Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/323/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315201470 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315201470.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: S. X.-R.-A., A. X, XXX XX W., Z.K.: XX XXX XXX, proti žalovanému: 1/ Ysecai ProTecta, s. r. o., Stará Vajnorská 17/A, 831 04 Bratislava, IČO: 46 141 073, 2/ J. H., Q.. XX.XX.XXXX, U. X, XXX XX U., zastúpeného opatrovníčkou T. D., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Bratislava III, o zaplatenie 480 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23 Cb/51/2015 - 72 zo dňa 21.09.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 23 Cb/51/2015 - 72 zo dňa 21.09.2015 m e n í tak, že žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 480 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne od 15.07.2014 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Plnením jedného zo žalovaných v rozsahu plnenia zaniká povinnosť druhého žalovaného. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 23 Cb/51/2015 - 72 zo dňa 21.09.2015 vo výrokoch o trovách konania m e n í tak, že žalobca má voči žalovaným v 1/ a 2/ rade právo na plnú náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému v 1/ rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 480 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne od 15.07.2014 do zaplatenia a trovy konania vo výške 28,50 eur, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, žalobu proti žalovanému v 2/ rade zamietol a náhradu trov konania mu nepriznal. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 480 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne od 15.07.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným v 1/ rade bola dňa 26.03.2014 prostredníctvom obchodného zástupcu uzatvorená Zmluva o vykonaní plošnej inzercie, na základe ktorej sa žalobca zaviazal pre žalovaného v 1/ rade zaistiť reklamu a žalovaný v 1/ rade sa zaviazal uhradiť žalobcovi dohodnutú cenu. Žalobca svoj záväzok zo zmluvy riadne a včas vykonal, teda zabezpečil vytvorenie inzertného loga, prenájom reklamných plôch a výtlačky plagátov s inzerátom žalovaného v 1/ rade, ktorému vystavil v súlade s bodom V. zmluvy dňa 04.07.2014 faktúru č. 140000482 na sumu 480 eur, ktorú žalovaný v 1/ rade v lehote neuhradil. Aj napriek zmluvne dohodnutému úroku z omeškania vo výške 0,3 % denne podľa čl. 5.5 zmluvy si žalobca uplatnil úrok z omeškania len do výšky 0,1 % denne. 3. V predmetnom spore po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca so žalovaným v 1/ rade uzatvorili dňa 23.03.2014 v písomnej forme inominátnu (nepomenovanú) zmluvu podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko jej obsah nezahŕňal podstatné časti zmlúv upravených v tretej časti Obchodného zákonníka, pričom časť obsahu zmluvy bola v zmysle ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka určená aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky žalobcu, ktoré boli uvedené na druhej strane listu zmluvy. Súd považoval splnenie žalobcovej povinnosti za nesporné a preukázané viacerými listinnými dôkazmi, a na základe toho jeho nárok na zaplatenie ceny žalovaným v 1/ rade za žalobcom vykonané služby v zmysle zmluvy v sume 480 eur za dôvodný čo do právneho základu a výšky. Za nesporné konajúci súd považoval aj to, že žalovaný v 1/ rade si svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu za vykonané služby nesplnil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania, čo mal súd preukázané viacerými písomnými a telefonickými upomienkami žalobcu adresovaných žalovanému v 1/ rade. K nároku žalobcu voči žalovanému v 2/ rade súd uviedol, že zo zisteného skutkového stavu nevyplýval akýkoľvek právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade, ktorý bol konateľom a spoločníkom žalovaného v 1/ rade, nakoľko ani z predmetnej zmluvy (uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade), ani z iných predložených dokladov nevyplýval či už ručiteľský záväzok žalovaného v 2/ rade podľa ust. § 303 Obchodného zákonníka, alebo akýkoľvek iný právny vzťah (napr. pristúpenie k dlhu). Na základe uvedeného súd žalobu týkajúci sa nároku žalobcu voči žalovanému v 2/ rade ako nedôvodnú zamietol. Nakoľko v bode 5.5. všeobecných podmienok žalobcu bol dohodnutý úrok z omeškania, žalobcovi omeškaním žalovaného v 1/ rade so zaplatením ceny za služby poskytnuté žalobcom na základe zmluvy a všeobecných podmienok vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške 0,3 % za každý deň omeškania žalovaného v 1/ rade, z ktorých si však žalobca uplatnil úroky z omeškania len vo výške 0,1 % denne, preto mu súd priznal úroky z omeškania v uplatnenej výške. Aj keď mal žalobca vo veci len čiastočný úspech, keďže súd považoval ním uplatnený nárok za dôvodný len voči žalovanému v 1/ rade, priznal mu plnú náhradu trov konania podľa ust. § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku voči žalovanému v 1/ rade vo výške 28,50 eur. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca proti výroku, ktorým súd žalobu voči žalovanému v 2/ rade zamietol. Bol toho názoru, že na základe predložených listín a vykonaného dokazovania, súd pri svojom rozhodnutí dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že žalobca so žalovaným v 1/ rade uzatvoril Zmluvu o prevedení plošnej inzercie č. 2/26.3.2014 zo dňa 26.03.2014. V mene žalovaného v 1/ rade uzatvoril zmluvu žalovaný v 2/ rade ako konateľ žalovaného v 1/ rade. Vytkol súdu prvej inštancie, že v napadnutom rozsudku nevyhodnotil ručiteľské vyhlásenie žalovaného v 2/ rade uvedené v bode VIII. tretia veta zmluvy ako ručiteľské vyhlásenie fyzickej osoby (žalovaného v 2/ rade) a žalobu voči nemu zamietol. Poukázal na to, že spolu s podpísaním zmluvy žalovaný v 2/ rade podpísal aj ručiteľské vyhlásenie osoby konajúcej za inzeranta (žalovaného v 1/ rade). Mal za to, že konajúci súd nesprávne posúdil vôľu žalovaného v 2/ rade v čase uzatvorenia zmluvy, a to ručiť za záväzky žalovaného v 1/ rade, ako fyzickej osoby, nie ako osoby konateľa žalovaného. Vyslovil názor, že podpísaním zmluvy žalovaným v 2/ rade ako štatutárnym orgánom a osobou oprávnenou konať za žalovaného v 1/ rade je dostatočne jasný a zrozumiteľný spôsob ručiteľského vyhlásenia žalovaného v 2/ rade, pričom je splnená zákonná podmienka písomného vyhlásenia ručiteľa podľa § 303 Obchodného zákonníka, a preto je zrejmé, že súd v napadnutom rozhodnutí vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na podporu svojho názoru o oprávnenosti návrhu voči žalovanému v 2/ rade poukázal na rozsudky Krajského súdu v Prešove ako odvolacieho súdu, č.k. 4 Cob/57/2013 - 150 zo dňa 22.04.2014 a č. k. 7Cob/48/2013-100 zo dňa 20.11.2014, ktorý v obdobných veciach rozhodol, že ručiteľský záväzok osoby konajúcej za inzerenta je platný, a nezaniká dovtedy, kým dlh voči žalobcovi na zaplatenie ceny nebude vyrovnaný. S názorom žalobcu o oprávnenosti návrhu voči žalovanému v 2/ rade sa stotožnil v obdobnej veci aj Krajský súd v Trnave ako odvolací súd, v uznesení č. 31Cob/42/2014-66 zo dňa 15.4.2015. Žalobca na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu. 5. K odvolaniu sa žalovaný v 1/ rade, ani opatrovníčka žalovaného v 2/ rade nevyjadrili. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“) preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd nenariadil pojednávanie, nakoľko ustanovenie § 385 CSP je v zásade fakultatívne, t.j. odvolací súd pojednávanie nariaďovať nemusí, nariaďuje ho iba v dvoch prípadoch, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo ak si to vyžaduje dôležitý verejný záujem. 7. Nakoľko v danom prípade nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie, ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem, odvolací súd pojednávanie v zmysle citovaného ustanovenia zákona nenariadil. Odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 8. Predmetom odvolacieho konania je odvolanie žalobcu proti rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu proti žalovanému v 2/ rade zamietol a v časti proti výroku o trovách konania. 9. Úlohou odvolacieho súdu je posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobcovi priznal nárok na zaplatenie ceny za vykonané služby v sume 480 eur na základe Zmluvy o prevedení plošnej inzercie na plagátoch uzatvorenej dňa 23.03.2014 len voči žalovanému v 1/ rade a voči žalovanému v 2/ rade žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko bol toho názoru, že zo zisteného skutkového stavu nevyplýval akýkoľvek právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade, ktorý bol konateľom a spoločníkom žalovaného v 1/ rade. 10. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom konajúceho súdu, že z predmetnej zmluvy (uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade), ani z iných predložených dokladov nevyplýval, či už ručiteľský záväzok žalovaného v 2/ rade podľa ust. § 303 Obchodného zákonníka, alebo akýkoľvek iný právny vzťah (napr. pristúpenie k dlhu). Žalobca si nárok na zaplatenie vykonaných služieb uplatnil voči obom žalovaným a v žalobe navrhol, aby im súd uložil povinnosť zaplatiť žalovanú sumu spoločne a nerozdielne, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. 11. Zistený skutkový stav v tejto časti odvolací súd posudzoval podľa nasledovných ustanovení zákona: 12. Podľa ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. 13. Podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. 14. Podľa ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. 