Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/52/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314224159 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1314224159.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a Mgr. Štefana Zelenáka, v právnej veci žalobcu: GKT, s.r.o., Pivovarnícka 2824/22, 955 01 Topoľčany, IČO: 34 101 900, zastúpený: JUDr. Rudolf Adamčík, advokát, Liptovská 2/A, Bratislava, P.O. BOX 67, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: LUXIS, s. r. o., Račianska 77, 831 02 Bratislava, IČO: 46 274 880, zastúpený: JUDr. Ivan Jánošík, advokát, Klincová 35, P.O. BOX 2, 810 05 Bratislava, o návrhu žalobcu na vydanie hnuteľných vecí, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 24Cb 199/2014-77 zo dňa 10.11.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb 199/2014-77 zo dňa 10.11.2015 p o t v r d z u j e . Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom č.k. 24Cb 199/2014-77 zo dňa 10.11.2015, ktorý bol napadnutý odvolaním žalovaného, Okresný súd Bratislava III vyhovel návrhu žalobcu a zaviazal žalovaného vydať žalobcovi neoprávnene zadržiavané hnuteľné veci, nábytok a to: 1ks rohovej sedacej súpravy MODENA 2P+R+3P, skladajúcej sa z elementov dvojkreslo pevné (2P) + roh + (R) + trojkreslo pevné (3P), z materiálu koženka kaiman, odtieň 710 taupe (šedá), nožičky drevené, odtieň strieborný, 1ks rohovej sedacej súpravy BIBIANA 2+R +3F, skladajúcej sa z elementov dvojkreslo (2) + roh (R) + trojkreslo rozkladacie (3F), z materiálu látka malaga, odtieň 07 marmor (hnedá), nožičky drevené, odtieň morenia wenge, 1ks sedacej súpravy do tvaru U SANDRA 2P + R + 2F + OTV + OH, skladajúcej sa z elementov dvojkreslo pevné (2P) + roh (R) + dvojkreslo rozkladacie (2F) + otoman výklopný (OTV) + opierka hlavy (OH), z materiálu látka Easy Sukura, odtieň 058 (hnedý melír), nožičky drevené, odtieň morenia orech a to do 20 dní od právoplatnosti rozsudku. Sú zaviazal žalovaného, aby do 10 dní od právoplatnosti rozsudku oznámil navrhovateľovi miesto a čas odovzdania vecí. Vo veci trov, súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcu vo výške 354,72 eur, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia vo výške 255,22 eur a iných trov konania vo výške 99,50 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Žalobca sa návrhom zo dňa 2.10.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať neoprávnene zadržiavané hnuteľné veci, tak ako sú špecifikované vo výroku rozhodnutia. Žalobca svoj nárok na vydanie vecí dôvodil tým, že ako komitent so spoločnosťou Sendy Nábytok s.r.o., IČO: 47 646 233, ako komisionárom (ďalej ako „komisionár“) uzatvoril dňa 1.4.2014 komisionársku zmluvu. Predmetom zmluvy o komisionálnom predaji bol záväzok žalobcu dodať nábytok, ktorý zveril komisionárovi na predaj odberateľom a to v priestoroch komisionára na L.. T. XX M. A.. Dňa 29.7.2014 komisionár oznámil žalobcovi, že žalovaný ako prenajímateľ priestorov v ktorom komisionár prevádzkoval predajňu, zadržal hnuteľné veci žalobcu s odôvodnením, že si uplatňuje voči komisionárovi, ako svojmu nájomcovi, zádržné právo k hnuteľným veciam nájomcu. Žalobca uviedol, že veci žalovaný zadržiava bez právneho dôvodu, nakoľko podľa § 672 Občianskeho zákonníka možno uplatňovať záložné právo len vo vzťahu k veciam vo vlastníctve nájomcu. Podľa bodu 3.3 zmluvy o komisionálnom predaji nedošlo k prevodu vlastníctva na komisionára, veci sú preto naďalej vo vlastníctve žalobcu. Žalobca žiadal súd prvej inštancie, aby zaviazal žalovaného, ktorý zadržiava hnuteľné veci bez právneho dôvodu, k vydaniu týchto hnuteľných vecí a uplatňoval si náhradu trov konania. Žalobca svoj nárok preukazoval listinnými dokladmi, Zmluvou o komisionálnom predaji č. KP05/1/2014 medzi ním a spoločnosťou Sendy Nábytok, s.r.o. zo dňa 2.4.2014, Dodacím listom z 8.4.2014 podpísaný žalobcom a komisionárom, z ktorého vyplýva že odovzdal komisionárovi hnuteľné veci, nábytok pod názvom, „Modena“, „Bibiana“ a „Sandra“. Žalobca súdu predložil tiež fotografie sedacích súprav, ktoré sú predmetom sporu. 3. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozkazom na plnenie 24Cb 199/2014-28 dňa 24.4.2015, ktorým návrhu žalobcu vyhovel. Žalovaný voči rozkazu na plnenie podal odpor, v ktorom nárok žalobcu odmietol. Žalobca argumentoval, že na zabezpečenie dlžného nájomného realizoval ako prenajímateľ dňa 29.7.2014 zádržné právo k veciam, ktoré sa nachádzali v predmete nájmu, na 2. nadzemnom podlaží administratívno-prevádzkovej budovy na T. L.. XX/B M. A.. Nájomca, spoločnosť Sendy Nábytok, s.r.o. predávala nábytok ako vlastný a dlhovala žalovanému, prenajímateľovi obchodných priestorov splatné nájomné. Žalovaný si v súlade s § 672 Občianskeho zákonníka (ďalej ako „OZ“) uplatnil zádržné právo k veciam, ktoré patrili spoločnosti Sendy nábytok s.r.o., keďže ich predávala ako vlastné. Na základe realizovaného právneho úkonu sa žalovaný návrhom doručeným súdu dňa 29.7.2014 domáhal vykonania súpisu hnuteľných vecí súdnym vykonávateľom v súlade s § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd uznesením zo dňa 27.11.2014, v konaní vedenom pod sp. zn. 24Cb 134/2014-39, poveril súpisom vecí súdneho exekútora Q.. Q. B.. Návrh na vykonanie súpisu realizoval žalovaný z dôvodu zabezpečenia svojej pohľadávky voči nájomcovi. Konajúci súd vyjadril právny názor, ktorým nárok žalovaného potvrdil, keď vydal Uznesenie 24Cb/134/2014-39 dňa 27.11.2014 a poveril súdneho exekútora vykonaním súpisu. Žalovaný tiež konštatoval nesúhlasný postoj k postupu súdu, vo veci súpisu hnuteľných vecí, ktorý umožnil žalovanej spoločnosti Sendy Nábytok, s.r.o., v tejto veci podať odvolanie, hoci nejde o sporové konanie a odvolanie by prípustné byť nemalo. Uznesenie tak nenadobudlo právoplatnosť. Vzhľadom na realizované úkony, odporca zadržiava veci nachádzajúce sa v predmete nájmu oprávnene, v súlade s § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okrem toho žalovaný namietal, že konaniu bráni prekážka litispendencie, nakoľko konanie 24Cb 134/2014 o vykonanie súpisu bolo začaté už dňa 29.7.2014 a predmetné konanie až dňa 31.10.2014. Žalobca sa môže ochrany svojich domnelých práv domáhať v konaní na to určenom, t.j. u osoby poverenej vykonaním súpisu hnuteľných vecí. Žalobca nie je oprávnený domáhať sa právnej ochrany v tomto konaní, pokiaľ mu právnu ochranu má primárne poskytnúť iné konanie a iný, zákonom predpísaný postup. Žalovaný namietal, že pokiaľ sa vedie iné konanie, v rámci ktorého si môže žalobca brániť svoje vlastnícke práva, má tak urobiť primárne v tomto konaní. Následné uplatňovanie si práv v neskôr začatom konaní je jednak postihnuté prekážkou litispendencie a je aj nehospodárne. Žalovaný konštatoval, že aj keď predmet oboch konaní je odlišný, obsah poskytovanej právnej ochrany je rovnaký (predmetom je posúdenie otázky vlastníctva, ako otázky predbežnej) a smeruje k rovnakému cieľu. Žalovaný nárok žalobcu neuznal, podľa jeho názoru, súd veci zadržiavané oprávnene a v súlade s § 672 OZ, konaniu bráni prekážka litispendencie a poprel aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore. Žalovaný žiadal návrh žalobcu zamietnuť a uplatňoval si náhradu trov konania. K odporu predložil žalovaný Uznesenie OS BA III č.k. 24Cb/134/2014-39 zo dňa 27.11.2014, ktorým bol poverené súdny exekútor Q.. B. vykonaním súpisu hnuteľných vecí vo vlastníctve Sendy Nábytok, s.r.o. na návrh žalobcu, LUXIS, s.r.o. Žalovaný súdu predložil aj ftk. Dokumentu, „Vyjadrenie k výzve zo dňa 29.9.2014“, v ktorom žalovaný reaguje na výzvu žalobcu na odovzdanie hnuteľných vecí. Vo vyjadrení reaguje žalovaný odmietavo, s odkazom na aplikáciu § 672 ods. 2 OZ, že s týmto zák. ust. realizoval zádržné právo a k týmto veciam mu zo zákona prináleží záložné právo. Otázka, či je spoločnosť, nájomca skutočne vlastníkom, neprináleží prenajímateľovi, ale tvrdený vlastník vecí si môže svoje vlastnícke právo uplatniť v konaní, ktorým prenajímateľ požiadal súd o vykonanie súpisu týchto vecí. 4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a vyjadreniami sporových strán a rozhodol na pojednávaní dňa 10.11.2015, na ktorom sa žalovaný nezúčastnil a nakoľko boli splnené podmienky § 101 ods. 2 O.s.p. súd prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní sa k veci vyjadril žalobca, ktorý okrem doposiaľ tvrdených skutočností dodal, že v obdobnej veci sa vedie konanie č.k. 23Cb 65/2015. Obsahom tohto konania je totožný návrh žalobcu ANTARES EUROTRADE, spol. s r.o. voči žalovanému LUXIS, s.r.o., na vydanie neoprávnene zadržiavaných vecí, ktoré žalovaný zadržiava bez právneho dôvodu. Žalobca poukázal na to, že v označenej totožnej právnej veci rozhodol tunajší súd rozsudkom č.k. 23Cb 65/2015-145, ktorým žalobcovi vyhovel a zaviazal žalovaného k vydaniu vecí. Ďalej žalobca súdu predložil aj ftk. podania v konaní vedenom pod sp. zn. 24Cb/134/2014. Ide o konanie o návrhu LUXIS, s.r.o. na vykonanie súpisu. Žalobca súdu predložil odvolanie, ktoré podala spoločnosť Sendy Nábytok, s.r.o., voči uzneseniu o ustanovení súdneho exekútora za účelom vykonania súpisu. Podľa názoru žalobcu je odvolanie spoločnosti Sendy Nábytok, s.r.o. podstatné z dôvodu, že je z neho zrejmá obrana žalovanej spoločnosti, že veci o ktorých súpis žiada žalobca v konaní, nie sú vo vlastníctve žalovanej spoločnosti, ale ich len predávala na základe komisionárskej zmluvy s dodávateľmi. Zároveň poukázala spoločnosť na Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve s prenajímateľom, podľa ktorého bolo zriadené ručenie tretej osoby, J.. V. Č. voči pohľadávkam nájomcu z nájomného. Záväzok nájomcu je tak zabezpečený ručením, čo spôsobuje rozpor s postupom podľa § 672 ods. 2 OZ. 5. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania listinnými dôkazmi a vyjadreniami sporových strán, konštatoval, že medzi sporovými stranami nie je sporná skutočnosť, že žalovaným došlo k zadržaniu vecí, ktoré súd predmetom konania. Medzi sporovými stranami je sporné, kto je vlastníkom zadržiavaných vecí, kedy žalobca preukazoval svoje vlastnícke právo komisionárskou zmluvou, na základe ktorej spoločnosti Sendy Nábytok, s.r.o. len zveril veci na predaj a žalovaný argumentoval, že konal v súlade s predpísaným zákonným postupom podľa § 672 OZ, i keď výslovne vlastnícke právo žalobcu nepoprel. Pokiaľ ide o dôkazy predložené žalovaným, tento súdu predložil dokumentáciu z tunajšie vedeného konania, v ktorom sa ako prenajímateľ domáha vykonania súpisu zadržiavaných vecí. S výnimkou vlastníckeho práva k zadržiavaným veciam, medzi žalobcom a žalovaným, neboli sporné ostatné skutočnosti a súd prvej inštancie skúmal, komu prináleží vlastnícke právo. 