Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/59/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315211163 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315211163.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: ANFEMATA, s.r.o., Marček 80, 013 32 Svederník, IČO: 36 416 797, zast.: Mgr. Marek Hanic, advokát, Líščie údolie 68, 841 05 Bratislava, IČO: 42 416 728, proti žalovanému: Európska vzdelávacia akadémia, n.o., v likvidácii, Nobelova 16, 836 14 Bratislava, IČO: 37 924 010, o zaplatenie 9.374,40 Eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/244/2015-69 zo dňa 12.05.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/244/2015-69 zo dňa 12.05.2016 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi istinu 9.374,40 Eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne, a to: - zo sumy 2.217,60 Eur od 17.06.2011 do zaplatenia, - zo sumy 2.217,60 Eur od 14.07.2011 do zaplatenia, - zo sumy 4.939,20 Eur od 06.09.2011 do zaplatenia, paušálnu náhradu spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a nahradil mu trovy konania 562,- Eur a trovy právneho zastúpenia 787,18 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca ako poskytovateľ a žalovaný ako odberateľ uzavreli dňa 23.06.2010 zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, v rámci ktorej a na základe individuálnych objednávok sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť ubytovanie, stravovacie služby a nájom školiacej miestnosti za ceny špecifikované v čl. IV bod 2 zmluvy. Žalovaný si riadne vystavenou objednávkou č. 60/2011 objednal zmluvne dohodnuté služby v termínoch 23.-26.05.2011 a 20.-23.06.2011, ktoré mu žalobca vyúčtoval faktúrami č. 5011100035 vo výške 2.217,60 Eur a faktúrou č. 5011100042 vo výške 2.217,60 Eur. Následnou objednávkou č. 92/2011 si žalovaný objednal zmluvne dohodnuté služby v termíne od 08.-16.08.2011, ktoré mu žalobca vyúčtoval faktúrou č. 5011100050 vo výške 4.939,20 Eur. Žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal samotnú fakturáciu alebo poskytnutie služieb, nereklamoval poskytnuté služby, jeho jedinou obranou bolo tvrdenie o úhrade dlžnej sumy, čo však nepreukázal. Z uvedeného dôvodu súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. 3. Pre úplnosť súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že žalovaný sa na pojednávanie konané dňa 22.02.2016 nedostavil, žiadal pojednávanie odročiť a svoju neúčasť ospravedlnil likvidátor žalovaného neočakávanou a neodkladnou pracovnou cestou do Rakúska. Žiadne dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti napriek výzve, ktorá bola prílohou predvolania na pojednávanie na deň 12.05.2016, súdu nezaslal. Predvolanie spolu s výzvou prevzal dňa 03.03.2016, na pojednávanie sa nedostavil, 11.05.2016 faxovým podaním ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu prebiehajúcich rokovaní o mimosúdnom usporiadaní sporu. Chybou administratívnych pracovníkov konajúceho súdu bolo ospravedlnenie dané do kancelárie z podateľne až dňa 12.05.2016 o 09.15 hod., takže sudca sa o ňom reálne dozvedel až po skončení pojednávania, ktoré začalo o 09.00 hod. a bolo ukončené o 09.20 hod. Na pojednávaní sa zúčastnil žalobca spolu s právnym zástupcom, ktorí však súdu žiadne oznámenie o prebiehajúcich mimosúdnych rokovaniach neuviedli, ak by takáto informácia bola pravdivá, nepochybne by sa súdu o mimosúdnych rokovaniach zmienili a žiadali pojednávanie odročiť. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný s odôvodnením, že pri postupe súdu prvej inštancie neboli splnené procesné podmienky, súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a napadnutý rozsudok navyše vychádza z nesprávnych skutkových zistení. Uviedol, že konajúci súd rozhodol aj napriek tomu, že žalovaný faxovým podaním doručeným súdu dňa 11.05.2016 o 14.39 hod., riadne doplneným originálom podania dňa 13.05.2016, ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu prebiehajúcich rokovaní o mimosúdnom usporiadaní sporu. Poukázal na to, že ostatné rokovanie o mimosúdnom urovnaní vzájomných vzťahov so žalobcom prebehlo dňa 10.05.2016 s tým, že obe strany sporu sa zhodli pokračovať v rokovaniach ešte v nasledujúcich dňoch toho istého týždňa a ospravedlniť sa z účasti na vytýčenom pojednávaní. Ak potom na pojednávaní žalobca spolu s jeho právnym zástupcom neuviedli súdu, že prebiehajú mimosúdne rokovania, považoval to žalovaný za zavádzajúce hry veriteľa s dlžníkom pri ktorých boli zneužité chyby v procesnom postupe, a teda v súdnom konaní došlo k porušeniu procesných práv žalovaného. Pre úplnosť považoval za potrebné uviesť, že vzhľadom na ospravedlnenie a neúčasť žalovaného na pojednávaní dňa 12.05.2016, nemohol predložiť dôkaz na preukázanie skutočností o pracovnej ceste do zahraničia v termíne februárového pojednávania. 