Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/342/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315202450 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315202450.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: ANTARES EUROTRADE, spol. s r.o., Krajná cesta 783/10, 930 39 Zlaté Klasy - Rastice, IČO: 34 112 545, zastúpený: Advokátska kancelária NIŽNÍK & Partners, s.r.o., Skladná 38, 040 01 Košice, IČO: 47 244 488, proti žalovanému: LUXIS, s. r. o., Račianska 77, 831 02 Bratislava, IČO: 46 274 880, zastúpený: JUDr. Ivan Jánošík, advokát, Klincová 35, Bratislava, o návrhu žalobcu na vydanie hnuteľných vecí, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 23Cb 65/2015-145 zo dňa 12.10.2015 a o návrhu žalovaného na prerušenie konania, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalovaného na prerušenie konania zamieta. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb 65/2015-145 zo dňa 12.10.2015 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom č.k. 23Cb 65/2015-145 zo dňa 12.10.2015, ktorý bol napadnutý odvolaním žalovaného, Okresný súd Bratislava III vyhovel návrhu žalobcu a zaviazal žalovaného vydať žalobcovi neoprávnene zadržiavané hnuteľné veci, nábytok a to: č. 1. názov tovaru: AMA, množstvo - 1 ks., č. 2. názov tovaru: SOFT CROSS, množstvo - 1 ks., č. 3. názov tovaru: SOFT SLED + PDH, množstvo - 1 ks., č. 4. názov tovaru : TINA, množstvo - 1 ks., č. 5. názov tovaru: MORFEO 102, množstvo - 1 ks., č. 6. názov tovaru: MORFEO 100, množstvo - 2 ks., č. 7. názov tovaru: NOTRE DAME 102, množstvo - 1 ks., č. 8. názov tovaru: NOTRE DAME ND4, množstvo - 1 ks., č. 9. názov tovaru: NOTRE DAME NDl, množstvo - 1 ks., č. 10. názov tovaru: ABOVE, množstvo - 1 ks., č. 11. názov tovaru: 1970 MARYLIN + AR 08, množstvo - 1 ks., č. 12. názov tovaru: 1975/S MARYLIN, množstvo - 1 ks., č. 13. názov tovaru: 1870 MOTION ALU PHD, množstvo - l ks., č. 14. názov tovaru: 1970 + AR 08, množstvo -1 ks., č. 15. názov tovaru: 1800 LEI, množstvo - 1 ks., č. 16. 2170/S ROCKY NET C, množstvo - 1ks., č. 17. názov tovaru: 1850 OMNIA PDH, množstvo - 1 ks., č. 18. názov tovaru: 1824 LEI, množstvo - 1 ks, č. 19. názov tovaru: ERGOHUMAN, množstvo - 1 ks., č. 20. názov tovaru: 1870 MOTION ALU, množstvo - 1 ks., č. 21. názov tovaru: 1870 MOTION ALU + PDH, množstvo - 1 ks., č. 22. názov tovaru: 1140 / ASYN C + BR06, množstvo - 1 ks., č. 23. názov tovaru: OKLAHOMA + PDH, množstvo - 1 ks., č. 24. názov tovaru: HAWAI, množstvo - 1 ks., č.25. názov tovaru: DENVER, množstvo - 1 ks., č. 26. názov tovaru: TENESSE, množstvo - 1 ks., č. 27. názov tovaru: MIAMI, množstvo - 1 ks., č. 28. názov tovaru: MARKUS, množstvo - 1 ks., č. 29. názov tovaru: 1700/SYN/RENE, množstvo - 1 ks., č. 30. názov tovaru: SARA, množstvo - 2 ks., č. 31. názov tovaru: 1870 MOTION ALU + AR40, množstvo - 1 ks., č. 32. názov tovaru: MISSOURI, množstvo - 1 ks., č. 33. názov tovaru: 2130 TC STRIKE, množstvo - 2 ks., č. 34. názov tovaru: BABY, množstvo - 1 ks., č. 35. názov tovaru: BABY, množstvo - 1 ks., č. 36. názov tovar u: BABY, množstvo - 1 ks., č. 37. názov tovaru: 2130/S TC STRIKE, množstvo - 2 ks., č. 38. názov tovaru: ELSI, množstvo - 1 ks., č. 39. názov tovaru: ISY 45, množstvo - 2 ks., č. 40. názov tovaru: SOPHIA 9040, množstvo - 1 ks., č. 41. názov tovaru: SOPHIA 9045, množstvo - 1 ks., č. 42 názov tovaru: 8150 VERTIKA + AR40, množstvo - 1 ks., č. 43. názov tovaru: 8200 BOSS, množstvo - 1 ks., č. 44. názov tovaru: EUROBALL MEDIUM, množstvo - 9 ks., č. 45. EUROBALL, množstvo - 3 ks., č. 46. názov tovaru: BLESS, množstvo - 2 ks., č. 47. názov tovaru: FLOWER, množstvo - 1 ks a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie tiež zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 1.775,90 eura (z čoho trovy právneho zastúpenia žalobcu predstavujú sumu 1.676,40 eura) na účet právneho zástupcu žalobcu, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Žalobca sa návrhom zo dňa 9.2.