6. Súd prvej inštancie právne posúdil zmluvný vzťah sporových strán ako obchodnoprávny s poukazom na to, že oba subjekty ako podnikatelia uzatvorili komisionársku zmluvu podľa ustanovení § 577 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej ako „ObZ“). Súd sa zameral na skúmanie statusu vlastníckeho práva k zadržiavaným veciam. Na základe čl. 3.3. Zmluvy o komisionálnom predaji č. KP05/1/2014 medzi žalobcom a Sendy Nábytok, s.r.o. mal súd za to, že vlastnícke právo k veciam, ktoré boli zverené komisionárovi na predaj, ostali vo výlučnom vlastníctve dodávateľa, až do úplného zaplatenia kúpnej ceny odberateľom. Komisionár bol len poverený vystavením nábytku v obchodných priestoroch na T. L.. XX v A. a mal tento tovar prezentovať a predávať odberateľom, vlastnícke právo až do kúpy, ostalo zachované žalobcovi. Súd prvej inštancie citujúc hmotnoprávnu úpravu ochrany vlastníckeho práva podľa § 126 OZ konštatoval, že si žalobca uplatňoval svoje nároky k hnuteľným veciam, ktoré sú podľa jeho tvrdenia jeho vlastníctvom. Súd prvej inštancie skúmal, či sú splnené podmienky pre aplikáciu zádržného práva, citujúc § 672 OZ, od ktorého odvíjal žalovaný svoje zabezpečenie nároku z dlžného nájomného zádržným právom. 7. Na základe skutkových zistení a citovaných zákonných ustanovení mal súd prvej inštancie za to, že návrh je dôvodný, pretože žalobca preukázal na základe komisionárskej zmluvy svoje vlastnícke právo a žalovaný naopak nepreukázal že veci zadržiava právom. Súd prvej inštancie považoval argumentáciu žalovaného o prebiehajúcom konaní o súpis za irelevantnú, vzhľadom k tomu, že pre vznik zákonného záložného práva k veciam nájomcu a následného výkonu zádržného práva k týmto veciam, nebola naplnená základná zákonná podmienka a to vlastnícky status týchto vecí prislúchajúci dlžníkovi žalovaného. Spoločnosť Sendy Nábytok, s.r.o. tieto veci nikdy nevlastnila a tak nedošlo k vzniku záložného práva a zdržiavanie týchto vecí je neoprávnené. Keďže žalovaný si povinnosť vydať veci nesplnil, súd návrhu vyhovel a zaviazal ho vydať žalobcovi všetky zadržiavané veci. Námietky týkajúce sa prekážky litispendencie a nehospodárnosti konania neboli uznané. Súd konštatoval, že ide o dve odlišné konania, v ktorých sa riešia odlišné veci a s odlišnými účastníkmi. 8. Voči rozsudku podal žalovaný odvolanie. Dôvodil odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a ) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. b), c), d), e), f) O.s.p. Žalovaný zopakoval procesnú obranu prezentovanú v konaní na súde prvej inštancie. Popretie nároku žalobcu dôvodil oprávnenosťou zadržiavania vecí, s tým, že je veriteľom voči spoločnosti Sendy nábytok, s.r.o. a v súlade s dikciou § 672 ods. 1 OZ mu vzniklo k veciam záložné právo a podľa § 672 ods. 2 OZ, k veciam uplatnil zádržné právo. V zákonnej lehote 8 dní podal na súde návrh na súpis týchto vecí. Oprávnenosť jeho držby bola konštatovaná v rozhodnutí 24Cb/134/2014-39 tunajšieho súdu, ktorý ustanovil subjekt oprávnený vykonať súpis. Žalovaný pripustil, že toto uznesenie nie je právoplatné, chybou tunajšiemu súdu, že nesprávne umožnila žalovanej Sendy Nábytok, s.r.o. podať v tejto veci odvolanie. Ide o nesprávny procesný postup vzhľadom k tomu, že toto konanie nie je sporové a je upravené v § 672 OZ a nespadá pod úpravu O.s.p. Procesným pochybením súdu došlo k tomu, že uznesenie konštatujúce jeho oprávnenosť držby vecí, doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Žalovaný opäť namietal