Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/215/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314224177 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1314224177.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobcov: 1/ J.. V. V., N.. X.XX.XXXX, A. M. C., M.S. XXXX/XX, 2/ J.. C. V., N.. XX.X.XXXX, A. M. C., M. XXXX/XX, obaja zastúpení Mgr. Slavomírom Trnkócym, advokátom v Bratislave, Gercenova 6/A, proti žalovanej: Q.. K. Q., N.. XX.X.XXXX, A. M. A., Y. XX, zastúpená JUDr. Dagmar Farkašovou, advokátkou v Bratislave, Štúrova 11, o zaplatenie 35.700,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 28. januára 2016 č.k. 45C/302/2015-211 v znení opravného uznesenia rovnakého súdu zo dňa 6. apríla 2016 č.k. 45C/302/2015-249 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa títo domáhali uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť každému zo žalobcov 17.850 eur s úrokom z omeškania titulom náhrady za to, že ako podieloví spoluvlastníci neužívajú spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckeho podielu, kým žalovaná sa užívaním spoločných nehnuteľností podieľa na úžitkovej hodnote týchto nehnuteľností vo väčšom rozsahu, než zodpovedá jej spoluvlastníckemu podielu. Súčasne súd žalobcom uložil povinnosť náhrady trov konania vo výške 1.512 eur ako náhradu žalovanou zaplateného súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu a vo výške 2.658,02 eur ako náhradu trov právneho zastúpenia žalovanej, k rukám jej právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku a nakoniec uložil žalobcom povinnosť spoločne a nerozdielne doplatiť súdny poplatok v sume 315 eur na účet Okresného súdu Bratislava III do troch dní. 2/Svoj nárok uplatnený žalobou z 31. októbra 2014, upravenou (rozšírenou) dňa 28.januára 2016, žalobcovia odôvodnili tým, že spolu so žalovanou sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku, parcela registra „., B. W. Č. XXXXX/X, M. M. XXX V., druh pozemku D., nachádzajúcom sa v katastrálnom území M., obec A. - V.. Č.. N. V., Y. A. J., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, pozemku, parcela registra „., B. W. Č. XXXXX/XX, M. M. XXX V., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcom sa v katastrálnom území M., Y. A. - V.. Č.. N. V., Y. A. J., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, B. B. B. Č. XXXX, druh stavby T. F., nachádzajúci sa na pozemku s parcelným číslom XXXXX/XX, M. M. XXX V., F. W. D. W. P. N., nachádzajúcom sa v katastrálnom území M., Y. A. - V.. Č.. N. V., Y. A. J., zapísanom na R. M. Č.. XXXX, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalobcu 1/ 1 z celku, žalobcu 2/ 1 z celku a žalovanej 1 z celku. Na pozemku s parcelným číslom XXXXX/X M. M. XXX V., druh pozemku záhrady, nachádzajúcom sa v katastrálnom území M., Y. A. - V..Č.. N. V., Y. A. J., zapísanom na liste vlastníctva Č.. XXXX, sa nachádza garáž, bez súpisného čísla, ktorá nie je zapísaná v katastri nehnuteľností. Predmetné nehnuteľnosti nadobudol v súčasnosti už zosnulý otec žalobcov Q.. Q. V. spoločne so žalovanou do podielového spoluvlastníctva a to každý v podiele 1. Žalobcovia nadobudli vlastnícke / spoluvlastnícke/ právo k uvedeným nehnuteľnostiam dedením po zosnulom otcovi. Po úmrtí Q.. Q. V., otca žalobcov dňa 14.04.2011 užíva v celosti predmetné nehnuteľnosti žalovaná /spolu s jej rodinnými príslušníkmi/, kým žalobcovia predmetné nehnuteľnosti vôbec neužívajú. Žalobcovia sa preto domáhajú od žalovanej náhrady za to, že neužívajú spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckeho podielu, kým žalovaná sa užívaním spoločných nehnuteľností podieľa na úžitkovej hodnote týchto nehnuteľností vo väčšom rozsahu, než zodpovedá jej spoluvlastníckemu podielu. Žalobcovia vyjadrili názor, že výška náhrady, by mala zodpovedať sume 700 eur /350 eur + 350 eur/ za kalendárny mesiac, ktorá predstavuje obvyklú výšku nájomného 1.400,- eur za užívanie porovnateľných nehnuteľností v danej časti A. za kalendárny mesiac, zohľadňujúc veľkosť spoluvlastníckych podielov žalobcov a žalovanej. Žalobcovia v žalobe uviedli, že v prípade, ak spoluvlastník neužíva spoločnú vec v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý spoločnú vec užíva, takéto plnenie poskytnúť spoluvlastníkovi, ktorý spoločnú vec neužíva. Ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne v občianskom zákonníku upravený. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 123 Občianskeho zákonníka. 