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať neoprávnene zadržiavané hnuteľné veci, tak ako sú špecifikované vo výroku rozhodnutia s tým, že svoj pôvodný žalobný návrh neskôr modifikoval a súd prvej inštancie túto zmenu pripustil uznesením 23Cb 65/2015-102 zo dňa 17.06.2015. Žalobca svoj nárok na vydanie vecí dôvodil tým, že ako komitent so spoločnosťou Sendy Nábytok s.r.o., IČO: 47 646 233, ako komisionárom (ďalej ako „komisionár“) uzatvoril dňa 20.3.2014 komisionársku zmluvu, ktorou jej zveril na predaj hnuteľné veci - nábytok. Spoločnosť Sendy Nábytok s.r.o. uzavrela ako nájomca so žalovaným ako prenajímateľom nájomnú zmluvu. Predmetom nájomnej zmluvy medzi komisionárom a žalovaným bol prenájom obchodných priestorov a predmetné hnuteľné veci - nábytok vo vlastníctve komitenta sa dostali do obchodných nebytových priestorov na 1. pochodí polyfunkčnej budovy súp. č. XXXXX nachádzajúcej sa na parc. D.-T. č. XXXXX/XX a parc. D.-T. č. XXXXX/XX v katastrálnom území E. A., v obci I., mestská časť E. A., okres I. U., ktorá je vo vlastníctve žalovaného a bola prenajatá komisionárom. Žalobca k veci ďalej uviedol, že žalovaný začal neoprávnene hnuteľné veci v prenajatých priestoroch zadržiavať, na čo mu žalobca adresoval výzvu na vydanie týchto vecí. Keďže medzi žalobcom a komisionárom bola uzatvorená obchodná komisionárska zmluva, žalobca argumentoval podľa ust. § 583 Obchodného zákonníka, že je výlučným vlastníkom hnuteľných vecí - nábytku, ktorý bol zverený na predaj komisionárovi a nebol jeho vlastníctvom. Z daného dôvodu mal žalobca za to, že jeho hnuteľné veci sú zadržiavané žalovaným bez právneho dôvodu. Na výzvu žalobcu na vydanie vecí reagoval žalovaný, že ako prenajímateľ nebytových priestorov si uplatnil voči obchodnej spoločnosti Sendy Nábytok s.r.o. ako nájomcovi z dôvodu nesplnenia záväzku (nezaplatenie nájomného) postup podľa ust. § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe ktorého má prenajímateľ záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia. Žalobca súdu uviedol, že síce sa hnuteľné veci - nábytok nachádzajú v predmetnej nehnuteľnosti a boli v predajni komisionára, tieto veci nie sú vo vlastníctve komisionára a nikdy neboli. Z dôvodu, že neboli splnené kumulatívne zákonné podmienky v § 672 ods. 1 OZ a to že išlo o veci nachádzajúce sa v prenajatom priestore a tieto patrili nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti (absentuje podmienka vlastníckeho práva k veciam), prenajímateľovi napriek pohľadávke voči nájomcovi, nemohlo ex lege vzniknúť záložné právo a nemal právo vykonať zádržné právo k týmto veciam. Žalobca existenciu vlastníckeho práva k týmto veciam odvodzoval od vyššie uvedenej komisionárskej zmluvy, podľa ktorej je výlučným vlastníkom vecí a žalovaný nemá žiadny právny titul na ich zadržiavanie. Podľa žalobcu, žalovaný tiež nesplnil svoje zákonné povinnosti a nedodržal zákonom ustanovený postup podľa ust. § 672 Občianskeho zákonníka, keď neohlásil svoje práva na súde do 8 dní a v rovnakej lehote nepožiadal o súpis zadržiavaných hnuteľných vecí - nábytku osobu poverenú súdom. Žalobca svoj nárok preukazoval listinnými dôkazmi: Rámcová zmluva medzi Sendy Nábytok s.r.o. a žalobcom zo dňa 20.3.2014 vrátane prílohy tvoriacej zoznam a fotografie nábytku, korešpondencia medzi žalobcom a žalovaným, ktorou žiadal žalobca vydanie špecifikovaných vecí a žalovaný tieto veci vydať odmietol s ohľadom na vykonané záložné a zádržné právo. 3. Žalovaný nárok žalobcu odmietol ako nedôvodný a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný uznal, že zadržiava hnuteľné veci, ktoré žalobca žiada vydať, ale argumentoval, že záložné právo mu vzniklo oprávnene a aj zádržné právo vykonáva súladne s dikciou § 672 OZ. Žalovaný potvrdil, že ako prenajímateľ dňa 29.7.2014 podľa zásad ust. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka na zabezpečenie dlžného nájomného, realizoval zádržné právo k hnuteľným veciam, ktoré sa nachádzali v predmete nájmu a patrili nájomcovi, spoločnosti Sendy Nábytok s.r.o. Na základe realizovaného právneho úkonu v súlade s ust. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalovaný sa návrhom zo dňa 29.7.2014 doručeným súdu dňa 29.7.2014 domáhal vykonania súpisu hnuteľných vecí. V uvedenej veci súd poveril súdneho exekútora O.. O. S., na súpis zadržiavaných vecí. Podľa žalovaného, súd v konaní ktorým žiadal vykonať súpis hnuteľných veci, potvrdil oprávnenosť postupu žalovaného, pričom dôvodnosť bola konštatovaná vydaním uznesenia Okresného súdu Bratislava III č. k. 24Cb 134/2014-39 zo dňa 27.11.2014, kde konajúci súd konštatoval, že hnuteľné veci sú zadržiavané oprávnene a sú splnené všetky zákonné podmienky na ustanovenie osoby poverenej vykonaním ich súpisu. Súd v konaní sp. zn. 24Cb 134/2014 nariadil exekútorovi vykonať súpis vecí a tým potvrdil, že žalovaný veci zadržiava oprávnene. Žalovaný pripustil, že konanie o vykonanie súpisu ešte nebolo právoplatne skončené a to z dôvodu, že voči uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný nájomca, spoločnosť Sendy Nábytok s.r.o. odvolanie. Žalovaný k tejto skutočnosti dodal, že podľa jeho názoru súd v tomto konaní postupoval v rozpore s ustanovením § 672 ods. 2 OZ, na základe ktorého je možné v rámci ochrany prenajímateľa, podať návrh na vykonanie súpisu vecí vo vlastníctve nájomcu, avšak toto konanie nie je sporovým konaním. V tomto konaní sa podľa žalovaného neaplikujú všeobecné ustanovenia procesného práva O.s.p. a preto považoval postup súdu, ktorý umožnil žalovanej spoločnosti Sendy Nábytok, s.r.o. podať odvolanie, za protiprávny, keďže nejde o sporové konanie. Okrem toho, že žalovaný nárok žalobcu považuje za nedôvodný, uviedol, že tomuto súdnemu konaniu bráni prekážka litispendencie. Tunajšie konanie o vydanie vecí bolo začaté na základe návrhu žalobcu zo dňa 5.2.2015, doručenému súdu dňa 9.2.2015, avšak konanie vedené pod sp. zn. 24Cb 134/2014 o súpis vecí bolo začaté na základe návrhu zo dňa 29.7.2014, teda skôr. Podľa žalovaného žalobca sa má domáhať ochrany svojich práv v konaní, ktoré je na to podľa existujúcej právnej úpravy určené, t.j. u osoby poverenej vykonaním súpisu hnuteľných vecí. Žalovaný uviedol, že žalobca nie je oprávnený domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva, pokiaľ mu túto ochranu poskytuje skôr začaté konanie, do ktorého mal vstúpiť. Žalovaný svojím konaním vykonáva svoje právo prenajímateľa na zabezpečenie neuhradenej pohľadávky na nájomnom a to spôsobom ktorý mu zákon v § 672 OZ povoľuje. Žalovaný namietal, že pokračovanie v tunajšom konaní o vydanie vecí, ktoré má rovnaký hmotnoprávny základ, a to určenie komu náleží vlastnícke právo k veciam, je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Predmet konaní vedených pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 24Cb134/2014 a sp. zn. 23Cb/65/2015 je síce odlišný, ale obsah poskytovanej právnej ochrany je rovnaký (predmetom je posúdenie otázky vlastníctva ako otázky predbežnej) a smeruje k rovnakému cieľu. Pokiaľ sa teda žalobca domnieva, že mu patria určité práva, je povinný sa domáhať ich ochrany v tom konaní, ktoré je na to primárne určené, teda v konaní ktoré bolo začaté skôr a to ohľadne súpisu vecí. Žalovaný k vyjadreniu pripojil listinné dôkazy a to ftk. Podania z 29.7.2014 na OS Bratislava III - návrh na vykonanie súpisu podaný žalobcom LUXIS, s.r.o. proti žalovanému Sendy Nábytok s.r.o., Uznesenie č.k. 24Cb/134/2014-39, ktorým OS Bratislava III návrhu LUXIS, s.r.o. vyhovel a poveril vykonaním súpisu vecí exekútora O.. S. a ftk. Zásielky adresovanej žalovaným žalobcovi, v ktorej mu oznamuje že sa môže domáhať ochrany svojich vlastníckych práv v konaní sp. zn. 24Cb/134/2014, ktoré prebieha na podnet žalovaného. 4. Žalobca k vyjadreniam žalovaného zaujal písomné stanovisko. Poukázal na to, že svoj návrh na vydanie vecí podáva v súlade s ochranu vlastníckeho práva podľa § 126 Občianskeho zákonníka. Aktívna legitimácia pri tejto žalobe svedčí tomu, kto je vlastníkom vecí a pasívna legitimácia tomu, kto tieto veci má v neoprávnenej držbe, teda bez právneho dôvodu. Vlastníckemu právu žalobcu svedčí nielen Komisionárska zmluva, ale aj priložené faktúry, ktorými tento tovar žalobca nadobudol. Žalobca poukázal na to, že žalovaný opomína zásadný fakt, ktorý je pri aplikácii ustanovenia § 672 OZ kľúčový a to, že vlastnícke právo k veciam, ktoré zadržuje, nikdy neprináležalo osobe, voči ktorej má pohľadávku. Spoločnosti Sendy Nábytok, s.r.o. boli tieto veci len zverené na komisionálny predaj. Za daných okolností nebol žalovaný oprávnený aplikovať § 672 OZ. Žalobca viackrát žalovanému oznámil, že on je vlastníkom týchto vecí. Pokiaľ ide o prekážku litispendencie, žalobca poukázal na to, že konanie o vykonanie súpisu nie je meritórnym konaním a preto takáto prekážka neexistuje. Žalobca tiež dodal, že pasívne legitimovanou osobou pri vydaní veci je ten, kto má predmet v reálnej a neoprávnenej držbe, nesúhlasil teda s názorom, ktorý prezentoval žalovaný, že si má svoj vlastnícky nárok uplatňovať v konaní p súpis vecí u osoby poverenej súpisom, keďže táto osoba veci v dispozícii nemá. Žalobca konštatoval rozdielnosť predmetu sporov ktoré sa vedú a to vo veci vydania neoprávnene zadržiavaných vecí a vykonania súpisu týchto vecí a predmet sporu ani účastníci, nie sú rovnakí a teda litispendencia neprichádza do úvahy. 