Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/7/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315211006 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315211006.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu: RIMINO SYSTEM s. r. o., Hurbanova 2074, Liptovský Mikuláš, IČO: 44 562 837, proti žalovanému: Everland, s.r.o., Stará Vajnorská 19, Bratislava, IČO: 47 057 408, zast. JUDr. Alexandra Skybová, advokátka, Záhradnícka 46, Bratislava, o zaplatenie 2.611,92 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 23Cb/242/2015-46 zo dňa 19.10.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 23Cb 242/2015-46 zo dňa 19.10.2015 p o t v r d z u j e . Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že návrhom zo dňa 21.5.2015 žalobca žiadal, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť mu 2.611,92 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne od 16.12.2013 až do zaplatenia z titulu neuhradenia kúpnej ceny. Návrh odôvodnil tým, že uzatvoril s právnym zástupcom žalovanej strany firmou Everland s.r.o., Stará Vajnorská 19, Bratislava podľa objednávky na dodanie tovaru a služieb pre svoje prevádzky v Poprade a Prešove. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. VF130505 zo dňa 5.12.2013 na sumu 1.344,48 eur a faktúru č. VF130506 zo dňa 5.12.2015 na sumu 1.237,44 eur. Žalovaný i cez písomné listy žalobcu zaslané poštou na úhradu predmetných faktúr nereagoval. 2. Žalovaný sa k veci prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril tak, že žalobca si uplatňuje nárok na úhradu kúpnej ceny za dodávku tovaru a služieb (nábytku) na základe priložených faktúr č. VF130506 na sumu 1.267,44 eur a č. VF130505 na sumu 1.344,48 eur, obidve vystavené dňa 5.12.2013 so splatnosťou dňa 15.12.2013, ktorý však dodala žalovanému na základe zmluvy o dielo spoločnosť GENOX, s.r.o. so sídlom M. Turkovej 22, Trenčín, IČO: 44 160 372, ktorej žalovaný za tento tovar aj zaplatil. Žalovaný bol v právnom vzťahu ohľadom týchto obchodov len so spoločnosťou GENOX, s.r.o. Predmetný tovar si zrejme u žalobcu ako subdodávateľa objednal tento zhotoviteľ GENOX, s.r.o. So žalobcom žalovaný nebol nikdy v žiadnom právnom vzťahu, nikdy u žalobcu neurobil žiadnu objednávku ani nepotvrdil prevzatie žiadnych faktúr. Skutočnosti uvedené žalobcom nie sú pravdivé a celý prípad je žalobcom vykonštruovaný, takže jeho uplatnený nárok na zaplatenie celovo 2.611,92 eur s príslušenstvom ako bezdôvodný v celom rozsahu neuznal. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalovaného a listinnými dôkazmi, a to: ponukami žalobcu na nábytok zo dňa 23.10.2013, preberacími protokolmi, dodacím listom zo dňa 8.11.2013, faktúrami žalobcu č. VF130505 a č. VF130506, výpismi z účtu žalovaného, výpismi z obchodného registra spoločností žalobcu a žalovaného, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov, poukázal na ust. § 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 34 Občianskeho zákonníka, § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 43a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 43c ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 44 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 120 ods. 1, 3 a 4 O.s.p., § 153 ods. 1 O.s.p., § 154 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný z týchto dôvodov. 4. Žalobca nepreukázal v konaní žiadnym hodnoverným dôkazom, že so žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu a svoju povinnosť - dodanie fakturovaného tovaru v prospech žalovaného skutočne aj vykonal. Žalobca tvrdil, že žalovanému dodal tovar, na základe čoho vystavil žalovanému faktúry č. FV130505 a č. FV130506 spolu na sumu 2.611,92 eur, ktorý žalovaný žalobcovi nezaplatil. Žalobca však v konaní ako jediný dôkaz svojich tvrdení predložil: - faktúry č. VF130505 a č. VF130506, ktoré síce boli vystavené na žalovaného, ale neosvedčujú uzavretie kúpnej zmluvy medzi stranami sporu, ani vykonanie fakturovaného úkonu žalobcom