3/Žalovaná na obranu v spore uviedla, že žalobcovia sa stali spoluvlastníkmi nehnuteľností na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 30D 239/2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31. marca 2012. Žalovanej túto skutočnosť žalobcovia oznámili prostredníctvom ich právneho zástupcu listom zo dňa 17. apríla 2012, v ktorom súčasne prehlásili, že nehnuteľnosť nemajú v úmysle užívať a navrhli podielové spoluvlastníctvo zrušiť tak, aby nehnuteľnosť zostala žalovanej po vyplatení vyporiadacieho podielu žalobcom a prevzatí záväzku z nesplateného úveru, viaznuceho na nehnuteľnosti. Žalovaná žalobcom nikdy nebránila, aby začali užívať časť nehnuteľností zodpovedajúcu veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. K nehnuteľnosti mali voľný prístup a kľúče, ktoré im zveril za života poručiteľ. Žalobcovia sa sami rozhodli nehnuteľnosť neužívať a ich jedinou snahou bolo získať z nehnuteľností čo najviac finančných prostriedkov na úkor žalovanej. Ako vlastníci si neplnia ani svoje záväzky a povinnosti. Starostlivosť, náklady na údržbu a opravy nehnuteľností ponechali výlučne na žalovanú a o stav nehnuteľnosti neprejavili žiadny záujem. Žalovaná mala snahu čo najrýchlejšie uzavrieť so žalobcami dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva. Žalobcovia však požadovali zaplatenie vyporiadacieho podielu v neakceptovateľnej výške, ktorá vôbec nezohľadňovala podiel na splatení kúpnej ceny nehnuteľností, ktorú uhradila žalovaná a tú, ktorú uhradil právny predchodca žalobcov. Žalovaná a právny predchodca žalobcov za nehnuteľnosť celkovo uhradili po vyplatení hypotekárneho úveru kúpnu cenu 397.023,68 eur, pričom z finančných prostriedkov právneho predchodcu žalobcov bola na kúpnu cenu uhradená čiastka 76.859,11 eur a z prostriedkov žalovanej čiastka 320.164,57 eur. Žalovaná tak za časť nehnuteľnosti patriacu žalobcom uhradila čiastku 121.616,73 eur. Žalobcovia odmietli návrh žalovanej, aby jej odpredali svoj podiel na nehnuteľností za uvedenú čiastku a odmietli aj návrh, aby nehnuteľnosť dala oceniť každá strana svojim znalcom a podľa výsledku našli kompromisné riešenie. Naopak, od žalovanej postupne požadovali z titulu vyporiadacieho podielu nereálne a právne nepodložené finančné čiastky. Listom zo dňa 28.05.2012 žiadali sumu 90.000 eur. Dňa 07.05.2012 žalobcovia podali na Okresný súd Bratislava III návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktorý je vedený pod sp. zn. 9C/41/2012 a v tomto konaní si voči žalovanej podaním zo dňa 03.04.2014 uplatnili sumu 200.000 eur. Tomuto podaniu predchádzal list žalobcov žalovanej zo dňa 05.08.2013, ktorým žiadali zaplatenie sumy 79.365,73 eur. Žalobcovia tak podľa žalovanej svojim správaním sami zavinili, že podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti doposiaľ trvá, nevyužili možnosti na mimosúdnu dohodu a vyvolali súdny spor. Navyše v súdnom spore súdna znalkyňa ocenila hodnotu nehnuteľnosti na 250.900 eur a napriek tomu žalobcovia požadovali od žalovanej ničím nezdôvodnenú čiastku 200. 000,- eur. 4/Podľa stanoviska žalovanej z judikatúry súdov vyplýva, že faktické reálne užívanie veci nad rámec spoluvlastníckeho podielu nie je vždy nevyhnutnou podmienkou pre vznik povinnosti zaplatiť peňažnú náhradu za užívanie veci. Rozhodným je, že spoluvlastník druhému spoluvlastníkovi bráni v realizácii jeho spoluvlastníckeho práva tak, že mu znemožní užívanie spoločnej veci. Takýto právny názor vyplýva z rozsudkov Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo/1583/2006 alebo sp. zn. 28Cdo/725/2008. Žalovaná žalobcom nikdy nebránila v užívaní ich časti nehnuteľnosti a preto im nevznikol nárok na peňažnú náhradu za to, že dobrovoľne vec neužívajú. Požadovanie finančnej náhrady za neužívanie nehnuteľností zo strany žalobcov je navyše aj v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovia si nesplnili ani základnú povinnosť vlastníka uhradiť za svoju časť nehnuteľnosti kúpnu cenu. Podstatnú časť kúpnej ceny za nich uhradila žalovaná, pričom jej finančné prostriedky dobrovoľne odmietajú vrátiť a ani sa nechcú vzdať spoluvlastníckeho podielu. Žalobcovia si neplnia ani povinnosti vlastníkov o potrebnú starostlivosť a údržbu nehnuteľnosti. Odmietajú mimosúdne možnosti dohodnúť sa na spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva a vyvolaním súdneho sporu spôsobili nútený stav trvania podielového spoluvlastníctva účastníkov konania. Za tejto situácie je požadovanie náhrady za užívanie nehnuteľností odporkyňou nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I ÚS 2022/2008, podľa ktorého ak sa podielový spoluvlastník domáha voči druhému