Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/290/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315203308 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315203308.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., Prešovská 48, 826 46 Bratislava, IČO: 35 850 370, zast.: JUDr. Miroslav Vilím, advokát, Michalská 9, 811 01 Bratislava proti žalovanému: ZO OSZ ZPTNS, ČESKÝ TELECOM, a.s., 1. máje 2673/3, Mariánské Hory, 709 00 Ostrava, Česká republika, IČO: 63 731 487 o zaplatenie sumy 60,03 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 26Cb/78/2015-35 zo dňa 8.7.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 26Cb/78/2015-35 zo dňa 8.7.2015 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 60,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 29,56 eur od 30.5.2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 30,47 eur od 11.7.2012 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.2.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny v sume 60,03 eur s príslušenstvom titulom ceny za vodné a stočné. 3. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že žalovaný odoberal pitnú vodu a odvádzal odpadovú vodu, t.j. využíval verejný vodovod a verejnú kanalizáciu v správe žalobcu bez existencie zmluvy a bez poskytnutia protiplnenia. Žalobca vystavil žalovanému faktúry za množstvo odvedených vôd z povrchového odtoku spätne, a to faktúru č. 212120951 na sumu 29,56 eur a faktúru č. 212131907 na sumu 30,47 eur, spolu 60,03 eur. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom vychádzal z listinných dokladov, ktoré predložil žalobca, keďže žalovaný sa k žalobe nevyjadril a nespochybnil existenciu uplatneného nároku. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.6.2016). 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a uviedol, že v roku 2012 nemohol spôsobiť žiadnu škodu v podobe odberu vody, pretože svoju činnosť na adrese R. X, E. ukončil telefonickým odhlásením služby v októbri 2008. Ďalej uviedol, že chaty R., ktoré slúžili k rekreácii a na ktorých umiestnenie mal spísanú zmluvu s manželmi E. na roky 2003 - 2009, boli zlikvidované už v roku 2009 na základe dohody podpísanej medzi ním a majiteľom pozemku p. Q. E. v marci 2009. Vodomer bol umiestnený na súkromnom pozemku manželov E. a na jeho stav nemal žalovaný žiadny vplyv. Správanie žalobcu považuje žalovaný za nekorektné, keď sa od roku 2012 neozval napriek tomu, že sa k tomu telefonicky zaviazal v októbri 2012 prostredníctvom p. G. G., ale po viac ako dva a pol roku dal celú záležitosť na súd bez toho, aby žalovaného o tom informoval. 5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 4.7.2016 uviedol, že žalovaný vo svojom odvolaní potvrdil, že bol vedený ako odberateľ u žalobcu. K tvrdeniu žalovaného, že telefonicky odhlásil odber vody, žalobca uviedol, že telefonické odhlásenie odberu vody je nedostatočné, pričom poukázal na článok 4, bod 4.2 zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že odhlásenie z odberu vody je potrebné vykonať písomne s uvedením nového potenciálneho odberateľa vody na odbernom mieste a s nahlásením stavu na vodomere ku dňu ohlásenia odberu za účelom vystavenia poslednej vyúčtovacej faktúry k poslednému dňu odberu. Nakoľko si žalobca túto povinnosť neslnil, bol vedený ako odberateľ na odbernom mieste až do dňa 13.6.2012, kedy bol vodomer demontovaný a odberné miesto zrušené. K tomuto dátumu bola žalovanému aj vystavená posledná - vyúčtovacia faktúra č. 21213907. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 6. Žalovaný v rámci svojej repliky zo dňa 7.8.2016 uviedol, že pri telefonickom odhlásení odberu vody bola pracovníkom call centra BVS, a.s. žiadosť o ukončenie zmluvy prijatá a neboli vznesené žiadne dodatočné požiadavky (stav vodomeru ku dňu odhlásenia, adresa nového odberateľa). Žalovaný ďalej uviedol, že po obdržaní faktúry č. 212120951 telefonicky reklamoval tento stav na operátorskom pracovisku BVS, a.s. s tým, že zmluva bola ukončená telefonicky v októbri 2008. Následne bol k 13.6.2012 odmontovaný vodomer a zmluvný vzťah bol dodávateľom ukončený k rovnakému dňu i bez písomnej žiadosti žalovaného, čo popiera tvrdenia žalobcu, že odhlásenie odberu vody je možné vykonať len písomne. Z vyššie uvedeného je podľa názoru žalovaného zrejmé, že žalovaný postupoval pri ukončení zmluvného vzťahu v súlade so zmluvou č. V401110000 o dodávke vody, a teda nespôsobil žalobcovi žiadnu škodu. 7. Žalobca v písomnom stanovisku zo dňa 26.9.2016 zotrval na svojom argumentoch uvedených vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 4.7.2016. 8. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 10. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd konštatuje, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal riadne ukončenie zmluvy o dodávke pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd č. V401110000. Súčasne je nutné uviesť, že žalovaný bol počas konania na súde prvej inštancie nečinný, a preto konajúci súd vychádzal pri rozhodovaní z listinných dokladov predložených žalobcom. Keďže žalovaný sa k žalobe nevyjadril a nespochybnil existenciu uplatneného nároku, prvoinštančný súd vychádzal len z tvrdení uvádzaných žalobcom v žalobe, pričom za daných okolností považoval nárok žalobcu za dôvodný. 11. Odvolací súd v súvislosti s podaným odvolaním žalovaného poukazuje na § 205a ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.6.2016) a uvádza, že žalovaný v odvolacom konaní uviedol nové skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené v konaní na súde prvej inštancie (skutočnosti týkajúce sa zmluvného vzťahu so žalobcom). Súčasne je nutné uviesť, že v zmysle citovaného ustanovenia je potrebné nové skutočnosti a nové dôkazy, ktoré účastník bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie, obmedziť iba na tie, ktoré môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný ani v odvolacom konaní nepreukázal, že riadne ukončil zmluvu o dodávke pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd č. V401110000 v októbri 2008. Podľa článku 4, bod 4.2 citovanej zmluvy o dodávke pitnej vody „pri hlásení zmeny zmluvnej strany sa odberateľ zaväzuje oznámiť dodávateľovi v dodatku k zmluve presnú adresu nového odberateľa a stav na vodomere ku dňu odhlásenia vodomeru“. Keďže žalovaný ním uvádzané tvrdenia nepreukázal a súčasne nepreukázal, že by nové skutočnosti a dôkazy boli spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, nebolo možné k novým skutočnostiam a dôkazom označeným v odvolacom konaní prihliadať. 12. Na základe uvedených skutočností možno konštatovať, že v konaní na súde prvej inštancie nebol zo strany žalovaného spochybnený nárok žalobcu a súčasne neboli splnené podmienky na predkladanie nových skutočností a dôkazov v odvolacom konaní zo strany žalovaného v zmysle § 205a O.s.p. (účinného do 30.6.2016). S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 14. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).