Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/238/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315200248 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315200248.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu (navrhovateľa): KOVOPROJEKT Bratislava a.s., Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava, IČO: 31 322 131, zast.: Ondrejka & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, J. Kozáčeka 5, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 985, proti žalovanému (odporcovi): i-firma P16 s.r.o., Bitúnková 13, 940 01 Nové Zámky, IČO: 45 976 694 (predtým Dawn & Justice s.r.o., Sibírska 53, 831 02 Bratislava, IČO: 45 549 575), o zaplatenie 2.500,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 26Cb/6/2015-43 zo dňa 04.05.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 26Cb/6/2015-43 zo dňa 04.05.2015 v časti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu s príslušenstvom, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a náhradu súdneho poplatku, p o t v r d z u j e . Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 26Cb/6/2015-43 zo dňa 04.05.2015 v časti náhrady trov právneho zastúpenia m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi k rukám právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 394,70 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovaného (odporcu) zaplatiť žalobcovi (navrhovateľovi) 2.500,- eur spolu s úrokom z omeškania - 9,05 % p.a. zo sumy 332,90 eur od 30.10.2014 do zaplatenia, - 9,15 % p.a. zo sumy 500,94 eur od 04.09.2014 do zaplatenia, - 9,15 % p.a. zo sumy 361,20 eur od 04.09.2014 do zaplatenia, - 9,05 % p.a. zo sumy 722,40 eur od 21.09.2014 do zaplatenia, - 9,05 % p.a. zo sumy 582,56 eur od 21.10.2014 do zaplatenia, spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- eur a náhradou trov konania vo výške 150,- eur a trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu (navrhovateľa) vo výške 641,90 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa žalobou doručenou súdu dňa 12.01.2015 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny v sume 2.500,- eur s príslušenstvom titulom nárokov z nájomných zmlúv. Navrhovateľ ako prenajímateľ a odporca ako nájomca uzatvorili dňa 13.11.2013 Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. N 19/2013, predmetom ktorej bol na jednej strane záväzok prenajímateľa ponechať nájomcovi do nájmu nebytové priestory (kancelárie), nachádzajúce sa na 3. poschodí administratívnej budovy v R., A. dolina 6. Prenajímateľ sa zaviazal platiť nájomné a cenu za poskytované služby súvisiace s nájmom, upravené v článku II. ods. 3 zmluvy. Dňa 13.11.2013 uzatvorili účastníci konania Zmluvu o nájme č. P 08/2013, predmetom ktorej bol prenájom dvoch parkovacích miest pre automobily, parkovacie miesto č. 51 a č. 52. Nájomné podľa článku II. ods. 2 bolo splatné na základe rozpisu. K Nájomnej zmluve č. N 19/2013 bol dňa 08.06.2014 uzatvorený Dodatok č. 1, v ktorom si zmluvné strany upravili nové práva a povinnosti. Keďže odporca svoju povinnosť platiť nájomné neplnil, navrhovateľ mu zaslal výpoveď k nájomným zmluvám podľa článku III. ods. 2 písm. c) zmluvy. Výpovedná lehota začala plynúť dňom doručenia písomnej výpovede nájomcovi. Celková neuhradená cena za nájom a služby spojené s nájmom predstavuje: nájomné za mesiac august 2014, do 14.08.2014 vo výške 500,94 eur a od 15.08.2014 vo výške 361,20 eur, za mesiac september 2014 vo výške 722,40 eur a za časť mesiaca október 2014 (25 dní) vo výške 582,56 eur. Odporca čiastočne uhradil nájomné a cenu za služby súvisiace s nájmom za mesiac júl 2014 vo výške čiastočnej úhrady 668,96 eur ku dňu 29.10.2014. Za mesiac júl zostala neuhradená suma 332,90 eur. 3. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatoval, že v danom prípade medzi účastníkmi konania vznikol záväzkovo-obchodný vzťah, ktorý posúdil v súlade so zákonom č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Zmluvu o nájme parkovacích miest súd posúdil podľa § 663 Občianskeho zákonníka. Nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania (§ 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka). O povinnosti platiť zákonný úrok z omeškania súd rozhodol podľa § 369 Obchodného zákonníka, keď doba omeškania je určená s ohľadom na splatnosť nájomného za príslušné obdobie. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Nariadením vlády SR č. 21/2013 (§ 2) paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bola stanovená vo výške 40,- eur. 4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), podľa zásady úspechu účastníkov v konaní. Trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh vo výške 150,- eur a trov právneho zastúpenia vyčíslených podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za tri úkony právnej pomoci tak, ako ich súd prvej inštancie špecifikoval na č. l. 5 svojho rozhodnutia. Trovy právneho zastúpenia predstavujú spolu 394,70 eur. Súd prvej inštancie tiež navrhovateľovi (žalobcovi) priznal náhradu za cestovné právneho zástupcu - za účasť na pojednávaní dňa 04.05.2015, za cestu Zvolen - Bratislava a späť vo výške 112,99 eur, ako aj náhradu za stratu času - účasť na pojednávaní, spolu 4 hodiny (8 x 0,5 hodiny), spolu 134,21 eur. 5. V závere svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že neakceptoval žiadosť odporcu o ospravedlnenie pojednávania z dôvodu neodkladnej pracovnej cesty do zahraničia, poukázal pritom na ust. § 101 ods. 1 a 2 OSP, pričom zdôraznil, že právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, ktoré je zaručené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, nemožno chápať tak, že súd by nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva. Odporca je právnická osoba. Dôvodom jeho ospravedlnenia je neodkladná pracovná cesta do zahraničia bez toho, aby z ospravedlnenia bolo zrejmé, kto toto ospravedlnenie písal, kto sa služobnej cesty zúčastnil a či sa aj skutočne konala. Odporca má podľa aktuálneho výpisu z obchodného registra dvoch štatutárnych zástupcov, ktorí konajú samostatne. Štatutárny zástupca mohol poveriť inú osobu na zastupovanie v konaní pred súdom. V posudzovanom prípade sa odporca k žalobe nevyjadril, od prevzatia predvolania mal dostatočný časový priestor, aby sa k žalobe vyjadril a navrhol dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nepreukázanie dôkaznej povinnosti spočívajúcej v povinnosti označiť dôkazy, ktorými účastník hodlá svoje tvrdenie preukázať, má za následok neúspech v spore. 6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný (odporca), ktorý uviedol, že napadnutým rozsudkom došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP teda, že odporcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom. Okresný súd vydal rozsudok v predmetnej veci v rozpore s právom odporcu vyjadriť sa k predmetu sporu a k tvrdeným skutočnostiam a dôkazom. Odvolateľ - žalovaný vyjadril svoj názor, že podaním zo dňa 30.04.2015 sa riadne ospravedlnil z pojednávania z dôvodu neodkladnej pracovnej cesty konateľov odporcu. Súd pritom konštatoval, že z podania nie je zrejmé, koho neprítomnosť odporca ospravedlňuje. Odvolateľ má však za to, že pokiaľ bolo podanie podpísané konateľom, ospravedlňujú sa konatelia, ktorí sú jedinými oprávnenými konať pred súdom v danej veci. Pokiaľ konatelia majú záujem na osobnej účasti na pojednávaní, nie sú povinní udeliť plnomocenstvo inému zástupcovi, ktorý nie je kompetentný v danej veci konať. Napriek uvedenému, súd nezákonne rozhodol bez účasti odporcu, a teda napadnutým rozsudkom bolo porušené jeho právo, aby vec bola prejednaná verejne a za jeho účasti, ktoré mu priznáva Ústava SR v článku 48 ods. 2. Odporca sa v dôsledku nezákonného postupu súdu nemohol zúčastniť ústneho prejednania veci, navrhnúť dôkazy na pojednávaní a bolo mu odňaté právo na vypočutie navrhovateľa a prípadných svedkov. Odporca tiež považuje za nesprávne a v rozpore s dobrými mravmi rozhodnutie prvostupňového súdu v časti o náhrade trov konania, pričom poukazuje na Nález Ústavného súdu ČR z 2. októbra 2013, sp. zn. II.