovaným a podľa jeho požiadaviek) a až potom mu začal dodávať služby s tým spojené. Z uvedeného vyvodil, že poskytovaním pripojenia do internetovej siete vznikol medzi ním a žalovaným zmluvný vzťah aj na poskytovanie týchto služieb a vzhľadom na § 43 ods. 1 písm. a) zák. č. 351/2011 Z.z. mu vzniklo právo na úhradu za túto službu. Poukázal na to, že žalovaný aktívne vo veci spolupracoval, nebránil mu v montáži príslušných zariadení v jeho priestoroch, nevrátil ani jednu faktúru, nepodal sťažnosť, reklamáciu a nesnažil sa ani vrátiť mu koncové zariadenie. Žalovaný poskytované služby využíval, ale od 1.10.2012 prestal uhrádzať faktúry, napriek tomu, že mal vedomosť o svojich povinnostiach, vyplývajúcich zo zmluvy. 5. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny (§ 378 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.11. 2017 (§ 219 ods. 3 C.s.p.). 6. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní (ktoré v súhrne poukazujú na existenciu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu týkajúcom sa aj poskytovania služieb internetu), s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie vyslovenými v napadnutom rozsudku a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových okolností vedúcich k zamietnutiu žaloby z dôvodu, že žalobca nepreukázal právny základ nároku na úhrady za služby internetu a upomienok, a v ďalšej časti nepreukázal dôvodnosť ceny požadovanej za služby káblovej televízie a náhrady poštovného. 7. Vzhľadom na obsah odvolania, ktorým žalobca zdôrazňoval skutočnosť, že žalovanému namontoval koncové zariadenie na pripojenie k internetu, čím preukazoval vznik zmluvného vzťahu aj na poskytovanie služieb internetu, odvolací súd (tak ako to uviedol aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku) poukazuje na to, že žalobca nepredložil súdu zmluvu o pripojení na internet uzavretú so žalovaným, hoci povinnosť uzavrieť zmluvu o pripojení užívateľa - účastníka na internet písomne je stanovená § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. Faktúry pripojené k žalobe, v ktorých sú uvádzané ceny za využívanie internetu, nepreukazovali, za akých podmienok sporové strany uzavreli zmluvu o pripojení na internet a žalobca v konaní nepreukázal ani dohodu o cene za túto službu poskytovanú žalovanému. 8. Na doplnenie odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o uplatnenej úhrade za využívanie služieb internetu odvolací súd uvádza, že z hmotnoprávnej úpravy obsiahnutej v § 43 ods. 1 písm. a) zák. č. 351/2011 Z.z. (podnik má právo na úhradu za poskytnutú službu) vyplýva, že osoba poskytujúca služby elektronických komunikácii má v spore s účastníkom, poprípade užívateľom verejne dostupnej služby elektronických komunikácii, o úhradu ceny za poskytnutú službu bremeno tvrdenia, že účastníkovi (užívateľovi) poskytol verejne dostupnú službu elektronických komunikácii v rozsahu a kvalite zodpovedajúcej cene, ktorú mu za službu vyúčtoval a ktorá bola platná v dobe poskytnutia služby (podľa platnej tarify), a dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie tohto tvrdenia. Žalobca však žiadne dôkazy, ktorými by bolo možné preukázať poskytovanie služieb internetu v období október - december 2012, január - marec 2013, apríl - jún 2013, júl - september 2013, október - december 2013 a január - jún 2014, vyúčtované faktúrami za poskytovanie verejne dostupnej služby elektronických komunikácii v cene spolu vo výške 210,90 eur, nepredložil. K svojmu tvrdeniu, že v tomto období poskytol žalovanému dátové služby internetu v objeme zodpovedajúcemu uvedenej cene 210,90 eur, žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie, nepripojil zmluvu a ani cenovú tarifu platnú pre ním poskytované služby v rozhodnom období, a uplatnený nárok mali preukazovať len kópie faktúr, v ktorých je uvedené obdobie, za ktoré mala byť poskytnutá služba a jednotková cena. 9. Keďže žalobca v danej veci nesplnil svoju povinnosť preukázať súdu uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb - pripojenia na internet a ani to, čo bolo obsahom dátovej služby vyúčtovanej žalobcovi a aká cena bola medzi stranami dohodnutá, je záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti jeho žaloby v tejto časti napadnutej odvolaním podľa odvolacieho súdu správny. Rovnako odvolací súd považoval za bezvýznamný poukaz na uzavretú zmluvu o pripojení KTV, keďže súd prvej inštancie existenciu tejto zmluvy považoval za preukázanú, pričom priznaniu uplatneného nároku na zaplatenie služby káblovej televízie bránilo nepreukázanie dohodnutej ceny poskytnutej služby (tarifa). Odvolací súd preto tvrdenia uvádzané v odvolaní žalobcu nepovažoval za podstatné, t.j. také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. 10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. 11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).