KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava3. 5. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/52/2016 z 3. 5. 2017

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 3. mája 2017, sp. zn. 1Cob/52/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1314224159.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/52/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314224159
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1314224159.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov
senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a Mgr. Štefana Zelenáka, v právnej veci žalobcu: GKT, s.r.o.,
Pivovarnícka 2824/22, 955 01 Topoľčany, IČO: 34 101 900, zastúpený: JUDr. Rudolf Adamčík, advokát,
Liptovská 2/A, Bratislava, P.O. BOX 67, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: LUXIS, s. r. o., Račianska
77, 831 02 Bratislava, IČO: 46 274 880, zastúpený: JUDr. Ivan Jánošík, advokát, Klincová 35, P.O. BOX
2, 810 05 Bratislava, o návrhu žalobcu na vydanie hnuteľných vecí, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 24Cb 199/2014-77 zo dňa 10.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb 199/2014-77 zo dňa
10.11.2015 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom č.k. 24Cb 199/2014-77 zo dňa 10.11.2015, ktorý bol napadnutý odvolaním žalovaného,
Okresný súd Bratislava III vyhovel návrhu žalobcu a zaviazal žalovaného vydať žalobcovi neoprávnene
zadržiavané hnuteľné veci, nábytok a to: 1ks rohovej sedacej súpravy MODENA 2P+R+3P, skladajúcej
sa z elementov dvojkreslo pevné (2P) + roh + (R) + trojkreslo pevné (3P), z materiálu koženka kaiman,
odtieň 710 taupe (šedá), nožičky drevené, odtieň strieborný, 1ks rohovej sedacej súpravy BIBIANA 2+R
+3F, skladajúcej sa z elementov dvojkreslo (2) + roh (R) + trojkreslo rozkladacie (3F), z materiálu látka
malaga, odtieň 07 marmor (hnedá), nožičky drevené, odtieň morenia wenge, 1ks sedacej súpravy do
tvaru U SANDRA 2P + R + 2F + OTV + OH, skladajúcej sa z elementov dvojkreslo pevné (2P) + roh
(R) + dvojkreslo rozkladacie (2F) + otoman výklopný (OTV) + opierka hlavy (OH), z materiálu látka Easy
Sukura, odtieň 058 (hnedý melír), nožičky drevené, odtieň morenia orech a to do 20 dní od právoplatnosti
rozsudku. Sú zaviazal žalovaného, aby do 10 dní od právoplatnosti rozsudku oznámil navrhovateľovi
miesto a čas odovzdania vecí. Vo veci trov, súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na náhradu trov
konania žalobcu vo výške 354,72 eur, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia vo výške 255,22 eur
a iných trov konania vo výške 99,50 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca sa návrhom zo dňa 2.10.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať
neoprávnene zadržiavané hnuteľné veci, tak ako sú špecifikované vo výroku rozhodnutia. Žalobca
svoj nárok na vydanie vecí dôvodil tým, že ako komitent so spoločnosťou Sendy Nábytok s.r.o.,
IČO: 47 646 233, ako komisionárom (ďalej ako „komisionár“) uzatvoril dňa 1.4.2014 komisionársku
zmluvu. Predmetom zmluvy o komisionálnom predaji bol záväzok žalobcu dodať nábytok, ktorý
zveril komisionárovi na predaj odberateľom a to v priestoroch komisionára na L.. T. XX M. A..
Dňa 29.7.2014 komisionár oznámil žalobcovi, že žalovaný ako prenajímateľ priestorov v ktorom
komisionár prevádzkoval predajňu, zadržal hnuteľné veci žalobcu s odôvodnením, že si uplatňuje voči



komisionárovi, ako svojmu nájomcovi, zádržné právo k hnuteľným veciam nájomcu. Žalobca uviedol,
že veci žalovaný zadržiava bez právneho dôvodu, nakoľko podľa § 672 Občianskeho zákonníka
možno uplatňovať záložné právo len vo vzťahu k veciam vo vlastníctve nájomcu. Podľa bodu 3.3
zmluvy o komisionálnom predaji nedošlo k prevodu vlastníctva na komisionára, veci sú preto naďalej
vo vlastníctve žalobcu. Žalobca žiadal súd prvej inštancie, aby zaviazal žalovaného, ktorý zadržiava
hnuteľné veci bez právneho dôvodu, k vydaniu týchto hnuteľných vecí a uplatňoval si náhradu trov
konania. Žalobca svoj nárok preukazoval listinnými dokladmi, Zmluvou o komisionálnom predaji č.
KP05/1/2014 medzi ním a spoločnosťou Sendy Nábytok, s.r.o. zo dňa 2.4.2014, Dodacím listom z
8.4.2014 podpísaný žalobcom a komisionárom, z ktorého vyplýva že odovzdal komisionárovi hnuteľné
veci, nábytok pod názvom, „Modena“, „Bibiana“ a „Sandra“. Žalobca súdu predložil tiež fotografie
sedacích súprav, ktoré sú predmetom sporu.

3. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozkazom na plnenie 24Cb 199/2014-28 dňa 24.4.2015, ktorým
návrhu žalobcu vyhovel. Žalovaný voči rozkazu na plnenie podal odpor, v ktorom nárok žalobcu
odmietol. Žalobca argumentoval, že na zabezpečenie dlžného nájomného realizoval ako prenajímateľ
dňa 29.7.2014 zádržné právo k veciam, ktoré sa nachádzali v predmete nájmu, na 2. nadzemnom
podlaží administratívno-prevádzkovej budovy na T. L.. XX/B M. A.. Nájomca, spoločnosť Sendy
Nábytok, s.r.o. predávala nábytok ako vlastný a dlhovala žalovanému, prenajímateľovi obchodných
priestorov splatné nájomné. Žalovaný si v súlade s § 672 Občianskeho zákonníka (ďalej ako „OZ“)
uplatnil zádržné právo k veciam, ktoré patrili spoločnosti Sendy nábytok s.r.o., keďže ich predávala
ako vlastné. Na základe realizovaného právneho úkonu sa žalovaný návrhom doručeným súdu dňa
29.7.2014 domáhal vykonania súpisu hnuteľných vecí súdnym vykonávateľom v súlade s § 672 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Súd uznesením zo dňa 27.11.2014, v konaní vedenom pod sp. zn. 24Cb
134/2014-39, poveril súpisom vecí súdneho exekútora Q.. Q. B.. Návrh na vykonanie súpisu realizoval
žalovaný z dôvodu zabezpečenia svojej pohľadávky voči nájomcovi. Konajúci súd vyjadril právny názor,
ktorým nárok žalovaného potvrdil, keď vydal Uznesenie 24Cb/134/2014-39 dňa 27.11.2014 a poveril
súdneho exekútora vykonaním súpisu. Žalovaný tiež konštatoval nesúhlasný postoj k postupu súdu,
vo veci súpisu hnuteľných vecí, ktorý umožnil žalovanej spoločnosti Sendy Nábytok, s.r.o., v tejto veci
podať odvolanie, hoci nejde o sporové konanie a odvolanie by prípustné byť nemalo. Uznesenie tak
nenadobudlo právoplatnosť. Vzhľadom na realizované úkony, odporca zadržiava veci nachádzajúce sa
v predmete nájmu oprávnene, v súlade s § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okrem toho žalovaný
namietal, že konaniu bráni prekážka litispendencie, nakoľko konanie 24Cb 134/2014 o vykonanie súpisu
bolo začaté už dňa 29.7.2014 a predmetné konanie až dňa 31.10.2014. Žalobca sa môže ochrany svojich
domnelých práv domáhať v konaní na to určenom, t.j. u osoby poverenej vykonaním súpisu hnuteľných
vecí. Žalobca nie je oprávnený domáhať sa právnej ochrany v tomto konaní, pokiaľ mu právnu ochranu
má primárne poskytnúť iné konanie a iný, zákonom predpísaný postup. Žalovaný namietal, že pokiaľ sa
vedie iné konanie, v rámci ktorého si môže žalobca brániť svoje vlastnícke práva, má tak urobiť primárne
v tomto konaní. Následné uplatňovanie si práv v neskôr začatom konaní je jednak postihnuté prekážkou
litispendencie a je aj nehospodárne. Žalovaný konštatoval, že aj keď predmet oboch konaní je odlišný,
obsah poskytovanej právnej ochrany je rovnaký (predmetom je posúdenie otázky vlastníctva, ako otázky
predbežnej) a smeruje k rovnakému cieľu. Žalovaný nárok žalobcu neuznal, podľa jeho názoru, súd veci
zadržiavané oprávnene a v súlade s § 672 OZ, konaniu bráni prekážka litispendencie a poprel aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu v spore. Žalovaný žiadal návrh žalobcu zamietnuť a uplatňoval si náhradu trov
konania. K odporu predložil žalovaný Uznesenie OS BA III č.k. 24Cb/134/2014-39 zo dňa 27.11.2014,
ktorým bol poverené súdny exekútor Q.. B. vykonaním súpisu hnuteľných vecí vo vlastníctve Sendy
Nábytok, s.r.o. na návrh žalobcu, LUXIS, s.r.o. Žalovaný súdu predložil aj ftk. Dokumentu, „Vyjadrenie
k výzve zo dňa 29.9.2014“, v ktorom žalovaný reaguje na výzvu žalobcu na odovzdanie hnuteľných
vecí. Vo vyjadrení reaguje žalovaný odmietavo, s odkazom na aplikáciu § 672 ods. 2 OZ, že s týmto
zák. ust. realizoval zádržné právo a k týmto veciam mu zo zákona prináleží záložné právo. Otázka, či
je spoločnosť, nájomca skutočne vlastníkom, neprináleží prenajímateľovi, ale tvrdený vlastník vecí si
môže svoje vlastnícke právo uplatniť v konaní, ktorým prenajímateľ požiadal súd o vykonanie súpisu
týchto vecí.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a vyjadreniami sporových strán a rozhodol na
pojednávaní dňa 10.11.2015, na ktorom sa žalovaný nezúčastnil a nakoľko boli splnené podmienky
§ 101 ods. 2 O.s.p. súd prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní sa k veci vyjadril
žalobca, ktorý okrem doposiaľ tvrdených skutočností dodal, že v obdobnej veci sa vedie konanie č.k.
23Cb 65/2015. Obsahom tohto konania je totožný návrh žalobcu ANTARES EUROTRADE, spol. s r.o.