ÚS 736/2012, podľa ktorého slobodu voľby advokáta nemožno vnímať ako úplne bezhraničnú. Voľba advokáta z iného konca republiky je neprimeraná. Prostriedky vynaložené na jeho presun, v situácii, keď v mieste prebiehajúceho konania pôsobia desiatky advokátov, nie sú v danej situácii potrebné na účelné bránenie práva v zmysle ust. § 142 ods. 1 OSP. Vzhľadom na vyššie uvedené odporca navrhol, aby odvolací súd prvostupňový rozsudok zrušil a vec mu vrátil na nové konanie v celom rozsahu a odporcovi priznal trovy odvolacieho konania. 7. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 26Cb/6/2015-43 zo dňa 04.05.2015 považuje za vecne správny a spravodlivý a odvolanie odporcu (žalovaného) za nedôvodné. Žalobca zdôraznil, že žalovaný preukázateľne prevzal dňa 18.03.2015 predvolanie na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 04.05.2015. Rovnako prevzal návrh na začatie konania spolu s výzvou súdu, aby sa k nemu vyjadril. Odporca sa k návrhu žiadnym spôsobom nevyjadril a na návrh žiadnym spôsobom nereagoval. Podľa názoru žalobcu, boli jednoznačne splnené podmienky na rozhodnutie veci v neprítomnosti odporcu v súlade s ust. § 101 ods. 2 OSP. Rovnako bol vo veci úplne zistený skutkový stav, pričom súd vychádzal z dôkazov založených v spise a žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepopieral odôvodnenosť nároku žalobcu. Žalobca tiež poukázal na uznanie dlhu zo strany žalovaného zo dňa 28.10.2014. 8. Žalobca sa tiež vyjadril k odvolaniu žalovaného v časti náhrady trov konania, konkrétne trov právneho zastúpenia, pričom uviedol, že Nález Ústavného súdu ČR, na ktorý poukázal žalovaný vo svojom odvolaní, nie je možné aplikovať na predmetné konanie, pretože bol vydaný v diametrálne odlišnej veci. Žalobca poukázal na skutočnosť, že nešlo o voľbu advokáta z úplne opačného konca republiky, keďže jeho právny zástupca má sídlo v meste Zvolen, vzdialenom 196 km od Bratislavy. K jeho zvoleniu je potrebné uviesť, že žalobca s ním dlhodobo spolupracuje, má jeho dôveru a práve z toho dôvodu vie najlepším spôsobom hájiť jeho záujmy. Trovy právneho zastúpenia preto považuje za účelne vynaložené. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III potvrdil ako vecne správne a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania. 9. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP), prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného ako aj s vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť v merite veci. Odvolanie žalovaného je, však podľa názoru odvolacieho súdu, dôvodné v časti náhrady trov právneho zastúpenia predstavujúceho cestovné a náhradu za stratu času. 10. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal, a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné: 11. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Procesná pasivita sporovej strany má za následok neunesenie dôkazného bremena. 12. Úspech v spore (na strane žalobcu v podobe priznania žalovaného nároku, na strane žalovaného v podobe zamietnutia žaloby), je možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov, prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených sporovým stranami, a to čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena opierajúc sa o pravidlo „idem est non esse aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje), nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. 13. Odvolací súd po oboznámení sa s dokladmi tvoriacimi obsah spisu dospel k záveru, že žalobca oprávnenosť svojho nároku dostatočne preukázal predloženými dokladmi, t. j. Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 13.01.2013, Zmluvou o nájme zo dňa 13.11.2013, Dodatkom k zmluve o nájme nebytových priestorov, Rozpisom platieb, faktúrami č. 2014-09080, č. 2014-09081, Výpoveďou zmluvy o nájme nebytových priestorov č. zmluvy N 19/2013 a Zmluvy o nájme č. P 08/2013. 