Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/104/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315206944 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315206944.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: S. S., J.. XX.XX.XXXX, G. Š. XX/XX, G., zastúpenej opatrovníčkou: Janka Černáková, tajomníčka Okresného súdu Bratislava III, o zaplatenie 132,29 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26. novembra 2015, č.k. 16C/247/2015-47, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 93,53 eur, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 3 eur od 26.6.2013 až do zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy 3 eur od 25.12.2013 až do zaplatenia, zo sumy 3 eur od 28.01.2014 až do zaplatenia, zo sumy 3 eur od 26.02.2014 až do zaplatenia, zo sumy 3 eur od 26.03.2014 až do zaplatenia a zo sumy 78,53 eur od 28.05.2014 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92,50 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 33,76 eur, spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 28,74 eur od 01.11.2013 do zaplatenia a vo výške 8,15 % ročne zo sumy 5,02 eur od 26.06.2014 do zaplatenia, vo zvyšku podanú žalobu zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že žalobca ako dodávateľ zemného plynu a žalovaná ako odberateľ zemného plynu uzatvorili na základe prihlášky žalovanej zmluvu o dodávke plynu, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu dodávať žalovanej plyn v dohodnutom množstve na odberné miesto Š. XX/XX, G. a záväzok žalovanej platiť žalobcovi za dodaný plyn dohodnutú cenu. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Na základe žalobcom dodaného množstva zemného plynu vystavil žalobca žalovanej za obdobie 19.09.2012-18.09.2013 faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 28,74 eur (po odpočítaní zaplateného preddavku v sume 9 eur) so splatnosťou dňa 31.10.2013 a za obdobie od 19.09.2013-27.05.2014 faktúru č. XXXXXXXXX na sumu 5,02 eur (po odpočítaní zaplateného preddavku v sume 200 eur) so splatnosťou dňa 25.06.2014. Poukázal na skutočnosť, že z obchodných podmienok žalobcu účinných od 08.10.2013 vyplývalo, že podľa bodu 3.19 má žalobca právo spoplatniť zaslanie upomienky paušálnou náhradou nákladov vo výške uvedenej v Cenníku, a preto žalobca dňa 10.05.2013, 11.06.2013, 12.11.2013, 10.12.2013, 13.01.2014, 11.02.2014 a 11.03.2014 vystavil žalovanej upomienky, pričom každou z nich bola žalovaná vyzvaná aj na zaplatenie 2 eur alebo 3 eur ako náhrady vynaložených nákladov. Napokon mal preukázané, že z titulu zabezpečenia účtovného prerušenia/obmedzenia dodávky zemného plynu pre neoprávnený odber plynu pre koncového odberateľa vrátane doprave, alebo z dôvodu, že odberateľ prerušenie/obmedzenie neumožnil, vystavil žalobca žalovanej faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 78,53 eur so splatnosťou 27.05.2014. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 52 ods. 1,2,3,4, § 53 ods. 1, § 488, § 489, § 491 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 96 ods. 7, § 20 ods.1 písm. a), § 48 ods. 1 písm. a), § 48 ods. 2, § 59 ods. 1 písm. e), § 59 ods. 1 písm. g), § 59 ods. 2,3 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, a § 18 ods. 1,2,3, § 23 ods. 5 Nariadenia vlády č. 409/2007 Z.z. ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s plynom, a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, avšak iba čiastočne. Vo vzťahu žalobou uplatnenej časti pohľadávky v celkovej sume 33,76 eur, predstavujúcej odplatu za dodávku plynu vyúčtovanú na základe faktúr č. XXXXXXXXXX M. Č.. XXXXXXXXX považoval žalobu za dôvodnú v celom rozsahu, nakoľko s odkazom na uvedené faktúry, ktorých súčasťou bol detailný prehľad spotrebovaného zemného plynu, účtovaného v súlade s nariadením č. 409/2007 Z.z., nebolo sporné, že cena za dodávku zemného plynu zodpovedá spotrebe žalovanej a tá dohodnutú odplatu žalobcovi doposiaľ neuhradila. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku však dospel k záveru, že žalobca nie je opodstatnená, nakoľko žalobcovi na zaplatenie zvyšnej sumy nevznikol nárok. Vo vzťahu k nárokom na poplatky za zaslanie upomienky v celkovej sume 20 eur, konštatoval, že takéto náklady nemožno ohodnotiť paušálnou náhradou, keďže tento nárok predstavuje samostatný hmotnoprávny nárok podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka definovaný ako príslušenstvo pohľadávky, ktorý z hľadiska jeho dôvodnosti a výšky treba preukázať, pričom sa veľký dôraz kladie aj na účelnosť týchto nákladov. To znamená, že ide o náhradu účelne vynaložených nákladov žalobcu vzniknutých v súvislosti s uplatnením pohľadávky a nie o ich paušálnu náhradu. V danom prípade však žalobca vôbec nešpecifikoval, aké konkrétne náklady mu v súvislosti so zaslaním upomienok, teda vymáhaním pohľadávky vznikli, pričom nepreukázal, že vôbec predmetné upomienky boli odporkyni aj zaslané. Rovnako považoval za nepreukázaný nárok žalobcu vyplývajúci z faktúry č. XXXXXXXXXX v sume 78,53 eur, keďže samotná faktúra č. XXXXXXXXXXX nepreukazuje existenciu nároku, teda dôvod, pre ktorý bola vystavená, a tento dôvod nebolo možné ani z faktúry identifikovať, nakoľko z nej vyplýva, že bola vystavená buď z titulu zabezpečenia účtovného prerušenia/ obmedzenia dodávky zemného plynu pre neoprávnený odber plynu pre koncového odberateľa vrátane doprave, alebo z dôvodu, že odberateľ prerušenie/obmedzenie neumožnil, a teda nebolo preukázané, či mu vznikol nárok na náhradu škody pre neoprávnený odber plynu podľa § 59 ods. 1 písm. e) zákona č. 656/2004 Z.z. v spojení s § 52 ods. 2 a 3 zákona č. 656/2004 Z.z. Z uvedených dôvodov preto žalobu vi zvyšnej časti ako nedôvodnú zamietol, pričom o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď každá zo strán sporu mala čiastočný úspech. 2. Proti tomuto rozsudku podal do zamietajúceho výroku vo veci samej, s výnimkou sumy 5 eur uplatnenej ako poplatok za upomienku, vyúčtovanej faktúrami č. XXXXXXXXXX (2 eur) a č. XXXXXXXXXX (3 eur), v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa v napadnutej časti jeho zmeny a vyhovenia podanej žalobe, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, dôvodiac, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. V prvom rade vytkol súdu prvej inštancie, že v spore rozhodol bez nariadenia pojednávania napriek tomu, že mal pochybnosti o dôvodnosti uplatneného nároku. Za daného stavu bolo potrebné pojednávanie nariadiť a oboznámiť na pojednávaní ktoré skutočnosti považuje za preukázané, keďže nemal dôvod pochybovať o preukázaní uplatneného nároku a nemal dôvod ani produkovať v spore ďalšie dôkazy, nakoľko v obdobných sporoch boli predložené dôkazy dostatočné. Vo vzťahu k rozhodnutiu o nároku na zaplatenie sumy 78,53 eur za prerušenie/ obmedzenie dodávky zemného plynu pre neoprávnený odber plynu pre koncového odberateľa vrátane dopravy, namietal, že súd prvej inštancie vec posúdil podľa neúčinného právneho predpisu (zák. č. 656/2004 Z.z.) keď mal aplikovať ust. zákon č. 251/2012 Z.z., o energetike. V tejto súvislosti zdôraznil, že nakoľko je nesporné, že žalovaná neuhradila viaceré faktúry za dodávku plynu, bola neoprávneným odberateľom plynu, u ktorého bol oprávnený dodávku plynu prerušiť, a má preto nárok i na úhradu nákladov s tým spojených. Rovnako mu nárok vznikol i na úhradu nákladov na zaslanie upomienok, vyplývajúci z Obchodných podmienok, ktoré sú spolu s platným Cenníkom súčasťou zmluvy uzavretej medzi stranami sporu. K odvolaniu žalobca pripojil zápis zo dňa 8.4.2014 z vykonania prerušenia dodávky plynu a tiež podacie hárky preukazujúce doručenie upomienok žalovanej. 3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu, ktoré jej bolo doručené, písomne nevyjadrila. 4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a podľa § 378 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 5. Súd prvej inštancie v spore rozhodol bez nariadenia pojednávania s odôvodením, že vzhľadom na výšku uplatnenej peňažnej sumy ide o drobný spor, pričom zamietnutie podanej žaloby v napadnutej časti odôvodnil tým, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že žalovanej zaslal upomienky, za ktoré žiadal priznať paušálnu náhradu v sume 2 eur alebo 3 eur, ani to, či mu v súvislosti s ich zaslaním vznikli náklady, no tiež nepreukázal, či vykonal u žalovanej zabezpečenie účtovného prerušenia/obmedzenia dodávky zemného plynu pre neoprávnený odber plynu pre koncového odberateľa vrátane dopravy, alebo odberateľ prerušenie/obmedzenie neumožnil. 6. Odvolací súd však dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, ani procesný postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, nemožno považovať za správny, keď ním boli porušené procesné práva žalobcu v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Prvoinštančný súd totiž síce správne vychádzal z toho, že žalobcu v súdnom spore zaťažuje povinnosť tvrdenia i dôkazné bremeno, ako i z toho, že vzhľadom na výšku uplatnenej peňažnej sumy ustanovenie § 115a ods. 2 O.s.p., v spojení s ust. § 200ea O.s.p. umožňuje v spore rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, avšak uvedené inštitúty v preskúmavanej veci aplikoval nesprávne. 