voči žalovanému LUXIS, s.r.o., na vydanie neoprávnene zadržiavaných vecí, ktoré žalovaný zadržiava
bez právneho dôvodu. Žalobca poukázal na to, že v označenej totožnej právnej veci rozhodol tunajší
súd rozsudkom č.k. 23Cb 65/2015-145, ktorým žalobcovi vyhovel a zaviazal žalovaného k vydaniu
vecí. Ďalej žalobca súdu predložil aj ftk. podania v konaní vedenom pod sp. zn. 24Cb/134/2014. Ide
o konanie o návrhu LUXIS, s.r.o. na vykonanie súpisu. Žalobca súdu predložil odvolanie, ktoré podala
spoločnosť Sendy Nábytok, s.r.o., voči uzneseniu o ustanovení súdneho exekútora za účelom vykonania
súpisu. Podľa názoru žalobcu je odvolanie spoločnosti Sendy Nábytok, s.r.o. podstatné z dôvodu, že je
z neho zrejmá obrana žalovanej spoločnosti, že veci o ktorých súpis žiada žalobca v konaní, nie sú vo
vlastníctve žalovanej spoločnosti, ale ich len predávala na základe komisionárskej zmluvy s dodávateľmi.
Zároveň poukázala spoločnosť na Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve s prenajímateľom, podľa ktorého
bolo zriadené ručenie tretej osoby, J.. V. Č. voči pohľadávkam nájomcu z nájomného. Záväzok nájomcu
je tak zabezpečený ručením, čo spôsobuje rozpor s postupom podľa § 672 ods. 2 OZ.

5. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania listinnými dôkazmi a vyjadreniami sporových
strán, konštatoval, že medzi sporovými stranami nie je sporná skutočnosť, že žalovaným došlo k
zadržaniu vecí, ktoré súd predmetom konania. Medzi sporovými stranami je sporné, kto je vlastníkom
zadržiavaných vecí, kedy žalobca preukazoval svoje vlastnícke právo komisionárskou zmluvou, na
základe ktorej spoločnosti Sendy Nábytok, s.r.o. len zveril veci na predaj a žalovaný argumentoval, že
konal v súlade s predpísaným zákonným postupom podľa § 672 OZ, i keď výslovne vlastnícke právo
žalobcu nepoprel. Pokiaľ ide o dôkazy predložené žalovaným, tento súdu predložil dokumentáciu z
tunajšie vedeného konania, v ktorom sa ako prenajímateľ domáha vykonania súpisu zadržiavaných vecí.
S výnimkou vlastníckeho práva k zadržiavaným veciam, medzi žalobcom a žalovaným, neboli sporné
ostatné skutočnosti a súd prvej inštancie skúmal, komu prináleží vlastnícke právo.

