Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/236/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314227498 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1314227498.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: EuroISO, s. r. o., Dunajská 8, Bratislava, IČO: 36 345 610, zast. Mgr. Juraj Janco, advokát, Mierové námestie 52/6, Ilava proti žalovanému: Dokument Logistik, s.r.o., Pri Šajbách 1, Bratislava, IČO: 36 771 881, zast. JUDr. Helena Hledíková, advokát, Matúšova 56/A, Bratislava, o zaplatenie 1.324,- eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave, č.k. 24Cb 327/2015-84 zo dňa 29.4.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 24Cb 327/2015-84 zo dňa 29.4.2016 v napadnutej zamietajúcej časti, ktorou súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie 140,- eur s príslušenstvom zamietol p o t v r d z u j e a vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách prvoinštančného konania rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 140,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 140,- eur od 5.11.2013 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 79,- eur. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 29.9.2014, došlou súdu dňa 22.12.2014, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.324,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50% p.a. zo sumy 140,- eur od 5.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 140,- eur od 15.2.2014 do zaplatenia a zo sumy 1.044,- eur od 23.4.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili dňa 16.1.2013 zmluvu na vykonanie preauditu systému manažérstva, predmetom ktorej bol (i) preaudit pri implementácii systému manažérstva podľa normy ISO27001 v termíne do 1.4.2013, za dohodnutú cenu 3.400,- eur bez DPH (článok I.1, IV.1 a VI.2 zmluvy), a (ii) opakovaný preaudit pri udržaní systému manažérstva podľa uvedenej normy, ktorý sa mal vykonávať počas neurčitej doby počnúc rokom 2014, vždy v prvom štvrťroku kalendárneho roka, za dohodnutú cenu 870,- eur bez DPH (článok I.2, IV.2 a VI.3 zmluvy). Faktúrou č. 1712013 zo dňa 5.8.2013, na sumu 1.320,- eur s DPH, splatnou dňa 19.8.2013, žalobca účtoval žalovanému splátku za preaudit uskutočnený v roku 2013. Žalovaný faktúru nezaplatil, čím porušil zmluvu a dostal sa do omeškania. Z uvedeného dôvodu žalobca faktúrou č. 2232013 zo dňa 21.10.2013, znejúcou na sumu 140,- eur s DPH, splatnou dňa 4.11.2013, fakturoval žalovanému zmluvnú pokutu v zmysle ust. čl. V.3 zmluvy. Žalovaný ani túto faktúru neuhradil. Výzvou zo dňa 15.11.2013 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu uvedených faktúr. Žalovaný na výzvu nereagoval, faktúry neuhradil a následne zmluvu vypovedal s odôvodnením, že nebola zo strany žalobcu riadne plnená. Listom zo dňa 29.1.2014 žalobca oznámil žalovanému, že s ukončením zmluvy nesúhlasí, nakoľko tvrdenia žalovaného o neplnení zmluvy sú nepravdivé a účelové a dôvod na vypovedanie zmluvy je vymyslený, bez toho, aby boli splnené dohodnuté podmienky na ukončenie zmluvy. Keďže faktúry stále neboli uhradené, žalobca faktúrou č. 0182014 zo dňa 31.1.2014, znejúcou na sumu 140,- eur, splatnou dňa 14.2.2014, fakturoval opakovane zmluvnú pokutu v zmysle ust. čl. V.3 zmluvy. Žalovaný ju neuhradil, uhradil však faktúru č. 1712013 na sumu 1.320,- eur. Služby za rok 2014 žalobca účtoval žalovanému faktúrou č. 0672014 zo dňa 7.4.2014, na sumu 1.044,- eur s DPH, splatnou dňa 21.4.2014. Žalovaný faktúru vrátil žalobcovi s tým, že ju neakceptuje. V zmysle uvedených skutočností však vrátenie faktúry považoval žalobca za nedôvodné. Výška pohľadávky žalobcu tak predstavuje 1.324,- eur (140,- eur + 140,- eur + 1.044,- eur). Zmluva je podľa žalobcu stále platná a účinná, práva a povinnosti strán sú určité a jasné. Keďže žalovaný sa neuhradením faktúr dostal do omeškania, žalobca podľa § 369 Obchodného zákonníka a nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. požadoval aj úrok z omeškania v zákonnej výške. 3. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Uviedol, že uplatnený nárok je nedôvodný a žalovaný ho neuznáva, pretože nemá voči žalobcovi žiadne záväzky ani dlh. Faktúrou č. 0672014 na sumu 1.044,- eur bolo žalovanému fakturované plnenie, ktoré mu nikdy nebolo poskytnuté. Navyše, žalobca faktúru vystavil za obdobie, v ktorom už neexistoval zmluvný vzťah medzi účastníkmi, nakoľko žalovaný právny vzťah založený zmluvou zo dňa 16.1.2013 zrušil výpoveďou z jeho strany. 4. Súd rozhodol vec bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa § 115a ods. 2 a § 200ea Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Po tom, čo bolo odročené nariadené pojednávanie, obe strany súhlasili s rozhodnutím sporu bez nariadenia ďalšieho pojednávania, nakoľko neboli predložené a navrhnuté iné než listinné dôkazy, išlo takmer o drobný spor a jeho rozhodnutie záviselo najmä od právneho posúdenia otázky trvania, resp. platnosti zmluvy a možnosti jej ukončenia pri riadnom plnení. K tejto otázke preto súd ešte umožnil obom stranám vyjadriť sa. 5. Z predložených dôkazov vyplynul vyššie uvedený skutkový stav tvrdený účastníkmi, ktorý ani nebol sporný. 6. Zo zmluvy na vykonanie preauditu systému manažérstva ďalej vyplynulo, že - bola uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (preambula), - zmluvu bolo možné vypovedať bez odsúhlasenia druhou stranou pri závažnom neplnení povinností (čl. VIII.1 a 2 zmluvy), - pri riadnom plnení zmluvy mohlo ukončenie zmluvy nastať dohodou strán (čl. VIII.5 zmluvy), - zmluvu bolo možné vypovedať písomne (čl. X.4 zmluvy), - pokiaľ sa objednávateľ dostane do omeškania s úhradou faktúry o viac ako 30 kalendárnych dní, od dátumu splatnosti faktúry, objednávateľ bol povinný zaplatiť dodávateľovi zmluvnú pokutu 140,- eur a to aj opakovane po uplynutí splatnosti faktúry, ktorou bola fakturovaná predchádzajúca zmluvná pokuta ak nedôjde k vyrovnaniu záväzkov. 7. Zo zhodných tvrdení účastníkov vyplynulo, že návrh zmluvy pripravil žalobca. 8. Z faktúry č. 11712013 na sumu 1.320,- eur vyplynulo, že touto žalobca účtoval žalovanému preaudit manažérskeho systému ISO 27001 3/3, a nie splátku za preaudit. 9. Z faktúry č. 0182014 zo dňa 31.1.2014 vyplynulo, že touto žalobca účtoval žalovanému zmluvnú pokutu za nedodržanie platobných podmienok pri faktúre č. 2232013. 10. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 266 ods. 1 až 4 Obchodného zákonníka, § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že vzťah medzi stranami sporu je potrebné v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka posudzovať ako obchodnoprávny záväzkový vzťah, a pokiaľ ide o dojednanie o zmluvnej pokute súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že strany sporu uzavreli tzv. nepomenovanú zmluvu, v ktorej si dostatočne určili predmet svojich práv a povinností, teda došlo k platnému vzniku záväzkov. Žalobca si splnil svoje povinnosti zo zmluvy, vykonal v roku 2013 preaudit systému a dňa 5.8.2013 vystavil žalovanému faktúru č. 1712013, splatnú dňa 19.8.2013, ktorú žalovaný zaplatil s omeškaním, až v roku 2014. 