7. Unesenie dôkazného bremena je základným predpokladom úspechu v spore. Samotný obsah dôkazného bremena závisí od okruhu tvrdených rozhodujúcich skutočností, od ktorých sporová strana odvodzuje pre seba priaznivé procesné následky, teda úspech v spore. Z hmotného práva potom vyplýva rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musia byť v spore preukázané, a tiež nositeľ dôkazného bremena. Ak sa žalobca v spore domáha uspokojenia nároku na peňažné plnenie vyplývajúce z uzavretej dvojstrannej zmluvy, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky a cenník úkonov dodávateľa, ktoré nepredstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, spravidla postačuje, ak unesie dôkazné bremeno v tom smere, že takáto zmluva bola uzavretá a nastali skutočnosti, s ktorými zmluva spája vznik uplatneného nároku. V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť, že od nikoho nemožno požadovať, aby preukázal negatívnu skutočnosť (že niečo sa nestalo), a to ani v prípade, ak negatívnu skutočnosť tvrdí. Ak žalobca v uvedenom rozsahu dôkazné bremeno unesie, dochádza k presunu dôkazného bremena (i bremena tvrdenia) na žalovaného, ktorý; ak chce mať v spore úspech; musí tvrdiť i preukázať skutočnosti, ktoré vznik, prípadne existenciu nároku, vylučujú. Zároveň je však potrebné poukázať na skutočnosť, že v spore nie je potrebné preukazovať skutočnosti, ktoré nie sú medzi stranami sporné. 8. Prvoinštančný súd v preskúmavanej veci správne považoval za významnú otázku, či žalobca zaslal žalovanej upomienky, s čím sa spája vznik jej povinnosti náhradu nákladov za ich zaslanie uhradiť (v paušálnej sume vyjadrenej v cenníku sumou 2 eur, resp. 3 eurá), ako i to, že je potrebné riadne ustáliť okolnosti, z ktorých vyplýva, či boli zo strany žalobcu vykonané úkony zakladajúce jeho nárok na náhradu nákladov, prípadne vzniknutej škody (paušálne v cenníku žalobcu vyjadrených sumou 78,53 eur). Nesprávne však, so zreteľom na vyššie uvedené právne závery, súd prvej inštancie bez ďalšieho považoval tvrdenie žalobcu, že žalovanej predmetné upomienky zaslal a že vykonal úkon, s ktorým je podľa cenníka spojený vznik nároku na zaplatenie sumy 78,53 eur, za sporné a nepreukázané. V spore totiž prvoinštančný súd v skutočnosti žiadne dokazovanie nevykonal, pričom žalovaná bola celkom nečinná a žiadne skutkové námietky nevzniesla. 9. Ustanovenie § 115a ods. 2 O.s.p., v drobných sporoch (§ 200ea O.s.p.) umožňuje súdu rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania; a v takom prípade nie je súd povinný postupovať ani podľa ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd však považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie vo veci samej bez nariadenia pojednávania bolo v Občianskom súdnom poriadku koncipované len ako možnosť; nie ako povinnosť; a bolo vždy vecou konajúceho súdu, aby vzhľadom na konkrétne okolnosti v každej prejednávanej veci starostlivo zvážil, či je takýto postup na mieste, a to najmä so zreteľom na potrebu zabezpečenia dostatočného priestoru na realizáciu procesných práv účastníkov a zásady spravodlivého súdneho konania, vrátane zásady predvídateľnosti postupu súdu v konaní. Ak vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci možno takýto priestor poskytnúť iba v rámci nariadeného pojednávania, nemôže súd rozhodnúť vo veci samej bez jeho nariadenia, teda len na verejnom vyhlásení rozsudku. O takýto prípade ide aj vtedy, ak súd mieni žalobu ako nedôvodnú čo i len sčasti zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. K záveru o neunesení dôkazného bremena totiž môže súd dospieť iba v prípade, ak uplatnený nárok nevyplýva z dokazovania vykonaného všetkými predloženými a označenými dôkazmi, a dokazovanie sa zásadne vykonáva na pojednávaní; teda nie na verejnom vyhlásení rozsudku. Rovnako je však súd povinný pojednávanie nariadiť aj v prípade, ak by v dôsledku rozhodnutia vo veci bez jeho nariadenia; kedy sa nepoužije ustanovenie § 118 ods. 2 O.s.p., teda súd neoboznamuje účastníkov o tom, ktoré skutočnosti považuje za sporné a ktoré nie, a ktoré dôkazy vo veci vykoná; boli, vzhľadom na okolnosti danej veci, postup súdu a jeho