6. Súd prvej inštancie právne posúdil zmluvný vzťah sporových strán ako obchodnoprávny s poukazom
na to, že oba subjekty ako podnikatelia uzatvorili komisionársku zmluvu podľa ustanovení § 577 a nasl.
Obchodného zákonníka (ďalej ako „ObZ“). Súd sa zameral na skúmanie statusu vlastníckeho práva
k zadržiavaným veciam. Na základe čl. 3.3. Zmluvy o komisionálnom predaji č. KP05/1/2014 medzi
žalobcom a Sendy Nábytok, s.r.o. mal súd za to, že vlastnícke právo k veciam, ktoré boli zverené
komisionárovi na predaj, ostali vo výlučnom vlastníctve dodávateľa, až do úplného zaplatenia kúpnej
ceny odberateľom. Komisionár bol len poverený vystavením nábytku v obchodných priestoroch na T.
L.. XX v A. a mal tento tovar prezentovať a predávať odberateľom, vlastnícke právo až do kúpy, ostalo
zachované žalobcovi. Súd prvej inštancie citujúc hmotnoprávnu úpravu ochrany vlastníckeho práva
podľa § 126 OZ konštatoval, že si žalobca uplatňoval svoje nároky k hnuteľným veciam, ktoré sú podľa
jeho tvrdenia jeho vlastníctvom. Súd prvej inštancie skúmal, či sú splnené podmienky pre aplikáciu
zádržného práva, citujúc § 672 OZ, od ktorého odvíjal žalovaný svoje zabezpečenie nároku z dlžného
nájomného zádržným právom.

7. Na základe skutkových zistení a citovaných zákonných ustanovení mal súd prvej inštancie za to,
že návrh je dôvodný, pretože žalobca preukázal na základe komisionárskej zmluvy svoje vlastnícke
právo a žalovaný naopak nepreukázal že veci zadržiava právom. Súd prvej inštancie považoval
argumentáciu žalovaného o prebiehajúcom konaní o súpis za irelevantnú, vzhľadom k tomu, že pre
vznik zákonného záložného práva k veciam nájomcu a následného výkonu zádržného práva k týmto
veciam, nebola naplnená základná zákonná podmienka a to vlastnícky status týchto vecí prislúchajúci
dlžníkovi žalovaného. Spoločnosť Sendy Nábytok, s.r.o. tieto veci nikdy nevlastnila a tak nedošlo k vzniku
záložného práva a zdržiavanie týchto vecí je neoprávnené. Keďže žalovaný si povinnosť vydať veci
nesplnil, súd návrhu vyhovel a zaviazal ho vydať žalobcovi všetky zadržiavané veci. Námietky týkajúce
sa prekážky litispendencie a nehospodárnosti konania neboli uznané. Súd konštatoval, že ide o dve
odlišné konania, v ktorých sa riešia odlišné veci a s odlišnými účastníkmi.

8. Voči rozsudku podal žalovaný odvolanie. Dôvodil odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm.
a ) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. b), c), d), e), f) O.s.p.
Žalovaný zopakoval procesnú obranu prezentovanú v konaní na súde prvej inštancie. Popretie nároku
žalobcu dôvodil oprávnenosťou zadržiavania vecí, s tým, že je veriteľom voči spoločnosti Sendy nábytok,
s.r.o. a v súlade s dikciou § 672 ods. 1 OZ mu vzniklo k veciam záložné právo a podľa § 672 ods.
2 OZ, k veciam uplatnil zádržné právo. V zákonnej lehote 8 dní podal na súde návrh na súpis týchto
vecí. Oprávnenosť jeho držby bola konštatovaná v rozhodnutí 24Cb/134/2014-39 tunajšieho súdu, ktorý
ustanovil subjekt oprávnený vykonať súpis. Žalovaný pripustil, že toto uznesenie nie je právoplatné,



