Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/14/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315010731 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Kosová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315010731.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Marcely Kosovej a sudcov JUDr. Ľudmily Králikovej a JUDr. Kamila Ivánka , v trestnej veci obžalovaného I. Q., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 1T/217/2015 zo dňa 21.09.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.06. 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava III z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 1T/217/2015 zo dňa 21.09.2016 bol obžalovaný Ivan Belvončík podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava III, sp. zn. 3Pv 1060/13 zo dňa 28.08.2015, pre prečin podvodu podľa § 221 ods.1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že obv. I. Q. ako predseda predstavenstva spol. Q. SK a.s. so sídlom Q., ul. P. F. XX, I.: XXXXXXXX v presne nezistenom čase dňa XX.XX.XXXX v Q. na ul. P. F. č. XX, bol prítomný pri vykonaní súpisu majetku spol. Q. SK a.s. v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom T.. A. U. pod sp. zn. EX XXX/ XXX, pričom zamestnanci exekútorského úradu vykonávajúcemu súpis majetku zatajil, že multifunkčné zariadenie zn. K. iRC XXXX výrobné číslo R nachádzajúce sa v priestoroch spol. Q. AS a.s. na ul. P. F. XX, nie je majetkom spoločnosti, ale majetkom spoločnosti B. P. s.r.o., so sídlom F. 3, Q., pričom uvedené multifunkčné zariadenie mala spol. Q. SK a.s. v nájme na základe zmluvy o nájme č. PA- XX-XX uzatvorenej dňa 05.09.2012 so spoločnosťou B. P. s.r.o. ako prenajímateľom, ktorú obv. ako predseda predstavenstva nájomcu spol. Q. SK a.s. podpísal teda mal vedomosť o tom, že multifunkčné zariadenie K. iRC XXXX nie je vo vlastníctve spol. Q. SK a.s. a nemôže byť súčasťou spísaného majetku určeného na exekúciu, pričom dňa 20.09.2013 došlo k predaju uvedeného zariadenia na opakovanej verejnej dražbe vykonanej exekútorom , čím takto svojím konaním spôsobil poškodenej spoločnosti B. P. s.r.o., škodu vo výške 727,17,-eur, pretože skutok nie je trestným činom. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd pošk. spol. B. P., s.r.o, F. 3, Q., I.: XX XXX XXX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor, ktoré odôvodnil samostatným písomným podaním. V písomných dôvodoch uviedol, že z výpovede svedka L. L., splnomocneného zástupcu exekútora vyplynulo, že sa na viacerých stretnutiach s obžalovaným rozprávali, ktoré veci by mali byť predmetom exekúcie a ktoré nie. Pokiaľ by mu obžalovaný uviedol, že kopírka nie je v jeho vlastníctve, tak by to musel dať do zápisnice, v ktorej sa ale takáto poznámka nenachádza. Počas súpisu obžalovaný Q. nebol stále prítomný. Prokurátor ďalej uviedol, že obžalovaný okrem tvrdenia, že na túto skutočnosť ústne upozornil exekútora, nepodnikol žiadne relevantné kroky k tomu, aby toto zariadenie nebolo zexekuované. Kopírovacie zariadenie bolo jasne označené nálepkou exekútorského úradu a to na viditeľnom mieste. Nie je zrejmé, na základe čoho dospel okresný súd k záveru, že obžalovaný si toto označenie po celý čas nevšimol. V ďalšej časti prokurátor poukázal na to, že čo sa týka výpovede svedka A. a P., tak svedok P. v podstate uviedol iba to, že čokoľvek namietali exekútorovi, jeho to nezaujímalo, pričom z takéhoto neurčitého tvrdenia nemožno ustáliť, že obžalovaný upozornil exekútora na predmetnú kopírku. Svedok A. vypovedal, že nemal vedomosť o tom, že táto kopírka bola prenajatá, na chodbe bolo kopírok viac.. Vie, že Q., P. aj L. povedali exekútorovi, že kopírka je zapožičaná. Záverom prokurátor uviedol, že vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam, ktoré sú predmetom obžaloby je toho názoru, že vykonaným dokazovaním je dostatočne preukázané, že obžalovaný Q. zatajil splnomocnenému zástupcovi exekútora, že multifunkčné zariadenie zn. K. iRC XXXX výrobné číslo R nachádzajúce sa v priestoroch spol. Q. AS a.s. na ul. P. F. XX, nie je majetkom spoločnosti, ale majetkom spoločnosti B. P. s.r.o., so sídlom F. 3, Q., nevykonal žiaden relevantný úkon, ktorý by exekútora upozornil na túto skutočnosť, pričom dňa 20.09.2013 došlo k predaju uvedeného zariadenia na opakovanej verejnej dražbe vykonanej exekútorom, čím takto svojím konaním spôsobil poškodenej spoločnosti B. P. s.r.o., škodu vo výške 727,17,-eur. S poukazom na uvedené preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Krajský súd vykonal verejné zasadnutie za splnenia podmienok § 293 ods. 5 Tr. por. v neprítomnosti obžalovaného I. Q. a v zmysle § 294 ods. 2 Tr. por. v neprítomnosti poškodenej strany. Na verejnom zasadnutí prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov u nich na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Úvodom je potrebné poukázať na skutočnosť, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobnom návrhu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, nie je trestným činom z dôvodu absencie obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., a to jednak zákonného znaku uvedenia do omylu a jednak zavinenia vo forme úmyslu. Skutočnosti, ktoré na svoju obranu uviedol obžalovaný v súvislosti s okolnosťami priebehu exekúcie spoločnosti Q. SK, a.s., najmä jeho tvrdenie, že zástupcu exekútora upozorňoval, že nie všetky veci nachádzajúce sa v spoločnosti sú v jej vlastníctve, a preto nemôžu byť predmetom exekúcie, neboli žiadnym z produkovaných dôkazov vyvrátené. M., vo svojich výpovediach ich potvrdili svedok A. aj svedok P.. Výpoveď zodpovedného pracovníka exekútora svedka L., ktorá je v podstate jediným dôkazom, o ktorý obžaloba oprela svoj záver o vine obžalovaného. Za existencie zásadných pochybností o tom, či obžalovaný informoval, neinformoval, resp. v akom rozsahu a s akým zámerom, zamestnanca exekútora o jednotlivých veciach, vrátane kopírky, ktoré nemôžu byť predmetom exekúcie, okresný súd dôsledne vyhodnocoval obsahovú stránku týchto výpovedí v celom kontexte skutkového deja a obligatórne v zmysle zásady „in dubio pro reo“ vychádzal pri svojom rozhodnutí zo skutkových okolností pre obvineného najpriaznivejších. Aj krajský súd je toho názoru, že bolo preukázané, že obžalovaný sa nezúčastnil všetkých stretnutí, na ktorých došlo ku súpisu majetku, ktorý mal byť predmetom exekúcie a to ani dňa 27.08.2013, na ktorom došlo aj k označeniu predmetného kopírovacieho zariadenia ako súčasti vecí podliehajúcich exekúcii. Zápisnicu o vykonaní súpisu hnuteľných vecí zo dňa 27.08.2013 obžalovaný ani nepodpísal. Obžalovaný preukázateľne namietal zamestnancovi exekútora svedkovi, že nie všetky hnuteľné veci nachádzajúce sa v priestoroch spoločnosti, môžu byť predmetom exekúcie. Odvolací súd rovnako konštatuje, že v danej veci nebol produkovaný žiaden jednoznačný a nespochybniteľný dôkaz, na základe ktorého by bolo možné konštatovať, že obžalovaný motivovaný úmyslom obohatiť sa, uviedol zástupcu exekútora do omylu v otázke vlastníctva ku kopírovaciemu zariadeniu, a zástupca exekútora v takomto omyle realizoval majetkovú dispozíciu spočívajúcu v zaradení kopírovacieho stroja do súpisu vecí podliehajúcich exekúcii a následne jej predaji na dražbe, v príčinnej súvislosti s čím došlo ku škode na majetku vlastníka kopírovacieho zariadenia. Celá obžaloba je postavená, ako to správne vyhodnotil okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku, iba na výpovedi zástupcu exekútora svedka L.. Všetky ostatné dôkazy v súhrne toto jednoznačne vyvracajú. Žiadnym z produkovaných dôkazov nebolo vyvrátené tvrdenie obžalovaného, že nájomná zmluva ku kopírke bola priložená ku skladovému hospodárstvu spoločnosti. V danom prípade mohol a mal zástupca exekútora vylúčiť akékoľvek pochybnosti alebo nejasnosti pred súpisom majetku podliehajúcemu exekúcii a nahliadnuť do relevantných účtovných dokladov povinného. Krajský súd teda uzatvára, že vykonaným dokazovaním pred okresným súdom bolo preukázané, že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu sa stal, avšak pre absenciu zákonného znaku - uvedenia do omylu - trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. ako aj pre neexistenciu zavinenia obžalovaného vo forme úmyslu, tento skutok nie je trestným činom, a preto okresný súd postupoval správne a zákonne, keď obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil. Okresný súd správne, vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaného spod obžaloby oslobodil, rozhodol obligatórne podľa § 288 ods. 3 Tr. por. tak, že poškodenú spoločnosť B. P. s.r.o. nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie (správne malo byť na „civilný proces“, čo však nie je dôvodom na akúkoľvek zmenu napadnutého rozsudku - zák. č. 125/2015 Z.z.). Za vyššie opísanej dôkaznej situácie postup súdu prvého stupňa i samotné rozhodnutie, má oporu v skutkových zisteniach a záveroch, a preto zodpovedá stavu veci a zákonu, lebo okresný súd po vykonaní všetkých dostupných relevantných dôkazov a po ich vecnom zhodnotení, nemohol bez pochybností ustáliť, že obžalovaný bol tou osobou, ktorá mala konať spôsobom opísaným v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Je potrebné pripomenúť, že skutkové závery súdu prvého stupňa sa zakladajú na jeho vnútornom presvedčení, získanom po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu. Ak tieto závery súdu boli vyvodené na podklade úplného resp. náležitého zistenia skutkového stavu veci (§ 2 ods. 10 Tr. por.) a uvažovaniu, ktorým sa k záverom došlo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné, najmä logické rozpory, nemožno im v neprospech obžalovaného úspešne odporovať opravnými prostriedkami len preto, že súd mohol dospieť aj k iným záverom. Na základe uvedených skutočností a úvah, odvolací dospel k záveru, že rozhodnutie súdu I. stupňa je zákonné a správne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.