Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/158/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315209205 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315209205.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci žalobcu VSS, a.s. Košice, Južná trieda 82, Košice, IČO: 36 195 626, práv. zast. smith§smith legal s.r.o., advokátska kancelária, Panenská 24, Bratislava, IČO: 36 360 341, proti žalovanému EXTEL INVEST s.r.o., Vodná 3, Košice, IČO: 36 593 885, práv. zast. JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, o zaplatenie 4.232,06 EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 23Cb/202/2015-89 zo dňa 16.3.2016 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 23Cb/202/2015-89 zo dňa 16.3.2016 p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu na začatie konania zamietol a žalobcovi určil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v sume 2.689,64 EUR (z čoho trovy právneho zastúpenia žalovaného predstavujú sumu 1.674,14 EUR) k rukám právneho zástupcu žalovaného. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že na základe kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena č. 01/2008, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 30.4.2008, žalovaný zriadil v prospech žalobcu právo zodpovedajúce vecnému bremenu - právo prechodu a prejazdu na vlečke (katastrálne územie južné mesto), za ktoré bol žalobca povinný platiť každý rok odplatu. Podľa zmluvy bola odplata stanovená vo výške určenej ako výška dane z nehnuteľnosti zaplatenej vlastníkom zaťaženého pozemku za nasledujúci kalendárny rok za územie, ktoré je tvorené násobkom dĺžky koľajovej vlečky a súčtom jej ochranného pásma a rozchodu. Žalovaný vyfakturoval žalobcovi daňovými dokladmi v roku 2011 - faktúrou č. 2011356 zo dňa 11.11.2011 so splatnosťou dňa 28.11.2011 odplatu vo výške 13. 284,- EUR a v roku 2012 - faktúrou č. 2012153 zo dňa 16.5.2012 so splatnosťou dňa 23.5.2012 odplatu vo výške 4.428,- EUR. Žalobca vyfakturovanú odplatu vo výške 13.284,- EUR zaplatil žalovanému postupne dňa 30.11.2011 vo výške 4.389,53 EUR, dňa 15.12.2011 vo výške 4.916,30 EUR a dňa 13.1.2012 vo výške 3.978,17 EUR, a to formou započítania vzájomných pohľadávok na základe jednostranných zápočtov zo dňa 30.11.2011, dňa 15.12.2011 a dňa 13.1.2012 a vyfakturovanú odplatu vo výške 4 428,- EUR zaplatil žalovanému vcelku dňa 28.5.2012 formou dohody o započítaní vzájomných pohľadávok na základe dohody o započítaní pohľadávok uzavretej dňa 28.5.2012. Uvedené skutočnosti jednoznačne vyplynuli nielen z vykonaných listinných dôkazov, ale ich mal súd preukázané aj zhodnými tvrdeniami účastníkov konania. 3. Žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia žalovaného, ktorého sa mal žalovaný dopustiť tým, že vystavil faktúru č. 2012153 za odplatu za vecné bremeno zriadené v súlade s predmetnou kúpnou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena č. 01/2008 zo dňa 30.4.2008, pričom ako výšku tejto odplaty uviedol sumu 4.428,- EUR s tým, že dňa 11.12.2014 mal prostredníctvom mailovej správy uznať nesprávnosť vyčíslenia uvedenej odmeny vo faktúre č. 2012153 a túto prepracovať. Súd prvej inštancie mal však za to, že predmetná faktúra č. 2012153 bola splatná dňa 23.5.2012, pričom tento deň jej splatnosti súd posúdil v zmysle ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako deň, kedy najneskôr sa žalobca dozvedel o nesprávne uplatnenej odmeny žalovaného aj vzhľadom na fakt, že predmetná zmluva bola uzavretá už v roku 2008, takže žalobca musel ku dňu splatnosti predmetnej faktúry č. 2012153 poznať správnu výšku žalovaného odmeny ako zmluvná strana predmetnej zmluvy, ktorá uvádzala presný spôsob výpočtu odmeny žalovaného. Prvým dňom začatia plynutia premlčacej lehoty bol teda deň splatnosti predmetnej faktúry č. 2012153 (deň 23.5.2012) aj s ohľadom na fakt, že žalobca uzavrel so žalovaným Dohodu o započítaní uvedenej pohľadávky žalovaného (z faktúry č. 2012153) voči svojim pohľadávkam voči žalovanému dňa 28.5.2012. Nakoľko išlo o premlčanie nároku na bezdôvodné obohatenie, premlčacia doba márne uplynula dňom 23.5.2014, pretože v zmysle ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (žalobca sa dozvedel o bezdôvodnom obohatení žalovaného dňa 23.5.2012 a návrh na začatie konania podal až dňa 27.4.2015, teda po viac ako dvoch rokoch). Súd preto považoval nárok žalobcu