prekážku prejednávanej veci, konanie o súpis vecí sp. zn. 24Cb/134/2014, bolo na jeho návrh začaté skôr a pojednáva v totožnom predmete veci. Žalobca sa mal domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva v prebiehajúcom konaní o súpis vecí a to u osoby ktorá súpis vykonáva. Žalovaný si len uplatňuje svoje práva prenajímateľa a za výkon svojho práva nesmie byť penalizovaný. Žalovaný namietal nehospodárnosť vedenia dvoch konaní, ktorých účelom je totožný cieľ. Osoba, ktorá je poverená súpisom vecí, je podľa názoru žalovaného oprávnená posudzovať právny status vecí ktoré majú byť predmetom súpisu a teda skúma kto je ich vlastníkom. Potom je nehospodárne, aby o tej istej veci bolo rozhodované v rámci dvoch súdnych konaní. Žalobca sa mal podľa názoru žalovaného, v konaní o súpis domáhať u exekútora vylúčenia vecí z exekúcie. Aktívna legitimácia žalobcu by bola daná až po neúspešnosti uplatňovania ochrany práv v konaní o súpis. Žalovaný tiež namietol, že súd neskúmal aktuálny stav vecí, keď opomenul zistiť, či sa sporné hnuteľné veci ešte skutočne nachádzajú v držbe žalovaného a opomenul žalovaného k veci vypočuť. Podľa názoru žalovaného, žalobca mal preukázať že sa veci, ktorých vydania sa domáha, skutočne nachádzajú u žalovaného. Ďalej žalovaný argumentuje, že súd si nesprávne vykladal ustanovenie § 672 OZ, keď hodnotil postup žalovaného ako realizáciu záložného práva, pričom konanie žalovaného je výkonom zádržného práva, ktoré je v súlade s § 672 ods. 2 OZ, nie záložného práva. Nájomca, spoločnosť Sendy Nábytok, s.r.o. neuhradila žalovanému nájomné vo výške doposiaľ 18.307,20 eur a v súlade so Zmluvou o nájme nebytových priestoroch bol 5 čl. III, prenajímateľ je oprávnený po uplynutí doby na vypratanie priestoru po skončení nájmu, veci v prenajatých priestoroch predať a z výťažku uspokojiť svoje pohľadávky voči nájomcovi. Žalovaný požadoval napadnutý rozsudok zmeniť tak, že návrh bude v plnom rozsahu zamietnutý, eventuálne rozsudok bude zrušený a vrátený súdu prvej inštancie. 9. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. Poukázal na to, že žalovaný neuvádza žiadne nové skutočnosti. Žalovaný svoju procesnú obranu zakladá na tom, že si mal žalobca svoje právo uplatňovať v konaní o súpis vecí. Žalobca argumentoval, že toto konanie nie je meritórnym konaním, navyše osoba ktorá súpis vykonáva, teda exekútor, tieto veci nemá reálne v držbe. Žalobca sa teda nemôže domáhať vydania vecí u osoby, ktorá tieto veci v držbe nemá, ale jeho ochrana vlastníckeho práva musí smerovať voči osobe, ktorá tieto veci zadržiava. Aktívna legitimácia prislúcha v konaní o vydanie veci podľa § 126 OZ tomu, kto preukáže svoje vlastnícke právo, čo žalobca vykonal. Prekážka litispendencie daná nie je, pretože konanie o vydanie veci sa vedie s odlišnými subjektmi a má odlišný predmet, ako konanie o súpis vecí. Zároveň poukázal žalobca na to, že v konaní o súpis vecí, sa súd prvého stupňa zameral len na skúmanie preukázania existencie nájomného vzťahu, pričom však opomenul skúmať, či veci, ktoré sú predmetom súpisu, sú vo vlastníctve žalovanej spoločnosti Sendy Nábytok, s.r.o., ktorá sa v odvolaní aj odvoláva na absenciu tejto podmienky a žiada tieto veci zo súpisu vylúčiť. Pokiaľ žalovaný namietal uplynutie doby, na ktorú bola komisionárska uzatvorená (do dňa 31.12.2015), žalobca uviedol, že aj uplynutie doby zmluvy, nemá na status vlastníckeho práva k veciam žiadny vplyv. Článok III bod 5 nájomnej zmluvy, ktorou argumentoval žalovaný, žalobca považuje za irelevantný vo vzťahu k jeho vlastníckemu právo, nakoľko táto úprava len rieši postup po zániku nájmu a postup pri speňažovaní vecí nájomcu. Žalobca žiadal rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a uplatnil si trovy konania. 