Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/140/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315209985 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315209985.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. P., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - R.. P. P., narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. Š. XX, XXX XX, P., zastúpená: JUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou so sídlom Klincová 35, Bratislava a otec - J. P., narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX/B, XXX XX P., zastúpený splnomocneným zástupcom: J.. H. D., trvale bytom C. X, XXX XX P., o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 31.05.2016 č.k. 37P 177/2015-189, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 31.05.2016 č.k. 37P 177/2015-189 vo výroku, v ktorom súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú K. P., narodenú dňa XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 100,- € mesačne na sumu 140,- € mesačne, počnúc dňom 06.05.2015, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred, vo výroku o určení zročného výživného na maloletú K. P., narodenú dňa XX.XX.XXXX za obdobie od 06.05.2015 do 31.05.2016 v sume 512,26 €, ktorú je otec povinný splácať v 30,-€ mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počnúc dňom 01.06.2016, k rukám matky pod následkom straty výhody splátok, a vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie výživného, p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 31.05.2016 č.k. 37P 177/2015-189, súd prvej inštancie rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú K. P., narodenú dňa XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 100,- € mesačne na sumu 140,- € mesačne, počnúc dňom 06.05.2015, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné na maloletú K. P., narodenú dňa XX.XX.XXXX za obdobie od 06.05.2015 do 31.05.2016 v sume 512,26 €, je otec povinný splácať v 30,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počnúc dňom 01.06.2016, k rukám matky pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh na zvýšenie a zníženie výživného zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III., č.k. 11C/1/2011-26, zo dňa 04.10.2011, v časti o výživnom na maloletú K. P.. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom podaným na súde prvej inštancie dňa 06.05.2015 sa matka domáhala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III. č.k. 11C/1/2011-26 zo dňa 04.10.2011 v časti o vyživovacej povinnosti otca tak, že zmení vyživovaciu povinnosť otca, teda zvýši zo sumy 100,- € na sumu 200,- € mesačne počnúc dňom 01.05.2015. Svoj návrh odôvodnila tým, že sa zvýšili náklady na maloletú. Od roku 2011 náklady spojené s výchovou maloletej K. podstatne vzrástli. V čase pôvodného rozhodovania o výživnom bola maloletá K. žiačkou piatej triedy základnej školy. V súčasnej dobe je maloletá K. žiačkou gymnázia Jána de La Salle. Bývajú v trojizbovom byte, spolu s nimi býva aj plnoletý syn J., na ktorého už zanikla vyživovacia povinnosť. Obaja rodičia maloletej sú rozvedení. Matka pracuje ako riaditeľka v zariadení pre seniorov a jej mesačný príjem predstavuje sumu vo výške 1.150,-€. Dcéra K. navštevovala tanečný súbor na základnej umeleckej škole, od minulého roku tancuje v tanečnom súbore L., čím vznikajú zvýšené výdavky spojené so zabezpečovaním oblečenia, obuvi, sústredení. Minulý rok bola s tanečným súborom v Macedónsku. Tento rok ide dcéra reprezentovať Slovensko s tanečným súborom do Chorvátska, Maďarska a taktiež majú v lete týždenné sústredenie, spolu len výdavky na tieto tri podujatia predstavujú sumu 450,- €. Polročne sa platí poplatok za členstvo v súbore 80,- €. Taktiež tancuje v country súbore, s čím sú spojené výdavky na oblečenie, obuv, sústredenia a vystúpenia, naposledy boli v Brne. Dcéra K. bola tento rok aj na lyžiarskom výcviku zo školy, výdavky predstavovali sumu 200,- €, doučovanie z anglického jazyka mesačné náklady sú vo výške 80,-€. Maloletá trpí od detstva silnými alergiami je dispenzarizovaná v alergologickej ambulancii, taktiež na odporúčanie detskej obvodnej lekárky navštívili endokrinologickú ambulanciu, K. má upravený stravovací režim, s čím sú zvýšené výdavky za lieky a stravu. Otec sa absolútne nepodieľa na financovaní výletov, či už školských a ani záujmových. Niekoľkokrát otca vyzvala so žiadosťou o spolufinancovanie, vždy bola zamietavá odpoveď. Od rozvodu otec nezobral maloletú ani v čase prázdnin na výlety, a preto všetok jej voľný čas, víkendy a prázdniny musí matka financovať z vlastných financií. V čase pôvodného rozhodovania súdu o výživnom maloletej dcéry, otec pracoval v E.N. Y., D..T.., momentálne poberá starobný dôchodok a je aj zamestnaný. Matka na pojednávaní uviedla, že pracuje v zariadení pre seniorov- E. Ž.S., jej príjem je cca 1.100,-€ plus poberá rodinné prídavky v sume 24,- €/mesačne, spláca úvery vo výške 200,- € + 100,- € ďalší úver a ešte zobrala pre syna úver 100,- €, ale syn jej to posiela na účet, ale syn je práceneschopný, živí ho a stravuje a platí mu úver, hypotekárny úver je na 20 rokov a ostatné úvery ešte 2,5 roka, okrem toho musí mať vyššiu splátku za poistenie bytu, pretože bytom ručila, je to 100,- € ročne. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní uviedla, že zotrvávajú na ich návrhu v plnom rozsahu a boli zato, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletej sa zásadne zmenili pomery, čiže bol naplnená právna podmienka zmeny výšky vyživovacej povinnosti. Otec údajne z dôvodov zdravotných ukončil dohodu o pracovnej činnosti, podľa názoru právnej zástupkyne išlo o úmyselné ukončenie pracovného pomeru, pracovný pomer podľa dohody o pracovnej činnosti bol uzavretý na určité obdobie a mal skončiť vo februári 2016, čiže rozdiel medzi ukončením bežným a ukončením dohodou bol jeden a pol mesiaca, tvrdenie o tom, že otec má zdravotné problémy sú zavádzajúce, otec vedie aktívny spoločenský život, stará sa o záhradu, na ktorej trávi veľa svojho voľného času, čiže v prípade, ak by mal zdravotné problémy súvisiace s tým, že jeho fyzické aktivity sa zmenšujú vzhľadom na zdravotné problémy, nežil by týmto spôsobom života. 3. Otec sa k návrhu matky na zvýšenie výživného písomne vyjadril, pričom s návrhom nesúhlasil a zároveň podal návrh na zníženie výživného na maloletú K. a žiadal znížiť výživné zo sumy 100,- € na sumu vo výške 50,- €. Svoj protinávrh odôvodnil tým, že vyživovaciu povinnosť si od právoplatnosti rozsudku až do dnešného dňa riadne plní, s platením výživného nebol nikdy v omeškaní. V čase vydania vyššie uvedeného rozsudku pracoval v E. Y., D..T.. P., ako vodič a výška výživného mu bola určená z priemerného príjmu, ktorý mal vo výške 750,- € mesačne. V E. Y. pracoval do 31.12.2014. V súčasnosti sa jeho majetkové pomery podstatne zmenili, nakoľko od 01.01.2015 je poberateľom starobného dôchodku vo výške 396,60 €, a teda jeho stály príjem je značne nižší. Aby bol schopný platiť mesačné výživné 100,- € na maloletú dcéru, musel si nájsť pracovnú činnosť, kde pracuje 10 hodín mesačne od 20.02.2015. Táto práca je na dobu určitú a bude ju vykonávať pokiaľ bude zdravotne spôsobilý, alebo pokiaľ ho zamestnávateľ bude potrebovať, nie je to trvalý pracovný pomer. V novembri 2014 sa v rámci Dohody o vyporiadaní bezpodielového majetku manželov po rozvode manželstva presťahoval do nezariadenej garsónky, ktorú mu zabezpečila bývalá manželka prostredníctvom realitnej kancelárie. Pri odovzdaní garsónky musel uhradiť realitnej kancelárii sprostredkovateľský poplatok vo výške 2.000,- €. Musel si zakúpiť zariadenie do garsónky, no doteraz ju ešte nemá úplne vybavenú bežnými prístrojmi (napr. nemá ešte práčku). Vyššie uvedenými výdavkami si vyčerpal všetky svoje úspory. V súčasnosti je jeho celkový mesačný príjem: starobný dôchodok vo výške 396,60 € plus príjem z pracovnej činnosti (podľa počtu odpracovaných hodín) cca 78,- € = 474,60 €, čo je o 275,40 € menej ako bol mesačný príjem v roku 2011. Z tohto príjmu 474,60 € musí mesačne hradiť: 100,- € výživné na maloletú dcéru K., 89,00 € náklady spojené s bývaním (nájom), 25,00 € náklady na energie (elektrina), 20,- € na lieky, 25,00 € mobilný telefón, po uhradení týchto povinných platieb mu zostáva suma 215,60 €. Ak by súd rozhodol o zvýšení výživného na maloletú K. o ďalších 100,- € zo zostatku 215,60 €, by mu zostala suma 115,60 €, ktorá by mu nepostačovala na úhradu jeho základných životných potrieb, t.j. náklady na stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a pod. Uvedený zostatok nespĺňa podmienky životného minima, ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Od rozvodu s dcérou žil v spoločnej domácnosti do novembra 2014, t.j. 3 roky. Počas tohto obdobia brával K. do prírody, do záhrady, na malé výlety a podľa svojich schopností a možností jej prispieval drobnými vecnými darmi mimo výživného na prilepšenie. Kúpil jej bicykel v hodnote 300,- € a chodil sa s ňou bicyklovať, brával ju na plaváreň plávať. Vybavil jej na E. Y. bezplatný celoročný študentský preukaz na MHD, ako dcére zamestnanca, resp. bývalého zamestnanca, ktorú využíva dodnes, čím matke ušetril výdavky vo výške 140,- € ročne. Dodnes je s dcérou v dennom kontakte telefonicky a vždy, keď má voľno za ňou príde. Navštevuje aj napriek odporu matky, o jej predstavenia sa zaujíma a taktiež sa zaujíma o všetko, čo sa týka jej výchovy a vzdelávania. Matka naopak s ním nekomunikuje, nenavrhne stretnutie, aby sa porozprávali o záležitostiach týkajúcich sa nákladov na maloletú K.. Mal návrh na zníženie mesačných nákladov matky na vzdelávanie maloletej K. o 80,- € mesačne tým, že zabezpečí a dohliadne na doučovanie dcéry z anglického jazyka kvalifikovaným pedagógom, a to aj v rámci prípravy na maturitu. Písomným podaním zo dňa 01.07.2015 otec žiadal, aby súd upravil styk otca