Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/339/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315207548 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315207548.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu Trenčianska vodohospodárska spoločnosť, a.s., 1. mája 11, Trenčín, IČO: 36 306 410, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., Piaristická 46, Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanému PreVak, s.r.o., Púchovská 8, Bratislava, IČO: 35 915 749, práv. zast. Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., Mickiewiczova 2, Bratislava, IČO: 35 951 087, o zaplatenie 15.000,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 25Cb/171/2015-125 zo dňa 5.5.2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 25Cb/171/2015-125 zo dňa 5.5.2016 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 15.000,- EUR s 0,05 % úrokom z omeškania denne od 28.11.2014 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR a nahradiť mu trovy konania v sume 906,70 EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 2.686,01 EUR na účet právneho zástupcu žalobcu, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 9.4.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 16.553,96 EUR s príslušenstvom z titulu neuhradenia splatných faktúr, ktorými žalobca vyúčtoval cenu poskytnutého plnenia na základe uzatvorenej Zmluvy č. XXXX/ XX o dodávke vody z diaľkového vodovodného systému do verejného vodovodu mesta L. M. zo dňa 31.3.2005. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca žalovanému vodu na základe uzatvorenej zmluvy riadne dodával, dodávku vody mu vyúčtoval faktúrami, ktoré žalovaný uhradil len čiastočne, čiastočnú úhradu súd posúdil ako uznanie aj zvyšku dlhu, žalobca preukázal, že vodomery boli riadne overené, o overení vodomerov založil do spisu písomné doklady, žalovaný tým, že si započítal voči nároku žalobcu svoju pohľadávku na náhradu škody uznal existenciu pohľadávky žalobcu vo výške 15.000,- EUR, žalovaný dôkazné bremeno neuniesol, nepreukázal vznik nároku na náhradu škody, teda nepreukázal existenciu pohľadávky, ktorú by si reálne mohol započítať voči nároku žalobcu, a preto súd prvej inštancie žalobe v časti istiny v plnom rozsahu vyhovel. 3 . Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a uviedol, že tvrdenie žalobcu o dostatočnosti overenia meradla pre obojsmerné prúdenie vody ako celku bez potreby overenia na dopredný a reverzný tok však žalovaný v rámci konania vyvrátil, keď súdu predložil dôkaz, a to stanovisko K.. V. Y., v ktorom je jasne uvedené, že meradlo musí byť overené v obidvoch smeroch. V súvislosti s preukázanou absenciou overenia fakturačných meradiel v obidvoch smeroch poukázal na to, že žalobca porušil svoju zákonnú povinnosť určiť množstvo odobratej vody výlučne overeným meradlom, žalobcovi nevznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie vodného určeného na základe údajov z takýchto zariadení, keďže v zmysle platných právnych predpisov nie sú meradlami. I v prípade, ak by žalobca preukázal dôvodnosť žalovanej sumy, žalovaný v rámci svojej obrany preukázal a z dôvodu právnej opatrnosti započítal svoj nárok na náhradu škody voči žalobcovi z dôvodu neoprávneného vypúšťania odpadových vôd do kanalizácie v prevádzke žalovaného. Keďže z vykonaného dokazovania jasne vyplýva, že žalobca nemá uzatvorenú so žalovaným zmluvu o odvádzaní odpadových vôd napriek tomu, že v konaní bolo preukázané, že vodojemy prevádzkované v rozhodnom čase žalobcom sú odkanalizované do verejnej kanalizácie v prevádzke žalovaného, niet žiadnych pochýb o tom, že žalobca sa dopustil konania v rozpore so zákonom. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobný návrh zamietnuť v celom rozsahu. 4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, podľa ktorého bolo odvolanie podané po zákonnej lehote a k započítaniu pohľadávok žalovaného uviedol, že tie neboli urobené vážne, najmä čo do nedostatku skutočnej vôle. Žalovaného pohnútka a vôľa asi tkvela iba v jeho opatrnosti a nie vo vážnej a rozhodnej vôli smerujúcej k zániku vzájomných pohľadávok. Pri používaní neovereného meradla v rozhodnom čase mohol žalovaný riadne a včas požiadať o preskúšanie tohto sporného meradla, čo však neurobil. Dovolávania sa na nezáväznú korešpondenciu s pracovníkom SHMÚ pred súdom nijako objektívne nepresadil. K titulu náhrady škody z neoprávneného vypúšťania odpadových vôd sa žalobca nikdy nevyjadril tak, že by tento nárok nespochybňoval, ako to chce žalobcovi podsúvať odvolateľ. Tento protinárok žalobca považuje za vyfabrikovaný len pre účely tohto sporu a na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 20.6.2017. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, ako aj s vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 6. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1, C.s.p. a § 473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou Civilného sporového poriadku ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava C.s.p.. 7. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní, a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní (§ 379 C.s.p., § 380 ods. 1, C.s.p.), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalovaného. Súd prvej inštancie vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku súdom prvej inštancie, odvolací súd za aplikácie § 387 ods. 1, C.s.p. odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v predmetnej časti. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2, C.s.p. v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2, C.s.p. na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu. 10. Odvolací súd uvádza, že preskúmaním postupu v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolaním napadnutého rozsudku bolo konštatované, že napadnutý rozsudok i v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou správne aplikovanou a interpretovanou súdom prvej inštancie na zistený skutkový stav tak, ako vyplynul z dokazovania dostatočne vykonaného pre možnosť rozhodnutia vo veci samej. V napadnutom rozsudku pritom súd prvej inštancie poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporovej právnej veci, preto nebol priestor pre odvolací súd pre iný záver, v rámci odvolacieho konania limitovaného rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného, než aby napadnutý rozsudok ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalovaného, vyjadreným v odvolaní, potvrdil. Odvolací súd poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Uvedené kritériá pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil. K námietke žalobcu ohľadne oneskorene podaného odvolania súd uvádza, že žalovaný podal odvolanie v zákonnej 15 dňovej lehote, t.j. bolo dané na poštovú prepravu dňa 17.6.2016. Žalovaný v odvolaní zopakoval tie isté skutočnosti, s ktorými sa súd prvej inštancie dostatočne vyporiadal v napadnutom rozsudku. 11. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p.. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 13. Podľa § 262 ods. 1, C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 14. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).