Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/35/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315201010 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315201010.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: Správa služieb diplomatického zboru, a.s., Palisády č. 31, Bratislava, zast. advokátkou Mgr. Zuzanou Gavorovou, Šafárikovo nám. 2, Bratislava proti žalovaným: 1/ S.. V. V., 2/ S.. M. V., Q. G. U. W.. Č.. XX, G., žalovaná 2/ zast. žalovaným 1/, o zaplatenie 5.518,87 eur s prísl., na odvolanie žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III z 11. februára 2016, č. k. 11C/44/2015- 105, v spojení s opravným uznesením z 30. apríla 2016, č. k. 11C/44/2015-150, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie vo veci samej, žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 262,28 eur a zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku 324,30 eur žalobcovi. 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa svojou žalobou proti žalovaným domáhal zaplatenia sumy 5.518,87 eur s prísl. z titulu neuhradených zálohových platieb za služby spojené s užívaním bytu č. XX a parkovacieho státia č. XX M. XX za roky 2013 a 2014. Pred začatím pojednávania dňa 11.02.2016 vzal žalobca žalobu späť z dôvodu úhrady zálohových platieb zo strany žalovaných. Žalobca na uhradení príslušenstva netrval. Vzhľadom na to súd prvej inštancie konanie zastavil podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p. 3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. druhá veta a priznal ich náhradu žalobcovi. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že žaloba bola podaná dôvodne, keďže žalovaní zaplatili žalovanú sumu až po podaní žaloby. Súd prvej inštancie odkazujúc na § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. priznal žalobcovi trovy konania vo výške 6,70 Eur spočívajúce v nevrátenej časti zaplateného súdneho poplatku. Ďalej súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 255,58 eur. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania a teda nepriznanie ich náhrady žalobcovi, hoci mu na náhradu trov konania vznikol nárok. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalovaní 1/, 2/ a napadli ním výrok o trovách konania. Navrhli, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobcovi náhradu trov konania neprizná. Uviedli, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania ignoroval ich návrh na postup podľa § 150 O.s.p. Dôvodom, pre ktorý spolu s bývalou manželkou (žalovanou 2/) nehradili zálohové platby, bolo nemorálne konanie žalobcu, ktorý si ako správca bytového domu neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona, resp. zo zmluvy, v dôsledku čoho žalovaným vznikla škoda. V prípade žalovanej 2/ ide o škodu na motorovom vozidle, ktorú si uplatňuje voči žalobcovi žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava I, žalovaný 1/ sa z dôvodu odstraňovania následkov spojených s havarijným stavom domu dostal do insolventnosti a preto nemohol predmetné zálohové platby hradiť, teda spor nezavinil. Žalobca napriek opakovaným urgenciám po dobu 2 rokov nezabezpečil opravu dlažby na balkóne nehnuteľnosti - bytu č. XX, ktorej závady spôsobili pretekanie dažďovej vody a zavlhnutie stien bytu. V dôsledku týchto skutočností bola žalovaná 2/ nútená opravu opadanej a popraskanej omietky stien vnútri bytu uskutočniť na vlastné náklady, ktoré predstavovali 3.082,05 eur. Túto pohľadávku žalovaná 2/ eviduje proti žalobcovi z titulu náhrady škody. Ďalej žalovaní v odvolaní vytkli súdu prvej inštancie, že nezohľadnil ich sociálnu situáciu, ich osobné, majetkové a zárobkové pomery. Pokiaľ súd prvej inštancie ustálil, že späťvzatie žaloby z procesného hľadiska zavinili žalovaní, vec podľa nich nesprávne právne posúdil, pretože bez meritórneho prejednania sporu nie je možné prijať záver, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalovaní ďalej namietli neúčelnosť trov právneho zastúpenia, pretože žalobca má vlastných právnikov a preto sa nemusel nechať právne zastúpiť advokátkou. Žalobca je štátnou organizáciou, aj keď v danom prípade sa javí ako podnikateľský subjekt, to znamená, že ako subjekt napojený na štátny rozpočet má právny útvar. V tejto súvislosti žalovaní poukazovali na zápisnice z domovej schôdze, na ktorej vlastníci bytov a nebytových priestorov prezentovali, že si neželajú zastupovanie advokátmi, ale vlastnými právnikmi. Právne služby patria medzi základné povinnosti správcu bytového domu a vo veciach vymáhania nedoplatkov je úplne postačujúce zastupovanie prostredníctvom interných právnikov správcu. Za späťvzatie žaloby je procesne zodpovedný žalobca, ktorý vzal žalobu späť nezávisle na správaní žalovaných a preto súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď zaviazal žalovaných na náhradu trov konania v zmysle ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. 5. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané za právneho stavu účinného do 30. júna 2016, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.). 