Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/133/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315010901 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315010901.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr. Ivety Zelenayovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného Z. Z. a spol., pre zločin zabitia spokupáchateľstvom podľa § 20 k § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a/Tr. zák., s použitím § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava III proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 14.9.2016 sp. zn. 46T 27/2015, na verejnom zasadnutí konanom 01. februára 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava III zamieta. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 14.9.2016 sp. zn. 46T 27/2015 bol obžalovaný Z. Z. podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava III sp. zn. 3Pv 130/18/1103 z 03.11.2015 pre skutok právne posúdený ako zločin zabitia spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a/Tr. zák., s použitím § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zák., ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase dňa 21.02.2015 v Bratislave v byte č. 43 nachádzajúcom sa na 11. poschodí obytného domu na Kadnárovej ulici 104 po spoločnej dohode fyzicky napadli poškodenú R. Z., nar. XX.XX.XXXX, manželku obvineného A. Z. a nevlastnú matku obvineného Z. Z., predovšetkým opakovanými údermi smerujúcimi do oblasti tváre a hlavy poškodenej, pričom ako prvý ju napadol Z. Z., po ktorého útoku poškodená spadla na tam sa nachádzajúci gauč a následne A. Z., ktorý jej začal vulgárne nadávať a opakovane ju udierať do oblasti hlavy, pričom Z. Z. mu v útoku nezabránil, ktorá následne zostala ležať bez poskytnutia pomoci približne do 10.00 hod dňa 23.02.2015, kedy na základe oznámenia B. U. bola do bytu predvolaná RZP a následne bola menovaná prevezená do FNSP Kramáre, kde dňa 04.03.2015 na následky spôsobených zranení zomrela, čím týmto konaním spôsobili poškodenej R. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Bratislava, Kadnárova 104 rozsiahle zranenia nezlučiteľné so životom a to poškodenie kostených štruktúr (kosti nosa, ľavý jarmový oblúk), krku, hrudníka a končatín svedčiace o tom, že násilie pôsobiace na hlavu poškodenej bolo pomerne prudké a intenzívne, čo potvrdzuje aj rozsiahle krvácanie v lebečných pokrývkach, pomliaždenie pravého spánkového laloku mozgu so zakrvácaním pod tvrdú aj mäkkú blanu mozgu, postupne sa rozvíjajúci opuch mozgu svedčiaci o pôsobení opakovaného tupého násilia na hlavu poškodenej, ktoré pôsobilo z viacerých strán, zdola na bradu, spredu, zľava, zhora a sprava, v dôsledku ktorých došlo k zlyhaniu činnosti mozgu, ktoré viedlo k smrti poškodenej, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote uvedenej v ustanovení § 309 Tr. por. odvolanie prokurátorka okresnej prokuratúry. V písomnom odôvodnení odvolania sa prokurátorka okresnej prokuratúry domáhala, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodila tým, že okresný súd sa dostatočne nevysporiadal so všetkými okolnosťami podstatnými pre rozhodnutie v predmetnej trestnej veci, resp. iba jednostranne vyhodnotil dôkazy svedčiace v prospech obžalovaného, pričom k dôkazom svedčiacim v jeho neprospech neprihliadol. V tejto súvislosti poukázala na výpoveď obžalovaného Miroslava Z., ktorý na hlavnom pojednávaní vypovedal v podstate zhodne ako v prípravnom konaní v tom smere, že poškodenú, nebohú R. Z., jeden krát udrel opakom dlane, ktorá v dôsledku toho spadla na gauč, následne počul, ako jeho otec, A. Z., poškodenú ešte štyri krát preplieskal. V jeho výpovedi z prípravného konania, v časti týkajúcej sa popisu jeho útoku na poškodenú uviedol, že jej prifajčil - udrel ju opakom dlane ľavej ruky po ľavom líci, poriadne. Potom k nej pristúpil jeho otec a