chybou tunajšiemu súdu, že nesprávne umožnila žalovanej Sendy Nábytok, s.r.o. podať v tejto veci
odvolanie. Ide o nesprávny procesný postup vzhľadom k tomu, že toto konanie nie je sporové a je
upravené v § 672 OZ a nespadá pod úpravu O.s.p. Procesným pochybením súdu došlo k tomu, že
uznesenie konštatujúce jeho oprávnenosť držby vecí, doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Žalovaný
opäť namietal prekážku prejednávanej veci, konanie o súpis vecí sp. zn. 24Cb/134/2014, bolo na
jeho návrh začaté skôr a pojednáva v totožnom predmete veci. Žalobca sa mal domáhať ochrany
svojho vlastníckeho práva v prebiehajúcom konaní o súpis vecí a to u osoby ktorá súpis vykonáva.
Žalovaný si len uplatňuje svoje práva prenajímateľa a za výkon svojho práva nesmie byť penalizovaný.
Žalovaný namietal nehospodárnosť vedenia dvoch konaní, ktorých účelom je totožný cieľ. Osoba, ktorá
je poverená súpisom vecí, je podľa názoru žalovaného oprávnená posudzovať právny status vecí ktoré
majú byť predmetom súpisu a teda skúma kto je ich vlastníkom. Potom je nehospodárne, aby o tej
istej veci bolo rozhodované v rámci dvoch súdnych konaní. Žalobca sa mal podľa názoru žalovaného, v
konaní o súpis domáhať u exekútora vylúčenia vecí z exekúcie. Aktívna legitimácia žalobcu by bola daná
až po neúspešnosti uplatňovania ochrany práv v konaní o súpis. Žalovaný tiež namietol, že súd neskúmal
aktuálny stav vecí, keď opomenul zistiť, či sa sporné hnuteľné veci ešte skutočne nachádzajú v držbe
žalovaného a opomenul žalovaného k veci vypočuť. Podľa názoru žalovaného, žalobca mal preukázať
že sa veci, ktorých vydania sa domáha, skutočne nachádzajú u žalovaného. Ďalej žalovaný argumentuje,
že súd si nesprávne vykladal ustanovenie § 672 OZ, keď hodnotil postup žalovaného ako realizáciu
záložného práva, pričom konanie žalovaného je výkonom zádržného práva, ktoré je v súlade s § 672
ods. 2 OZ, nie záložného práva. Nájomca, spoločnosť Sendy Nábytok, s.r.o. neuhradila žalovanému
nájomné vo výške doposiaľ 18.307,20 eur a v súlade so Zmluvou o nájme nebytových priestoroch bol
5 čl. III, prenajímateľ je oprávnený po uplynutí doby na vypratanie priestoru po skončení nájmu, veci
v prenajatých priestoroch predať a z výťažku uspokojiť svoje pohľadávky voči nájomcovi. Žalovaný
požadoval napadnutý rozsudok zmeniť tak, že návrh bude v plnom rozsahu zamietnutý, eventuálne
rozsudok bude zrušený a vrátený súdu prvej inštancie.

9. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. Poukázal na to, že žalovaný neuvádza žiadne nové skutočnosti.
Žalovaný svoju procesnú obranu zakladá na tom, že si mal žalobca svoje právo uplatňovať v konaní o
súpis vecí. Žalobca argumentoval, že toto konanie nie je meritórnym konaním, navyše osoba ktorá súpis
vykonáva, teda exekútor, tieto veci nemá reálne v držbe. Žalobca sa teda nemôže domáhať vydania
vecí u osoby, ktorá tieto veci v držbe nemá, ale jeho ochrana vlastníckeho práva musí smerovať voči
osobe, ktorá tieto veci zadržiava. Aktívna legitimácia prislúcha v konaní o vydanie veci podľa § 126 OZ
tomu, kto preukáže svoje vlastnícke právo, čo žalobca vykonal. Prekážka litispendencie daná nie je,
pretože konanie o vydanie veci sa vedie s odlišnými subjektmi a má odlišný predmet, ako konanie o
súpis vecí. Zároveň poukázal žalobca na to, že v konaní o súpis vecí, sa súd prvého stupňa zameral
len na skúmanie preukázania existencie nájomného vzťahu, pričom však opomenul skúmať, či veci,
ktoré sú predmetom súpisu, sú vo vlastníctve žalovanej spoločnosti Sendy Nábytok, s.r.o., ktorá sa v
odvolaní aj odvoláva na absenciu tejto podmienky a žiada tieto veci zo súpisu vylúčiť. Pokiaľ žalovaný
namietal uplynutie doby, na ktorú bola komisionárska uzatvorená (do dňa 31.12.2015), žalobca uviedol,
že aj uplynutie doby zmluvy, nemá na status vlastníckeho práva k veciam žiadny vplyv. Článok III bod
5 nájomnej zmluvy, ktorou argumentoval žalovaný, žalobca považuje za irelevantný vo vzťahu k jeho
vlastníckemu právo, nakoľko táto úprava len rieši postup po zániku nájmu a postup pri speňažovaní vecí
nájomcu. Žalobca žiadal rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a uplatnil si trovy konania.