5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov sporových strán a listinnými dôkazmi, ako aj súdnym spisom Okresného súdu Bratislava III vedeným pod sp. zn. 24Cb 134/2014 a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov. Na zistený skutkový stav aplikoval procesné ustanovenia upravujúce žalobu na splnenie povinnosti, teda § 80 písm. b) O.s.p., v súvislosti s ochranou vlastníckeho práva v § 126 Občianskeho zákonníka, ktorou definoval žalobca svoj žalobný návrh. Pokiaľ ide o žalovaným uplatnené zádržné právo, ktoré opieral o zákonne nadobudnuté záložné právo k veciam, súd aplikoval právnu normu obsiahnutú v § 672 Občianskeho zákonníka, skúmajúc či boli splnené podmienky na vznik záložného práva, od ktorého žalovaný vyvodzuje oprávnenosť držby. Súd tiež na vzťah účastníkov ako dvoch obchodných spoločností aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka a na žalobcom tvrdené vlastnícke právo k veciam, ktoré preukazoval komisionárskou zmluvou, súd aplikoval úpravu komisionárskej zmluvy, ktorá je obsiahnutá v ust. § 577 a nasl. Obchodného zákonníka. 6. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný ako prenajímateľ prenajal spoločnosti Sendy Nábytok s.r.o., nebytové priestory vo svojom vlastníctve a nájomca tieto priestory využíval pre obchod s nábytkom. Medzi účastníkmi táto skutočnosť sporná nebola. Ďalej mal súd za preukázané, že nájomca nebytových priestorov a žalobca uzatvorili dňa 20.3.2014 komisionársku zmluvu, na základe ktorej sa nájomca ako komisionár zaviazal, že vo vlastnom mene pre žalobcu ako komitenta na jeho účet obstará (zariadi) predaj nábytku vo vlastníctve navrhovateľa záujemcom o kúpu tohto nábytku a navrhovateľ ako komitent sa zaviazal zaplatiť za toto obstaranie činnosti nájomcovi odplatu. Z tejto zmluvy vyplýva že predmetné veci, ktorých výpočet je obsahom prílohy č. 1, boli zverené komisionárovi, avšak vlastnícke právo bolo ponechané až do ich predaja zákazníkovi na komitentovi. Komisionárska zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do dňa 31.12.2014. Platnosť komisionárskej zmluvy nebola počas konania spochybnená. Vzhľadom k tomu, že žalovaný popieral nárok žalobca pre oprávnenosť svojej držby podľa § 672 OZ, pričom toto právo uplatňoval aj v inom súdnom konaní, súd zisťoval skutkové okolnosti z tohto konania. Žalovaný, v tamojšom konaní v postavení žalobcu, podal dňa 29.7.2014 návrh na vykonanie súpisu hnuteľných vecí, ktorý odôvodnil tým, že ako prenajímateľ uzatvoril so spoločnosťou Sendy Nábytok s.r.o. ako nájomcom dňa 27. 01. 2014 zmluvu o nájme nebytových priestorov, Spoločnosť Sendy Nábytok s.r.o. predmet nájmu užívala bez platenia dohodnutého nájomného a odporcovi tak dlžila sumu 18 307,20 eura. Z týchto dôvodov zrealizoval žalovaný výkon zádržného práva na hnuteľné veci nachádzajúce sa v priestoroch prenajatých nájomcom. Voči Uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie návrhu žalobcu vyhovel a ustanovil subjekt poverený súpisom, podal žalovaný teda nájomca odvolanie a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie v tunajšom konaní, konanie o vykonanie súpisu nebolo právoplatne skončené. Spoločnosť Sendy Nábytok s.r.o. sa v tomto konaní bránila jednak tým, že neboli splnené viaceré podmienky § 672 OZ. Nájomca jednak dôvodil tým, že nábytok ktorý žalobca zadržiava je predmetom komisionálneho predaja a teda nie je vo vlastníctve nájomcu. Žalovaný v tomto konaní tiež argumentoval, že bol dňa 27.1.2014 uzavretý medzi účastníkmi nájomného vzťahu dodatok č. 1 k nájomnej zmluve, ktorý obsahuje aj ručiteľský záväzok tretej osoby U.. A. Č. za pohľadávku prenajímateľa voči nájomcovi, a teda záväzok zaplatiť nájomné je záväzkom zabezpečeným ručením podľa ust. § 546 Občianskeho zákonníka, preto nie je splnená hmotnoprávna podmienka v zmysle ust. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 7. Súd prvej inštancie prejednal vec podľa procesných ustanovení ktoré upravujú žalobu na určenie povinnosti podľa § 80 písm. b) O.s.p. v spojení s hmotnoprávnou ochranou vlastníckeho práva a usúdil že nárok žalobcu je dôvodný. Súd mal za to, že žalobca preukázal komisionárskou zmluvou, priloženými faktúrami a ostatnými písomnými listinami existenciu svojho vlastníckeho práva, ktoré napokon potvrdila aj spoločnosť Sendy Nábytok, s.r.o. Vzhľadom k tomu že aktívna legitimácia sa viaže na preukázanie vlastníckeho práva, ktoré žalobca preukázal, uniesol tak svoje dôkazné bremeno. Pasívna legitimácia vlastníckej žaloby svedčí tomu, kto veci neoprávnene zadržiava. Súd prvej inštancie skúmal, či je zadržiavanie vecí žalovaným oprávnené, vzhľadom k splneniu zákonných podmienok v § 672 OZ. Záver, ktorý vyplynul z dokazovania je, že veci boli predmetom komisionárskej zmluvy. Podľa § 583 ObZ. vlastnícke právo k zvereným veciam má komitent. Spoločnosť ktorá je žalovaná v konaní o vykonanie súpisu tiež potvrdila, že zadržiavané veci nie sú v jej vlastníctve. Súd konštatoval, že vlastnícke právo žalobcu k hnuteľným veciam považoval za preukázané a žalovanému ako prenajímateľovi vo vzťahu k týmto hnuteľným veciam nemohlo vzniknúť zákonné záložné právo podľa ust. § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Hnuteľné veci nájomca nevlastnil a preto momentom ich umiestnenia do predmetu nájmu nájomcom, prenajímateľovi nevzniklo zo zákona k týmto veciam záložné právo na zabezpečenie nájomného. Z daného dôvodu realizované zádržné právo nemalo oporu v zákone. Súd ďalej konštatoval, že nebola splnená ani ďalšia podmienka pre realizáciu zádržného práva v § 672 ods. 2 ObZ a to, že pohľadávka na nájomnom nebola zabezpečená. V konaní o súpis sa žalovaný bránil tým, že dodatkom k nájomnej zmluve bol zriadený ručiteľský záväzok U.. A. Č. za pohľadávku prenajímateľa voči nájomcovi. Námietku litispendencie súd posúdil zhodne s názorom žalobcu a teda že sa jedná o meritórne odlišné spory medzi odlišnými subjektmi a teda takáto prekážka nejestvuje. Kombináciou zistených skutočností mal súd za preukázané, že žalobca preukázal svoje vlastnícke právo a žalovaný nepreukázal oprávnenosť svojej držby k veciam, teda rozhodol v súlade s návrhom žalobcu. Žalobcovi ako úspešnému v spore na 100% priznal súd náhradu trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v rozsahu zaplateného súdneho poplatku 99,50 EUR a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.676,40 EUR s DPH. 8. Voči rozsudku podal žalovaný odvolanie. Dôvodil odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., teda že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Zopakoval procesnú obranu prezentovanú v konaní na súde prvej inštancie. Popretie nároku žalobcu dôvodil oprávnenosťou zadržiavania vecí, s tým, že je veriteľom voči spoločnosti Sendy nábytok, s.r.o. a v súlade s dikciou § 672 ods. 1 OZ mu vzniklo k veciam záložné právo a v súlade s § 672 ods. 2 OZ, k veciam uplatnil zádržné právo. Následne v zákonnej lehote 8 dní podal na súde návrh na súpis týchto vecí. Podľa žalovaného bola oprávnenosť jeho držby konštatovaná v rozhodnutí 24Cb/134/2014-39 tunajšieho súdu, ktorý ustanovil subjekt oprávnený vykonať súpis. Toto uznesenie nie je právoplatné, čo zároveň vytkol tunajšiemu súdu, pretože nesprávne umožnil žalovanej Sendy Nábytok, s.r.o. podať v tejto veci odvolanie. Tento procesný postup je nesprávny, vzhľadom k tomu, že toto konanie nie je sporové, je upravené len v § 672 OZ, nespadá teda pod úpravu O.s.p. Žalovaný opäť namietal prekážku prejednávanej veci, keď konanie o súpis vecí vedené po sp. zn. 24Cb/134/2014, bolo na jeho návrh začaté skôr. Žalobca sa podľa žalovaného mal domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva v prebiehajúcom konaní o súpis vecí a až v prípade že by mu tieto veci vydané neboli, mohol podať žalobu na vydanie vecí, teda jeho aktívna legitimácia ešte nestihla vzniknúť. Žalovaný tiež namietal nehospodárne vynaložené trovy právneho zastúpenia žalobcu, ktorý si cielene zvolil advokáta z iného mesta v rámci Slovenska, pričom tým zámerne navýšil trovy právneho zastúpenia o cestovné náhrady. V meste kde je spor miestne príslušný sa nachádza veľa advokátov, ktorých mal žalobca k dispozícii. Žalovaný argumentoval rozhodovacou praxou súdov, konkrétne Uznesenie KS Nitra 26/Cob/32/2014, ktoré