začal ju opakovane udierať do oblasti hlavy, či ju udieral päsťou alebo jej dal facky nevie, nevšimol si to. Poukázala taktiež na výpoveď obžalovaného A. Z., t. č. nebohého, ktorý vypovedal, že poškodenú R. Z. napadli spoločne s obžalovaným Z. Z. a to tak, že ako prvý ju udrel Z. Z. a potom ju udreli obaja, pričom jej dali šesť až sedem rán, vždy iba po hube, ona spadla na gauči a pretočilo ju. Výpovede obžalovaného Z. Z. a nebohého A. Z. sú prakticky vo všetkých skutočnostiach ohľadne vzniku incidentu a priebehu zhodné, pričom nezrovnalosť možno konštatovať len vo vzťahu ku skutočnosti, ktorú uvádza obžalovaný Z. Z., že poškodenú potom, ako ju udrel prvý krát, už neudrel a udrel ju len otec. Pokiaľ ide o osobu A. Z. a to konkrétne vierohodnosť jeho výpovede v prípravnom konaní, k tomuto uviedla, že hoci jeho psychická stránka bola poznačená vyšším vekom, bol v dostatočnej duševnej kondícii na to, aby reprodukoval skutočnosti zodpovedajúce realite a aby vypovedal tak, ako skutočne incident prežil a útok prebehol a že evidentne vedel reprodukovať skutočnosti tak, ako ich prežil. Je nelogické, aby A. Z. popísal skutočnosti vzniku a priebehu incidentu v súlade s výpoveďou obžalovaného Z. Z. a priebeh samotného útoku od jeho počiatku až po jeho dokonanie vedome sledujúc určitý cieľ, alebo nevedome zahmlieval. H. je logické, že obžalovaný Z. Z. bol motivovaný snahou zmierniť trestnoprávne následky svojho konania. So skutočnosťami uvádzanými A. Z. korešponduje výpoveď svedkyne B. U. a svedkyne M. E.. V ďalšom poukázala na výpoveď svedka N. O., ktorý mal počuť krik a búchanie zo spodného bytu ako aj svedka P. O., ktorý uvedené skutočnosti potvrdil. Vďalšom poukázala na závery znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia súdne lekárstvo, ktorí sa vyjadrovali k príčine smrti poškodenej R. Z., ktorou bolo zlyhanie riadiacej činnosti mozgu pri rozsiahlom pomliaždení pravého spánkového laloku mozgu so zakrvácaním pod tvrdú aj mäkkú blanu mozgu so zlomeninami kostry nosa a tváre po napadnutí inou osobou alebo osobami. Prokurátorka uviedla, že zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vypracovaného znaleckou organizáciou Centrum duševného zdravia s.r.o., okrem iného vyplýva, že u A. Z. v čase spáchania trestnej činnosti nešlo o duševnú chorobu v zmysle choromyseľnosti. Jednalo sa u neho o organickú poruchu osobnosti, cievnej proveniencie s významným deficitom kognitívnych funkcií, pričom v čase spáchania trestnej činnosti bol pod vplyvom alkoholu, čo do istej miery ovplyvnilo jeho rozpoznávacie schopnosti, pričom vplyv alkoholu u neho odbrzdilo agresívne chovanie. U A. Z. bolo zistené, že u neho ľahko dochádza k erupciám hnevu, pričom v čase spáchania trestnej činnosti mohol a vedel rozpoznať protiprávnosť svojho konania v rozsahu do tej miery zmenšenom, že sa to už blížilo k vymiznutiu rozpoznávacích schopností. Jeho schopnosť posúdiť, že poškodená po jeho a synovom útoku potrebuje lekársku pomoc bola podstatne zmenšená do tej miery, že sa to už blížilo k jej vymiznutiu. Pokiaľ ide o výpoveď A. Z. v súvislosti s vykonaným vyšetrením jeho duševného stavu znalci konštatovali, že pri vyšetrení na otázky odpovedal primerane, dokonca i priliehavo a vecne správne, bol správne orientovaný vlastnou osobou, časom a miestom nepresne. Vo vzťahu k obžalovanému Z. Z. prokurátorka poukázala na závery znaleckého posudku MUDr. Daniely Martišovej a MUDr. Eleny Žigovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, ktoré okrem iného konštatovali, že Z. Z. sa dopustil predmetného trestného činu v afekte a pod vplyvom alkoholu, pričom mal v dôsledku opilosti mierne zníženú ovládaciu a rozpoznávaciu schopnosť, bol však informovaný o vplyve alkoholu na psychiku a požitiu alkoholu mohol predísť. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, prokurátorka zastáva názor, že obžalovaný Z. Z. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní v porovnaní s výpoveďou v prípravnom konaní ohľadne skutočnosti útoku na poškodenú - nebohú R. Z. zľahčuje skutočnosti vo svoj prospech, pričom uvádza, že ju udrel opakom dlane, nie silno. V prípravnom konaní však uvádza, že ju udrel riadne. Poukázala aj na rozpory vo vzťahu k útokom jeho otca na poškodenú s tým, že v prípravnom konaní uviedol, že otca sa nesnažil zastaviť, na hlavnom pojednávaní už uviedol, že tohto od ďalších útokov voči poškodenej pod zámienkou jeho odchodu z oslavy odradil. Obžalovaný Z. Z. využívajúc práve tú skutočnosť, že jeho otec A. Z. zomrel a spochybňujúc vierohodnosť výpovede svojho otca v prípravnom konaní, prispôsobil výpoveď učinenú na hlavnom pojednávaní v časti týkajúcej sa priebehu útoku na poškodenú, s cieľom preniesť vinu za spáchaný zločin na svojho otca. Zastáva názor, že vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný Z. Z. sa skutku dopustil tak, ako je to popísané v obžalobnom návrhu. Uvedenej skutočnosti nasvedčujú všetky vykonané dôkazy, ktoré hoci nepriamo, vo svojom súhrne vytvárajú súvislú a logickú obsahovú líniu priebehu skutkového deja tak, ako to vyplýva z podanej obžaloby a vo svojom súhrne preukazujú , že obžalovaný Z. Z. sa skutku, ktorý mu je kladený obžalobou dopustil. K odvolaniu prokurátorky okresnej prokuratúry sa písomne vyjadril obhajca obžalovaného podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave 19.12.2016. V písomnom vyjadrení obhajca obžalovaného uvádza, že obžalovaný Z. Z. počas celého priebehu trestného konania vypovedal jednotne a nemenne v tom smere, že poškodenú udrel len raz a to vonkajšou stranou dlane ľavej ruky do ľavej časti tváre nebohej, pričom život ohrozujúce zranenia boli poškodenej v zmysle znaleckého posudku spôsobené na pravej časti hlavy. Pokiaľ prokurátorka tvrdí, že obžalovaný už vo výpovedi na hlavnom pojednávaní tvrdil, že poškodenú udrel raz, slabo , zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že obžalovaný nezľahčoval intenzitu úderu a teda sa nevyjadril tak, že poškodenú udrel slabo ale vypovedal zhodne s prípravným konaním. V ďalšom poukázal na to, že hoci obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal, že otcovi k útoku nezabránil, aj na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne a síce v tom zmysle, že otca sa nesnažil zastaviť v jeho útokoch na poškodenú priamo fyzicky, ale tak, že svoje zotrvanie u otca na jeho oslave podmienil tým, aby tento v útokoch okamžite prestal. V ďalšom poukázal na výpoveď spoluobžalovaného nebohého Jiřího Z., ktorý uviedol, že nebohej dali spolu šesť až sedem rán, ktorá skutočnosť však nevylučuje tvrdenie obžalovaného, že nebohej dal len jednu facku. Spochybnil výpoveď A. Z., ktorý s ohľadom na svoj duševný stav mohol vypovedať značne skreslene a svoju výpoveď veľmi pravdepodobne dopĺňal fabuláciami. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď znalca MUDr. Svetozára Drobu, ktorý uviedol, že organické osobnostné narušenie A. Z. mohlo mať vplyv na schopnosť reprodukovať prežité udalosti. Informácie na ktoré si nespomínal dopĺňal fabuláciou. Okrem toho citovaný znalec na hlavnom pojednávaní jednoznačne spochybnil schopnosť nebohého A. Z. reprodukovať skutok. Vo vzťahu k spoluobžalovanému A. Z. bolo preukázané, že išlo o agresívneho a prchkého človeka s odbrzdenou agresiou, s poruchou osobnosti, u ktorého bolo skonštatované, že v jeho osobe už za normálnych okolností, bez alkoholu, bolo bežné agresívne správanie. Naopak, u obžalovaného Z. Z. bolo znalcom jednoznačne a zhodne skonštatované, že ide o nekonfliktného a sporom sa vyhýbajúceho človeka. V ďalšom hodnotil dôkaznú situáciu a zdôrazňuje, že po odchode obžalovaného Z. Z. zostal A. Z. v domácnosti sám s nebohou bez akejkoľvek kontroly. Podľa názoru obhajcu obžalovaného samotná obžaloba nevie označiť, ktoré všetky nepriame dôkazy majú byť spôsobilé preukázať súvislú a logickú obsahovú líniu a vinu obžalovaného a iba účelovo izoluje dôkazy bez konzistentných nadväzností a logiky , pričom sa nevyhýba ani nepodloženým záverom o duševnom stave a osobnostných črtách oboch obžalovaných. Navrhol preto, aby odvolací súd odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietol. Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní okresného prokurátora, zástupkyňa krajského prokurátora navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Obhajca obžalovaného JUDr. Alan Strelák sa pridržal svojho písomne vypracovaného vyjadrenia a navrhol odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný Z. Z. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa pridržal prednesov svojho obhajcu. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podané dovolanie podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie prokurátorky okresnej prokurátorky a nie je dôvodné. Preskúmaním trestného spisu krajský súd zistil, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy v záujme zistenia skutkového stavu veci a to pri plnom uplatnení všetkých základných zásad trestného konania uvedených v ustanovení § 2 Tr. por. , najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7, voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12 i rovnosti strán (kontradiktórnosti)- § 2 ods. 14 Tr. por. V odôvodnení rozsudku v súlade s § 168 Tr. por. stručne , jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy (absenciu usvedčujúcich dôkazov) svoje závery oprel a akými úvahami sa spravoval pri vyhodnotení vykonaných dôkazov v prospech, či neprospech obžalovaného. Krajský súd teda konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú, pričom aj podľa názoru krajského súdu výsledky vykonané dokazovania v danom prípade odôvodňujú postup podľa § 285 písm. c/ Tr. por. , pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. K tomuto dôvodu oslobodenia krajský súd poznamenáva, že v takomto prípade aj keď bol obžalovaný dôvodne podozrivý, že sa dopustil žalovaného trestného činu, výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne tak, aby bolo možné z vykonaných dôkazov vyvodiť bezpečný záver, že skutok spáchal obžalovaný. Podstata žalovanej trestnej činnosti podľa obžaloby mala spočívať v tom, že obžalovaný Z. Z. spoločne t.č. nebohým A. Z. po spoločnej dohode fyzicky mali napadnúť poškodenú R. Z. tak, že opakovanými údermi smerujúcimi do oblasti tváre a hlavy jej mali spôsobiť zranenia uvedené vo výrokovej časti a to nezlučiteľné so životom, v dôsledku ktorých došlo k zlyhaniu činnosti mozgu, ktoré viedli k smrti poškodenej. Ako prvý ju mal napadnúť Z. Z., po ktorého útoku poškodená spadla na tam sa nachádzajúci gauč a následne A. Z. ju mal opakovane udierať do oblasti hlavy, pričom Z. Z. mu v útoku nezabránil. V prejednávanom prípade boli v prípravnom konaní zadovážené a na hlavnom pojednávaní okresným súdom vykonané dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporovali. Na jednej strane je to výpoveď obžalovaného A. Z., ktorý po vznesení obvinenia dňa 06.03.2015 bol vypočutý, pričom odmietol vypovedať. Následne vo svojej výpovedi z 29.04.2015 uviedol, že nebohá vyhadzovala Z. Z. z bytu a nepamätá si ako reagoval syn. Nevie či ju udrel, syn jej dal pohlavok a následne ju udreli obaja a dali jej šesť až sedem rán a to vždy „po hube“. V ďalšom sa k veci nevyjadroval a podľa poznámky vyšetrovateľa pôsobil zmätene, na niektoré otázky nereagoval a opakoval veci bez súvislosti. Niekoľkokrát povedal, že si na nič nepamätá, neskôr uvádzal rôzne skutočnosti. Na otázku , či svojím konaním chcel manželke ublížiť na zdraví, odpovedal, že nie, dal jej po ústach, aby bola ticho. Keďže obžalovaný A. Z. podľa potvrdenia Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne z 06.01.2016 dňa 06.01.2016 zomrel, uznesením z 14.01.2016 bolo trestné stíhanie podľa § 290 ods. 1 Tr. por. z dôvodu § 9 ods. 1 písm. d/ Tr. por. voči jeho osobe zastavené a uvedený obžalovaný na hlavnom pojednávaní nemohol byť kontradiktórnym spôsobom vypočutý. Oproti výpovedi spoluobžalovaného A. Z. z prípravného konania je výpoveď obžalovaného Z. Z., ktorý bol v prípravnom konaní vypočutý dvakrát, pričom prvý krát vo svojej výpovedi učinenej 06.03.2015 uviedol, že je pravdou, že udrel poškodenú opakom dlane ľavej ruky po jej ľavom líci a to jeden krát a poriadne. V ďalšej svojej výpovedi zotrval na uvedenej výpovedi s tým, že ju udrel opačnou stranou dlane ľavej ruky, čo ju prevalilo na gauč na pár sekúnd. Na hlavnom pojednávaní konanom 16.12.2015 zotrval na svojej výpovedi s tým, že poškodenú jeden krát udrel opakom dlane, v dôsledku čoho spadla na pravé líce na gauč a to z toho dôvodu, že sa voči nemu a jeho otcovi nesprávala slušne. Pripustil, že bol pod vplyvom alkoholu. V tomto smere nie je možné prisvedčiť odvolacím námietkam prokurátorky týkajúcich sa zmien výpovede obžalovaného. Obžalovaný od počiatku trestného stíhania jednoznačne tvrdí, že poškodenú udrel len jeden krát opakom dlane ľavej ruky po ľavej časti tváre. V tejto časti jeho výpovede krajský súd upriamuje pozornosť na zistenie znalcov na príčinu smrti poškodenej , ktorá zomrela na následky zranení pravej časti tváre. Pokiaľ prokurátorka poukazuje na výpovede svedkýň Kusendovej a U., z ktorých bola to práve svedkyňa U., ktorá mala zavolať svedkyňu E., treba zdôrazniť, že ani jedna zo svedkýň nebola účastná pri incidente. Len svedkyni U. mal A. Z. povedať, že poškodenú zbili , pričom svedkyne E. mal povedať, že ju zbil sám. Pokiaľ ide o výpovede O. a O. títo sa k samotnému priebehu skutku nevyjadrovali, vyjadrovali sa len k hluku, ktorý sa mal ozývať z bytu nebohej. V tejto súvislosti pokiaľ prokurátorka poukazuje a zdôrazňuje, že obžalovaný A. Z. v prípravnom konaní obžalovaného Z. Z. zo skutku usvedčuje, je potrebné poukázať na závery znaleckého posudku MUDr. Svetozára Drobu, z ktorých jednoznačne vyplýva, že tento trpel na organické osobnostné narušenie jeho osoby, čo malo vplyv na schopnosť reprodukovať prežité udalosti, najmä pokiaľ ide o takzvanú novopamäť, t.j. nedávno prežité udalosti, pričom oveľa lepšie si spomínal na udalosti spred 40 rokov. Informácie na ktoré si nespomínal dopĺňal fabuláciou. V prípade osoby ako bol obžalovaný A. Z. zneužívanie alkoholických nápojov malo nepriaznivý vplyv na jeho osobu, tieto okolnosti spôsobovali výbuchy hnevu , pretože osoba s organickou poruchou pod vplyvom alkoholu horšie reaguje a reaguje emócou hnevu. V prípade osoby akou bol obžalovaný A. Z. nie je ani potrebný vplyv alkoholu, pričom výbuchy hnevu sa u neho prejavovali agresivitou. Okrem toho, treba dať do pozornosti aj závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvia psychiatria, vypracovaného znaleckou organizáciou Centrum duševného zdravia , s.r.o., vo veci vyšetrenia duševného stavu obžalovaného A. Z. z ktorých taktiež vyplýva, že sa u neho jednalo o organickú poruchu osobnosti cievnej proveniencie s významným deficitom kognitívnych funkcií. V čase spáchania trestnej činnosti, takáto duševná porucha v podstatnej miere ovplyvnila jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti , pričom v čase spáchania trestnej činnosti sa nachádzal pod vplyvom alkoholu, ktorý jeho punitívne hostilné agresívne konanie odbrzdilo. U obžalovaného veľmi ľahko dochádzalo k erupciám hnevu. Naopak, pokiaľ ide o hodnotenie osoby Z. Z. znalcami psychiatrami, u tohto bolo konštatované , že v čase spáchania skutku bol opitý, nešlo o patologickú opitosť, skôr bola ľahkého až stredného stupňa. Obžalovaný priznal, že poškodenej dal facku, ktorú hodnotil ako silnú, bolo to v afekte a pod vplyvom alkoholu agresívny nebýva. Znalkyňa konštatovala, že iba samotný afekt, bez požitia alkoholu by takúto reakciu nevyvolal. Vo výpovediach obžalovaného pri vyšetrení nenašla žiadnu známku účelovosti a obžalovaného hodnotí ako slušného človeka, pričom jeho prejav bol autentický a výpovede vierohodné, pričom sa nenašlo nič, čo by svedčilo o nejakom účelovom klamstve. Krajský súd zdôrazňuje, že žiadny z vypočutých svedkov nebol prítomný pri skutku a k tomuto sa vyjadroval len obžalovaný a t.