10. Žalovaný podal k veci vyjadrenie písomným podaním dňa 15.7.2016 a okrem zopakovania
dovtedajšej argumentácie, navyše uviedol dôvody pre ktoré považuje držbu vecí za oprávnenú. Podľa
názoru žalovaného je jeho držba oprávnená a v súlade s § 130 ods. 1 OZ, nakoľko je ako držiteľ vecí,
so zreteľom na všetky okolnosti, dobromyseľný v tom, že mu veci patria. Dobromyseľnosť vyvodzuje
žalovaný z toho, že nájomca veci predával ako vlastné. U prenajímateľa nebola pochybnosť, že by
nešlo o veci vlastnené nájomcom, navyše aj súd vo veci súpisu vecí konštatoval, že návrh na súpis je
dôvodný. Žalovaný poukázal tiež na zavádzajúce tvrdenia spoločnosti Sendy Nábytok, s.r.o., ktorá po
celú dobu klamlivo a účelovo argumentovala, že veci, ktoré žalovaný zadržiava, nie sú v jej vlastníctve.
Žalovaný poukázal na konanie č.k. 26 Cb/10/2016, ktoré sa vedie na OS Bratislava III a ktoré iniciuje
Sendy Nábytok, s.r.o. voči žalovanému. Ide o rozkaz na plnenie a spoločnosť Sendy Nábytok, s.r.o. si v
tomto konaní žiada vydať, údajne neoprávnene zadržiavané veci, okrem iných aj tie ktoré sú predmetom
tohto konania. Podľa názoru žalovaného žaloba na vydanie veci, ktorú realizuje Sendy Nábytok, s.r.o.,
je rei vindikačným návrhom, ktorý preukazuje nepravdivosť prv tvrdených informácií a dokazuje, že veci
v skutočnosti sú vo vlastníctve Sendy Nábytok, s.r.o.



11. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo
podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č.
99/1963 Zb. o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 04.05.2017, za účinnosti právnej úpravy Civilného
sporového poriadku č. 160 /2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP
a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku
99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc dátumom 1.7.2016, vzťahuje
aktuálna procesná úprava CSP.
12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania,
rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP), nakoľko neboli
splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z hľadiska
iných odvolacích dôvodov, ako tých ktoré žalovaný v odvolaní uviedol. Pokiaľ ide o skutkový stav veci,
v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol
zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým
zisteniam. Zároveň získané skutkové zistenia boli súdom správne právne posúdené. Odvolací súd má
za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a
preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP.
Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. O nároku na
náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a
odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav,
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne
posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na
neho poukazuje. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím
dôvodom odvolateľa dodáva.

14. Žalobca sa domáha ochrany vlastníckeho práva žalobou na vydanie veci. Táto žaloba je upravená
v hmotnoprávnom predpise § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak že „Vlastník má právo na
ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať
vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje“. Z procesného hľadiska ide o žalobu na splnenie
povinnosti, aktuálna úprava podľa § 137 CSP. Pre aktívnu legitimáciu žalobcu je podstatné, že je
vlastníkom požadovanej veci, čo je jeho dôkazným bremenom. Pre pasívnu legitimáciu je podstatné,
že osoba, ktorá vec zadržiava, k tejto veci nemá právny titul. Odvolací súd má za to, že žalobca
dostatočne hodnoverne svoje vlastnícke právo preukázal. Žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno
vlastníka neoprávnene zadržiavaných vecí tým, že predložil komisionársku zmluvu, z ktorej vyplýva,
že nábytok ktorý tvoril predmet zmluvy medzi žalobcom a komisionárom, Sendy Nábytok, s.r.o., ostal
vo vlastníctve žalobcu. Tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie, úprava zmluvného vzťahu
žalobcu a komisionára, vychádza z § 577 a nasl. Obchodného zákonníka. V súlade s ust. čl. 3.3 zmluvy
o komisionálnom predaji č. KP05/1/2014, zmluvné strany si dojednali, že „Sedacie súpravy ostávajú
vo výlučnom vlastníctve dodávateľa až do úplného zaplatenia odberateľom.“ Zmluvná úprava výhrady
vlastníckeho práva, ako ju zadefinoval súd prvej inštancie, je tiež súladná so zák. ust. § 583 ods. 1
Obchodného zákonníka, v súlade s ktorým „K hnuteľným veciam zvereným komisionárovi na predaj má
komitent vlastnícke právo, dokiaľ ho nenadobudne tretia osoba. Vlastnícke právo k hnuteľným veciam
získaným pre komitenta nadobúda komitent ich odovzdaním komisionárovi“. Odvolací súd má teda za
to, že základná podmienka pre vyhovenie rei vindikačnej žaloby, a to preukázanie vlastníckeho práva
na strane žalobcu, bola splnená. Žalovaný na druhej strane nijako hodnoverne popretie vlastníckeho
práva nepreukázal. Žalovaný síce poukazoval na uplynutie doby, na ktorú bola komisionárska zmluva
uzatvorená, čo ale nemá vplyv na vlastnícke právo, ktoré ako vecné právo nezaniká uplynutím doby
zmluvy.