spoluvlastníkovi peňažnej náhrady za užívanie spoločnej veci nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu, môže byť podľa okolnosti prípadu aj takýto výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovia požadujú náhradu za užívanie ich častí nehnuteľností žalovanou vo výške komerčného nájomného, ktoré určili na sumu 1.400 eur mesačne za celú nehnuteľnosť, t.j. 700 eur za ich časť nehnuteľnosti. Nezdôvodnili a nepredložili žiadny dôkaz, prečo má byť výška náhrady určená práve vo výške komerčného nájomného a ani dôkazy primeranosti a reálnosti nimi určenej výšky nájomného za spornú nehnuteľnosť. Náhradu požadujú za obdobie tridsiatich šiestich mesiacov, ktoré uplynuli do podania žaloby. Žalobcovia sa však stali formálne vlastníkmi časti nehnuteľnosti až na základe osvedčenia o dedičstve, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31. marca 2012. Ku dňu podania žaloby v tejto veci dňa 03.11.2014 ešte neuplynula doba 36 mesiacov, po ktorú žalobcovia nehnuteľnosť vlastnia, ale len doba 2 roky a 7 mesiacov. Žalovaná žiadala súd, aby žalobu žalobcov zamietol. 5/Z rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 9C/41/2012-554 zo dňa 28.04.2015 súd prvej inštancie zistil, že podielové spoluvlastníctvo účastníkov k predmetným nehnuteľnostiam súd zrušil, tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorej uložil z titulu vyporiadacieho podielu nahradiť žalobcovi 1/ sumu 62.725,- eur a žalobcovi 2/ sumu 62.725.- eur, súčasne každému zo žalobcov uložil povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 62.725,- eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. 6/Súd prvej inštancie konštatoval, že obsahom spoluvlastníckeho práva je okrem iného aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, súd bol toho názoru, že ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva podľa Občianskeho zákonníka. Uvedený nárok žalobcov preto nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia, v prípade práva podielového spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckeho podielu, nie je splnená ani jedna zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia /rozsudok NS SR sp.zn. 2 Cdo 141/99 z 30.05.2000/. 7/Žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci sa domáhali od žalovanej náhrady za to, že neužívajú spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckeho podielu, kým žalovaná sa užívaním spoločných nehnuteľností podieľa na úžitkovej hodnote týchto nehnuteľností vo väčšom rozsahu, než zodpovedá jej spoluvlastníckemu podielu. Obsahom spoluvlastníckeho práva je okrem iného aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Spoluvlastníci sa majú dohodnúť na tom, ako budú spoločnú vec užívať, vychádza sa z ustanovenia § 139 Občianskeho zákonníka ktoré umožňuje, aby si spoluvlastníci na základe dohody upravili užívanie spoločnej veci, napr. užívanie spoločného domu, záhrady a v prípade nezhody o svojich právach a povinnostiach, aby sa obrátili na súd. Spoluvlastnícky podiel je vyjadrením vzťahu spoluvlastníka k veci, nejde o podiel vymedzený na veci reálne tak, že by bolo zrejmé, ktorému zo spoluvlastníkov konkrétna časť spoločnej veci patrí. Spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci, v rámci neho nie je možné preto oddeliť, čo je výlučne podiel jedného spoluvlastníka a čo je výlučne podiel druhého spoluvlastníka. 8/V predmetnej veci žalobcovia nepreukázali, že by mali záujem predmetné nehnuteľnosti užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú z vyjadrenia žalobcu 1/, ktorý jednoznačne uviedol, že má problém užívať nehnuteľnosti, vstúpiť do rodinného domu z citových dôvodov, nakoľko otec tam spáchal samovraždu. Z uvedených dôvodov nepožiadal žalovanú o užívanie nehnuteľností od 14.04.2011 ani o uzatvorenie dohody o užívaní predmetných nehnuteľností. Taktiež z vyjadrenia žalobcu 2/ mal súd preukázané, že predmetné nehnuteľnosti odmieta užívať, resp. nechce užívať nehnuteľnosti z podobných dôvodov ako uviedol žalobca 1/, nevie si predstaviť užívať rodinný dom vzhľadom na to, čo sa stalo ich otcovi, ktorého našli mŕtveho v garáži. Z uvedených dôvodov nepožiadal žalovanú o užívanie nehnuteľností od 14.04.2011 ani o uzatvorenie dohody o užívaní predmetných nehnuteľností. V konaní mal súd preukázané z vyjadrenia žalovanej, že žalobcom nikdy nebránila v užívaní spoločnej nehnuteľnosti, ani im inak neznemožňovala užívanie veci v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom, k nehnuteľnosti mali voľný prístup a kľúče im zveril za života otec žalobcov, v súčasnej