č. nebohý A. Z.. Žiadnym dôkazom nebolo teda vyvrátené tvrdenie obžalovaného jiřího Z., že poškodenú udrel jedenkrát opakom dlane ľavej ruky po ľavej časti tváre. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. aj použitie § 20 Tr. zák. o spolupáchateľstve ako to jednaznačne vyplýva z právnej vety, konečný následok, smrť, mala byť spôsobená nedbanlivostným konaním každého z páchateľov a pri nedbanlivostnom zavinení spolupáchateľstvo možné nie je. V prípade, že má isť o trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.), musí byť obsahom skutku aj skutkový popis okolností, z ktorých možno jednoznačne vyvodiť záver o spoločnom konaní. Spolupáchateľstvo ako základná forma trestnej súčinnosti predpokladá spáchanie trestného činu spoločným konaním, pričom sa vyžaduje spoločný úmysel spolupáchateľov zahŕňajúci tak ich spoločné konanie ako aj sledovanie spoločného cieľa. K naplneniu pojmu spolupáchateľstva síce nie je potrebné, aby sa všetci spolupáchatelia zúčastnili na trestnej činnosti rovnakou mierou, vždy však ale musí ísť o konanie vedené rovnakým úmyslom ako činnosť ostatných páchateľov, ktorá tak je objektívne a subjektívne zložkou deja tvoriaceho v súhrnne konanie napĺňajúce znaky príslušnej skutkovej podstaty úmyselného trestného činu. V posudzovanej veci konkrétne konanie obžalovaného Z. Z. taký následok evidentne vyvolať nemohlo, pričom len zo skutočností, že obžalovaný časovo ako prvý udrel poškodenú , nemožno bez ďalšieho, len z vágnym poukazom na popísané okolnosti prípadu robiť záver o spoločnom konaní v zmysle § 20 Tr. zák. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané len to, že obžalovaný Z. Z. jeden krát udrel poškodenú nebohú, pričom nemal úmysel ublížiť jej na zdraví a už vôbec nie je možné mu pričítať smrteľný následok, navyše za situácie, keď tento ju udrel po ľavej časti tváre a táto podľahla zraneniam na pravej časti tváre. Pri hodnotení vierohodnosti výpovede obžalovaného Z. Z. súd nemal dôvod tejto neveriť , keďže tento v podstatných okolnostiach vypovedal rovnako a nie je preto možné konštatovať, že sa snažil preniesť vinu na spoluobžalovaného A. Z.. Naviac, nie je zanedbateľný ani fakt, že po odchode z bytu svojho otca tento zostal niekoľko hodín sám v byte s nebohou a nie je vylúčené, že jej mohol spôsobiť aj následné ďalšie poranenia, keďže zo znaleckého posudku MUDr. Petra Kováča a MUDr. Ľubomíra Mikuláša okrem iného vyplýva, že úder mohol byť vedený voči poškodenej aj iným tvrdým predmetom. Z vykonaného dokazovania vyplýva záver, že po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov nebolo spoľahlivo preukázané, že skutku sa dopustil obžalovaný Z. Z.. V súvislosti s „dôkaznou núdzou“ aká sa vyskytla aj v posudzovanom prípade , t.j. nemožnosť výsluchu spoluobžalovaného A. Z., krajský súd poukazuje na zásadu „in dubio pro reo“ , teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného, vyplývajúcu z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por. , použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. S poukazom na vyššie uvedené krajský súd považuje napadnutý rozsudok za zákonný, ktorý záver nedokážu spochybniť ani skutočnosti uvádzané prokurátorkou v jej odvolaní. Z uvedeného dôvodu krajský súd odvolanie prokurátorky okresnej prokuratúry ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.