11. Vyššie uvedené konštatovanie o dostatočnom určení práv a povinností však neplatí pre dojednania o ukončení zmluvy a o zmluvnej pokute. 12. Predmetom zmluvy bol jednak (i) preaudit pri zavedení (implementácii) dohodnutého systému manažérstva, ako aj (ii) opakovaný preaudit pri jeho následnom udržiavaní. Zavedenie systému sa malo uskutočniť do 1.4.2013, za cenu 3.400,- eur bez DPH, opakovaný preaudit pri udržiavaní systému sa mal vykonávať každoročne od roku 2014, za cenu 870,- eur, vždy v prvom štvrťroku, a po dobu neurčitú. 13. Napriek tomu, že zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, žiadne ustanovenie zmluvy nestanovovalo podmienky, za ktorých môže žalovaný zmluvu vypovedať. V konečnom dôsledku tak bolo ponechané len na rozhodnutí žalobcu, kedy bude súhlasiť s ukončením zmluvy. Žalobca aj vo svojom vyjadrení zo dňa 23.12.2015 uviedol, že jeho vôľou bolo naozaj uzavrieť zmluvu tak, že ju bude možné ukončiť len dohodou. To súd samozrejme považoval za neprípustné, v rozpore s § 582 Občianskeho zákonníka. 14. Vychádzajúc z článkov VIII.1, 2 a X.4 zmluvy, v ktorých si strany pri výpovedi nedohodli žiadnu výpovednú lehotu, iba písomnú formu výpovede, ako aj z cit. § 582 Občianskeho zákonníka, mal súd za to, že žalovaný mohol zmluvu vypovedať ku koncu kalendárneho štvrťroka, a to bez výpovednej lehoty. Na základe písomnej výpovede žalovaného zo dňa 26.11.2013 tak platnosť zmluvy skončila dňom 31.12.2013. 15. Pri tomto závere súd zohľadnil skutočnosť, že zmluvu pripravil žalobca a žalovaný návrh bez pripomienok prijal. Podľa cit. § 35 ods. 2 a § 266 ods. 4, prejav vôle a použité výrazy, ktoré v konečnom dôsledku pripúšťajú rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Úmysel žalobcu rozhodovať o tom, kedy zmluvu ukončí, zjavne znevýhodňoval žalovaného a bol tiež v rozpore so zákonom. 16. Pre rozhodnutie sporu nebolo potrebné bližšie skúmať, či k ukončeniu zmluvy nedošlo už skôr, doručením výpovede s okamžitou účinnosťou, nakoľko spor sa týkal, záväzkov, ktoré mali vzniknúť až roku 2014 (okrem priznanej zmluvnej pokuty). 17. Žalobca v spore argumentoval tým, že certifikát má trojročnú platnosť a podstatná a najzložitejšia časť zmluvy spočíva v samotnej implementácii systému pred prvým certifikačným auditom. Cena za celkovú činnosť žalobcu je preto v rámci platnosti certifikátu rozdelená medzi implementáciu a následné udržanie systému, avšak takto je tomu z dôvodu, že obchodní partneri žalobcu to takto žiadajú, pretože je pre nich výhodnejšie zaplatiť cenu vo viacerých splátkach. 18. V zmluve však bola cena za preaudit pri zavedení systému dohodnutá vo výške 3.400,- eur bez DPH. Žalobca v žalobe uviedol, že faktúrou č. 1712013 za preaudit v roku 2013 účtoval splátku za preaudit vo výške 1.320,- eur s DPH, z faktúry však nevyplynulo, že by účtoval iba splátku dohodnutej ceny. Ani žiadne ustanovenie zmluvy neurčovalo, že cena za preudit v roku 2013 sa bude fakturovať alebo platiť v splátkach. 19. Iba na základe skutočnosti, že žalobca účtoval odporcovi nižšiu než dohodnutú sumu, preto nebolo možné návrhu vyhovieť. 20. Pre rozhodnutie sporu nebolo dôležité, čo od žalobcu žiadajú jeho (bližšie neurčení) obchodní partneri, dôležité mohlo byť len to, čo od žalobcu žiadal žalovaný, na čom sa so žalovaným v zmluve dohodli, prípadne mohla mať význam ich zavedená obchodná prax. Žalobca však v tomto smere nič konkrétne netvrdil, ani nepreukázal. Pokiaľ ide o okolnosti uzavretia zmluvy žalobca uviedol len to, že zmluvu pripravil, zaslal ju žalovanému a potom pri stretnutí si ju prečítali a podpísali. Z toho dôvodu súd vychádzal iba z toho, čo je uvedené v zmluve a vo faktúre, lebo iba týmto spôsobom navrhovateľ prejavil svoju vôľu. 21. Čo sa týka zmluvnej pokuty, z cit. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že v písomnom dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Z judikatúry (Rč. 6/2000) ďalej vyplýva, že dojednanie, ktoré výšku pokuty robí závislou tiež na dobe, po ktorú trvá porušenie zmluvnej povinnosti (napr. percentuálnou čiastkou za každý mesiac omeškania) nie je neplatné. 22. Uvedeným kritériám určitosti zodpovedá len prvá časť článku V.3 zmluvy, ktorá jasne stanovuje povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 140,- eur, ak omeškanie s úhradou faktúry trvá viac ako 30 kalendárnych dní. Ďalšie znenie tohto článku o opakovanom platení pokuty po uplynutí splatnosti faktúry, ktorou bola fakturovaná zmluvná pokuta, ak nedôjde k vyrovnaniu záväzkov, je podľa súdu neurčité, preto neplatné. Z takéhoto znenia nie je možné výšku pokuty určiť, a to pre jej opakovanie, ktoré je závislé iba na tom, akú dobu splatnosti zmluvnej pokuty žalobca určí. Žalobca sa so žalovaným v článku V. zmluvy nedohodli na dobe splatnosti zmluvnej pokuty, 14-dňová splatnosť dohodnutá v článku V.2 sa týkala splatnosti faktúry na úhradu odmeny. Zmluvná pokuta nie je zdaniteľným plnením, na ktoré sa vystavuje faktúra - daňový doklad. Z druhej časti článku V.3 zmluvy, ani nevyplýva oprávnenie žiadať zmluvnú pokutu za nezaplatenie zmluvnej pokuty, ako to žalobca urobil vo faktúre č. 0182014. 23. Okrem toho, súd by považoval za neprípustné, t.j. v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku (§ 265 Obchodného zákonníka) a neprimerané (§ 301 Obchodného zákonníka), aby nezaplatenie zmluvnej pokuty za omeškanie s platením faktúry, bolo znovu sankcionované ďalšou zmluvnou pokutou. 24. Z týchto dôvodov bolo návrhu vyhovené len pokiaľ ide o zmluvnú pokutu vo výške 140,- eur za omeškanie odporcu s úhradou faktúry č. 1712013 o viac ako 30 dní. Vo zvyšku bol návrh nedôvodný, preto ho súd zamietol. 25. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 a § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. 26. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote v časti rozsudku, ktorou bol zvyšok žaloby zamietnutý a v časti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, odvolal žalobca, ktorý v odvolaní uviedol, že súd síce správne určil, že v prípade zmluvy, ktorú strany uzavreli, ide o zmluvu nepomenovanú. Nie je však správny jeho názor, že zmluva nie je, čo sa týka určenia práva a povinnosti dostatočne určitá, rovnako súd nesprávne vyhodnotil výpoveď zmluvy, ktorú žalobcovi žalovaný zaslal. Okolnosti, za akých bolo možné zmluvu ukončiť a spôsob tohto ukončenia zo zmluvy vyplývajú podľa názoru žalobcu celkom jednoznačne a na strane žalovaného celkom zrejme nenastal dôvod na ukončenie zmluvy takým spôsobom, ako to žalovaný urobil, teda na jej výpoveď z dôvodu údajného porušenia zmluvy žalobcom. K žiadnemu takémuto porušeniu zmluvy zo strany žalobcu nedošlo. Predmetnú výpoveď zmluvy je potrebné považovať za neplatnú. Nárok na účtovanie odmeny vznikol aj bez toho, aby žalovaný služby využil. V tejto súvislosti poukazuje na ust. čl. II písm. b) bod 6 a čl. V ods. 5, ako aj na celú argumentáciu obsiahnutú vo vyjadrení zo dňa 23.12.2015. Podľa názoru žalobcu s touto argumentáciou sa súd v rozsudku žiadnym spôsobom nevyporiadal. Tiež poukazuje na nesprávnu aplikáciu ust. § 582 OZ keď uviedol, že príslušné ustanovenia zmluvy boli s týmto ustanovením v rozpore a žalovaný tak mohol vypovedať zmluvu v zmysle uvedeného § 582 ku koncu kalendárneho