s maloletou. Na pojednávaní otec uviedol, že aktuálne poberá starobný dôchodok v sume 418,- € mesačne, na dôchodku je 4 roky, toho času už nevykonáva žiadnu brigádnickú činnosť. V roku 2014 vyhral 10 000,- €, kúpil synovi auto za tie peniaze, peniaze sú už dávno preč, 2.000,- € musel dať realitnej kancelári pri kúpe garsónky, nevedel uviesť, na čo minul ostatné peniaze. Garsónku prepísal na syna. V roku 2015/2016 kúpili dcére ako darček tašku, alebo jej dal hotovosť na ňu, nepamätal sa. Otec má účet vedený v Slovenskej sporiteľni so stavom asi 50,-€, iný účet nemá. Právny zástupca otca na pojednávaní uviedol, že sa pridržiavajú ich návrhu na zníženie výživného na sumu 60,- €, otec bol v dopravnom podniku požiadať svojho bývalého zamestnávateľa o to, aby maloletej bola poskytnutá električenka, celoročná bezplatne, tá jej bola poskytnutá, je to v hodnote 350,- €, takže tvrdenia matky, žeby sa otec nestaral, sú skresľujúce, taktiež matka odmieta výučbu angličtiny, ktorú vie zabezpečiť otec v hodnote 80,- €, ktorá by bola bezplatná, čo predstavuje do tohto dňa 880,-€, ktorý výdavok by sa dal ušetriť. Otec poukázal nato, že prácu, ktorú mal v P., T..I..N.. ukončil k 31.12.2015 z toho dôvodu, že má zdravotné ťažkosti, a to problémy s tlakom, taktiež má problémy s kĺbmi, čiže nemôže dlhodobo vykonávať nejakú činnosť, potrebuje veľa času na odpočinok, čo korešponduje aj s jeho vekom, ktorý je 66 rokov. 4. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že je nepredstaviteľné, aby sa náklady na výživné znižovali, skôr bol zato, aby boli navýšené, pretože dieťa je vo veku blízkom dospelosti, tak bol za jeho navýšenie s tým, že výšku výživného ponechal na úvahu súdu, avšak minimálna hranica by mala byť 130,- € mesačne. Čo sa týka zníženia výživného návrh odporučil zamietnuť. 5. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca voči maloletej upravená rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 04.10.2011, č.k. 11C/1/2011-26, právoplatným dňa 06.12.2011, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, pričom otec bol zaviazaný platením výživného v sume 100,- € mesačne. V tom čase mala maloletá 11 rokov, matka bola zamestnaná, ako sociálna pracovníčka na Mestskej časti Bratislava- Rača. Otec bol zamestnaný v E. Y., D..T.. s výškou priemerného mesačného príjmu v sume 1.124,99 €. Maloletá K. toho času navštevuje Gymnázium Jána de La Salle, tancuje v tanečnom súbore L., zúčastňuje sa sústredení a vystúpení v Macedónsku, Chorvátsku, Maďarsku, spolu len výdavky na tieto tri podujatia predstavujú sumu vo výške 450,- €, polročne platí poplatok za členstvo v súbore 80,- €, taktiež tancuje v country súbore, zúčastňuje sa vystúpení napr. v Brne, maloletá K. bola na lyžiarskom výcviku, pričom výdavky predstavovali sumu vo výške 200,- €, potrebuje doučovanie z anglického jazyka- mesačné náklady predstavujú sumu 80,- €. Maloletá trpí od detstva silnými alergiami, je vedená v alergologickej ambulancii, maloletá K. má upravený stravovací režim, s čím sú zvýšené výdavky za lieky a stravu. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že matka od poslednej úpravy výživného nezmenila svoj osobný stav, je rozvedená, pracuje ako riaditeľka v zariadení pre seniorov a jej mesačný príjem je vo výške 1.150,- €. Jej príjem tvoria aj rodinné prídavky na maloletú v sume 23,- € mesačne, okrem toho má hypotekárny úver a ešte ďalší úver, spolu v sume 300,- €, + 100,- € ročne platí poistenie nehnuteľnosti. Otec od poslednej úpravy výživného nezmenil svoj osobný stav, je rozvedený, ďalšia vyživovacia povinnosť mu nepribudla. Je starobný dôchodca, do 31.12.2015 bol zamestnaný v spoločnosti P., T..I..N.., kde pracoval na dohodu 10 hodín do mesiaca s netto príjmom 100,- €, v roku 2014 otec vyhral sumu 10.000,- €, vlastnil garsónku, ktorú daroval synovi a ktorému kúpil auto, otec vlastní motorové vozidlo N. A.. Otec má dôchodok vo výške 418,30 €, výdavky otca sú: 100,- € výživné na maloletú dcéru K., 89,- € náklady spojené s bývaním (nájom), 25,- € náklady na energie (elektrina), 20,- € na lieky, 25,- € mobilný telefón. 6. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 09.07.2015 pod č.k. 37P/177/2015-97 vylúčil neúplný návrh otca na úpravu styku na samostatné konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.08.2015. 7. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku súdu prvej inštancie. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že otec si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletej, avšak otec o maloletú prejavuje len vlažný a sporadický záujem. Súd prvej inštancie zistil, že od poslednej úpravy výživného v roku 2011 uplynula už pomerne dlhá doba, počas ktorej došlo k podstatnej zmene okolností odôvodňujúcich zvýšenie vyživovacej povinnosti, nakoľko maloletá K. navštevuje toho času Gymnázium, venuje sa mimoškolským aktivitám, a to predovšetkým tancovaniu, zúčastňuje sa zahraničných vystúpení a sústredení, taktiež má zdravotné problémy, kvôli alergiám diagnostikovaným už v detstve, s čím súvisia zvýšené náklady spojené so starostlivosťou o maloletú. Od poslednej úpravy výživného otec nezmenil svoj osobný stav, nepribudla mu vyživovacia povinnosť, je starobný dôchodca a poberá starobný dôchodok vo výške 418,30 €, do 31.12.2015 bol zamestnaný v spoločnosti P., T..I..N.., kde pracoval na dohodu 10 hodín do mesiaca s netto príjmom 100,- €, otec sa dobrovoľne tohto príjmu vzdal, taktiež v roku 2014 otec vyhral sumu 10.000,- €, z tejto sumy zakúpil synovi auto, otec vlastnil garsónku, ktorú daroval synovi. Otec svoje nevyhnutné mesačné výdavky vyčíslil na sumu vo výške 259,- €, v čom je zahrnuté: 100,- € výživné na maloletú dcéru K., 89,- € náklady spojené s bývaním (nájom) 25,- € náklady na energie (elektrina) 20,- € na lieky, 25,- € mobilný telefón. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca uplynulo pomerne dlhé obdobie, počas ktorého došlo opakovane k podstatnej zmene okolností, odôvodňujúcich zvýšenie vyživovacej povinnosti, nakoľko aj náklady spojené s odôvodnenými potrebami maloletej podstatne vzrástli a doposiaľ stanovené výživné nepostačuje na ich krytie, a preto súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú K., z doterajšej sumy 100,- € mesačne na sumu 140,- € mesačne, počnúc dňom 06.05.2015, t.j. od podania návrhu na súd prvej inštancie, a zároveň otca zaviazal splácať zročné výživné za obdobie od 06.05.2015 do 31.05.2016 v sume 512,26 €, v 30,-€ mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počnúc dňom 01.06.2016, k rukám matky pod následkom straty výhody splátok. Výživné určené v sume 140,-€ mesačne na maloletú súd prvej inštancie považoval za primerané odôvodneným potrebám maloletej s prihliadnutím na vyčíslené priemerné mesačné výdavky matky na maloletú a zároveň primerané zisteným zárobkovým možnostiam a schopnostiam i majetkovým pomerom otca, keďže súd má zato, že je v možnostiach otca splácať vyššie výživné, pričom súd prvej inštancie súčasne poukázal na skutočnosť, že otec sa dobrovoľne vzdal vedľajšieho príjmu a zbavuje sa majetku, taktiež vlastní motorové vozidlo N. A.. Pri určení výšky výživného súd prvej inštancie taktiež prihliadol na dlhodobý vlažný, sporadický záujem otca o maloletú, ale zároveň zohľadnil aj tú skutočnosť, že doposiaľ stanovenú vyživovaciu povinnosť si otec plní riadne, a preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované ustanovenia Zákona o rodine zvýšil výživné tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku súdu prvej inštancie a návrh matky vo zvyšnej časti, a taktiež aj návrh otca na zníženie výživného zamietol, nakoľko ho považoval za nedôvodný. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa §-u 146 ods. l písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu. 8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý má za to, že konajúci súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP, na základe čoho vyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného a nevyhovel návrhu otca na zníženie výživného na maloletú. Otec v rámci svojho odvolania poukázal na to, že konajúci súd svoje rozhodnutie v časti zvýšenia výživného odôvodnil tým, že zárobkové možnosti a schopnosti otca sú lepšie ako boli ním prezentované, respektíve že je v možnostiach otca platiť vyššie výživné. Tento svoj názor opiera o tvrdenie, že otec sa dobrovoľne zbavuje majetku a taktiež sa dobrovoľne vzdal vedľajšieho príjmu. Konajúci súd dospel k záveru, že zárobkové možnosti a schopnosti otca sú totožné, ako v čase pred nástupom do starobného dôchodku, pričom na strane 4 rozsudku súdu prvej inštancie uvádza, že z potvrdenia o príjme otca mal súd prvej inštancie za preukázané výšku priemerného mesačného príjmu v sume 1.124,99 € pred odchodom otca do starobného dôchodku. Otec namieta, že konajúci súd pochybil keď zobral do úvahy jeho príjem pred nástupom do starobného dôchodku, ktorý v čase rozhodovania súdu prvej inštancie vôbec nedosahuje, respektíve, ani nemôže dosahovať. Príjem v sume 1.124,99 € bol v čase keď pracoval na trvalý pracovný pomer, ako vodič autobusu a aktuálne vo veku 66 rokov je starobným dôchodcom so zdravotnými ťažkosťami. Konajúci súd taktiež pochybil, keď porovnával niekoľko rokov starý príjem otca v sume 1.124,99 € od spoločnosti E. Y. P., D. T., s aktuálnym príjmom matky v sume 1.365,82 € mesačne, ktorá je v produktívnom veku a o 20 rokov mladšia ako otec. Otec v rámci odvolania poukázal na to, že jeho aktuálny príjem zo starobného dôchodku je vo výške 418,30 € a jedine na tento príjem mal konajúci súd prihliadať. Uvedená skutočnosť bola pred konajúcim súdom jednoznačne preukázaná viacerými listinným dôkazmi zo Sociálnej poisťovne. Priemerný príjem matky prestavuje sumu 1.365.82 €, čo je skoro 3,5 násobok dôchodkového príjmu otca. Touto skutočnosťou sa konajúci súd vôbec nezaoberal, respektíve prihliadol