na žalovanú sumu z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za premlčaný v súlade s ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že keby aj nevyhovel žalovaného námietke premlčania žalovaného nároku žalobcu, nevyhovel by žalobcovmu návrhu z týchto dôvodov: - žalobca tvrdil, že až dňa 11.12.2014, kedy žalovaný doručil žalobcovi faktúry za odplatu za rok 2013 a 2014 zistil, že „faktúra č. 2012153 bola vystavená na nesprávnu sumu, pričom žalovaný mal tieto faktúry opraviť a zosúladiť so zmluvou“. Uvedenému tvrdeniu žalobcu jednoznačne odporovali tieto predložené listinné dôkazy: mailová komunikácia zo dňa 11.12.2014 - v nej len uvedené, že dňa 10.12.2014 zaslal žalovaný žalobcovi „faktúru“ a že dňa 11.12.2014 žalobca vracal žalovanému faktúry za vecné bremeno z dôvodu nesprávneho výpočtu, ale neuvádzala akých konkrétnych faktúr sa táto komunikácia týka, faktúry žalovaného č. 2014114 a č. 2014115 - týkali sa žalovaného odmeny z predmetnej zmluvy z rokov 2013 a 2014, pričom spornou bola odmena žalovaného z predmetnej faktúry č. 2012153 a nie z faktúr žalovaného č. 2014114 a č. 2014115. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný faktúry opravil a zosúladil so zmluvou len za odmenu za roky 2013 a 2014 (išlo o faktúry č. 2014114 a č. 2014115), ale netýkalo sa to opravy faktúry č. 2012153, pretože akýkoľvek prejav žalovaného, z ktorého by vyplývalo, že faktúra č. 2012153 bola vystavená na nesprávnu sumu a žalovaný ju prepracoval žalobca súdu nepreukázal. Žalobca tiež tvrdil, že „žalovaný v mailovej komunikácii zo dňa 11.12.2014 uznal nesprávnosť faktúry č. 2012153, preto je predmetná Dohoda o započítaní pohľadávok absolútne neplatná“. Uvedenému tvrdeniu žalobcu jednoznačne odporovala právne predmetná mailová komunikácia, v ktorej nie je žiadny prejav žalovaného o nesprávnosti faktúry č. 2014153 a potrebe jej prepracovania, - žalobca ďalej tvrdil, že „Dohoda o započítaní pohľadávok zo dňa 28.5.2012 je v časti o 4 232,06 EUR absolútne neplatným právnym úkonom, pretože žalovaného pohľadávka v uvedenej časti totiž v čase započítania vôbec neexistovala, a teda nemohlo dôjsť ani k jej započítaniu“. Uvedenému tvrdeniu žalobcu jednoznačne odporovala predmetná Dohoda o započítaní pohľadávok, v ktorej žalobca započítal svoje pohľadávky voči žalovaného pohľadávke z faktúry č. 2012153, čím táto pohľadávka žalovaného zanikla započítaním. Z uvedeného je zrejmé, že dobrovoľným uzavretím predmetnej Dohody o započítaní pohľadávok zo strany žalobcu, predmetom ktorej bolo započítanie žalovaného pohľadávky, vyjadrenej vo faktúre žalovaného č. 2012153, prišlo k platnému zániku tejto pohľadávky z faktúry č. 2012153 v zmysle vyššie uvedeného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie uplatnený nárok žalobcu zamietol ako podaný bezdôvodne vzhľadom na jeho zánik premlčaním. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. 5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý poukázal na skutočnosť, že žalovaná pohľadávka vo výške 4.232,06 EUR bola splnená neoprávnene, nie v zmysle zmluvy, a teda bez právneho dôvodu o čom sa žalobca dozvedel až dňa 11.12.2014. Nie ako to tvrdí v odôvodnení súd prvej inštancie, že to bolo už dňa 28.5.2012. Keby sa žalobca o tejto skutočnosti dozvedel až 28.5.2012, tak by logicky túto pohľadávku neplnil (nezapočítaval) v nesprávnej výške. Žalobca bol žalovaným uvedený do omylu, a to jeho nesprávnym výpočtom odplaty za zriadenie vecného bremena od začiatku fakturácie. Tento omyl žalobca zistil až po zaslaní faktúry za odplatu za rok 2013 a 2014, t.j. 11.12.2014. V tento deň keď prišiel na nesprávnosť fakturácie, boli tieto faktúry žalovaným na podnet žalobcu opravené a rovnako žalobca chcel, aby žalovaný zosúladil so zmluvou aj faktúru č. 2012153 za rok 2012. 6. Žalobca trvá na tom, že predmetná dohoda o započítaní pohľadávok z 28.5.2012 je v časti 4.232,06 EUR absolútne neplatným právnym úkonom. K započítaniu môže dôjsť len ak veriteľ a dlžník majú reálne vzájomné pohľadávky. Žalovaného pohľadávka v časti 4.232,06 EUR totiž v čase započítania vôbec neexistovala, a teda nemohlo dôjsť k uvedenému započítaniu, a to ani na základe vzájomnej dohody. Žalobca nikdy žalovanému neuznal žalovanú pohľadávku a ani neakceptoval zmenu záväzku, na základe ktorej vznikla. Zaúčtovanie faktúry neznamená jej akceptáciu. Zároveň žalobca poukázal na nesprávne rozhodnutie v časti náhrady súdneho poplatku, ktorá mala byť žalovanému priznaná len vo výške 261,12 EUR, nakoľko bolo uskutočnené čiastočné späťvzatie, resp. zastavené konanie pred prvým pojednávaním. V časti 754,38 EUR mal súd rozhodnúť o vrátení súdneho poplatku žalovanému. 7. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Uviedol, že všetky pohľadávky sa fakturovali spôsobom žalobcovi známym a vychádzali z písomných zmlúv uzavretých v roku 2008, takže žalobca vedel o predmetnej faktúre a pohľadávka existovala. Zápočet je teda platný, čo bolo preukázané aj znením predloženej dohody o započítaní pohľadávok a poukázal na to, že celý nárok žalobcu je premlčaný. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 5.9.2017. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu i vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 9. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalobcu bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1, C.s.p. a § 473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava C.s.p. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v odvolaní, a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní (§ 379 C.s.p., § 380 ods. 1, C.s.p.), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalobcu. Súd prvej inštancie vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku súdom prvej inštancie, odvolací súd za aplikácie § 387 ods. 1, C.s.p. odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v predmetnej časti. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2, C.s.p. v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2, C.s.p. na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu. 11. Odvolací súd uvádza, že preskúmaním postupu v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolaním napadnutého rozsudku bolo konštatované, že napadnutý rozsudok i v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou správne aplikovanou a interpretovanou súdom prvej inštancie na zistený skutkový stav tak, ako vyplynul z dokazovania dostatočne vykonaného pre možnosť rozhodnutia vo veci samej. V napadnutom rozsudku pritom súd prvej inštancie poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporovej právnej veci, preto nebol priestor pre odvolací súd pre iný záver, v rámci odvolacieho konania limitovaného rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného, než aby napadnutý rozsudok ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalovaného, vyjadreným v odvolaní, potvrdil. 12. K námietke žalobcu ohľadom premlčania nároku žalobcu súd uvádza len toľko, že vzhľadom na žalovanú sumu z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za vecné bremeno v súlade so zmluvou o zriadení vecného bremena sa na posúdenie premlčania akéhokoľvek práva alebo nároku z tohto záväzku použije právna úprava premlčania obsiahnutá v Občianskom zákonníku vzhľadom na jej komplexnosť, čím je vylúčené použitie právnej úpravy premlčania podľa Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti je bezdôvodné obohatenie inštitútom výlučne občianskeho práva. Vznik, následky a zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie nemá žiadnu úpravu v Obchodnom zákonníku, všeobecná právna úprava tohto občianskoprávneho inštitútu je obsahom § 451 až 459 Občianskeho zákonníka. Túto právnu úpravu dopĺňa úprava § 107 Občianskeho zákonníka, ktorá obsahuje vymedzenie dĺžky premlčacej doby v právnych vzťahoch vznikajúcich z bezdôvodného obohatenia. Pre dĺžku premlčacej doby platí, že táto je podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka dvojročná a začala plynúť odo dňa, keď mohol žalobca toto právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatniť na súde, k čomu možno priradiť splatnosť faktúry č. 2012153 dňa 23.5.2012. Vzhľadom na to, že žalobca si toto právo na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným uplatnil na súde dňa 27.4.2015, teda po uplynutí premlčacej doby, mal súd prvej inštancie správne za to, že nárok je premlčaný. Odvolací súd ďalej uvádza, že k platnému zániku žalovaného pohľadávky z faktúry č. 2012153 došlo uzavretím Dohody o započítaní pohľadávok z 28.5.2012 zo strany žalobcu, čo súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil v napadnutom rozhodnutí. 13. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. Podľa § 262 ods. 1, C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).