14. Žalovaný v priebehu konania nepredložil žiadne návrhy na vykonanie, či doplnenie dokazovania a nedoložil žiaden dôkaz spochybňujúci oprávnenosť nároku žalobcu. 15. Argumenty, ktoré odvolateľ použil na odôvodnenie svojho odvolania, podľa názoru odvolacieho súdu nie sú náležité, nakoľko kolízia pojednávania a pracovnej cesty účastníka konania v tom istom termíne nie je bez ďalšieho akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie vytýčeného pojednávania. Obsahom základného práva na verejné prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti dôležitého dôvodu v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu (Nález Ústavného súdu SR z 13.01.1999, sp. zn. I.ÚS 68/1998). Z rovnakého právneho názoru vychádzal Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/77/2002, ktoré bolo uverejnené pod č. 6/2004 v časopise Zo súdnej praxe. Ak súd skúma, či účastník konania, prípadne jeho právny zástupca, žiada o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, môže vychádzať len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase jeho rozhodovania o tejto žiadosti. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená „dôležitým dôvodom“ vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlniť. Ak je takouto prekážkou pracovná cesta do zahraničia (ako uviedol žalovaný v podaní zo dňa 29.04.2015), nestačí na splnenie podmienky „dôležitého dôvodu“, že žalovaný takúto skutočnosť súdu oznámil. Je naopak potrebné žiadať oznámenie ďalších údajov o tom, prečo sa nemôže pojednávania zúčastniť (napr. preukázaním, že pracovná cesta nezniesla odklad, účel pracovnej cesty, možnosť ovplyvnenia termínu pracovnej cesty a pod.), kedy sa účastník o termíne cesty dozvedel (že o ňom bol informovaný skôr ako o pojednávaní, na ktorom sa ospravedlňuje resp., že kolidujúci úkon je inak naliehavejší), a že časovú kolíziu uvedených okolností nebolo možné vyriešiť inak. Iba na základe konkrétnych okolností môže súd ustáliť, že ide o žiadosť o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom v zmysle ust. § 237 písm. f/ OSP platného a účinného v čase konania súdu prvej inštancie (§ 420 písm. f/ CSP). 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 26Cb/6/2015-43 zo dňa 04.05.2015 v časti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu s príslušenstvom, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a náhradu súdneho poplatku potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti. 17. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 26Cb/6/2015-43 zo dňa 04.05.2015 v časti náhrady trov právneho zastúpenia zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi k rukám právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 394,70 eur, nakoľko dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v časti náhrady trov právneho zastúpenia predstavujúceho náhradu cestovného zo Zvolena do Bratislavy a späť vo výške 112,99 eur a náhradu za stratu času vo výške 134,21 eur je možné považovať za dôvodné. Uvedené trovy konania vznikli účasťou právneho zástupcu žalobcu, ktorý má sídlo vo Zvolene, na pojednávaní, ktoré sa konalo v Bratislave, keď tak žalobca, ako aj žalovaný, majú sídlo v Bratislave. V prejednávanej veci nešlo o náročný, komplikovaný a dlhodobo trvajúci súdny spor, kde by bolo možné považovať za účelné využitie právnych služieb advokáta, ktorý dlhodobo spolupracuje so žalobcom. Cestovné vo výške 112,99 eur a náhradu za stratu času vo výške 134,21 eur preto odvolací súd nepovažoval za účelne vynaložené. Preto v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 388 CSP zmenil tak, ako je vyššie uvedené. 18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. V merite veci v odvolacom konaní úspešný žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania, keďže vo veci bol verejne vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania. 19. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).