o.i. uvádza nasledovné: „...napríklad voľba advokáta z úplne opačného konca republiky by bola neprimeraná, ak by sa všetky prvostupňové aj odvolacie konania viedli v jednom meste, pričom o miestnej príslušnosti by nebolo pochýb a zároveň by nešlo o mimoriadne náročný a komplikovaný spor“. Žalovaný sa vyjadril k zabezpečeniu pohľadávky ručením od U.. A. Č., ktorý zabezpečoval záväzky nájomnej zmluvy a tento ručiteľ v konaní č. 19Rob/277/2014, ktorého predmetom je vymáhanie dlžného nájomného žalovaným od nájomcu, platnosť tohto zabezpečenia namieta. Žalovaný konštatoval že ak bude ručenie posúdené ako neplatné, oprávnenosť postupu žalovaného podľa § 672 OZ bude potvrdená. Žalovaný tiež v odvolaní žiadal, aby súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. a to až do právoplatnosti rozhodnutia v konaní č. 19Rob/277/2014, ktoré je vedené na OS Žilina. V tomto konaní sa rieši zásadná otázka, majúca rozhodný vplyv aj na toto konanie. Žalovaný žiadal konanie jednak prerušiť a zároveň žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, vec opakovane prejednať a rozhodnutie zmeniť tak, že návrh žalobcu bude v plnom rozsahu zamietnutý, ako aj bude žalobca zaviazaný náhradou trov konania. 9. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. Poukázal na skutočnosť že žalovaný svoju procesnú obranu zakladá na tom, že si mal žalobca svoje právo uplatňovať v konaní o súpis vecí. Žalobca nie je účastníkom tohto konania, teda nemohol o vylúčenie týchto vecí požiadať. V konaní o súpis vecí, sa súd prvého stupňa zameral len na skúmanie preukázania existencie nájomného vzťahu a opomenul zistiť, či veci sú vo vlastníctve žalovanej spoločnosti Sendy Nábytok, s.r.o., ktorá sa v odvolaní aj odvoláva na absenciu tejto podmienky a žiada veci zo súpisu vylúčiť. Pokiaľ ide o namietané neoprávnené trovy právneho zastúpenia, žalobca uviedol že mal snahu vyriešiť spor mimosúdne, tým že opakovane preukazoval žalovanému vlastnícke právo k veciam a žalovaný mohol tomuto sporu predísť a trovy nenavyšovať. Nakoľko v konaní na súde prvej inštancie mal žalobca plný úspech, má za to, že mu priznané trovy právneho zastúpenia patria. Jednalo sa výhradne o účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia. S advokátskou kanceláriou spolupracuje žalobca aj v iných sporoch a preto ju poveril aj v tejto veci. Náhradu za cestovné výdavky je oprávnený nárok vzhľadom na dikciu § 15 a 17 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. Právny zástupca žalobcu sa zúčastnil pojednávaní, na ktoré bol riadne predvolaný a rešpektoval svoju povinnosť, ktorej porušenie je možné sankcionovať pokutou. Z dôvodu hospodárnosti sa už nezúčastnil pojednávania, na ktorom bol len vyhlásený rozsudok, za ktorý úkon si samozrejme náhradu ani neuplatňoval. Pokiaľ ide o žiadané prerušenie konania, žalobca namietol, že žalovaný žiadal konanie prerušiť až po ukončení dokazovania a dôvodil prebiehajúcim sporom o zaplatenie dlžného nájomného, ktoré je vedené na OS v Žiline. Vzhľadom na to, že ako dôvod prerušenia tento uviedol až po vydaní uznesenia, ktorým tunajší súd dokazovanie skončil, tento návrh by nemal byť súdom akceptovaný, keďže o tomto konaní žalovaný vedel a tento dôkaz mohol využiť včas, čo však neurobil. Návrh na prerušenie konania žiadal žalobca zamietnuť a vo veci samej rozsudok prvej inštancie potvrdiť, ako aj si uplatnil trovy konania v odvolacom konaní v rozsahu 1 úkonu právnej služby. 10. Žalovaný sa k stanovisku žalobcu vyjadril a konštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. Tento názor argumentoval tým, že doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté vo veci súpisu vecí a držba, ktorou dôvodí dispozíciu s hnuteľnými vecami, sa považuje za oprávnenú. Až po právoplatnom rozhodnutím, ktorým by súd vo veci súpisu, rozhodol o neoprávnenom postupe podľa § 672 OZ, bola by držba žalovaného neoprávnená a až týmto momentom by vznikla aktívna vecná legitimácia žalobcu. Žalovaný tiež argumentoval tým, že bol doposiaľ dobromyseľný v otázke, komu prislúcha vlastnícke právo. Spoločnosť Sendy Nábytok, s.r.o. neuviedla pravdivé údaje a veci sa snaží táto spoločnosť zo súpisu vylúčiť, s cieľom vyhnúť sa nepriaznivému výsledku konania, i keď sú v jej vlastníctve. Podľa názoru žalovaného však otázka vlastníckeho práva, pri realizácii reivindikačnej žaloby, je právne irelevantná vzhľadom k tomu, že ide o oprávnenú držbu. 11. Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že preukázal hodnoverne nadobudnutie vlastníckeho práva k veciam (faktúry) a existenciu tohto práva (komisionárska zmluva). Žalovaný nijako súdu nepreukázal, že by vlastnícke právo svedčalo inému subjektu ako žalobcovi, čo je pre konanie o vydanie veci podstatné. 12. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 20.04.2017, za účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160 /2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc dátumom 1.7.2016, vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 13. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP), nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z hľadiska iných odvolacích dôvodov, ako tých ktoré žalovaný v odvolaní uviedol. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Zároveň získané skutkové zistenia boli súdom správne právne posúdené. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. 14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. K odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 15. Žalobca sa v tomto konaní domáha ochrany vlastníckeho práva žalobou na vydanie veci. Táto žaloba je upravená v hmotnoprávnom predpise § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak že „Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje“. Z procesného hľadiska ide o žalobu na splnenie povinnosti, aktuálna úprava podľa § 137 a) CSP. Pre aktívnu legitimáciu žalobcu je podstatné, že je vlastníkom požadovanej veci, čo je jeho dôkazným bremenom. Pre pasívnu legitimáciu je podstatné, že osoba, ktorá vec zadržiava, k tejto veci nemá právny titul. Odvolací súd zastáva názor, že žalobca dostatočne hodnoverne svoje vlastnícke právo preukázal jednak nadobúdacími účtovnými dokladmi a tiež tým, že predložil komisionársku zmluvu, z ktorej vyplýva, že nábytok ktorý tvoril predmet zmluvy medzi žalobcom a komisionárom, Sendy Nábytok, s.r.o., ostal vo vlastníctve žalobcu. O právnom statuse predmetu komisionárskej zmluvy, pojednáva tiež ustanovenie § 583 ods. 1 Obchodného zákonníka, v súlade s ktorým „K hnuteľným veciam zvereným komisionárovi na predaj má komitent vlastnícke právo, dokiaľ ho nenadobudne tretia osoba. Vlastnícke právo k hnuteľným veciam získaným pre komitenta nadobúda komitent ich odovzdaním komisionárovi“. Žalovaný nijako hodnoverne popretie vlastníckeho práva nepreukázal. Žalovaný nesprávne vykladá právne predpoklady úspešnosti reivindikačnej žaloby, keď sa domnieva, že aktívna legitimácia žalobcu vzniká, až po vyčerpaní iných prostriedkov obrany v inom konaní (o súpis vecí), navyše keď ide o konanie medzi inými účastníkmi, ktorého žalobca nie je sporovou stranou a ani na účasť v tomto konaní, nemá procesné predpoklady. Aktívna legitimácia žalobcu na žalobu o vydanie veci, je daná preukázaním vlastníckeho práva k veci. Procesná obrana žalovaného mala spočívať v preukázaní existencie právneho titulu k držbe vecí. Žalovaný sa bránil tým, že v súlade s § 672 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka mu k veciam vzniklo záložné právo a uplatnil zákonným spôsobom zádržné právo na zabezpečenie svojej pohľadávky z nájmu. 16. Podľa § 672 ods. 1 OZ, „Na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia“. Podľa § 672 ods. 2 OZ, „Záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo musí veci vydať. Osobou poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor.“ Na uplatnenie zádržného práva podľa odseku 2 cit. ust. § 672 OZ je potrebný v prvom rade vznik záložného práva, ktoré vznikne ex lege prenajímateľovi pri splnení podmienok v prvom odseku § 672 OZ. Je potrebné skonštatovať že vzniku zákonného záložného práva žalovaného, bráni základná požiadavka a to existencia vlastníckeho práva k veciam, ktoré nie sú a nikdy neboli vo vlastníctve nájomcu. Žalovaný tak zadržiava veci, ktoré prináležia inému subjektu, voči ktorému nemá žiaden právny vzťah a koná tak v rozpore so zákonom. Žalovaný sa tiež v odvolaní bráni tým, že jeho držba je oprávnená až do rozhodnutia v konaní o súpis vecí a tiež v konaní o vymoženie dlžného nájomného, v ktorých konaniach sa prejudiciálne rieši aj vlastnícke právo k veciam a platnosť ručenia. Žalovaný dôvodí svojou