15. Žalovaný nesprávne vykladá právne predpoklady úspešnosti reivindikačnej žaloby, keď sa domnieva,
že aktívna legitimácia žalobcu vzniká, až po vyčerpaní iných prostriedkov obrany v inom konaní (o
súpis vecí), navyše keď ide o konanie medzi inými účastníkmi, ktorého žalobca nie je sporovou stranou
a ani na účasť v tomto konaní, nemá procesné predpoklady. Aktívna legitimácia žalobcu na žalobu
o vydanie veci, je daná preukázaním vlastníckeho práva k veci. Procesná obrana žalovaného mala



spočívať v preukázaní existencie právneho titulu k držbe vecí. Žalovaný sa bránil tým, že v súlade s
§ 672 ods. 1 a 2 uplatnil zákonným spôsobom zádržné právo na zabezpečenie svojej pohľadávky z
nájmu. Podľa § 672 ods. 1 OZ, „Na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ nehnuteľnosti záložné
právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním
žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia“. Podľa § 672 ods. 2
OZ, „Záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli spísané osobou poverenou súdom,
ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní
po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriek tomu, že nájomné nie je
zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich
dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo musí veci vydať. Osobou poverenou
súdom môže byť aj súdny exekútor.“ Na uplatnenie zádržného práva podľa odseku 2 cit. ust. § 672
OZ je potrebný v prvom rade vznik záložného práva, ktoré vznikne ex lege prenajímateľovi pri splnení
podmienok v prvom odseku § 672 OZ. Je potrebné skonštatovať že vzniku zákonného záložného práva
žalovaného, bráni základná požiadavka a to existencia vlastníckeho práva k veciam, ktoré nie sú a
nikdy neboli vo vlastníctve nájomcu. Argumentácia žalovaného, že nájomca, teda spoločnosť Sendy
Nábytok, s.r.o. účelovo popierala svoje vlastnícke právo, pričom veci v skutočnosti prináležia jej, nebola v
konaní preukázaná. Tvrdenie žalobcu, že spoločnosť Sendy Nábytok, s.r.o., iniciovala na tunajšom súde
konanie o vydanie určitých hnuteľných vecí, čím sa preukázal skutočný status vecí, ktoré sú predmetom
tunajšieho konania, nie je preukázané. Ako vyplýva z návrhu žalobcu Sendy Nábytok, s.r.o. zo dňa
13.1.2016, v konaní žiada vydať určité hnuteľné veci, o ktorých tvrdí že patria do jej vlastníctva, avšak
v zozname týchto vecí sa nenachádzajú konkrétne kusy nábytku, o ktorých sa pojednáva v tunajšom
konaní. Pokiaľ by aj veci mali zhodné názvy, nie je preukázané, že sa jedná o totožné kusy nábytku, ktoré
žalobca v tunajšom konaní žiada od žalovaného vydať. Odvolací súd taktiež poukazuje na procesnú
obranu spoločnosti Sendy Nábytok, s.r.o., ktorá sa v konaní o súpis bráni sústavne tým, že veci, ktoré
sú zadržiavané prenajímateľom, nie sú v jej vlastníctve.