6. Odvolací súd vo veci rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinných od 01.07.2016 (§ 470 ods. 1, 2 C.s.p.). 7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 8. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Ak súd zastavuje konanie (napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, pre nedostatok podmienky konania a pod.) musí sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať najprv tým, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie môže spočívať napr. v tom, že účastník podal žalobu vo veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté alebo o ktorej už prebieha iné konanie, že žalobu podal proti niekomu, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, že vzal žalobu späť a pod. Zavinenie treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (podľa procesného výsledku). Ak zastavenie konania bolo účastníkom zavinené, súd prizná ostatným účastníkom (protistrane) náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie žaloby, žalobca nezavinil zastavenie konania, ak vzal späť žalobu, ktorá bola podaná dôvodne, pre správanie sa žalovaného (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.). Ide najmä o prípady, keď žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojil (zaplatil vymáhanú pohľadávku, uzavrel so žalobcom navrhovanú dohodu a pod.). Dôvodnosť podania žaloby treba posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania sa žalovaného k požiadavkám žalobcu. Z tohto hľadiska je teda žaloba podaná dôvodne aj vtedy, ak žalovaný uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. 9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca pred otvorením súdneho pojednávania dňa 11.02.2016 vzal žalobu späť z dôvodu, že po jej podaní žalovaní dlžnú istinu uhradili (č. l. 102 spisu). Žalobca teda vzal žalobu, ktorá bola podaná dôvodne, späť pre správanie žalovaných, ktorí jeho nárok po podaní žaloby uspokojili. Vzhľadom na to žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p. druhá veta O.s.p. (v súčasnosti ide o ust. § 256 ods. 1 C.s.p.). 10. K odvolacej argumentácii žalovaných treba uviesť, že žalobca je obchodnou spoločnosťou založenou podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Nejedná sa o rozpočtovú organizáciu, ktorej príjmy a výdavky sú napojené na štátny rozpočet, ako sa mylne domnievajú žalovaní. Jednou z podnikateľských činností žalobcu je aj správa a údržba bytového a nebytového fondu v rozsahu voľných živností (viď výpis z obchodného registra na č.l. 3 spisu) vykonávaná podľa zák. č. 182/1993 Z.z. (bytový zákon). V predmetnom spore, ktorý žalobca inicioval proti žalovaným ako správca bytového fondu podľa bytového zákona, mu vzniklo legitímne právo dať sa zastúpiť zástupcom, ktorého si zvolí, pričom za zástupcu si mohol zvoliť aj advokáta (§§ 24, 25 O.s.p.). Žalobca teda nemusel svoje práva a povinnosti v občianskom súdnom konaní vykonávať sám. Tvrdenie žalovaných, že právne služby patria medzi základné povinnosti správcu bytového domu, nemá oporu v ustanoveniach bytového zákona, ani v obsahu Zmluvy o výkone správy domu č. Q.. V opačnom prípade by cenu týchto právnych služieb (či už interne, alebo externe vykonávanú) museli hradiť samotní vlastníci bytového domu ako súčasť mesačných preddavkových platieb. 11. Účelom ust. § 150 ods. 1 O.s.p. bolo umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania formou tzv. moderačného práva. Predpokladom použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa, ale aj vtedy malo byť jeho použitie výnimočné. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádzala do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný účastník nemôže uhradiť trovy konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňoval osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 563/2011-14). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní podmienky na aplikáciu tohto zákonného ustanovenia len tvrdili, ale nepreukázali ich. Možnosť použitia uvedeného zákonného ustanovenia nevyplýva ani z okolností prejednávanej veci (predmetom konania boli dlžné zálohové platby za služby spojené s užívaním bytu, vr. fondu opráv za roky 2013, 2014), pričom za takúto okolnosť nie je možné považovať žalovanými tvrdené neplnenie povinností správcu bytového domu, naviac ak toto je predmetom samostatného súdneho konania. Odvolací súd dodáva, že ak by aj v dôsledku neplnenia povinností zo strany správcu bytového domu - žalobcu vznikla žalovaným škoda, samotná táto skutočnosť nezbavuje žalovaných povinnosti platiť platby spojené s bývaním v predmetnom byte. 12. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. a žalobcovi priznal ich náhradu. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a ich náhradu úspešnému žalobcovi nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 14. Výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie zastavené, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. To isté sa týka výroku, ktorým bol žalobcovi vrátený súdny poplatok 324,30 eur. 15. Toto uznesenie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).