na skutočnosti z minulých rokov, ktoré nie sú relevantné pre toto konanie v danom období. Otec v rámci odvolania ďalej namieta, že rozsudok súdu prvej inštancie vykazuje viaceré znaky arbitrárnosti výlučne v prospech matky, a to prostredníctvom záverov súdu, ktoré vôbec nekorešpondujú s prezentovanými tvrdeniami a dôkazmi zo strany otca. Arbitrárnosť rozsudku súdu prvej inštancie sa prejavuje najmä v argumentácii súdu, podľa ktorého odôvodnenosť zvýšenia výživného je daná aj dlhodobo vlažným a sporadickým záujmom otca o maloletú. Uvedené tvrdenia vôbec neodzrkadľuje vzťah otca s maloletou, ktorá už je vo veku 16 rokov a vie si sama určiť čas, ktorý bude tráviť so svojím otcom. Taktiež súd prvej inštancie neprihliadol na to, že od podania žalobného návrhu, matka viac krát bránila naplánovaným aktivitám maloletej s otcom. Argumentácia súdu o dlhodobom vlažnom a sporadickom záujme otca o maloletú je zmätočná a neodzrkadľuje skutočnosť, že otec zo sumy 10.000,- €, ktorú vyhral v P. v roku 2014, financoval viaceré platby v prospech obidvoch detí, ktoré má s matkou. Z uvedenej výhry otec uhrádzal výživné na maloletú a jej brata, pričom zvyšná časť bola použitá na bežné potreby otca a chod domácnosti. Otec z vyššie uvedenej výhry kúpil bratovi maloletej automobil v hodnote 2.700,- €, ktorý slúžil nie len pre potreby brata maloletej, ale aj pre potreby maloletej a matky, a to tým, že vozil maloletú na rožné školské a mimoškolské aktivity, čím odbremenil matku v daných veciach. Taktiež z uvedenej sumy otec kúpil maloletej bicykel v hodnote 350,- € a podobne. Otec poukazuje na to, že väčšia časť z výhry bola použitá na úhradu sprostredkovateľského poplatku v sume 2.000,- €, ktorá slúžila ako provízia pre realitnú kanceláriu, ktorú zabezpečila matka pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v súvislosti so zabezpečení bytovej náhrady pre otca, resp. kúpou garsónky. Otec má za to, že láskyplný vzťah otca k maloletej a jej bratovi preukazuje aj tá skutočnosť, že otec garsónku previedol na brata maloletej, avšak nie z dôvodu zbavovania sa majetku, ale z dôvodu komplikovaných dedičských vzťahov v rodine, nakoľko manželstvo s matkou je v poradí druhým manželstvom otca. Otec má z prvého manželstva tri dospelé deti a chcel, aby garsónska zostala po jeho smrti výlučne v rodine druhej bývalej manželky (respektíve v rodine matky maloletej a brata maloletej), nakoľko matky vynaložila na jej zakúpenie finančné prostriedky. Vyššie uvedenú skutočnosť konajúci súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, ako zbavovanie sa majetku. Otec v súčasnosti, okrem motorového vozidla N. A. z roku XXXX v zostatkovej hodnote 200,- €, ktoré je staré 20 rokov, nevlastní žiadny iný speňažiteľný majetok. Otec poukázal na to, že závery konajúceho súdu, že brigáda v spoločnosti P., T..I..N.. bola otcom ukončená účelovo sú striktné, arbitrárne bez reálneho opodstatnenia v súvislosti so zdravotným stavom otca, pričom brigáda bola ukončená k termínu 31.12.2015 a zmluva bola do 15.02.2016. Ukončenie brigády pred stanoveným termínom nesvedčí o tom, že otec sa vzdal majetkového prospechu z predmetnej práce. Prospech, ktorého sa podľa tvrdení súdu otec vzdal, by bol maximálne v sume 150,- € za 1,5 mesiaca, čo nepredstavuje ani výšku životného minima, resp. uvedená suma je pri porovnaní s príjmami matky irelevantná. Ukončenie brigády v spoločnosti P., T..I..N.. bolo z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu, a to z dôvodu problémov s tlakom, keďže otec sa lieči na hypertenziu a v čase od decembra 2015 mu veľmi kolísal tlak, vystupoval až na hodnoty 200/120. Takisto je otec po operácii bedrového kĺbu a má prísne zakázané ortopédom zaťažovať kĺb ťažkou fyzickou prácou. Takúto prácu otec vykonával v spoločnosti P., T..I..N.., keď pomocou ručného zdvíhacieho vozíka nakladal a vykladal ťažké palety s majonézou v skle a šalátmi do nákladných áut, čím si poškodil oba kĺby. Takisto mu pri lekárskom vyšetrení zistili zhoršený stav trombózy oboch končatín a zakázali ťažkú prácu z dôvodu možnosti uvoľnenia zrazenín a hrozby cievnej príhody. O svojom zdravotnom stave otec predložil súdu lekárske potvrdenie ako doklad, prečo nemôže naďalej vo veku 66 rokov pracovať, avšak uvedenú skutočnosť konajúci súd nezobral do úvahy. Otec v rámci odvolania ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nezobral do úvahy ani to, že otec svoju 16 ročnú dcéru (maloletú) mám veľmi rád a nie je pravda, že má k nej vlažný sporadický vzťah. Od rozvodu (06.11.2011) býval s rodinou naďalej v spoločnej domácnosti do novembra 2014 a snažil sa po celú dobu, aby maloletá a jej brat netrpeli rozchodom rodičov a naďalej sa o maloletú riadne staral, vozieval ju na tréningy mimoškolských aktivít, pravidelne prispieval predpísaným výživným, brával ju na bicyklové výlety, do záhrady a ak mal peniaze, kupoval jej navyše dary. Každý rok otec vybavuje pre maloletú bezplatnú