16. Žalovaný zadržiava veci, ktoré prináležia inému subjektu, voči ktorému nemá žiaden právny vzťah
a koná tak v rozpore so zákonom. Žalovaný sa bráni tým, že jeho držba je oprávnená, keďže všetky
okolnosti ho viedli k presvedčeniu že spoločnosť Sendy Nábytok, s.r.o. predávaná nábytok, ktorý aj
vlastní. Žalovaný dôvodí svojou dobromyseľnosťou oprávnenosť držby, pretože spochybňuje vlastnícke
právo žalobcu a je presvedčený o tom, že veci prináležia nájomcovi. Ustanovenie § 130 ods. 1 OZ,
upravuje oprávnenú držbu nasledovne: „Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o
tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba
je oprávnená“. So zreteľom na všetky okolnosti znamená, že držiteľ nemá mať žiadnu pochybnosť o
oprávnenosti svojej držby, napríklad aj o tom, kto je vlastníkom veci (ak nie je držiteľ zároveň vlastníkom)
a či trvá právny titul držby. Vzhľadom k tomu, že držba žalovaného vznikla na základe aplikácie § 672 OZ,
ktorej oprávnenosť namietal nielen žalobca, ale aj spoločnosť Sendy Nábytok, s.r.o., nedá sa na konanie
žalovaného nahliadať ako na dobromyseľného držiteľa. Keďže bolo vznesených viacero námietok a
dôkazov o tom, komu veci právom prináležia, nedá sa držba žalovaného považovať za dobromyseľnú
a teda ani za oprávnenú.

17. Prekážka litispendencie podľa odvolacieho súdu nie je daná. Konanie o súpis vecí je odlišné v
merite prejednávanej veci a tiež v okruhu sporových strán, preto nie je daná ani jedna z podmienok
pre prekážku prejednávanej veci a táto obrana žalovaného je neúčinná. Názor žalovaného, že si mal
žalobca uplatniť právo vlastníka v konaní o súpis je nesprávny. Okruh účastníkov v konaní o súpis vecí
je daný existenciou nájmu a okruhom zmluvných strán. Navyše obranu v podobe vylúčenia vecí zo
súpisu už podal žalovaný v tomto konaní, teda Sendy Nábytok, s.r.o. Žalobca si tiež nesprávne vykladá
úlohu exekútora v konaní o súpis vecí. Ako súd prvej inštancie správne konštatuje na str. 4 prvý odsek
odôvodnenia rozsudku, činnosť exekútora pri vykonaní súpisu vecí sa riadi podľa § 193 ods. 1 písm. d)
Exekučného poriadku. Činnosť exekútora v tomto konaní nie je rozhodovacia, ale len vykonáva činnosť z
poverenia súdu. Exekútor tak nemá rozhodovaciu právomoc, ktoré veci do súpisu zahrnie a ktoré vylúči.
Žalovaný nesprávne právne posúdil činnosť exekútora, keď argumentoval, že sa žalobca mal domáhať
vylúčenia veci z exekúcie, pretože Ad. 1 nejde o exekučnú činnosť v pravom slova zmysle a Ad. 2,
exekútor nie je osoba, ktorá má veci v dispozícii, ale len vykoná súpis tých konkrétnych vecí, ktoré sú
obsahom poverenia súdu. Žalovaný tvrdil, že si žalobca mal svoje práva uplatniť voči osobe ktorá má
vykonať súpis veci, čo je názor nesúladný s dikciou reivindikačnej žaloby. Pasívne legitimovaný je ten,
kto vec neoprávnene drží a tým nie je subjekt ktorý vykonáva súpis.



18. Záverom odvolací súd konštatuje, že námietka žalovaného, ktorú uvádza v odvolaní, že nebol v
konaní vypočutý a že súd si nezisťoval aktuálny stav, kde sa veci nachádzajú, je neúčinná. Žalovaný
mal možnosť dostaviť sa na pojednávanie, čo nespravil, ani sa kvalifikovane neospravedlnil a nežiadal
pojednávanie odročiť a súd v súlade s úpravou § 101 ods. 2 O.s.p., konal v jeho neprítomnosti. Žalovaný
sa tak sám pripravil o možnosť ústne sa k veci vyjadriť. Pokiaľ ide o momentálne miesto, kde sa
veci nachádzajú, odvolací súd sa domnieva, že žalovaný nikdy nespochybňoval, že aktuálne vecami
disponuje, preto jeho námietka že sa javí ako účelová a bez právneho významu.

19. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdiť ako vecne správny. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie č.
24Cb 199/2014-77 jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný na 100% a žalovaný neúspešný. Žalobcovi ako
strane v spore úspešnej v plnom rozsahu, patrí náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške trov konania bude rozhodnuté v súlade s § 262 ods. 1 a 2 CSP, samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 24Cb/199/2014

    potvrdené

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)