Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/366/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315204722 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315204722.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, proti žalovanému Richard Guldan RIGUL, Šamorínska 870/19, Senec, IČO: 14 137 160, o zaplatenie 31.367,99 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 26Cb/109/2015-104 zo dňa 4.5.2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 26Cb/109/2015-104 zo dňa 4.5.2016 p o t v r d z u j e . Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 31 367,99 EUR spolu s 5,05 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 26 105,18 EUR od 31.12.2014 do zaplatenia a zo sumy 5 262,81 EUR od 31.12.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 1 881,50 EUR, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.12.2014 v spojení s jej rozšírením domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu žalovanú sumu titulom bezdôvodného obohatenia. Súd uviedol, že so skutočností tvrdených žalobcom vyplývalo, že v právnom vzťahu so žalovaným vystupoval ako vlastník nehnuteľnosti, a to nebytového priestoru č. 901 o celkovej výmere 284,50 m2, nachádzajúceho sa na P. R. Č.. X V. B., Q. Č.. XXXX, H. B. V., H. B. - F.. Č.. X., A. Ú. X., I. na E. V.K.Z. Č.. XXXX, X. Č. XXXX. Žalovaný bol na základe Zmluvy o nájme nebytového priestoru č. 07 83 0084 05 00 zo dňa 3.3.2005 (ďalej len ,,zmluva“) spolu s V.T.L. T. nájomcom uvedeného nebytového priestoru. Dňa 3.8.2005 bol podpísaný dodatok č. 1 a dňa 30.1.2006 dodatok č. 2 k zmluve. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú 5 rokov odo dňa jej podpísania, t.j. do 3.3.2010. Žalobca však uviedol, že od 4.3.2010 dochádzalo k užívaniu predmetu nájmu bez právneho dôvodu. Vzhľadom na túto skutočnosť podal návrh na vypratanie nebytového priestoru. Poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 1.12.2011, sp. zn. 16C 65/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/176/2012 zo dňa 15.11.2012, právoplatným dňa 6.12.2012 bola žalovanému a V. T. uložená povinnosť vypratať a protokolárne odovzdať predmetný nebytový priestor žalobcovi. Dňa 16.10.2014 bol nebytový priestor exekučne vyprataný. Nakoľko žalovaný v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 21Cb 112/2012 potvrdil, že V. T. nebytový priestor neužíval, žalovaný listom zo dňa 17.3.2010 požiadal o predlženie zmluvy a k žiadosti pripojil aj žiadosť V.D.F. T. o vystúpenie zo zmluvy, resp. z nájomného vzťahu. Vzhľadom na uvedené ako aj na vyjadrenie oddelenia správy nehnuteľnosti Magistrátu hlavného mesta zo dňa 13.9.2013, podľa ktorého je prevádzkovateľom pohostinstva v predmetných nebytových priestoroch J. U., si žalobca uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia iba voči žalovanému. 3. Súd prvej inštancie uviedol, že po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že v posudzovanom prípade bol nájomný vzťah medzi stranami sporu založený vyššie uvedenou zmluvou na dobu určitú do 3.3.2010. Poukázal na to, že podľa § 3 zákona č. 116/1990 Zb. vo vtedy platnom znení žalovanému v súlade s ukončením nájomného vzťahu vznikla povinnosť vrátiť nebytové priestory žalobcovi, nakoľko po skončení nájmu je nájomca povinný prenajaté nebytové priestory vypratať, pričom k splneniu tejto povinnosti pritom nestačí odstrániť z nich len veci nájomcov, prípadne tretích osôb, ktorým nájomca umožnil ich užívanie. Vypratanie v sebe zahŕňa tiež jeho odovzdanie prenajímateľovi tak, aby k nemu mal voľný prístup a mohol s ním ďalej nakladať. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie tak môže byť spojená so situáciou, kedy prenajatý nebytový priestor nebol po skončení nájmu odovzdaný prenajímateľovi a tým mu bolo znemožnené realizovať jeho právo s týmto ďalej disponovať. Tak ako vyplývalo z predloženého záznamu, dňa 16.10.2014 bol nebytový priestor exekučne vyprataný. Z hľadiska posúdenia, či žalovaný získal na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie, bolo podľa súdu významné zistenie, či žalovaný ku dňu skončenia nájmu nebytový priestor žalobcovi odovzdal. Bez významu bola okolnosť, či žalovaný nebytové priestory po skončení nájmu fakticky užíval, prípadne či umožnil užívanie inému subjektu. S poukazom na § 451 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,OZ“) súd uviedol, že plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia spočívajúcou v tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie. O obohatenie ide vtedy, keď sa dostalo také plnenie majetkovej hodnoty tomu, komu bolo plnené, takže v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenšil, čo by sa pri bežných okolnostiach stalo. Plnením bez právneho dôvodu je užívanie cudzej veci (teda i nebytového priestoru) bez zmluvy o nájme či iného titulu oprávňujúce užívať cudziu vec. V tomto prípade vzniká prospech tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie, bez toho, aby sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Užívateľ nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť, a tak je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastke obvyklej v danom mieste a čase na užívanie obdobného nebytového priestoru, spravidla práve formou nájmu, za ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy. 4. Priznanie žalovaného nároku odôvodnil poukazom na čl. III ods. 3 zmluvy, podľa ktorého štvrťročné nájomné predstavuje sumu 2 662,45 EUR, pričom žalovaný je zároveň povinný nahradiť aj skutočné náklady za služby, na základe čoho súdom priznaný nárok pozostáva z obvyklého nájomného za I. - IV. Q. roku 2013 (4 x 2 662,45 EUR) v sume 10 649,8 EUR, zo skutočných nákladov na služby za rok 2013 v sume 7 005,- EUR, z obvyklého nájomného za I -III . Q. roku 2014 (3 x 2 662,45 EUR) v sume 7 987,35 EUR, z obvyklého nájomného od 1.10.2014 do 16.10.2014 v sume 463,03 EUR, a zo skutočných nákladov na služby za obdobie od 1.1.2014 - 16.10.2014 v sume 5 262,81 EUR, čo spolu predstavuje sumu 31 367,99 EUR. Žalobcovi však vznikol aj nárok na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojitosti s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. 5. Poukázaním na § 120 ods. 1 prvej vety zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len ,,O.s.p.“) ako i s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 285/2008 zo dňa 24.2.2010 a na § 101 ods. 1 a 2 O.s.p. súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný okrem námietok v podanom odpore nenavrhol vykonať žiadny dôkaz, avšak žalobca výšku uplatneného nároku preukázal nielen nájomnou zmluvou ale aj rozhodnutím primátora zo dňa 22.2.1999, ktoré určilo pravidlá záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, výpočtu a poskytovaniu zliav. Podľa dodatku č. 7 výška nájmu v prípade nebytových priestorov bola 4 000,- Sk za m2 za rok bez zliav. Taktiež súd skonštatoval, že žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania zo dňa 4.5.2016 nevyhovel, nakoľko ako dôvod uviedol, že si zvolí právneho zástupcu, avšak od podania odporu dňa 1.6.2015 mal dostatočný časový priestor na vyhľadanie právneho zástupcu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 prvá veta O.s.p., pričom trovy konania pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu. 6. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie, v ktorom uviedol, že ho smeruje predovšetkým na skutočnosť, že v predmetnom spore súd neúplne zistil skutkový stav veci a pokračoval v konaní bez jeho prítomnosti, čím bol vážne obmedzený obhajovať svoje práva. Poukazoval na to, že s predmetným sporom veľmi úzko súvisí rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/138/2014-203, ktorý ku dňu podania odvolania nenadobudol právoplatnosť s titulu podaného dovolania, ktoré doručil súdu ako prílohu k odvolaniu. Tvrdil, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie má právne nedostatky, je nesprávny a navrhol, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 7. K odvolaniu žalovaného podal žalobca vyjadrenie, v ktorom poukázal na to, že zo zápisnice z pojednávania zo dňa 23.3.2016 jasne vyplýva, že žalovaný na pojednávaní prítomný nebol a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Pokiaľ išlo o žalovaným tvrdené tzv. právne nedostatky rozsudku, žalobca uviedol, že tieto neboli bližšie špecifikované, žiadnym rámcom vymedzené, a preto žalobca v konaní nepovažoval za potrebné sa k nim bližšie vyjadrovať. Predloženie dovolania v inej právnej veci podľa žalobcu samo o sebe bez uvedenia bližšieho súvisu s prejednávanou vecou nemá žiaden vplyv na vynesený rozsudok. Žalobca zastával názor, že napadnutý rozsudok je vecne a procesne správny, a preto odvolaciemu súdu navrhol, aby ho v celom rozsahu potvrdil. 