Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/64/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315010871 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Zelenayová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315010871.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Zelenayovej a sudcov JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovanej F. P., pre prečin ublíženia na zdraví formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 156 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátorky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/260/2015 z 23.03.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. júla 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava III z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/260/2015 z 23.03.2017 bola obžalovaná F. P. podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku oslobodená pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorý mala spáchať na skutkovom základe, že spolu s doposiaľ neustáleným páchateľom dňa 26.10.2014 v čase o 18.00 hod. až 19.00 hod. v Bratislave na poli medzi Račou a Vajnormi napadli poškodeného F. V. a to tak, že nakoľko nechcel vystúpiť z auta, začali ho biť päsťami do oblasti tváre, obvinená F. P. ho kopla do hlavy a do celého tela, pričom keď sa poškodený pokúsil privolať políciu, tak mu doposiaľ neustálený páchateľ mužského pohlavia vytrhol z ruky mobilný telefón Nokia 2610 v hodnote 5,- Eur, čím takto spoločným konaním spôsobili poškodenému F. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., U. XX, zranenia, a to narazenie čela a podliatinu ľavej očnice, zlomeninu v ľavej oblasti čelovej dutiny s predpokladanou dobou liečenia cca 14 dní a škodu vo výške 5,- Eur, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná. Proti tomuto rozsudku podala ihneď po jeho vyhlásení odvolanie prokurátorka. V písomných dôvodoch svojho odvolania s poukazom na napadnutý oslobodzujúci rozsudok a jeho odôvodnenie uviedla, že poškodený na hlavnom pojednávaní 02.02.2016, zhodne ako v prípravnom konaní uviedol, že obžalovaná sedela na mieste spolujazdca a on sedel v aute vzadu, že počas jazdy sa obžalovaná otočila a začala ho napádať päsťami, on sa kryl rukami a keď auto zastavilo, obžalovaná otvorila dvere a napádala ho z pravej strany. Muž, ktorý šoféroval otvoril dvere z ľavej strany vozidla a napádal ho. Chceli ho dostať von z auta, obžalovaná ho potom kopala a vodič ho vyťahoval rukami a vytrhol mu mobil, keď chcel volať pomoc a že nerozumie, prečo ho napádali. Poškodený v prípravnom konaní popísal priebeh deja v podstatných okolnostiach rovnako, že obžalovaná sedela na mieste spolujazdca a začala ho udierať rukami, potom vystúpila, otvorila zadné dvere z pravej strany, udierala ho rukami a kopala nohami a muž mu vytrhol mobil. Následne v nejakom dome žiadal o pomoc, aby volali záchranku a políciu. Z výpovede poškodeného nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá nasvedčuje tomu, že obžalovanú poznal aj pred predmetným skutkom a z toho dôvodu rekogníciu nepovažuje len za logický výsledok, že poškodený obžalovanú už poznal, ale za relevantný dôkaz. Následne prokurátorka poukázala na znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgia, Prof. MUDr. Jozefa Lohnerta CSc., potvrdený aj na hlavnom pojednávaní, že poškodený bol prevezený na Kramáre bezprostredne po úraze, čo korešponduje aj s výpoveďou poškodeného a že zistené zranenia zodpovedajú v súdnoznaleckej praxi následkom takých úrazov, ktoré môžu vzniknúť úderom päste alebo lakťom, že energia a intenzita pôsobiaceho násilia bola intenzity cca 100 Nm (joulov) a jednalo sa o prasknutie stropu ľavej prínosovej dutiny, ktoré zasahovalo až do spodiny