10. Žalovaný podal k veci vyjadrenie písomným podaním dňa 15.7.2016 a okrem zopakovania dovtedajšej argumentácie, navyše uviedol dôvody pre ktoré považuje držbu vecí za oprávnenú. Podľa názoru žalovaného je jeho držba oprávnená a v súlade s § 130 ods. 1 OZ, nakoľko je ako držiteľ vecí, so zreteľom na všetky okolnosti, dobromyseľný v tom, že mu veci patria. Dobromyseľnosť vyvodzuje žalovaný z toho, že nájomca veci predával ako vlastné. U prenajímateľa nebola pochybnosť, že by nešlo o veci vlastnené nájomcom, navyše aj súd vo veci súpisu vecí konštatoval, že návrh na súpis je dôvodný. Žalovaný poukázal tiež na zavádzajúce tvrdenia spoločnosti Sendy Nábytok, s.r.o., ktorá po celú dobu klamlivo a účelovo argumentovala, že veci, ktoré žalovaný zadržiava, nie sú v jej vlastníctve. Žalovaný poukázal na konanie č.k. 26 Cb/10/2016, ktoré sa vedie na OS Bratislava III a ktoré iniciuje Sendy Nábytok, s.r.o. voči žalovanému. Ide o rozkaz na plnenie a spoločnosť Sendy Nábytok, s.r.o. si v tomto konaní žiada vydať, údajne neoprávnene zadržiavané veci, okrem iných aj tie ktoré sú predmetom tohto konania. Podľa názoru žalovaného žaloba na vydanie veci, ktorú realizuje Sendy Nábytok, s.r.o., je rei vindikačným návrhom, ktorý preukazuje nepravdivosť prv tvrdených informácií a dokazuje, že veci v skutočnosti sú vo vlastníctve Sendy Nábytok, s.r.o. 11. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 04.05.2017, za účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160 /2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc dátumom 1.7.2016, vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP), nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z hľadiska iných odvolacích dôvodov, ako tých ktoré žalovaný v odvolaní uviedol. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Zároveň získané skutkové zistenia boli súdom správne právne posúdené. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. 13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva. 14. Žalobca sa domáha ochrany vlastníckeho práva žalobou na vydanie veci. Táto žaloba je upravená v hmotnoprávnom predpise § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak že „Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje“. Z procesného hľadiska ide o žalobu na splnenie povinnosti, aktuálna úprava podľa § 137 CSP. Pre aktívnu legitimáciu žalobcu je podstatné, že je vlastníkom požadovanej veci, čo je jeho dôkazným bremenom. Pre pasívnu legitimáciu je podstatné, že osoba, ktorá vec zadržiava, k tejto veci nemá právny titul. Odvolací súd má za to, že žalobca dostatočne hodnoverne svoje vlastnícke právo preukázal. Žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno vlastníka neoprávnene zadržiavaných vecí tým, že predložil komisionársku zmluvu, z ktorej vyplýva, že nábytok ktorý tvoril predmet zmluvy medzi žalobcom a komisionárom, Sendy Nábytok, s.r.o., ostal vo vlastníctve žalobcu. Tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie, úprava zmluvného vzťahu žalobcu a komisionára, vychádza z § 577 a nasl. Obchodného zákonníka. V súlade s ust. čl. 3.3 zmluvy o komisionálnom predaji č. KP05/1/2014, zmluvné strany si dojednali, že „Sedacie súpravy ostávajú vo výlučnom vlastníctve dodávateľa až do úplného zaplatenia odberateľom.