dobe môžu žalobcovia užívať dve izby, uvedené skutočnosti žalobcovia nesporovali. Žalobcovia však požadujú finančnú náhradu za neužívanie nehnuteľností, o ktorú sa počas celej žalovanej doby vôbec nestarali a zodpovednosť a starostlivosť aj za ich vlastníctvo ponechali výlučne na žalovanú, ktorá vynakladá finančné prostriedky na upratovanie domu a starostlivosť o záhradu, vo finančnom vyjadrení tak žalovaná vynaložila za žalované obdobie za žalobcov náklady na bežnú údržbu spoluvlastníckeho podielu asi vo výške 7.110 eur, ktorú skutočnosť preukázala listinnými dôkazmi, kalkuláciou prác spoločnosťou SERAFINA, s.r.o. Pezinok a cenovou kalkuláciou T.. W. W., A.. Žalobcovia súdu ničím a nijak nepreukázali, že žalovaná užíva spoločnú vec nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, keď v predmetnej nehnuteľnosti žalobcovia ani neboli od 14.04.2011 a z vyjadrenia žalovanej mal súd preukázané, že žalobcovia môžu užívať dve izby. Súd mal ďalej z listinných dôkazov preukázané, že žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci nemali záujem nehnuteľnosti užívať, a to z písomnej výzvy žalobcov zo dňa 18.04.2012, v ktorej uviedli, že nemajú v úmysle užívať nehnuteľnosti a navrhli podielové spoluvlastníctvo vyporiadať, v písomnej výzve zo dňa 05.08.2013 uviedli, že nemajú záujem nehnuteľnosti na Y. L. Č. XX M. A. užívať v súčasnosti ani do budúcna a navrhli podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať alebo nehnuteľnosť predať a napokon žalobcovia ako účastníci v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vedenom na prvoinštančnom súde sp. zn. 9C/41/2012 uviedli na pojednávaní dňa 10.04.2014, že nemajú záujem predmetnú nehnuteľnosť užívať, domáhali sa len zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Žalobcovia teda nehnuteľnosť neužívali dobrovoľne a stav podielového spoluvlastníctva v súčasnej dobe trvá, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú z rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 9C/41/2012-554 zo dňa 28.04.2015, ktorý rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, ktorý nenadobudol právoplatnosť z dôvodu podaného odvolania žalobcami. 9/Z rozhodovacej činnosti súdov je zrejmé, že ak spoločná vec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej užívanie by medzi nimi nevznikol, pretože v takom prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci, pričom dôvod, pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný. Ak žalobcovia nesúhlasili s tým, aby žalovaná ako podielový spoluvlastník užívala nehnuteľnosť v celom rozsahu, nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu, mohli podať návrh na určenie užívania spoločnej veci, čo neurobili. Žalobcovia teda nerealizovali svoje právo vyplývajúce z podielového spoluvlastníctva z dôvodu prekážky na strane žalovanej, ktorá by im bránila v užívaní spoluvlastníckeho podielu predmetnej nehnuteľnosti. Preto len samotná skutočnosť, že žalovaná bez ďalšieho užíva nehnuteľnosť, nemôže byť dôvodom na uplatnenie peňažnej náhrady žalobcami titulom, že neužívajú spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckeho podielu. 10/Z vyššie uvedených dôvodov žalobcom nevznikol nárok na uplatnenú peňažnú náhradu za to, že neužívajú spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckemu podielu voči žalovanej, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu. 11/O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa zásady zodpovednosti za výsledok sporu, žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti žalobcom, ktorí vo veci úspech nemali. O súdnopoplatkovej povinnosti žalobcov súd rozhodol podľa § 7 ods.7 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, vyrubený podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, Prílohy zákona SNR č. 71/1992 Zb. 12/Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia. Súhlasili so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade sa nejedná o náhradu z titulu bezdôvodného obohatenia, ide o nárok spoluvlastníkov, keď iný spoluvlastník, v danom prípade žalovaná, užíva spoločnú vec nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu. Súd prvej inštancie však uplatnený nárok neposudzoval správne, posúdil ho ako domáhanie sa nároku za ich neužívanie spoločnej veci a nie za užívanie spoločnej veci žalovanou nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu. Skutočnosť, že žalobcovia majú nárok na odplatu za užívanie spoločnej veci žalovanou nad rozsah jej podielu vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, na ktorú žalobcovia