ľavej očnice a masívne pomliaždeniny pravého oka a odreniny čela, že tieto zranenia nevykazovali znaky, že by mohli byť spôsobené pádom poškodeného na tvrdý predmet alebo drsnú plochu podkladu miesta incidentu. Zranenie zodpovedá intenzite 100-150 Nm, čo je úder päsťou, lakťom, kolenom, prípadne kopom nohou v mäkkej obuvi. Všetky tieto postupy popísal poškodený, ako konanie obžalovanej, ktorý v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom rovnako tvrdil, že obžalovaná ho udrela päsťou, rukami a kopala nohami. Skutočnosť, že k zlomenine mohlo podľa znalca dôjsť len jedným úderom, neodporuje priebehu deja tak, ako ho popísal poškodený. Podľa odvolateľky obžalovaná konala minimálne v nepriamom úmysle, nakoľko si musela byť vedomá, že svojím konaním môže spôsobiť poškodenému ujmu na zdraví a pre prípad, že sa tak stane bola s tým uzrozumená. Skutočnosť, že ďalší páchateľ stotožnený nebol, nevyviňuje obžalovanú spod žalovaného skutku, ani právnej kvalifikácie tohto skutku. Má za to, že výpoveď poškodeného v súvislosti so zadokumentovanými zraneniami bezprostredne po úraze, ako aj závermi znalca o spôsobe vzniku týchto zranení, jednoznačne usvedčujú obžalovanú F. P. zo spáchania žalovaného skutku. Z logických súvislostí vyplýva, že obžalovaná útočila najmä na hornú polovicu tela poškodeného, nakoľko na neho útočila najprv zo sedadla spolujazdca otočená smerom dozadu. V prípade, ak mal súd pochybnosti vo výpovedi poškodeného ohľadom okolností týkajúcich sa jednotlivých útokov, ich intenzity a smeru, mal tieto následnými otázkami na poškodeného na hlavnom pojednávaní odstrániť. Avšak je toho názoru, že poškodený vzhľadom na odstup času od spáchania skutku, ako aj možný vplyv alkoholických nápojov na jeho osobu, skutok popísal dostatočne podrobne, bez zjavných rozporov vo svojich výpovediach a s presným označením spôsobu útoku obžalovanej. Vzhľadom k tomu navrhla, aby Krajský súd v Bratislave v zmysle § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. K odvolaniu prokurátorky, ktoré bolo prvostupňovým súdom v súlade s ustanovením § 314 Tr. por. doručené obžalovanej a jej obhajkyni s upozornením, že sa môžu k nemu vyjadriť, obžalovaná využila a prostredníctvom obhajkyne sa k odvolaniu prokurátorky vyjadrila tak, že v prvom rade konštatuje, že odvolaním napadnutý rozsudok považuje za zákonný, vecne správny a riadne odôvodnený. Vo vzťahu k odvolaniu uviedla, že s argumentmi v ňom obsiahnutými sa nemožno absolútne stotožniť, nakoľko prvostupňový súd sa so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní už riadne a zrozumiteľne vysporiadal práve v napadnutom rozsudku. Súd správne konštatoval, že za dôkaznej situácie, kedy je kľúčovým a hlavným dôkazom iba samotná výpoveď poškodeného, ktorý vypovedal o podstatných okolnostiach rozporne, nepamätal si na priebeh incidentu, ani kto presne mu mal spôsobiť zranenia, je takýto dôkaz, ako jediný, na preukázanie jej viny nedostatočný, nakoľko na preukázanie viny musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov, ktorá vo svojom celku spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje obžalovanú z jeho spáchania, ale súčasne aj vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Vzhľadom na dôkaznú situáciu ustálenú v tomto trestnom konaní nie je možné konštatovať, že by bolo jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalovaný skutok spáchala práve obžalovaná, nakoľko z vykonaného dokazovania je jednoznačne ustálená prítomnosť tretej osoby, v súvislosti s ktorou existuje možnosť vyslovenia záveru, že skutku uvedenom vo výrokovej časti rozsudku sa mohla dopustiť aj iná osoba, a teda nebolo vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že práve ona svojím konaním