štvrťroku, a to bez výpovednej lehoty, čím platnosť zmluvy podľa súdu skončila k 31.12.2013. Tu ide o zrejme nesprávny právny názor súdu, nakoľko § 582 OZ upravuje iba dĺžku výpovednej doby v prípade, že táto nie je dohodnutá. Podľa názoru žalobcu aj v prípade, ak by výpoveď, ktorú žalovaný žalobcovi zaslal bola platná, zmluva na jej základe neskončila k 31.12.2013, ale až k 31.3.2014, teda až potom, ako bol v zmysle zmluvy žalobca povinný svoju časť záväzku splniť a túto nesplnil len preto, lebo žalovaný o to nemal zrejme záujem a nevytvoril žalobcovi na splnenie jeho záväzku podmienky. Ak súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že žiadne ustanovenie zmluvy neurčovalo, že cena za preaudit v roku 2013 sa bude platiť v splátkach, toto ani žiadna zo strán netvrdila, rovnako ako žalobca netvrdil, že by žalobca fakturoval žalovanému menej, než to, čo vyplýva zo zmluvy. Vo vyjadrení žalobcu zo dňa 23.12.2015 tento uvádzal, akým spôsobom bola konštruovaná cena za celý predmet diela v zmysle zmluvy, teda, že podstatná časť celkovej činnosti žalobcu ako dodávateľa spočívala práve v preaudite pri implementácii systému a opakované preaudity boli rozsahom činností žalobcu omnoho menej náročné. Celková cena diela v zmysle zmluvy (teda súčet ceny za preaudit v zmysle čl. I ods. 1 a za opakované preaudity v zmysle čl. I ods. 2), však bola v záujme objednávateľov, a teda aj žalovaného rozdelená tak, aby objednávatelia nemuseli platiť rádovo vyššiu sumu pri zatvorení zmluvy a následne sumy nižšie, ale aby táto finančná záťaž bola rozložená na obdobie trvania zmluvy, ktorá je v zásade rovnaká ako doba platnosti certifikátu. Ak teda žalovaný sa snažil zmluvu počas platnosti certifikátu ukončiť, nezaplatil žalobcovi v zmysle zmluvy, ktorú predtým uzatvorili a namiesto toho ako žalovaný sám potvrdil, využil služby inej spoločnosti a tak vlastne využil know-how žalobcu bez toho, aby mu to akýmkoľvek spôsobom kompenzoval, bol to práve žalovaný, kto konal v rozpore s dobrými mravmi. Zdôraznil, že zmluvné strany ako podnikatelia uzatvorili zmluvu slobodne a bez nátlaku a s obsahom súhlasili. To, že žalovaný postupom času si zmluvu rozmyslel, prestal sa cítiť ňou byť viazaný, nemôže byť na ťarchu žalobcu, ktorý podstatnú časť svojho záväzku zo zmluvy splnil a bol pripravený svoje záväzky plniť aj v budúcnosti. Podľa názoru žalobcu zmluva je v celom rozsahu určitá a zrozumiteľná, detailne upravuje práva a povinností strán sporu. Z týchto dôvodov navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a nárok žalobcovi priznať, resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 27. K odvolaniu žalobcu sa písomne dňa 15.7.2016 vyjadril žalovaný, ktorý považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti za vecne správny a odvolanie žalobcu považuje za účelové. Nesúhlasí s názorom žalobcu, že konajúci súd sa nevysporiadal so zmluvnými dojednaniami o možnosti skončenia zmluvy, opak je pravdou. Súd prvej inštancie dal navyše za pravdu žalovanému, že zmluvné dojednanie, týkajúce sa ukončenia právneho vzťahu, sú v rozpore so zákonom, sú jednostranné, znevýhodňujúce druhú stranu, a teda neprípustné. Z týchto dôvodov navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 28. K vyjadreniu žalovaného sa písomne dňa 26.8.2016 vyjadril žalobca, ktorý zotrváva na svojich vyjadreniach v celom svojom rozsahu. Zdôrazňuje, že pripravenosť žalobcu zmluvu plniť predpokladá text zmluvy samotnej, z ktorej vyplýva aj podľa názoru žalobcu jednoznačný nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy. Nevidí žiadny dôvod, aby sa žalobca samostatným návrhom domáhal neplatnosti ukončenia zmluvy, nakoľko túto skutočnosť, ako predbežnú otázku, môže súd vyriešiť v konaní o peňažnom nároku zo zmluvy. 29. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalobcu bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodol odvolací súd dňa 16.11.2017, teda po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 30. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti je potrebné v časti o zaplatenie 140,- eur s príslušenstvom, v ktorej súd prvej inštancie ako nedôvodný zamietol, potvrdiť, a vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o trovách prvoinštančného konania rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z týchto dôvodov. 31. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie, v ktorej zamietol návrh žalobcu v časti o zaplatenie 140,- eur s príslušenstvom uplatnenú žalobcom v zmysle čl. V bod 3 zmluvy ako opakovaná zmluvná pokuta, keď uvedené dojednanie vyhodnotil pre neurčitosť za neplatné, v tejto časti sa odvolací súd stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že uvedené zmluvné dojednanie je pre neurčitosť neplatné. V názorovej zhode so súdom prvej inštancie takéhoto znenia uvedeného článku V bod 3 zmluvy nie je možné výšku pokuty určiť a to pre jej opakovanie, ktoré je závislé iba na tom, akú dobu splatnosti zmluvnej pokuty žalobca určí. Preto v tejto časti napadnutého rozhodnutia odvolací súd z tých istých dôvodov ako uviedol súd prvej inštancie rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 32. Čo sa týka zvyšnej napadnutej časti rozhodnutia v tejto časti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu dospel k nesprávnym právnym záverom. 33. Súd prvej inštancie správne poukázal na ust. § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak uvedené ustanovenie nesprávne na daný prípad aplikoval. Súd prvej inštancie nesprávne postupoval (podľa názoru odvolacieho súdu), keď dospel k záveru, že žalovaný mohol vypovedať zmluvu v zmysle ust. § 582 OZ ku koncu kalendárneho štvrťroka bez výpovednej lehoty, čím platnosť zmluvy, podľa súdu prvej inštancie skončila k 31.12.2013. V danom prípade ide o nesprávny právny názor súdu prvej inštancie, nakoľko ust. § 582 OZ upravuje dĺžku výpovednej lehoty v prípade, že táto nie je dohodnutá. Uvedené ust. § 582 OZ upravuje zákonnú výpovednú lehotu, ktorá je v dĺžke 3 mesiace a končí koncom kalendárneho štvrťroka, nasledujúceho po štvrťroku, v ktorom bola výpoveď druhej strane doručená. Pokiaľ teda žalovaný vypovedal zmluvu dňa 26.11.2013, trojmesačná výpovedná lehota začala plynúť od 1.1.2014 a uplynula dňa 31.3.2014. 34. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s otázkou výkladu ust. § 582 OZ a vychádzajúc z príslušných zmluvných dojednaní zmluvných strán, bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom sa vysporiadať aj so samotným nárokom žalobcu na zaplatenie odmeny, berúc do úvahy konkrétne čl. IV bod 4 zmluvy a v tejto súvislosti i vznesenými námietkami odvolateľa v podanom odvolaní. 35. Z týchto dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietajúcej zvyšnej časti podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil tomuto na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie doplní dokazovanie v hore naznačenom smere, vysporiada sa so všetkými hore uvedenými námietkami a vo veci opätovne rozhodne. 36. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci v súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP. 37. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).