poukázali. Zdôraznili pritom, že právo na peňažnú náhradu nevznikne len vtedy, ak bola medzi spoluvlastníkmi uzavretá dohoda o bezodplatnom užívaní spoločnej veci. Právo každého zo spoluvlastníkov vec užívať je obmedzené rovnakým právom ostatných užívať vec podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Podľa konštantnej judikatúry môžu spoluvlastníci (dohodou alebo väčšinovým rozhodnutím) alebo súd o hospodárení so spoločnou vecou rozhodnúť podľa § 139 ods. 2 O.z. tak, že niektorého zo spoluvlastníkov z fyzického užívania veci celkom alebo sčasti vylúčia, v takom prípade logicky užíva niektorý zo spoluvlastníkov vec nad rámec jeho podielu (neužíva vec v súlade s kritériom vytýčeným v § 137 ods. 1 O.z.). Ide však o obmedzenie práva dovolené zákonom (§ 139 ods. 2 O.z.), za ktoré z užívania celkom či sčasti vylúčenému spoluvlastníkovi náleží (ak sa nedohodol s ostatnými spoluvlastníkmi inak) náhrada vo výške zodpovedajúcej rozsahu jeho ujmy. Spoluvlastník užívajúci vec nad rámec svojho podielu v tomto prípade neužíva vec bez právneho dôvodu, preto jej užívaním nemôže získať bezdôvodné obohatenie; žiadna skutková podstata uvedená v § 451 O.z. na tento prípad nedopadá. Právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastnícke podielu, je dané zákonom a vyplýva z práva spoluvlastníka podieľať sa na užívaní spoločnej veci v miere zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu. Rozsah tohto užívacieho práva k spoločnej veci (rovnako ako výška spoluvlastníckeho podielu) nemôže byť proti vôli spoluvlastníka rozhodnutím spoluvlastníkov modifikovaný. Ak neumožňujú existujúce pomery alebo rozhodnutia, poprípade dohoda spoluvlastníkov niektorému spoluvlastníkovi plnú realizáciu tohto práva, náleží mu za to (ak sa strany nedohodli inak) zodpovedajúca náhrada, ide o náhradu za obmedzenie spoluvlastníckeho práva. Odvolatelia poukázali na to, že súd prvej inštancie vzal v danom prípade do úvahy skutočnosť, že žalobcovia neprejavili záujem predmetné nehnuteľnosti užívať, čo je však pre správne právne posúdenie veci irelevantné, keďže ich nezáujem predmetné nehnuteľnosti užívať neznamená ich súhlas s užívaním spoločnej veci žalovanou nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu bez náhrady, a to aj vzhľadom na ustálenú judikatúru k uplatnenému nároku. V posudzovanom prípade nejde o to, že žalobcovia vec neužívajú, ale o to, že žalovaná spoločnú vec užíva nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu. Len toto je pre existenciu hmotnoprávneho nároku významné. Žalovaná sama v rámci konania uviedla, že nehnuteľnosť sa nedá reálne rozdeliť a nie je možné samostatne užívať polovicu rodinného domu. Žalovaná od žalobcov tiež nikdy nepýtala súhlas na užívanie predmetnej nehnuteľnosti inými osobami (staršou dcérou s manželom, mladšou dcérou) a rovnako bez ich súhlasu a bez poskytnutia akejkoľvek protihodnoty umožnila, aby bola v rodinnom dome vykonávaná podnikateľská činnosť - sídlo podnikania dcéry žalovanej, tiež aby v ňom malo sídlo aj občianske združenie B. „Za Y. Q.. Pokiaľ teda žalovaná celú nehnuteľnosť užíva s členmi svojej rodiny, len ona mala povinnosť predmetné nehnuteľnosti udržiavať, keďže len ona spôsobila jej opotrebenie užívaním nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie, pokiaľ zamietol žalobu žalobcov z dôvodu, že žalobcovia predmetné nehnuteľnosti neužívali, ani nemali záujem ich užívať, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napokon sama žalovaná vo svojich vyjadreniach uviedla, že užívanie zo strany žalobcov možné nebolo, keďže tam žalovaná bývala s celou rodinou. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, toto rozhodnutie je jednak neprávoplatné, najmä však pre posúdenie nároku žalobcov nemá absolútne žiadny význam. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe označila nárok žalobcov za uplatnený v rozpore s dobrými mravmi. Ak by aj súd nezáujem žalobcov o užívanie predmetných nehnuteľností považoval za relevantný, dôvody žalobcov, ktoré ich k tomuto nezáujmu viedli, sú podľa nich pochopiteľné, keďže sa jedná o miesto spojené s tragickou smrťou ich otca. Žalobcovia so žalovanou pod jednou strechou žiť nedokážu, keďže sa z informácií zhromaždených v trestnom konaní dozvedeli, že podľa názoru ich otca žalovaná tohto len využila na verejnú sebaprezentáciu a neskoršie nezhody medzi nimi mohli byť jedným z dôvodov jeho rozhodnutia ukončiť svoj život. Konanie žalobcov preto nie je v žiadnom prípade možné hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Nakoniec žalobcovia namietali rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, keď súd priznal žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia aj za písomné podanie na súd zo dňa 7. 