15. Podľa ust. § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom. 16. Súd prvej inštancie podľa zisteného skutkového stavu správne použil právny režim Obchodného zákonníka podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka s odôvodnením, vzhľadom na povahu strán pri uzatváraní predmetnej zmluvy a s prihliadnutím na to, že sa tento ich zmluvný vzťah týkal ich podnikateľskej činnosti. Taktiež správne právne posúdil zmluvu podľa obsahu ako inominátnu (nepomenovanú) zmluvu podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko jej obsah nezahŕňal podstatné časti zmlúv upravených v tretej časti Obchodného zákonníka, pričom časť obsahu zmluvy bola v zmysle ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka určená aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky žalobcu, ktoré boli uvedené na druhej strany listu zmluvy. Súd považoval splnenie žalobcovej povinnosti za nesporné a preukázané viacerými listinnými dôkazmi. 17. Odvolací súd sa však stotožnil s názorom žalobcu v odvolaní, že konajúci súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Hoci vykonal dokazovanie aj oboznámením listinného dôkazu - Zmluvou o prevedení plošnej inzercie č. 2/26.3.2014 zo dňa 26.03.2014, ktorú uzatvorili žalobca so žalovaným v 1/ rade, v mene ktorého uzatvoril zmluvu žalovaný v 2/ rade ako konateľ žalovaného v 1/ rade, riadne však nevyhodnotil ručiteľské vyhlásenie žalovaného v 2/ rade uvedené v bode VIII. tretia veta zmluvy ako ručiteľské vyhlásenie fyzickej osoby. Odvolací súd poukazuje na čl. VIII. tretia a štvrtá veta, v ktorých žalovaný v 2/ rade vyhlásil, že: „Úhrada ceny, vrátane príslušenstva, podľa tejto zmluvy je zaistená ručiteľským záväzkom fyzickej osoby podpísanej na tejto zmluve za inzerenta. Táto osoba podpisom tejto zmluvy súčasne prehlasuje, že ručiteľský záväzok, ktorým je zaistená úhrada ceny vrátane príslušenstva a úrokov podľa tejto zmluvy preberá (zhotoviteľa uspokojí). „Konajúci súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy uvedené ručiteľské vyhlásenie v čl. VIII. tretia a štvrtá veta zmluvy, v ktorom konateľ žalovaného v 1/ rade (v súdnom konaní v procesnom postavení žalovaného v 2/ rade písomne vyhlásil, že uspokojí žalobcu, ak voči nemu inzerant - žalovaný v 1/ rade nesplní záväzok zaplatiť cenu vrátane príslušenstva a úrokov podľa tejto zmluvy. 18. Ručenie predstavuje významný zaisťovací inštitút aj v obchodnoprávnej oblasti. Zabezpečiť možno peňažný, ako aj nepeňažný záväzok dlžníka. Záväzok ručiteľa voči veriteľovi vznikajúci z titulu ručenia je vo vzťahu k hlavnému obligačného vzťahu k existujúcemu medzi veriteľom a dlžníkom vzťahom akcesorickým. Akcesiorita ručenia znamená, že medzi ručiteľom a dlžníkom z hlavného záväzkového vzťahu sa nejedná o spoludlžnícky vzťah (na rozdiel napr. od inštitútu pristúpenia k dlhu podľa § 533 Občianskeho zákonníka), ale že ručiteľ je iba v postavení „vedľajšieho“ dlžníka. Akcesiorita vyjadruje závislosť zabezpečovacieho záväzku na záväzku hlavnom, teda znamená, že vznik a trvanie zabezpečovaného záväzku je priamo podmienené existenciou hlavného (zaisťovaného) záväzku. Žalobca preukázal naplnenie zákonných náležitostí ručiteľského vyhlásenia žalovaného v 2/ rade, ktoré bolo urobené v zákonom požadovanej písomnej forme a z ktorého je dostatočne zrejmá určitosť zabezpečovaného záväzku čo do rozsahu (úhrada ceny vrátane príslušenstva a úrokov podľa predmetnej zmluvy), ako aj právneho titulu (zmluva o inzercii) a z obsahu predmetnej zmluvy, ktorej súčasťou bolo aj ručiteľské vyhlásenie žalovaného v 2/ rade, je zrejmá aj presná identifikácia jednotlivých subjektov, teda veriteľa, dlžníka a ručiteľa. Z obsahu zmluvy je zrejmé, ktorá osoba za vytlačeným názvom spoločnosti zmluvu, súčasťou ktorej bola aj ručiteľská listina, podpísala a v akej funkcii. Odvolací súd zhodne so žalobcom súčasne poukazuje aj na článok X. predmetnej zmluvy, podľa ktorého „Zmluvné strany vyhlasujú, že si prečítali celý obsah tejto zmluvy, vrátane Všeobecných podmienok, ktoré sa nachádzajú na druhej strane listu, že ich obsahu porozumeli, že vyjadrujú ich pravú a skutočnú vôľu a zaväzujú sa splniť povinnosti a záväzky v nich stanovené, čo potvrdzujú svojimi podpismi.“ 19. Podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 20. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 21. Odvolací súd mal za preukázané, že súd prvej inštancie správne a dostatočne zistil skutkový stav, ale jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zmenil a žalobe aj v tejto časti vyhovel. 22. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 23. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 24. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP. Odvolací sú zmenil napadnutý rozsudok aj vo výrokoch o trovách konania tak, že úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal plnú náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 25. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).