spôsobila poškodenému zranenie korešpondujúce so žalovaným skutkom. Nie je možné prisvedčiť tvrdeniu prokurátora v odvolaní, že sa s poškodeným nepoznala, nakoľko aj on pripustil, že ju poznal z videnia, pričom ona uviedla, že ho pozná ako čašníka z baru, ktorý navštevovala. Rovnako zastáva názor, že prokurátor vytrhol z kontextu časť výpovede poškodeného, pokiaľ uviedol vo svojom odvolaní to, že konanie, ktoré podľa znalca mohlo spôsobiť poškodenému dané zranenie pričítal práve jej, nakoľko poškodený na hlavnom pojednávaní jednoznačne uviedol vo vzťahu k tretej osobe - mužovi, že tento ho mal biť a napádať ho z ľavej strany, mal ho vytiahnuť z auta a z ruky mu vytrhnúť mobil. V neposlednom rade poukázala na svoju výpoveď na hlavnom pojednávaní, ktorá bola zhodná s tou z prípravného konania, v ktorej presne popísala čas strávený s poškodeným, ako aj dôvod a spôsob ako sa rozlúčili. Samotný poškodený uviedol na hlavnom pojednávaní, že požíval značné množstvo alkoholických nápojov v kombinácii so Y. a Y., ktoré lieky sa užívajú pri depresiách a úzkostiach a ich užívanie v kombinácii s alkoholickými nápojmi je zakázané, čo mohlo spôsobiť, že poškodený si nepamätal podstatné okolnosti z inkriminovaného dňa a preto jeho popis postráda logickú následnosť a tým stráca podľa jej názoru na hodnovernosti. Rovnako sa poškodený nevedel presne a s určitosťou vyjadriť, kto mu zranenie spôsobil, pričom z jeho popisu nevyplýva (ona ho mala kopnúť do chrbta a hlavne muž ho mal udierať päsťami do tváre) jednoznačná príčinná súvislosti medzi jej konaním a jeho zranením. Záverom preto navrhla, aby Krajský súd v Bratislave odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava III zamietol ako nedôvodné, postupom podľa § 319 Tr. por. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu 12. júla 2017, ktoré sa podľa § 294 ods. 2 Tr. por. vykonalo v neprítomnosti poškodeného Martina V.. Intervenujúci prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na písomných dôvodoch podaného odvolania z 09.05.2017 a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Obhajkyňa obžalovanej sa v konečnom návrhu pridržala písomného vyjadrenia k odvolaniu a z dôvodov tam uvedených navrhla odvolanie prokuratúry zamietnuť podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné. Obžalovaná F. P. sa pridržala konečného návrhu svojej obhajkyne. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§315 Tr.por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods.1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala (mohla podať) odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie prokurátorky nie je dôvodné. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaným uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie správnosti konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou z uvedenej zásady a to, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku, t.j. dovolania. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli vykonané na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto okresný súd správne vyhodnotil tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Úvodom je potrebné poukázať na skutočnosť, že súd I. stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobnom návrhu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil. Okresný súd v predmetnom konaní postupoval v súlade so základnými zásadami trestného konania, vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné na jeho rozhodnutie, tieto aj správne následne vyhodnotil, pričom sa riadil vyššie uvedenými ustanoveniami a zásadami trestného konania. Na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotenia dôkazov dospel prvostupňový súd k správnemu záveru, že nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je pritom zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal so všetkými dôkazmi a ako vyhodnotil aj dôkazy svedčiace nielen v prospech, ale aj v neprospech obžalovanej Moniky P.. Krajský súd si tieto skutkové zistenia a z nich vyvodené právne závery v celom rozsahu osvojil a odkazuje na podrobné, výstižné a plno obsažné odôvodnenie napadnutého rozsudku, bez potreby v celom rozsahu ich opakovať. Svoje oslobodzujúce rozhodnutie prvostupňový súd veľmi detailne odôvodnil vykonaným dokazovaním a to výsluchmi obžalovanej, poškodeného, znalca z odboru zdravotníctvo, ako aj ostatnými relevantnými listinnými dôkazmi zabezpečenými v rámci prípravného konania, pričom dospel k skutkovým a právnym záverom, ktoré ho viedli k oslobodeniu obžalovanej spod obžaloby z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok, ktorý je obžalovanej kladený za vinu, spáchala. Vyhodnotením výpovede poškodeného a výpovede obžalovanej o priebehu skutkového deja dospel k záveru, že tieto navzájom viac menej korešpondujú až do momentu, kedy malo dôjsť k incidentu. Kľúčovým a hlavným dôkazom bola samotná výpoveď poškodeného, ktorý vypovedal o podstatných okolnostiach rozporne, nepamätal sa na priebeh incidentu ani to, kto presne mu mal spôsobiť zranenia, či práve obžalovaná, alebo vodič motorového vozidla. Na druhej strane z výpovede znalca vyplynulo, že zranenia, ktoré poškodený utrpel mali byť spôsobené jednorazovým a neopakovaným úderom do oblasti tváre, pričom poškodený vypovedal, že sa malo jednať o opakované údery resp. o bitku. Z výpovede poškodeného pri podaní trestného oznámenia vyplynulo, že D. a ten muž ho začali biť päsťami do tváre, hlavne ten muž a Inge ho kopala do oblasti chrbta, pričom znalec na hlavnom pojednávaní uviedol, že aj jemu poškodený povedal, že dostal kopance do chrbta, avšak chrbát ošetrujúcim lekárom nebol prehliadnutý a nebol ani súčasťou vyšetrenia a ani v žiadnej lekárskej správe sa neuvádzajú. Za nemenej dôležitý faktor pri posudzovaní hodnovernosti výpovede poškodeného, podľa súdu bola tá skutočnosť, že užíva Xanax a Xeroxat, ktoré lieky sa užívajú pri depresiách a úzkostiach a ich užívanie v kombinácii s alkoholom je výslovne zakázané. Z výpovedí poškodeného a obžalovanej bolo preukázané, že v inkriminovaný deň, ako aj pred tým, pili alkohol a žúrovali, ktorá skutočnosť u poškodeného v kombinácii s užívaním predmetných liekov mohla spôsobiť, že poškodený si na podstatné okolnosti skutku nepamätal. Fakt, že poškodený pri rekognícii osoby opoznal medzi šiestimi fotografiami obžalovanú, bola iba logickým výsledkom tej skutočnosti, že sa poznali a chodievali spolu von. Na druhej strane súd skonštatoval, že zranenia, ktoré poškodený utrpel mu boli pravdepodobne spôsobné inou osobu, teda že si ich nespôsobil sám, avšak z produkovaných dôkazov nebolo možné jednoznačne ustáliť, že tieto zranenia mu spôsobila práve obžalovaná. Odvolací súd teda konštatuje, že súd prvého stupňa pri zisťovaní skutkového stavu veci postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v súdnom konaní vykonal všetky potrebné dôkazy nevyhnutné na spravodlivé rozhodnutie, pričom okresný súd tieto dôkazy objektívne vyhodnotil podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, ako sa to predpokladá v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. a ako správne na to poukázal aj prvostupňový súd. V odôvodnení svojho oslobodzujúceho rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. prvostupňový súd vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Krajský súd si preto v celom rozsahu osvojil skutkové a právne závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Aj odvolací súd zhodne so súdom I. stupňa