“ Zmluvná úprava výhrady vlastníckeho práva, ako ju zadefinoval súd prvej inštancie, je tiež súladná so zák. ust. § 583 ods. 1 Obchodného zákonníka, v súlade s ktorým „K hnuteľným veciam zvereným komisionárovi na predaj má komitent vlastnícke právo, dokiaľ ho nenadobudne tretia osoba. Vlastnícke právo k hnuteľným veciam získaným pre komitenta nadobúda komitent ich odovzdaním komisionárovi“. Odvolací súd má teda za to, že základná podmienka pre vyhovenie rei vindikačnej žaloby, a to preukázanie vlastníckeho práva na strane žalobcu, bola splnená. Žalovaný na druhej strane nijako hodnoverne popretie vlastníckeho práva nepreukázal. Žalovaný síce poukazoval na uplynutie doby, na ktorú bola komisionárska zmluva uzatvorená, čo ale nemá vplyv na vlastnícke právo, ktoré ako vecné právo nezaniká uplynutím doby zmluvy. 15. Žalovaný nesprávne vykladá právne predpoklady úspešnosti reivindikačnej žaloby, keď sa domnieva, že aktívna legitimácia žalobcu vzniká, až po vyčerpaní iných prostriedkov obrany v inom konaní (o súpis vecí), navyše keď ide o konanie medzi inými účastníkmi, ktorého žalobca nie je sporovou stranou a ani na účasť v tomto konaní, nemá procesné predpoklady. Aktívna legitimácia žalobcu na žalobu o vydanie veci, je daná preukázaním vlastníckeho práva k veci. Procesná obrana žalovaného mala spočívať v preukázaní existencie právneho titulu k držbe vecí. Žalovaný sa bránil tým, že v súlade s § 672 ods. 1 a 2 uplatnil zákonným spôsobom zádržné právo na zabezpečenie svojej pohľadávky z nájmu. Podľa § 672 ods. 1 OZ, „Na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia“. Podľa § 672 ods. 2 OZ, „Záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo musí veci vydať. Osobou poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor.“ Na uplatnenie zádržného práva podľa odseku 2 cit. ust. § 672 OZ je potrebný v prvom rade vznik záložného práva, ktoré vznikne ex lege prenajímateľovi pri splnení podmienok v prvom odseku § 672 OZ. Je potrebné skonštatovať že vzniku zákonného záložného práva žalovaného, bráni základná požiadavka a to existencia vlastníckeho práva k veciam, ktoré nie sú a nikdy neboli vo vlastníctve nájomcu. Argumentácia žalovaného, že nájomca, teda spoločnosť Sendy Nábytok, s.r.o. účelovo popierala svoje vlastnícke právo, pričom veci v skutočnosti prináležia jej, nebola v konaní preukázaná. Tvrdenie žalobcu, že spoločnosť Sendy Nábytok, s.r.o., iniciovala na tunajšom súde konanie o vydanie určitých hnuteľných vecí, čím sa preukázal skutočný status vecí, ktoré sú predmetom tunajšieho konania, nie je preukázané. Ako vyplýva z návrhu žalobcu Sendy Nábytok, s.r.o. zo dňa 13.1.2016, v konaní žiada vydať určité hnuteľné veci, o ktorých tvrdí že patria do jej vlastníctva, avšak v zozname týchto vecí sa nenachádzajú konkrétne kusy nábytku, o ktorých sa pojednáva v tunajšom konaní. Pokiaľ by aj veci mali zhodné názvy, nie je preukázané, že sa jedná o totožné kusy nábytku, ktoré žalobca v tunajšom konaní žiada od žalovaného vydať. Odvolací súd taktiež poukazuje na procesnú obranu spoločnosti Sendy Nábytok, s.r.o., ktorá sa v konaní o súpis bráni sústavne tým, že veci, ktoré sú zadržiavané prenajímateľom, nie sú v jej vlastníctve. 