dobromyseľnosťou oprávnenosť držby, pretože spochybňuje vlastnícke právo žalobcu a je presvedčený o tom, že veci prináležia nájomcovi. Ustanovenie § 130 ods. 1 OZ, upravuje oprávnenú držbu nasledovne: „Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená“. So zreteľom na všetky okolnosti znamená, že držiteľ nemá mať žiadnu pochybnosť o oprávnenosti svojej držby, napríklad aj o tom, kto je vlastníkom veci (ak nie je držiteľ zároveň vlastníkom) a či trvá právny titul držby. Vzhľadom k tomu, že držba žalovaného vznikla na základe aplikácie § 672 OZ, ktorej oprávnenosť namietal nielen žalobca, ale aj spoločnosť Sendy Nábytok, s.r.o., nedá sa na konanie žalovaného nahliadať ako na dobromyseľného držiteľa. Keďže bolo vznesených viacero námietok a dôkazov o tom, komu veci právom prináležia, nedá sa držba žalovaného považovať za dobromyseľnú a teda ani za oprávnenú. 17. Prekážka litispendencie podľa odvolacieho súdu nie je daná. Konanie o súpis vecí je odlišné v merite prejednávanej veci a tiež v okruhu sporových strán, preto nie je daná ani jedna z podmienok pre prekážku prejednávanej veci a táto obrana žalovaného je neúčinná. Názor žalovaného, že si mal žalobca uplatniť právo vlastníka v konaní o súpis je nesprávny. Okruh účastníkov v konaní o súpis vecí je daný existenciou nájmu a okruhom zmluvných strán. Navyše obranu v podobe vylúčenia vecí zo súpisu už podal žalovaný v tomto konaní, teda Sendy Nábytok, s.r.o. Žalovaný tiež nesprávne aplikuje normu § 672 OZ, keď sa domnieva, že na toto konanie sa nevzťahuje procesná úprava konania. Súd správne postupoval, keď umožnil žalovanej spoločnosti podať odvolanie, pretože ide síce o konanie upravené v hmotnoprávnom predpise, ale procesne je upravené procesnou normou. Odňatie práva na obranu v konaní by bolo závažným zásahom do procesných práv a preto rozhodnutia, ktoré nie sú napadnuteľné opravným prostriedkom, sú taxatívne menované v zákone. Žalovaný nesprávne vyslovil názor, že si žalobca mal svoje práva uplatniť voči osobe ktorá má vykonať súpis veci, čo je názor nesúladný s dikciou reivindikačnej žaloby. Pasívne legitimovaný je ten, kto vec neoprávnene drží a tým nie je subjekt ktorý vykonáva súpis. 18. Keďže nebola splnená základná požiadavka § 672 ods. 1 OZ pre vznik záložného práva a pre oprávnenosť držby, je právne irelevantné aj ručenie, ktoré ručiteľ napadol v konaní sp. zn. 19Rob/277/2014 na OS Žilina. Aj v prípade že by bolo ručenie posúdené ako neplatné, až do právoplatnosti rozhodnutia, sa na ručenie nahliada ako na platné. Pri jeho neplatnosti by však stále oprávnenosti postupu bránila absencia vlastníckeho práva dlžníka z nájomného vzťahu. Návrh na dokazovanie a prerušenie konania až do právoplatnosti konania sp. zn. 19Rob/277/2014 na OS Žilina, bol navyše vznesený žalovaným až po vyhlásení dokazovania za ukončené. V súlade s § 384 ods. 3 CSP „Odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366.“ V súlade s § 366 CSP, „Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak : a) sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo, d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie“. Vzhľadom k tomu, že žalovaný ako sporová strana v konaní 19Rob/277/2014, v pozícii žalobcu, mal vedomosť o tomto spore a o jeho možnom dopade na tunajšie konanie, mohol vzniesť návrh na dokazovanie, respektíve návrh na prerušenie konania z tohto dôvodu prv, než tunajší súd prvej inštancie vydal uznesenie, ktorým ukončil dokazovanie. Za danej situácie si žalovaný sám privodil stav, že odvolací súd rozhoduje na základe dôkazov, ktoré boli predložené do skončenia dokazovania. Navyše, ako uvádza súd vyššie, výsledky konania č. 19Rob/277/2014 v otázke posúdenia platnosti ručenia, sú pre toto konanie irelevantné, pretože nebola splnená základná podmienka pre vznik záložného práva prenajímateľa. Odvolací súd preto nevyhovel návrhu žalovaného na prerušenie konania a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. 19. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu. 20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný na 100 % a žalovaný neúspešný. Žalobcovi ako strane v spore úspešnej v plnom rozsahu, patrí náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté v súlade s § 262 ods. 1 a 2 CSP, samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).