8. Podľa § 470 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 9. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a odvolanie žalovaného je nedôvodné. 10. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 183 ods. 1 a 3 C.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. 11. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, ktoré zároveň správne právne posúdil. Odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje. Žalobca v konaní dostatočne preukázal dôvodnosť svojho nároku uplatneného žalobou, zatiaľ čo žalovaný nenamietal nič, čím by tento nárok spochybnil okrem jeho tvrdenia v podanom odpore, že žalobcom požadovaná suma je v rozpore s dodatkom č. 2 k zmluve, pričom však svoje tvrdenia vôbec nepreukázal. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania svojich tvrdení a na základe zisteného skutkového stavu a príslušných zákonných ustanovení správne posúdil opodstatnenosť nároku žalobcu. Odvolací súd preto aj s poukazom na postup súdu v zmysle § 101 a § 120 O.s.p. platného a účinného do 30.6.2016 zdôrazňuje, že aj novoprijatá koncepcia C.s.p. vychádza z princípu procesnej aktivity strán a povinnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, resp. povinnosti aktivity protistrany kvalifikovane poprieť tvrdenia druhej strany, nakoľko v opačnom prípade je následkom procesný neúspech v spore. 12. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie pokračoval v konaní bez jeho prítomnosti, čím došlo k vážnemu obmedzeniu možnosti obhajovať si svoje práva odvolací súdu uvádza, že z obsahu spisu bolo preukázané, že po viacnásobnom odročení pojednávaní z dôvodu neprítomnosti konajúceho sudcu a aj z dôvodu potreby rozhodnutia o rozšírení žaloby bolo následne dňa 16.2.2016 doručené žalovanému predvolanie na pojednávanie na termín 23.3.2016, na ktoré sa však žalovaný nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil a súd preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. konal v jeho neprítomnosti. Z dôvodu odročenia pojednávania bolo následne žalovanému dňa 23.4.2016 doručené predvolanie na pojednávanie na termín 4.5.2016, na ktoré sa žalovaný taktiež nedostavil s tým, že dňa 3.5.2016 večer o 19:38 hod. a 4.5.2016 ráno o 6:15 hod. súdu e-mailom doručil žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že si prizval právneho zástupcu, ale ten je pracovne vyťažený a jeho neúčasť na pojednávaní by mohla spôsobiť vážne obmedzenie možnosti obhajovať si svoje ústavné práva. Súd však opätovne v mysle § 101 ods. 2 O.s.p. konal v neprítomnosti žalovaného. Na základe uvedeného nepovažuje odvolací súd procesný postup súdu prvej inštancie za nezákonný, resp. porušujúci procesné či ústavné práva žalovaného, nakoľko žalovaný okrem toho, že v konaní nebol procesne aktívny, jeho žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu pracovnej vyťaženosti jeho advokáta sa nezakladala na takom dôležitom dôvode, ktorý by musel viesť k odročeniu pojednávania. Naviac dovolanie možno podať až po právoplatnosti rozsudku a jeho podaním sa právoplatnosť neruší. 13. Odvolací dôvod žalovaného, že napadnutý rozsudok úzko súvisí s rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 3Cob/138/2014-203 zo dňa 27.5.2015, proti ktorému podal žalovaný dovolanie, považuje odvolací súd za nedôvodný stotožňujúc sa i s názorom žalobcu, že toto tvrdenie žalovaného bez uvedenia bližšieho súvisu s prejednávanou vecou nemá žiaden vplyv na napadnutý rozsudok. 14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením. 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. Napriek tomu, že žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, súd mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu preukázateľne nevznikli tak žiadne trovy konania ako ani trovy právneho zastúpenia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).