16. Žalovaný zadržiava veci, ktoré prináležia inému subjektu, voči ktorému nemá žiaden právny vzťah a koná tak v rozpore so zákonom. Žalovaný sa bráni tým, že jeho držba je oprávnená, keďže všetky okolnosti ho viedli k presvedčeniu že spoločnosť Sendy Nábytok, s.r.o. predávaná nábytok, ktorý aj vlastní. Žalovaný dôvodí svojou dobromyseľnosťou oprávnenosť držby, pretože spochybňuje vlastnícke právo žalobcu a je presvedčený o tom, že veci prináležia nájomcovi. Ustanovenie § 130 ods. 1 OZ, upravuje oprávnenú držbu nasledovne: „Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená“. So zreteľom na všetky okolnosti znamená, že držiteľ nemá mať žiadnu pochybnosť o oprávnenosti svojej držby, napríklad aj o tom, kto je vlastníkom veci (ak nie je držiteľ zároveň vlastníkom) a či trvá právny titul držby. Vzhľadom k tomu, že držba žalovaného vznikla na základe aplikácie § 672 OZ, ktorej oprávnenosť namietal nielen žalobca, ale aj spoločnosť Sendy Nábytok, s.r.o., nedá sa na konanie žalovaného nahliadať ako na dobromyseľného držiteľa. Keďže bolo vznesených viacero námietok a dôkazov o tom, komu veci právom prináležia, nedá sa držba žalovaného považovať za dobromyseľnú a teda ani za oprávnenú. 17. Prekážka litispendencie podľa odvolacieho súdu nie je daná. Konanie o súpis vecí je odlišné v merite prejednávanej veci a tiež v okruhu sporových strán, preto nie je daná ani jedna z podmienok pre prekážku prejednávanej veci a táto obrana žalovaného je neúčinná. Názor žalovaného, že si mal žalobca uplatniť právo vlastníka v konaní o súpis je nesprávny. Okruh účastníkov v konaní o súpis vecí je daný existenciou nájmu a okruhom zmluvných strán. Navyše obranu v podobe vylúčenia vecí zo súpisu už podal žalovaný v tomto konaní, teda Sendy Nábytok, s.r.o. Žalobca si tiež nesprávne vykladá úlohu exekútora v konaní o súpis vecí. Ako súd prvej inštancie správne konštatuje na str. 4 prvý odsek odôvodnenia rozsudku, činnosť exekútora pri vykonaní súpisu vecí sa riadi podľa § 193 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Činnosť exekútora v tomto konaní nie je rozhodovacia, ale len vykonáva činnosť z poverenia súdu. Exekútor tak nemá rozhodovaciu právomoc, ktoré veci do súpisu zahrnie a ktoré vylúči. Žalovaný nesprávne právne posúdil činnosť exekútora, keď argumentoval, že sa žalobca mal domáhať vylúčenia veci z exekúcie, pretože Ad. 1 nejde o exekučnú činnosť v pravom slova zmysle a Ad. 2, exekútor nie je osoba, ktorá má veci v dispozícii, ale len vykoná súpis tých konkrétnych vecí, ktoré sú obsahom poverenia súdu. Žalovaný tvrdil, že si žalobca mal svoje práva uplatniť voči osobe ktorá má vykonať súpis veci, čo je názor nesúladný s dikciou reivindikačnej žaloby. Pasívne legitimovaný je ten, kto vec neoprávnene drží a tým nie je subjekt ktorý vykonáva súpis. 18. Záverom odvolací súd konštatuje, že námietka žalovaného, ktorú uvádza v odvolaní, že nebol v konaní vypočutý a že súd si nezisťoval aktuálny stav, kde sa veci nachádzajú, je neúčinná. Žalovaný mal možnosť dostaviť sa na pojednávanie, čo nespravil, ani sa kvalifikovane neospravedlnil a nežiadal pojednávanie odročiť a súd v súlade s úpravou § 101 ods. 2 O.s.p., konal v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa tak sám pripravil o možnosť ústne sa k veci vyjadriť. Pokiaľ ide o momentálne miesto, kde sa veci nachádzajú, odvolací súd sa domnieva, že žalovaný nikdy nespochybňoval, že aktuálne vecami disponuje, preto jeho námietka že sa javí ako účelová a bez právneho významu. 19. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie č. 24Cb 199/2014-77 jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu. 20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný na 100% a žalovaný neúspešný. Žalobcovi ako strane v spore úspešnej v plnom rozsahu, patrí náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté v súlade s § 262 ods. 1 a 2 CSP, samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).