konštatuje, že v posudzovanej trestnej veci nebolo jednoznačne preukázané, že skutok vymedzený v obžalobnom návrhu prokurátorky okresnej prokuratúry spáchala práve obžalovaná F. P.. Senát odvolacieho súdu tak dospel k rovnakému záveru, ako prvostupňový súd, že po zákonne a úplne vykonanom dokazovaní, plne rešpektujúc kontradiktórnosť konania a po jeho vyhodnotení správne dospel k záveru, že nebolo nepochybne preukázané, že žalovaný skutok spáchala práve obžalovaná. Pokiaľ prokurátorka - odvolateľka nesúhlasila s úvahami okresného súdu, tak ako vyplýva z vyššie uvedeného jej odvolania, predovšetkým je potrebné poukázať na to, že prokurátorka len poukazuje na dôkazy, ktoré boli vykonané prvostupňovým súdom, ale ich len opačne hodnotí s akcentom na vierohodnosť poškodeného, vzhľadom na v podstate nemenné výpovede s poukazom aj na závery znaleckého dokazovania. Odvolací súd poukazuje na to, že úvahy prvostupňového súdu dali úplnú odpoveď aj na všetky odvolacie námietky prokurátorky, s ktorými sa plne stotožňuje aj odvolací súd. Nie je možné, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil len preto, že by sám na základe svojho presvedčenia hodnotil tie isté dôkazy s iným, do úvahy prichádzajúcim výsledkom. Napokon k takému presvedčeniu nedospel ani senát krajského súdu a rovnako dospel k záveru, že nebolo jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok spáchala práve obžalovaná. Obžalovaná F. P. od začiatku trestného stíhania vypovedala taktiež rovnako a nemenne, keď síce priebeh spoločnej, v podstate dvojdňovej zábave s požívaním alkoholických nápojov s poškodeným a čiastočne aj s priateľkou Petrou, poprela, že by akýmkoľvek spôsobom fyzicky zaútočila voči poškodenému. Popísala celý priebeh ich spoločnej zábavy s tým, že práve poškodený sa s ňou cítil príjemne a chcel pokračovať v „ záťahu“ a že keď v nasledujúci deň už aj ona bola unavená a požiadala známeho o odvoz nielen jej, ale aj poškodeného, ktorý bol po celý čas aj so svojim psom, nevedeli sa od neho dozvedieť kde býva a keďže tento už aj počas jazdy zaspal v aute, keď zastali a vyskočil z auta pes poškodeného, vystúpil aj on, posadili ho na lavičku a odišli. Z viacerých výpovedí poškodeného vyplynulo, že nevypovedal o priebehu útoku a útočníkoch rovnako, keď vypovedal, že D., ktorú opoznal pri rekognícii ako F. P. a muž, ktorý riadil motorové vozidlo ho hlavne bil päsťami do tváre a obžalovaná ho kopala do oblasti chrbta, resp. že obžalovaná ho bila do tváre už počas jazdy autom, keď sedela vpredu na sedadle spolujazdca a po zastavení auta ho aj kopala do chrbta, resp. že bil ho najmä ten muž a obžalovaná ho mala kopať do chrbta. Pokiaľ prokurátorka poukázala na výpoveď poškodeného, že bola v podstate zhodná a že jej korešpondovala aj výpoveď znalca, pokiaľ ide o charakter zranení, ktoré utrpel, že tieto nemohli vzniknúť pádom, už prvostupňový súd správne poukázal na podstatnú skutočnosť, že z výpovede znalca MUDr. Lohnerta vyplynulo, že zranenia poškodeného boli spôsobené jednorazovým a neopakovaným úderom do oblasti tváre, hoci poškodený vypovedal o viacnásobných útokoch obžalovanou, resp. neznámym mužom. Už len z tohto faktu vyplýva rozdielnosť výpovede poškodeného voči výpovedi znalca, ktorý jednoznačne konštatoval, že zranenie bolo spôsobené jednorazovým a neopakovaným úderom do oblasti tváre. Naviac poškodený rozdielne vypovedal aj o útočníkoch, ktorí ho mali biť do tváre a napokon, pokiaľ poškodený vypovedal, že obžalovaná ho mala kopať do chrbta, tieto zranenia neboli ani konštatované v záznamoch o jeho ošetrení a napokon nemohli byť ani znalcom prípadne zistené dodatočne, pre absolútnu nespoluprácu poškodeného so znalcom. Aj z úradného záznamu polície ( č.l. 