rozhodnutie prekvapivé. V tejto súvislosti sa žiada zdôrazniť, že cieľom zavedenia ust. § 118 ods. 2 do Občianskeho súdneho poriadku bolo; ako to vyplýva aj z dôvodovej správy k citovanému ustanoveniu; zvýšiť predvídateľnosť postupu a rozhodovania súdu a posilniť právo na spravodlivý súdny proces; keď toto ustanovenie ukladá súdu povinnosť oboznámiť účastníka konania na pojednávaní s predbežným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností a tiež s predbežným náhľadom súdu na to, ktoré z navrhnutých dôkazov treba, resp. netreba, vykonať, čím má byť účastníkovi konania vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie (realizáciu) jeho procesných oprávnení (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/236/2010 zo dňa 14.04.2011 alebo sp. zn. 3MCdo/18/2010 zo dňa 17.02.2011). Za predvídateľné potom možno považovať len také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup súdu v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvej inštancie sa však vyššie uvedenými zásadami neriadil, keď žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom bez nariadenia pojednávania, ako to opodstatnene namieta i žalobca v podanom odvolaní. 10. Na základe uvedeného odvolací súd záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní uplatnených nárokov v napadnutej časti považuje za predčasný, keď v dôsledku porušenia práva žalobcu na spravodlivý súdny proces vychádza z nedostatočne ustáleného skutkového stavu veci. Zároveň však odvolací súd poukazuje na to, že pochybenia súdu prvej inštancie možno napraviť i v rámci odvolacieho konania, keď vzhľadom na ust. § 383 CSP, § 384 ods. 3 (v spojení s § 366 písm. d)) CSP; nakoľko v dôsledku porušenia jeho procesných práv žalobca nemohol ďalšie dôkazy uplatniť v konaní na prvoinštančnom súde; bolo možné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, resp. pre účely ustálenia skutkového stavu veci v súlade s ust. § 204 veta prvá za bodkočiarkou CSP, zohľadniť dôkazy predložené žalobcom spolu s odvolaním, proti ktorým žalovaná nevzniesla žiadne námietky (a naviac ich už mala k dispozícii). 11. V nadväznosti na uvedené odvolací súd z dôkazov predložených žalobcom spolu s odvolaním (zápis zo dňa 8.4.2014 z vykonania prerušenia dodávky plynu a podacie hárky preukazujúce doručenie upomienok žalovanej) zistil, že žalobca dňa 8.4.2014 z dôvodu neuhrádzania vyúčtovaných nákladov za dodávku plynu prerušil žalovanej dodávku plynu, pričom zamestnanci žalobcu, ktorí sa dostavili na miesto odberu u žalovanej potvrdili, že žalovaná v mieste odberu plynu (Š. XX, G.) nebola prítomná, meradlo bolo neprístupné a žalovanej bol o prerušení dodávky plynu zanechaný oznam. Zároveň z uvedených listín vyplýva, že žalobca žalovanej zaslal v dňoch 12.6.2013, 11.12.2013, 14.1.2014, 12.2.2014 a 12.3.2014 upomienky na úhradu dlžnej sumy za dodávku plynu. 12. So zreteľom na takto ustálený skutkový stav veci dospel odvolací súd; na rozdiel od súdu prvej inštancie; k záveru, že žalobca v spore preukázal, že mu; na základe Zmluvy o dodávke plynu, ktorej súčasťou sú i Obchodné podmienky pre opakované dodávky plynu pre odberateľov plynu v domácnosti a Cenník externých služieb a výkonov; proti žalovanej vznikol nárok i na zaplatenie náhrady nákladov za zaslanie upomienok zo dňa 11.06.2013, 10.12.2013, 13.01.2014, 11.02.2014 a 11.03.2014, v celkovej sume 15 eur, ako aj na úhradu sumy 78,53 eur, predstavujúcej paušálnu náhradu nákladov spojených s prerušením dodávky plynu žalovanej, a preto boli splnené všetky predpoklady na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 388 CSP a uloženie tejto povinnosti žalovanej, ktorá dlžnú sumu žalobcovi doposiaľ neuhradila, a to vrátane žalobou uplatnených úrokov z omeškania, keď je nepochybné, že žalovaná sa počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti predmetných faktúr, ktoré treba považovať za výzvu na úhradu dlžnej sumy, dostala do omeškania so zaplatením danej sumy, a preto je žalobca oprávnený požadovať od nej v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj úroky z omeškania. 13. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1,2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1,2 CSP, a v spore úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania, avšak vzhľadom na pomer úspechu každej zo strán sporu iba v rozsahu 92,50 %, keď žalobca bol v spore úspešný iba v rozsahu 96,2 %. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).