1. 2016. Žalovaná sa mala možnosť na skoršom pojednávaní vyjadriť k tomu, čo odznelo v pojednávacej miestnosti, pokiaľ to nevyužila, nemôže to byť nahradené písomným podaním, ktoré nakoniec len opakuje to, čo už súdu bolo známe. Vzhľadom na povahu tohto podania nie je možné považovať takéto poskytnutie právnej služby za účelné uplatňovanie alebo bránenie práva účastníka. Odvolatelia taktiež poukázali na nesprávny postup súdu prvej inštancie v rozpore s ust. § 118 ods. 2 O.s.p., rozsudok považovali za arbitrárny a nepreskúmateľný. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov žalobcovia navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobe v celosti vyhovel, prípadne napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. 13/Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov poukázala na skutočnosť, že súd prvej inštancie správne zistil a vyhodnotil skutkový stav veci. Žalobcovia sa domáhajú od žalovanej náhrady za to, že neužívali spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckemu podielu aj za obdobie pred osvedčením dedičstva, kedy žalovaná objektívne nemohla platiť žiadnu náhradu. V konečnom dôsledku oba pojmy, teda užívanie veci žalovanou nad rozsah jej podielu alebo neužívanie veci žalobcami v rozsahu ich podielov, majú rovnaký základ aj obsah. Žalobcovia svoje rozhodnutie nehnuteľnosť dobrovoľne neužívať viackrát potvrdili aj vo výpovedi pred súdom respektíve vo svojich vyjadreniach, žalovaná pritom žalobcom nikdy nebránila, aby začali užívať časť nehnuteľností, zodpovedajúcu veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. K nehnuteľnosti mali voľný prístup a kľúče, ktoré im zveril ešte za svojho života poručiteľ. Žalobcovia nikdy nežiadali žalovanú o umožnenie užívania spoločnej nehnuteľnosti, nenavrhli uzatvorenie dohody o primeranej náhrade za to, že nehnuteľnosť dobrovoľne neužívajú. Z judikatúry súdov vyplýva, že faktické reálne užívanie veci nad rámec spoluvlastnícke podielu nie je vždy nevyhnutnou podmienkou pre vznik povinnosti platiť peňažnú náhradu za užívanie veci. Rozhodným je, že spoluvlastník druhému spoluvlastníkovi bráni v realizácii jeho spoluvlastníckeho práva tak, že mu znemožňuje užívanie spoločnej veci. Keďže žalovaná žalobcom nikdy nebránila v užívaní časti nehnuteľností, nevznikol im preto nárok na peňažnú náhradu za to, že dobrovoľne vec neužívajú. Zástupca žalobcov zdôrazňoval, že žalovaný nárok žalobcovia uplatňujú v zmysle § 137 ods. 1 O.z. ako primeranú náhradu za neužívanie nehnuteľností, nie z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 O.z., sám však predložil rozhodnutia súdov, ktoré riešili obdobné spoluvlastnícke spory titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaná tvrdí, že predložené súdne rozhodnutia naopak podporujú jej právny názor, že vzhľadom na všetky preukázané skutkové okolnosti nemohlo na jej strane vzniknúť bezdôvodné obohatenie tým, že neplatila žalobcom finančnú náhradu za užívanie ich spoluvlastníckeho podielu podľa § 137 O.z. v žalovanom období. Za účelové považovala tvrdenia žalobcov, že bez ich súhlasu umožnila užívanie spoločnej nehnuteľnosti rodinným príslušníkom. Dcéry žalovanej mali trvalé bydlisko v nehnuteľnosti od roku 2004, kedy sa tam nasťahovali spolu s poručiteľom, manžel staršej dcéry tam mal prechodný pobyt od roku 2009 do roku 2013, rovnako so súhlasom poručiteľa, s ktorého súhlasom tam bolo zriadené aj sídlo podnikania staršej dcéry. Sídlo občianskeho združenia bolo zriadené v roku 2009 rovnako so súhlasom poručiteľa, ktorý bol aj členom združenia a žalobca 1/ bol administrátorom webovej stránky združenia. Pokiaľ odvolatelia namietali, že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z iného, navyše neprávoplatného rozhodnutia súdu, poukázala žalovaná na to, že súd prvej inštancie konštatoval len vyjadrenia žalobcov ohľadne ich nezáujmu užívať predmetnú nehnuteľnosť. Tragické úmrtie poručiteľa hlboko zasiahlo aj žalovanú a jej rodinu, vyjadrenia žalobcov, že zneužívala poručiteľa na vlastnú sebareprezentáciu či dokonca bola príčinou jeho tragickej smrti, považovala za krajine nenáležité. Ohľadom priznania náhrady advokátke za úkon právnej služby zo dňa 7. 1. 2016 žalovaná uviedla, že týmto podaním reagovala na položenú otázku súdu na pojednávaní dňa 1.10. 