83) spísaná po oznámení prípadu, keď hliadke polície mal poškodený uviesť, že neznámy muž, ktorý ho požiadal aby vystúpil z auta, keď odmietol, tak ho vyhodil a začal udierať päsťou do oblasti tváre a žena ho začal škriabať a kopať. Dychovou skúškou na alkohol mu namerali 0,78 mg/l. napokon ani z prvotného záznamu z ošetrenia poškodeného nevyplýva, že by poškodený uvádzal kopanie, ale len opakované inzultácie , pravdepodobne päsťou. Tak, ako už prvostupňový súd správne poukázal na ďalšiu podstatnú okolnosť, ktorá mohla ovplyvniť nielen vnímanie prežitých udalostí, ale aj samotné vnímanie poškodeným, nakoľko tento užíval psychiatrické lieky Xanax a Xeroxat, ktoré sa užívajú pri depresiách a úzkostiach a ich užívanie v kombinácii s alkoholom je výslovne zakázané, pričom práve v uvedenom prípade tak poškodený konal, bez ohľadu na jeho tvrdenie, že kombináciu týchto liekov s alkoholom on nevnímal. Práve v tejto súvislosti napokon ani nebolo vylúčené, že meno D., ako sa podľa poškodeného mala obžalovaná F. P. volať, si mohol on sám pomýliť. Odvolací súd musí poukázať aj na ďalšiu podstatnú skutočnosť, a to prítomnosť psa poškodeného pri údajnom útoku obžalovanej, spolu s neznámym mužom a neodpustí si úvahu takmer nepravdepodobnej situácie, že by majiteľov pes, na ktorého útočia, že by ho nebránil a opačne, že by obžalovaná s neznámym zaútočili na poškodeného, za prítomnosti jeho psa, osobitne v situácii, ak mala obžalovaná útočiť na poškodeného počas jazdy v aute. Napokon pokiaľ prokurátorka v odvolaní namietala aj úvahy súdu o hodnotení rekognície, odvolací súd v tejto súvislosti, zhodne s vyjadrením obžalovanej k jej odvolaniu dáva do pozornosti samotné tvrdenie poškodeného, že obžalovanú poznal z videnia. Napokon je potrebné poukázať aj na samotné nesprávne vykonanie uvedenej rekognície ( podľa fotografií), nakoľko pokiaľ poškodený popísal osobu obžalovanej, ako dievča s dredmi, okrem obžalovanej ani na jednej z fotografií žiadna zo žien nemala vlasy upravené do dredov. V danom prípade však toto je bezpredmetné, nakoľko sama obžalovaná od začiatku nepopierala predmetnú účasť na alkoholovom“ záťahu“ s poškodeným. Odvolací súd zhodne s prvostupňovým súdom konštatuje, že skutok sa stal, je trestným činom, na základe znaleckého dokazovania, avšak vykonaným dokazovaním nebolo žiadnym z produkovaných dôkazov bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázané, že je osobou, ktorá spôsobom, ako je to uvedené v skutkovej vete výrokovej časti rozsudku, spôsobila poškodenému ujmu na zdraví, bola práve obžalovaná F. P.. Vyhodnotením dôkazov sa teda nepodarilo preukázať, mimo rozumných pochybností, že skutok spáchala práve táto obžalovaná. V posudzovanom prípade neexistuje taký priamy dôkaz a už vôbec nie ucelená reťaz nepriamych dôkazov, ktorý by spojil zranenia poškodeného s osobou obžalovanej Moniky P. a neexistujú ani žiadne nepriame dôkazy, ktoré by tvorili ničím neprerušovanú reťaz a ktoré by logicky nepripúšťali inú alternatívu ako tú, že tieto zranenia spôsobila práve obžalovaná. Objektívne a aj reálne je možná aj verzia obžalobného tvrdenia, avšak verzia tvrdenia obžalovanej a vysvetlenia, že ona spoločne so známym, poškodeného uložili na lavičku a odišli v čase, keď žiadne zranenia si na ňom ani nevšimli. Možná je totiž aj verzia, že zranenia poškodenému spôsobil niekto iný, doposiaľ neznámy páchateľ, napr., ak by zaspal na lavičke, kde ho mali vyložiť, prípadne páchatelia, resp. ich mohol spôsobiť známy obžalovanej, ktorý poškodeného s obžalovanou odviezol ( čo však obžalovaná popiera). K samotnému zneniu skutkovej vety obžaloby senát odvolacieho súdu naviac dodáva, že táto nezodpovedá zistenému dokazovaniu, keď nielen časové ohraničenie útoku je