v prospech žalovaného, teda nepreukazuje, že žalobca fakticky uzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu reálnym plnením, teda dodaním tovaru žalovanému. Na uvedených faktúrach nie sú odtlačok pečiatky buď žalovaného, ani podpisy buď štatutárneho zástupcu žalovaného, alebo ním povereného pracovníka, ktoré by preukazovali, že žalovaný v týchto faktúrach fakturovaný tovar prevzal (alebo že prevzal aspoň predmetné faktúry), - ponuky žalobcu na nábytok zo dňa 23.10.2013, ktoré vystavil žalobca a ktoré rovnako ako uvedené faktúry neobsahujú odtlačok pečiatky alebo podpisy buď štatutárneho zástupcu žalovaného, alebo ním povereného pracovníka, ktoré by preukazovali, že žalovaný bol s týmito ponukami na nábytok oboznámený, - preberacie protokoly, ktoré neobsahujú ani dátum, ani presné označenie žalovaného ako subjektu práva v zmysle údajov zapísaných v obchodnom registri a ani odtlačok pečiatky žalovaného, ktorá by preukazovala, že žalovaný v týchto preberacích protokoloch predmetný tovar prevzal. Prvý preberací protokol síce obsahuje nečitateľný podpis a druhý preberací protokol obsahuje nečitateľný podpis pod menom „Š.“, ale žalobca súdu žiadnym dôkazom nepreukázal, že ide o podpisy povereného pracovníka žalovaného na preberanie tovaru (pričom štatutárny zástupca žalovaného sa volá U. F., čo je iné meno), a - dodací list zo dňa 8.11.2013, ktorý rovnako neobsahuje presné označenie žalovaného ako subjektu práva v zmysle údajov zapísaných v obchodnom registri a ani odtlačok pečiatky žalovaného, ktorá by preukazovala, že žalovaný v tomto dodacom liste uvedený tovar prevzal. Obsahuje síce pri dátume 8.11.2013 nečitateľný podpis, ale žalobca súdu žiadnym dôkazom nepreukázal, že ide o podpis buď štatutárneho zástupcu žalovaného, alebo ním povereného pracovníka na preberanie tovaru, ktoré by tiež preukazovali, že žalovaný v tomto dodacom liste uvedený tovar prevzal. 5. Keďže žalobca nepreukázal súdu žiadnym relevantným a hodnoverným dôkazom, že so žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu (buď písomne alebo ústne) v zmysle ust. § 43a ods. 1 a § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka a že fakturované dodanie tovaru skutočne v prospech žalovaného aj vykonal, súd mal za to, že v súvislosti s ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., kde účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, a preto súd návrh žalobcu ako neodôvodnený zamietol. Súd preto ani v konaní neriešil otázku, či žalovaný za žalobcom fakturovaný tovar zaplatil spoločnosti GENOX, s.r.o., nakoľko by takéto dokazovanie vzhľadom na vyššie uvedené nemohlo mať žiaden vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej. 6. Žalobca počas konania ani nenavrhol vykonať žiadne iné dôkazy podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., pričom sa žalobca na pojednávanie, konané dňa 19.10.2015 nedostavil, i keď doručenie predvolania mal vykázané riadne a včas. Súd preto pojednával na tomto pojednávaní v jeho neprítomnosti podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., pretože svoju neúčasť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Na uvedenom pojednávaní nemal právny zástupca žalovaného ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd na tomto pojednávaní vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. § 118 ods. 4 a § 120 ods. 4 O.s.p., po ktorom vyhlásil aj rozsudok vo veci samej. Svojou neúčasťou na uvedenom pojednávaní dal žalobca súdu dal na vedomie, že napriek tomu, že bol poučený v zmysle uvedeného zákonného ust. § 120 ods. 4 O.s.p. (a to písomne spolu s predvolaním na uvedené pojednávanie) nemieni už žiadne ďalšie dôkazy súdu predkladať. 7. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. 8. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalobca, ktorý s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasí z týchto dôvodov: 9. Nábytok a služby boli riadne dodané v plnom rozsahu a termíne do predajne v Poprade a Prešove pre potreby objednávateľa, kde žalobca žiada aj predvolanie zamestnancov žalovaného, svedkov a to pána Š. - predajňa Prešov a pani Š. - predajňa Poprad. Ďalej žiada, aby súd skúmal od štatutárneho zástupcu konateľa U. F., aby predložil dôkazný materiál, či v danom čase od cca 1.11.2013 mal už vyrobené pre pobočky v Poprade a Prešove pečiatky. Konateľ spoločnosti E. U. nebol nikdy v kontakte so spoločnosťou GENOX s.r.o. Trenčín ani nebola zaslaná objednávka, ani žiadna úhrada subdodávateľa od tejto spoločnosti a preto žiada predvolať ako svedkov konateľov spoločnosti pána U. X. a pána L. B.F.. V odvolaní uvádza, že toto by si mal uplatňovať žalovaný na vrátenie financií za dodávku nábytku, kde práve táto spoločnosť vlastne úhradu vykonštruovala, svojvoľne sa obohatila, vystavila faktúry za dodanie nábytku a služby do predajne Popradu a Prešova. Ďalej navrhuje predvolať svedka pána W. C., ktorý so žalobcom telefonicky a osobne komunikoval ako poverený pracovník, manažér projektu Poprad a Prešov nábytok pre spoločnosť Everland s.r.o., Bratislava. Z týchto dôvodov navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, hoci odvolanie mu bolo doručené dňa 21.12.2015 prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne. 11. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 23.3.2017, teda po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu podľa ust. § 379 a 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné z týchto dôvodov: 13. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny záver. 14. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. 15. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 16. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie vecnej správnosti odvolací súd uvádza nasledovné. 17. Tak ako už bolo i vyššie uvedené odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379, § 380 CSP). V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na poučenie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 120 ods. 1 až 4 vtedy platného O.s.p., podľa ktorého sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a musia všetky dôkazy predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené alebo označené neskôr súd nebude prihliadať a to ani v odvolacom konaní. Súd prvej inštancie riadne predvolal na pojednávanie žalobcu ako i žalovaného, pričom žalovaný sa na pojednávanie dostavil a žalobca sa i napriek riadnemu doručeniu predvolania na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil. Súd prvej inštancie preto správne prejednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti v zmysle ust. § 101 ods. 2 vtedy platného O.s.p. Súd prvej inštancie vychádzal z predložených listinných dôkazov predložených zo strany žalobcu tvoriacich obsah spisu a správne tiež z predložených listinných dôkazov ustálil, že žalobca nepreukázal dôvodnosť podaného návrhu, keď nepreukázal, že so žalovaným žalobca uzavrel kúpnu zmluvu buď v písomnej alebo ústnej forme, a že fakturované dodanie tovaru skutočne v prospech žalovaného aj vykonal. Skutočnosť, či žalovaný za žalobcom vyfakturovaný tovar zaplatil spoločnosť GENOX, s.r.o. je v danom prípade irelevantné, čo tiež správne ustálil súd prvej inštancie. 18. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol riadne poučený v zmysle ust. § 120 ods. 4 vtedy platného O.s.p., odvolací súd už na skutočnosti a návrhy na doplnenie dokazovania zo strany žalobcu v podanom odvolaní nemôže prihliadať, keď žalobca bol v rámci prvoinštančného konania nečinný a pojednávania sa aj napriek riadnemu predvolaniu na pojednávanie bez ospravedlnenia, tak ako už bolo vyššie uvedené nedostavil. Žalobca nepreukázal existenciu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, nepreukázal riadne dodanie tovaru žalovanému a preto odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu rozhodol správne a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 20. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).