2015 ohľadom ročných nákladov za bežnú údržbu nehnuteľností, na ktorú otázku nebola pripravená a nemala pri sebe podklady, preto reagovala písomným vyjadrením. Náhrada za toto písomné podanie bola tak priznaná v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. Námietku žalobcov, že rozsudok bol prekvapivý, arbitrárny a nepreskúmateľný považovala za účelovú a zavádzajúcu. Z dokladov predložených súdu vyplýva, že žalovaná za žalované obdobie vynaložila za žalobcov náklady na bežnú údržbu ich spoluvlastníckeho podielu celkom sumu 7.110 euro, ktorú považuje žalovaná za primeranú kompenzáciu náhrady žalobcom za neužívanie časti nehnuteľností. Z týchto vyjadrení žalovanej súd vychádzal aj v odôvodnení, kde len konštatoval, že žalobcovia ponechali starostlivosť o celú nehnuteľnosť výlučne na žalovanej, ktorá preukázala vynakladanie finančných prostriedkov na bežnú údržbu celej nehnuteľnosti. Žalovaná preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska jeho vecnej správnosti potvrdil. 14/Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 15/Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 16/Dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, kde sa v zmysle § 470 ods. 1 tohto zákona uplatňuje zásade jeho okamžitej aplikability, podľa ktorej tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 17/Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov v rozsahu a z dôvodov nimi vymedzených (379, 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 18/Užívanie nehnuteľnosti predstavuje v zmysle ust. § 139 ods. 2 O.z. hospodárenie so spoločnou vecou. Vychádza sa pritom z toho, že právo užívať vec, ktorá patrí vlastníkovi, prislúcha pri podielovom spoluvlastníctve všetkým spoluvlastníkom spoločne, mierou oprávnení každého z nich je výška spoluvlastníckeho podielu (§ 137 ods. 1 O.z.). Prioritu pri riešení vzájomných vzťahov medzi spoluvlastníkmi má dohoda spoluvlastníkov. Spoluvlastník, ktorý nesúhlasí s takým hospodárením so spoločnou vecou, ktoré určilo rozhodnutie spoluvlastníkov väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov (tzv. majoritný princíp), sa nemôže úspešne domáhať na súde rozhodnutia o inom hospodárení so spoločnou vecou, prehlasovaný spoluvlastník sa musí rozhodnutiu väčšiny podriadiť. V prípade, ak sa medzi spoluvlastníkmi nedosiahne pri rozhodovaní o hospodárení so spoločnou vecou väčšina (počítaná podľa výšky spoluvlastníckych podielov) resp. dohoda, rozhodne o spôsobe užívania spoločnej veci súd (§ 139 ods. 2 veta druhá O.z.). Pri úprave spoločného užívania veci prichádzajú do úvahy základné možnosti, ktorými sú buď spoločné užívanie veci, rozdelenie užívania veci tak, že jednotliví spoluvlastníci budú súčasne užívať určité im vyčlenené časti spoločnej veci, prípadne môže byť vymedzené časovo (každý zo spoluvlastníkov bude užívať celú vec po určitú dobu). Pri úprave spoločného užívania nehnuteľnosti určenej na bývanie (či už rozhodovaním spoluvlastníkov alebo rozhodovaním súdu) je pritom potrebné prihliadať na zásadnú prednosť práva na ochranu obydlia a súkromia pred právom spoluvlastníka na užívanie časti spoločnej veci či užívanie tejto v určitých časových intervaloch. 19/Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Obč. zákonníka. Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou. Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 27. 10. 2010, sp. zn. 6 Cdo 184/2010). 20/Právo každého zo spoluvlastníkov užívať vec je obmedzené rovnakým právom ostatných užívať vec podľa veľkosti podielov. Spoluvlastníci môžu (dohodou alebo väčšinovým rozhodnutím) alebo súd o hospodárení so spoločnou vecou rozhodnúť podľa § 139 ods. 2 O.z. tak, že niektorého zo spoluvlastníkov z fyzického užívania veci celkom alebo sčasti vylúčia; v takom prípade logicky užíva niektorý zo spoluvlastníkov vec nad rámec jeho podielu (neužíva vec v súlade s kritériom vytýčeným § 137 ods. 1 O.z.). Ide však o obmedzenie práva dovolené zákonom (§ 139 ods. 2 O.z.), za ktoré z užívania celkom či sčasti vylúčenému spoluvlastníkovi náleží (ak sa nedohodol s ostatnými spoluvlastníkmi inak) náhrada vo výške zodpovedajúcej rozsahu jeho ujmy. Spoluvlastník užívajúci vec nad rámec svojho podielu v tomto prípade neužíva vec bez právneho dôvodu, preto jej užívaním nemôže získať bezdôvodné obohatenie; žiadna skutková podstata uvedená v § 451 O.z. na tento prípad nedopadá. Iná situácia nastane, ako užíva spoluvlastník vec nad rámec svojho podielu bez právneho dôvodu (bez rozhodnutia väčšiny spoluvlastníkov alebo bez dohody spoluvlastníkov, alebo bez rozhodnutia súdu), je povinný vydať to, o čo sa takýmto užívaním obohatil, ostatným spoluvlastníkom podľa pravidiel o vydaní bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. O.z.). (rozsudok velkého senátu občanskoprávního a obchodního kolegia Nejvyššího soudu České republiky z 10.10.2012, sp. zn. 31Cdo/503/2011). 