nepresné, nakoľko podľa záznamu polície k útoku malo dôjsť už o 15.30 hod. Rovnako tak je nejasné a nepresné aj označenie údajného miesta spáchania činu, napriek tomu, že nič nebránilo orgánom činným v trestnom konaní toto presne ustáliť, nielen s pomocou poškodeného, prípadne ďalších svedkov ( napr., osôb, u ktorých mal poškodený vyhľadať pomoc), ale aj prípadnou ohliadkou miesta činu a tak zabezpečiť aj prípadné stopy. Prokuratúre sa teda nepodarilo preukázať, bez rozumných pochybností, že to bola práve obžalovaná, ktorá spôsobila zranenia poškodenému Martinovi V. ( zrejme nesprávne je uvedené v obžalobe priezvisko V.) narazenie čela a podliatinu ľavej očnice, zlomeninu v ľavej oblasti čelovej dutiny s predpokladanou dobou liečenia cca 14 dní, pričom nebol práceneschopný, nakoľko bol nezamestnaný. Výpoveď poškodeného bola preto osamotená a zranenia, ktoré utrpel, vzhľadom na objektívne zistený jeho podnapitý stav, nemôžu byť usvedčujúcim dôkazom pre vyslovenie viny obžalovanej. Žiadnym dôkazom nebolo totiž preukázané, že k útoku poškodeného došlo práve na mieste a spôsobom a v čase uvedených v obžalobnom návrhu, nakoľko po jeho vyložení na lavičku a vzhľadom na jeho podnapitý stav, mohlo k jeho zraneniam dôjsť aj iným spôsobom. Jednou zo základných zásad nášho právneho poriadku je zásada „in dubio pro reo“, ktorá vychádza z princípu prezumpcie neviny. V praxi to znamená, že záver o vine páchateľa musí byť postavený na skutkovom stave, o ktorom nie sú žiadne pochybnosti. Akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia sám osebe nestačí k tomu, aby mohol tvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok súdu. V posudzovanej veci bol preto postup súdu prvého stupňa správny, keď vzniknuté pochybnosti vyložil v prospech obžalovanej. Len na výpovedi poškodeného, ktorá bola nepresná, spochybnená a osamotená preto súd nemohol založiť odsúdenie obžalovanej s poukazom aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej ak zostanú vyčerpané všetky možnosti smerujúce k spoľahlivému zisteniu skutkového deja, nutné je jeho priebeh vykladať v prospech obžalovaného, s použitím zásady in dubio pro reo a neuznať obžalovaného za vinného. Aj podľa odvolacieho súdu práve táto situácia v posudzovanom prípade nastala, pričom súd nekonštatuje, že by obžalovaná spoločne s neznámym mužom nezaútočili na poškodeného a nespôsobili mu zranenia zdokumentované v znaleckom posudku, ale konštatuje, že nebolo, mimo rozumné pochybnosti preukázané, že obžalovaná zaútočila na poškodeného a že mu spôsobila zranenia a teda, že skutok uvedený v obžalobe spáchala práve obžalovaná. Odvolací súd dodáva, že nedokázaná vina tu má pre obžalovanú rovnaké dôsledky, ako dokázaná nevina a len vysoký stupeň podozrenia, sám o sebe, nemôže vytvoriť spoľahlivý a zákonný podklad pre odsudzujúci výrok súdu, ktorý musí byť výrazom ľudsky dosiahnuteľnej istoty. Preto správne prvostupňový súd obžalovanú F. P. spod obžaloby podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodil. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd odvolacie námietky prokurátorky neakceptoval a na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov, pri nezistení žiadnych pochybení pri procesnom postupe súdu, v zmysle § 319 Tr. por. jej odvolanie zamietol, ako nedôvodne podané. Odvolací súd len pre úplnosť dodáva, že v písomnom vyhotovení rozsudku mal okresný súd pri oslobodzujúcom výroku uviesť aj, že sa obžalovaná oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava III, č 3Pv 793/1103 tak, ako aj bolo vyhlásené na hlavnom pojednávaní 23.03.2017, čo je však možné dodatočne opraviť opravou vyhotovenia rozsudku v zmysle § 174 Tr. por. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.