celoročnú študentskú električenku na všetky trate v Bratislave, pričom uvedené je len dobrá vôľa bývalého zamestnávateľa otca, respektíve nie je to povinnosťou spoločnosti E. Y. P., D. T.. Po odchode zo spoločnej domácnosti otec nemal naďalej rovnaké možnosti na styk s maloletou, nakoľko v garsónke sú stiesnené podmienky, aby u neho pobývala cez víkendy (druhá posteľ sa nezmestí), napriek tomu ho maloletá občas navštevovala doma, často chodieva za otcom na záhradu. Vždy keď má maloletá narodeniny, meniny alebo na Vianoce tak jej dáva drobný darček a keď cestuje maloletá na sústredenia otec jej dáva vreckové 5,- až 10,- €. Otec je s maloletou takmer denne v telefonickom kontakte. Na základe vyššie uvedených skutočnosti otec namieta výrok konajúceho súdu o zvýšení výživného a zamietnutí zníženia výživného na maloletú, s čím súvisia aj ďalšie výroky rozsudku súdu prvej inštancie. Taktiež v rámci odvolania poukázal na to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP, čoho výsledkom je aj arbitrárnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. Otec je toho názoru, že konajúci súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP, čo malo za následok, že v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie absentuje aplikácia ustanovenia § 1 a § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o životnom minime") v spojení s ustanovením § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine.“). Otec namieta, že rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorým mu bola uložená povinnosť uhrádzať mesačné výživné v sume 140,- € + 30,- € splátky zročného výživného, sa dostal pod hranicu životného minima, resp. konajúci súd uviedol otca do stavu hmotnej núdze v zmysle ustanovenia § 1 Zákona o životnom minime. Príjem otca zo starobného dôchodku je vo výške 418,30 € mesačne. Povinnosť uložená rozsudkom je vo výške 140,- € a 512,26 € za obdobie od 06.05.2015 do 31.05.2016, resp. otec je po dobu minimálne 17 mesiacov povinný hradiť výživné vo výške 170,- € mesačne. Matkou deklarovaný mesačný príjem je 1.100,- €, pričom konajúci súd na základe vykonaných dôkazov dospel k vyššiemu priemernému mesačnému príjmu v sume 1.365,82 €. Otec poukázal na to, že matka počas celého konania zatajovala svoj skutočný príjem, ktorý na základe ročného zúčtovania preddavkov na daň za zdaňovacie obdobie 2014 (dôkaz navrhnutý otcom) predstavuje vyššiu sumu, ako deklarovala matka prostredníctvom písomného vyjadrenia zo dňa 09.07.2015, alebo výrokmi svojho právneho zástupcu v zápisnici o pojednávaní zo dňa 31.05.2016. Na základe vyššie uvedeného otec namieta, že konajúci súd nezobral do úvahy, že platením výživného vo výške 170,- € (140,- € + 30,- €) sa pri jedinom príjme zo starobného dôchodku dostáva pod hranicu životného minima vo výške 198,09 €. V prípade, ak uhradí prednostné výživné vo výške 170,- €, tak mu celkovo ostane na jeden mesiac suma vo výške 248,30 € (418,30 € - 170 €), a to ešte nezaplatil náklady s bývaním, lieky a stravu pre svoju osobu. Ak odráta zo sumy 248,30 € nevyhnutné náklady na lieky vo výške 20,- €, náklady na bývanie vo výške 89,- € a náklady na elektrickú energiu vo výške 25,- €, tak otcovi zostáva na všetky ostatné životne nevyhnutné náklady, ako je strava, oblečenie a hygiena, len suma vo výške 114,30 € (248,30 € - 20 € - 89 € -25 €). Suma vo výške 114,30 € nepredstavuje ani len 60 % zo sumy životného minima, s ktorou musí otec operovať počas celého mesiaca. Nehovoriac o tom, že akákoľvek tvorba úspor pre krízové situácie je absolútne vylúčená. Otec je toho názoru, že konajúci súd pochybil, keď neaplikoval výšku životného minima, ako hraničný ukazovateľ pri určovaní výživného pre maloletú v súvislosti s finančnou záťažou, ktorá tak v neprospech otca vznikla, pričom potreba zvýšenia výživného bola matkou odôvodnená viacerými mimoškolskými aktivitami maloletej v zahraničí, avšak tieto aktivity sú síce vítané, ale nie nevyhnutné. Otec na záver uvádza, že je krajne nespravodlivé žiadať od neho hradiť výživné vo výške 140,- € mesačne + 30,- € zročné výživné (celkovo 170,- € mesačne), keď po 30 rokoch výkonu povolania vodič autobusu, je na zaslúženom starobnom dôchodku, a aj napriek tomu, po úhrade súdom stanoveného výživného, nemôže zabezpečiť so svojho starobného dôchodku primeraný starecký život pre svoju osobu, pričom keby v skutočnosti mal viac peňazí, s určitosťou by prispieval na potreby maloletej vo väčšom rozsahu. Stanovením vysokého výživného súd núti otca, aby si vo veku 66 rokov so zlým zdravotným stavom musel privyrábať a žiť pod hranicou životného minima, len preto, že matka berie na seba neprimerané úverové riziko. V súvislosti s vyššie uvedeným otec poukázal na to, že súd prvej inštancie nezobral do úvahy všetky okolnosti, možnosti a schopnosti otca v porovnaní so skutočnými potrebami maloletej, ktoré ani pri výške výživného 100,- € nie sú ohrozené. Na základe vyššie uvedeného otec (žalovaný) žiada, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III. pod č.k. 37P/177/2015 - 189 zo dňa 31.05.2016 v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo rozsudok zmenil tak, že žalobný návrh matky (žalobkyne) v celom rozsahu zamietne a vyhovie návrhu otca (žalovaného) na zníženie výživného na sumu 60,- € mesačne k rukám matky vždy do 15- eho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 06.05.2015. Otec (žalovaný) žiada, aby žiadnemu účastníkovi konania nebola priznaná náhrada trov konania. 9. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili. 10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.07.2017 (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, právna zástupkyňa matky otec, zástupca otca, a súčasne kolízny opatrovník upovedomení zákonným spôsobom 11. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. 12. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. 13. Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov - skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov, zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Pre zmenu rozhodnutia o výživnom nepostačuje len úvaha o tom, že doterajšie výživné je už nepostačujúce, či všeobecné konštatovanie o zmene pomerov v dôsledku uplynutia určitého času. 14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie, vykonal potrebné dokazovanie a v rámci neho i zistenie a porovnanie pomerov na strane maloletej K., ako aj na strane jej rodičov v čase od poslednej úpravy (t.j. od roku 2011), s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania v predmetnej veci (t.j. v roku 2016). Z tohto dokazovania vyvodil správne skutkové závery a následne správne právne závery, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd. Odvolací súd na spresnenie uvádza, že naposledy bolo o výške vyživovacej povinnosti k maloletej K. rozhodované rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 04.10.2011 č.k. 11C 1/2011-26, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.12.2011. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo účastníkov rozviedol a ohľadom úpravy práv a povinností k maloletej K. schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola maloletá K. zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že matka ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otec sa zaviazal prispievať na výživu na maloletú K. sumou 100,- € mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku. Pokiaľ ide o argumenty otca uvedené v odvolaní t.j., že platením výživného vo výške 170,- € (140,- € + 30,- €) sa pri jedinom príjme otca zo starobného dôchodku dostáva pod hranicu životného minima vo výške 198,09 €, v tejto súvislosti musí odvolací súd uviesť, že výživné na maloletú K., ktorá má v súčasnosti 17 rokov, určené vo výške 140,- € mesačne, je stanovené na spodnej hranici vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie pri určovaní, respektíve pri zvyšovaní vyživovacej povinnosti prihliadol k príjmu otca (t.j. k výške dôchodku), ktorý je momentálne vo výške 418,30 € netto, a aj z týchto dôvodov stanovil výživné na spodnej hranici vyživovacej povinnosti. Je úplne prirodzené, že jedenásťročné dieťa má iné náklady a výdavky, ako dieťa vo veku 17 rokov (t.j. vek blízky veku dospelosti). Je všeobecne známe, že deti sa neustále vyvíjajú, rastú, a preto im je potrebné kupovať oblečenie, obutie a zároveň je potrebné zdôrazniť, že maloletá má aj zdravotné problémy a s tým spojené výdavky na lieky a stravu. Je nepochybné, že maloletá K. začala mať aj záujmové aktivity, s ktorými sú spojené výdavky (tanec, cestovanie so súborom...), a v ktorých jej nie je možné brániť. Pokiaľ ide o argumenty otca, že došlo k radikálnemu zníženiu jeho príjmu a to nástupom do starobného dôchodku, v tejto súvislosti odvolací súd udáva, že je pravdou otcovi sa znížil príjem z pôvodného príjmu vo výške 1.124,99 € na sumu vo výške 418,30 €, inak povedané, otec má príjem iba zo starobného dôchodku, na druhej strane je však potrebné aj uviesť, že otec, hoci je v dôchodkovom veku má stále vyživovaciu povinnosť k maloletej K., pričom v čase narodenia maloletej K. mal otec 51 rokov, takže mu muselo byť zrejmé, že jeho vyživovacia povinnosť bude trvať ešte v jeho dôchodkovom veku. Je nepochybné, že výdavky sedemnásťročnej dcéry sú značne vysoké, približujúce sa k výdavkom dospelej ženy, a preto v tomto prípade nebolo možné zohľadniť iba zníženie príjmu otca (t.j. príjem z dôchodku), ale taktiež bolo potrebné zohľadniť aj podstatné zvýšenie výdavkov maloletej K., ktoré na jej strane taktiež nastalo. Uvedeným konsenzom došiel súd prvej inštancie k výške vyživovacej povinnosti vo výške 140,- € mesačne, pričom odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že toto výživné bolo stanovené na spodnej hranici vyživovacej povinnosti. Je nepochybné, že súdom prvej inštancie určené výživné nebude ani zďaleka pokrývať výdavky