21/Zo všetkých vyššie citovaných rozhodnutí (bez ohľadu na charakter či právne posúdenie uplatneného nároku spoluvlastníka) vyplýva, že pokiaľ spoluvlastník neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu napriek tomu, že by mu v tom ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov bránil (neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu), alebo pokiaľ spoluvlastník so svojím obmedzením vysloví súhlas a zároveň súhlasí s užívaním spoločnej veci iným spoluvlastníkom bez náhrady, nárok na náhradu za neužívanie mu nevzniká. Právo na poskytnutie peňažnej náhrady teda patrí len z užívania veci fakticky vylúčenému spoluvlastníkovi (k tomu viď Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 21.2.2013 sp. zn. II. ÚS 140/2013-14, tiež rozsudok Nejvyššího soudu České republiky zo 7.1.2009, sp. zn. 28Cdo/725/2008). 22/V danom prípade žalobcovia opakovane tvrdili, že o užívanie so žalovanou spoločnej nehnuteľnosti záujem nemali a nemajú, žalovaná žalobcom nikdy nebránila v užívaní spoločnej nehnuteľnosti, ani im inak neznemožňovala užívanie veci v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom, k nehnuteľnosti mali voľný prístup, kľúče im zveril za života otec žalobcov, nič im nebránilo užívať dve izby v dome. Odvolací súd sa potom stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobcovia nerealizovali svoje právo vyplývajúce z podielového spoluvlastníctva z dôvodu prekážky na strane žalovanej, ktorá by im bránila v užívaní nehnuteľnosti v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckemu podielu na predmetnej nehnuteľnosti, len samotná skutočnosť, že žalovaná bez ďalšieho užíva nehnuteľnosť (jej obydlie), nemôže byť dôvodom na uplatnenie peňažnej náhrady žalobcami titulom, že neužívajú spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckemu podielu. 23/Odvolací súd nesúhlasí s názorom žalobcov ohľadne neúčelne vynaložených trov právneho zastúpenia žalovanej pri úkone právnej služby advokáta - písomné podanie na súd zo dňa 7. 1. 2016. Hoci toto písomné podanie (č.l. 182 spisu) je označené ako „Vyjadrenie k obsahu pojednávania dňa 1.10.2015“, jeho obsah je širší, logicky na obsah skoršieho pojednávania nadväzuje a vysvetľuje resp. dopĺňa viacero sporných (pre rozhodnutie o veci podstatných) otázok prejednávanej veci, smeruje tak k hospodárnemu a efektívnemu vedeniu konania a umožneniu jeho riadnej prípravy (ďalšieho pojednávania) sudcom. Týmto podaním žalovaná nekonala neefektívne a nehospodárne, rozhodne nešlo o opakovanie tvrdení z predchádzajúceho pojednávania, už len z dôvodu pripojenia k vyjadreniu viacerých listinných dôkazov resp. zápisníc súdu z iného konania (vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti). Trovy právneho zastúpenia žalovanej preto považuje odvolací súd za vynaložené účelne. 24/Pokiaľ odvolatelia namietali nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia, poukazuje odvolací súd na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04), neznamená ani právo na to, aby bolo súdom rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnym názorom (I.ÚS 50/04), nepatrí sem ani právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.ÚS 97/97), resp. toho, aby sa súd riadil výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov predkladaných účastníkom ( II.ÚS 3/97). Pokiaľ ide o obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia, súd nemusí v ňom dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie s podstatným významom pre vec, a stačí, ak dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzalo do všetkých podrobností. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ veci, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivý proces (IV.ÚS 115/03). V rozhodnutí sa súd prvej inštancie dostatočne vyporiadal so všetkými skutočnosťami a námietkami strán konania, ktoré mali podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci. 25/Odvolaciemu súdu potom neostalo než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z hľadiska jeho vecnej správnosti, stotožňujúc sa celkom s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 CSP. 26/Odvolací súd žalovanej, ktorá v odvolacom konaní dosiahla plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 27/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).