Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/340/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314224399 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1314224399.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobcu: Správa služieb diplomatickému zboru, a.s., Palisády 31, Bratislava, proti žalovanej: I. S., B. XX, T., zastúpenej Mgr. Romanom Ruhigom, Cyprichova 10, Bratislava, o zaplatenie 754,56 eura s prísl., na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 16C/139/2014-126, zo dňa 3.6.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie prerušil až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 10C/246/2013. V odôvodnení uviedol, že žalobou z 5.11.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 754,56 eura spolu s úrokmi z omeškania titulom náhrady škody vzniknutej na bráne do bytového domu na ulici T. F. XX, T. (ďalej len „bytový dom“). 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C.s.p.) súd prvej inštancie uviedol, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 10C/246/2013 (ďalej len „konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I“) sa rieši otázka porušenia žalobcových povinností ako správcu bytového domu (neposypanie výjazdovej cesty z garáži bytového domu) v súvislosti so škodou na motorovom vozidle žalovanej, ktorej zodpovedanie je otázkou významnou aj pre objasnenie a posúdenie zodpovednosti za škodu na vstupnej bráne do areálu, spôsobenej práve nárazom vozidla žalovanej a ktorej náhrada je predmetom tohto súdneho konania. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I bolo vykonané rozsiahle dokazovanie (výsluchy svedkov, listiny), považoval súd prvej inštancie z hľadiska hospodárnosti za vhodné a účelné, aby v danej veci súdne konanie prerušil, a to až do právoplatného skončenia predmetného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I. Ozrejmil, že v uvedenom konaní sa vyrieši otázka, či žalovaná narazila do brány v dôsledku porušenia jej povinností ako vodiča motorového vozidla (neprispôsobenie jazdy žalovanej stavu a povahe vozovky) alebo v dôsledku porušenia žalobcovej povinnosti ako správcu bytového domu (neposypanie vozovky), resp. sa v tamojšom konaní môže aspoň potvrdiť alebo vyvrátiť zodpovednosť žalobcu ako správcu. Rozhodnutie v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I môže byť významným pre rozhodnutie súdu prvej inštancie a preto je procesne vhodnejšie vyčkať do jeho právoplatného skončenia a predmetné súdne konanie do toho času prerušiť. Na uvedenom základe konanie na súde prvej inštancie podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. prerušil až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I. 3. Proti uzneseniu podal žalobca odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a návrh žalovanej na prerušenie konania zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietal nesprávne zistený skutkový stav a inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I vyšlo najavo, že pred žalovanou v inkriminovaný deň plynule prešiel výjazdom z garáže pán JUDr. Q. U., taktiež obyvateľ predmetného bytového domu. Tento čestne prehlásil, že dňa 16.1.2013 v ranných hodinách okolo 7:15 hod. vychádzal svojim motorovým vozidlom z garáže bytového domu, pričom cesta v objekte bola odhrnutá a zjazdná. Uvedené prehlásenie bolo Okresnému súdu Bratislava I predložené na pojednávaní konanom 14.10.2015. Na tomto pojednávaní taktiež predložil dokumentáciu zo strany dodávateľskej spoločnosti vykonávajúcej posyp o tom, že v daný deň bol riadne uskutočnený posyp výjazdu z garáže. Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že uskutočnil všetky potrebné a nevyhnutné kroky k tomu, aby zabezpečil zjazdnosť výjazdu z garáže, ktorý je však už svojou povahou veľmi nebezpečný a preto je na strane osoby vedúcej motorové vozidlo, aby vizuálne skontrolovala povrch vozovky a prispôsobila vedenie vozidla svojim schopnostiam a vlastnostiam výjazdu. Pokiaľ žalovaná pri obhliadke konanej 26.2.2016 konštatovala, že povrch vozovky nevidela pri výjazde z garáže, mal za to, že sa so stavom vozovky žiadnym spôsobom neoboznámila a potom ani neprispôsobila vedenie vozidla svojim schopnostiam. Súdu prvej inštancie vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko z vykonaného dokazovania aj z dokumentácie predloženej Okresnému súdu Bratislava I bolo dostatočne zrejmé, že k zanedbaniu právnej povinnosti došlo na strane žalovanej, a nie na jeho strane ako žalobcu. Tieto skutočnosti si súd prvej inštancie mohol posúdiť aj sám po oboznámení sa so spisom vedeným na Okresnom súde Bratislava I. Napokon upriamil pozornosť na to, že v prvom rade stavebník spôsobil, že výjazd k hlavnej bráne objektu je málo prehľadný a spôsobuje komplikácie pri prejazde motorovým vozidlom z garáže objektu po hlavnú bránu. 4. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 5. Podľa § 164 C.s.p. ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. 6. Ustanovenie § 164 C.s.p. (pri podstatnej obsahovej zhode s § 109 ods. 2 písm. c) prechádzajúcej procesno-právnej úpravy, z ktorej súd prvej inštancie vychádzal) upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. V zmysle tohto zákonného ustanovenia ide predovšetkým o riešenie predbežnej otázky a to takej, ktorú si súd v zásade môže pre svoje rozhodnutie posúdiť buď sám, alebo v záujme jednotnosti rozhodovania preruší konanie a vyčká na rozhodnutie príslušného orgánu alebo súdu, z ktorého v ďalšom konaní vychádza. Predbežnou (prejudiciálnou) otázkou je otázka, ktorej predchádzajúce vyriešenie vedie k tomu, aby bolo možné rozhodnúť vo veci samej. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Dôvod prerušenia konania tu spočíva predovšetkým v hospodárnosti konania. 7. Na zdôraznenie správnosti postupu a záverov prijatých súdom prvej inštancie a na ozrejmenie skutkovej stránky veci odvolací súd uvádza, že žalobca sa ako správca bytového domu pred súdom prvej inštancie žalobou domáha náhrady škody 754,56 eura s prísl. na tom skutkovom základe, že žalovaná neprispôsobila jazdu motorovým vozidlom stavu a povahe vozovky a tak narazila do brány bytového domu, čím došlo k vzniku predmetnej škody. Žalovaná sa naopak v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I (v postavení žalobkyne) domáhala náhrady škody vzniknutej na jej motorovom vozidle voči žalobcovi (v postavení žalovaného) z toho dôvodu, že tento si nesplnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti a neposypal zľadovatenú vozovku, v dôsledku čoho dostala šmyk a narazila do vyššie uvedenej brány bytového domu. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie náležite uviedol, že bolo potrebné prerušiť ním vedené konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I, v ktorom sa vyrieši otázka, či žalovaná narazila do brány bytového domu v dôsledku porušenia jej povinností ako vodičky motorového vozidla alebo v dôsledku porušenia žalobcovej povinnosti ako správcu bytového domu (neposypanie vozovky). Odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie ďalej uvádza, že je nepochybne v záujme hospodárnosti konania, aby sa to isté dokazovanie nevykonávalo duplicitne, t.j. aby sa zodpovednosť za spôsobenú škodu vzniknutú z tej istej škodovej udalosti (zrážka motorového vozidla s bránou do bytového domu) nepreukazovala súčasne pred súdom prvej inštancie ako aj pred Okresným súdom Bratislava I; konanie pred Okresným súdom Bratislava I určí výsledok sporu vedeného na súde prvej inštancie a preto niet pochýb o potrebe prerušenia aktuálneho konania. Na dôvodnosti uvedeného postupu nemohli nič zmeniť ani žalobcom uvádzané námietky, že súd prvej inštancie si z obsahu spisu vedeného na Okresnom súde Bratislava I mohol osvojiť, že to bola práve žalovaná, ktorá spôsobila škodu na bráne bytového domu; pre ďalší postup súdu prvej inštancie je rozhodným jedine právoplatné rozhodnutie, ktorým sa určí, či za škodovú udalosť zodpovedá žalobca alebo žalovaná (v prípade oboch v akej miere). Predbežné hodnotenie dôkazov preto nemá pre postup súdu prvej inštancie žiadnu právnu relevanciu, nakoľko nevyrieši uvedenú spornú otázku. 8. Vzhľadom na správne vyhodnotenie zákonných kritérií pre prerušenie konania, neboli skutočnosti uvádzané žalobcom v odvolaní spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd na uvedenom základe uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech. 10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).