maloletej, a preto odvolací súd zdôrazňuje, že matka je k maloletej taktiež výživou povinná, pričom je povinná jej poskytnúť výživné nielen formou osobnej starostlivosti, ale aj alikvotnou finančnou sumou. Argumenty otca uvedené v odvolaní vzťahujúce sa k príjmu matky považuje odvolací súd za bezvýznamné, nakoľko je zrejmé, že matka má podstatne vyšší príjem ako otec, jej čistý príjem sa pohybuje okolo sumy 1.365,82 €, zatiaľ čo príjem otca je vo výške 418,30 €. Uvedené však nie je možné porovnávať, nakoľko matka riadne pracuje, je v aktívnom produktívnom veku, zatiaľ čo otec je v starobnom dôchodku. Táto skutočnosť (t.j. nástup otca do starobného dôchodku) bola riadne zohľadnená pri určovaní výživného pre maloletú K., nakoľko pokiaľ by otec nebol v starobnom dôchodku, a mal byť príjem zo závislej činnosti (inak povedané bol by riadne zamestnaný), bolo by potrebné určiť výživné podstatne vyššie, ako to, ktoré bolo určené súdom prvej inštancie. Na záver odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o argument otca uvedený v odvolaní, že súd prvej inštancie neprihliadol na skutočnosť, že určením výživného vo výške 140,- € mesačne sa otec svojím zostávajúcim príjmom dostane pod hranicu životného minima v zmysle zákona o životnom minime, v tejto súvislosti odvolací súd udáva, že uvedené tvrdenie nezohľadňuje skutočnosť, nakoľko príjem otca je 418,30 € a pri odpočítaní sumy dočasne 170,- (140,- € + 30,- € zaostalé výživné) a po splatení zaostalého výživného 140,- € mu zostane k dispozícii suma vo výške 248,30 €, po uhradení zaostalého výživného mu zostane k dispozícii suma vo výške 278,30 €, pričom táto suma prevyšuje sumu životného minima. Odvolací súd uvádza, že z uvedenej sumy nie je možné odpočítavať všetky výdavky otca a až následne zisťovať, či suma, ktorá mu po odpočítaní jeho všetkých výdavkov zostane sa rovná sume životného minima, takýto výpočet je nesprávny, nakoľko otec si môže svoje výdavky nastaviť aj tak, že každý mesiac bude v mínusových hodnotách. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny, v časti určeného výživného, ako aj v časti zaostalého výživného na maloletú K. potvrdil. (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.). 15. Pokiaľ ide o výrok súdu prvej inštancie vzťahujúci sa k zamietnutiu zníženia výživného v tejto súvislosti odvolací súd iba zopakuje, že výživné, ktoré bolo stanovené pred šiestimi rokmi na maloletú vo výške 100,- € mesačne ani zďaleka nepokrýva súčasné náklady už skoro plnoletej K., a preto zníženie výživného v takomto prípade by prichádzalo do úvahy iba za výnimočných okolností, ktoré však v tomto prípade neboli v konaní pred súdom prvej inštancie, ani pred odvolacím súdom preukázané. Pokles príjmu otca nástupom do starobného dôchodku a následné zhoršenie zdravotného stavu by mohli byť za určitej situácie dôvodom na zníženie výživného, avšak nie v tomto prípade, t.j. za situácie, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho majetkového prospechu, a to tým spôsobom, že nehnuteľnosť, ktorú mal vo výlučnom vlastníctve previedol do výlučného vlastníctva brata maloletej (nehnuteľnosť mal možnosť previesť aj do podielového spoluvlastníctva oboch detí) a taktiež predčasným ukončením pracovnej činnosti na základe dohody, t.j. otec sa vedľajšieho príjmu, ktorý mal vo výške cca 100,- € mesačne (aj keď otec tvrdí, že uvedené realizoval zo zdravotných dôvodov). V tejto súvislosti odvolací súd z obsahu spisu zistil, že otec mal v dohode o pracovnej činnosti uvedený druh práce - vodič, takže podľa názoru odvolacieho súdu nešlo o takú fyzicky náročnú prácu (t.j. vykladanie paliet), ako tvrdil otec v odvolaní. Aj za situácie, že otec by skutočne ukončil dohodu o pracovnej činnosti zo zdravotných dôvodov, odvolací súd vyhodnotil konanie otca ako konanie, ktorým sa bez dôležitého dôvodu vzdáva majetkového prospechu t.j. podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine a to práve aj z dôvodu, že výhru vo výške 10.000,- € otec v minimálnej miere použil pre maloletú K., nakoľko z predmetnej výhry na maloletú vynaložil iba sumu vo výške 350,- € za účelom kúpy bicykla, pričom synovi kúpil auto v hodnote 2.700,- €, ktoré podľa tvrdení otca využíva aj maloletá K. s matkou, avšak tento argument nie je dostatočným argumentom na zdôvodnenie disproporcionality delenia finančného obnosu (napríklad maloletej K. mal možnosť v hodnote motorového vozidla vytvoriť úspory). Vzhľadom na uvedenú situáciu odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie ustálil, že v tomto prípade aj s poukazom na zvýšenie výdavkov pre maloletú K. nebol dôvod na zníženie výživného pre maloletú K., hoci došlo k objektívnemu zníženiu príjmu na strane otca. 16. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 17. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 18. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. 19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).