5. Žalovaný svoju argumentáciu oprel o relevantnú judikatúru k tejto otázke, napr. výrok Ústavného súdu SR: „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je irelevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými predpismi, porušuje ústavnoprávne princípy“ (napr. II ÚS 85/06). Taktiež citoval z uznesenia NS SR z 21.07.2010 sp. zn. 5 Clo 122/2010, ktorý judikoval, že: „Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je neodňateľným právom každého účastníka konania, a to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon nestanovuje inak, ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon v ustanovení § 101 ods. 2 druhá veta O.s.p. určuje len jednu výnimku z toho práva účastníka, za ktorej sa môže vec prejednať i v jeho neprítomnosti - t.j. ak riadne predvolaný účastník sa na pojednávanie nedostavil a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania“. Jednou zo súčastí koncepcie spravodlivého súdneho konania, je tiež princíp rovnosti zbraní, ktorý okrem iného vyžaduje, aby každý účastník mal primeranú možnosť predložiť svoje návrhy za podmienok, ktoré nie sú podstatne nevýhodnejšie než podmienky, za ktorých touto možnosťou disponuje druhý účastník (rozsudky ESĽP: Ankerl v. Švajčiarsko, 1996 - V, s. 1567, Helle v. Fínsko, 1997 - VIII, s. 2928). 6. So zreteľom na uvedené právne názory žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd, napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP). Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť. 9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 10. Podľa tohto zákonného ustanovenia je zákonným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia existencia vady konania, ktorá sa prejavila v takom nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Základný rámec práva na spravodlivé súdne konanie, použiteľný pre civilné konania, je obsiahnutý v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky implikované aj v článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Jednotlivé čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces, je možné vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva. Patrí sem najmä právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci. V rámci práva na spravodlivé prejednanie veci je možné zdôrazniť princíp rovnosti strán, princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania a právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Ochrana princípov spravodlivého procesu na zákonnej úrovni prislúcha všeobecným súdom. Porušenie práva na spravodlivý proces sa môže prejaviť v ktoromkoľvek štádiu konania na súde prvej inštancie. Nie každé porušenie však musí viesť k zrušeniu odvolaním napadnutého rozhodnutia. Úlohou odvolacieho súdu je posúdiť závažnosť každého porušenia, pritom môže dospieť k riešeniu, že niektoré menej závažné pochybenie môže napraviť svojím postupom. 11. Občiansky súdny poriadok, platný a účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (ďalej len „O.s.p.“), umožňoval účastníkom konania najmä zúčastniť sa pojednávania, byť vypočutý ako účastník, robiť podania, navrhovať vykonanie dôkazov a podobne. Každý účastník mal právo, aby vec bola prerokovaná na súde v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom (čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd). Zásada ústnosti, ako zásada prejednacia, v záujme dosiahnutia účelu sporového občianskeho súdneho konania, bola upravená v ustanovení § 101 O.s.p., ktoré umožňovalo súdu pokračovať v konaní, ak sú účastníci nečinní, pričom z vážneho dôvodu o odloženie konania nepožiadali. Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené Ústavou SR, je treba chápať tak, aby súd umožnil účastníkovi v konaní uplatnenie jeho práv. 12. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. 13. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo na zaplatenie sumy 9.374,40 Eur s príslušenstvom, titulom neuhradenia splatných faktúr, ktorými žalobca vyúčtoval žalovanému poskytnuté služby na základe uzatvorenej Zmluvy o zabezpečení služieb č. 51/2010 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 23.06.2010. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci dňa 13.08.2015 platobným rozkazom č.k. 25Cb/244/2015-39, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením, v ktorom namietal, že dlžnú istinu 9.374,40 Eur spolu s úrokmi z omeškania uhradil ešte pred podaním žaloby. Podaním odporu bol platobný rozkaz, v súlade s ustanovením § 174 ods. 2 O.s.p. bol zrušený v celom rozsahu a súd prvej inštancie nariadil na prejednanie veci pojednávanie. Na pojednávanie nariadené na termín 12.05.2016 sa dostavili len konateľ a právny zástupca žalobcu. Žalovaný, ktorý prevzal predvolanie na pojednávanie riadne a včas dňa 03.03.2016 svoju neúčasť ospravedlnil faxovým podaním doručeným súdu dňa 11.05.2016 o 14.39 hod., doplneným doručením originálu podania súdu dňa 13.05.2016, a to z dôvodu prebiehajúcich rokovaní o mimosúdnom usporiadaní sporu. Vyslovil očakávanie, že dohoda medzi sporovými stranami by mala byť uzavretá v najbližších dňoch. Zároveň požiadal o odročenie pojednávania na neurčito s tým, že v prípade, ak by k mimosúdnemu urovnaniu nedošlo, bezodkladne uvedomení súd o vzniknutej situácii. 14. V danom prípade súd prvej inštancie, napriek riadnemu a včasnému ospravedlneniu žalovaného, vec prejednal dňa 12.05.2016 v neprítomnosti a bez vypočutia žalovaného. Tým, že tak urobil, bola postupom súdu žalovanému odňatá možnosť realizovať jeho procesné práva, priznané v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránením záujmom. 15. Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi odníma možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Tým je i právo účastníka, aby jeho vec prejednal súd v jeho prítomnosti. Neznamená to, že by súd nemohol prejednať vec i v neprítomnosti účastníka konania, avšak je povinný vždy účastníkovi konania poskytnúť možnosť, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ale aj Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, má účastník právo byť vypočutý aspoň v jednom stupni súdneho konania a o tomto práve by mal byť účastník konania súdom poučený. Taktiež by mal byť poučený o tom, že je povinný predložiť všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení tak a v takej lehote, aby sa nimi mohol oboznámiť aj účastník vystupujúci na opačnej strane sporu. Až následne je už v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. na účastníkovi konania, či svoje práva využije alebo nevyužije. Vychádzajúc z ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci konania nečinní. Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že dával súdu možnosť prejednať vec aj v neprítomnosti účastníka, resp. jeho zástupcu, iba ak sa na pojednávanie nedostavil riadne predvolaný účastník a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. 16. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Občiansky súdny poriadok, upravujúci postup súdu aj účastníkov v občianskom súdnom konaní v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečoval tak, že ukladal súdu nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie a predvolať naň účastníkov konania, a to tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, kedy sa má pojednávanie konať, pričom mal možnosť prejednať na nariadenom pojednávaní vec v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka len vtedy, ak účastník nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania - § 101 ods. 2 O.s.p. 17. Na základe zistených skutočností mal odvolací súd za preukázané, že žalovaný sa na pojednávanie nariadené na 12.05.2016 riadne v súlade s cit. ust. zákona ospravedlnil a neboli tak splnené podmienky podľa § 101 ods. 2 veta druhá O.s.p. Ku konštatovaniu súdu prvej inštancie, že chybou administratívnych pracovníkov súdu bolo ospravedlnenie dané do kancelárie z podateľne až dňa 12.05.2016 o 09.15 hod., takže sudca sa o ňom reálne dozvedel až po skončení pojednávania, ktoré začalo o 09.00 hod. a bolo ukončené o 09.20 hod., odvolací súd uvádza, že toto pochybenie nemôže byť na ujmu žalovaného. Za tejto situácie je potrebné konštatovať, že ak súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, napriek jeho kvalifikovanému ospravedlneniu a žiadosti o odročenie pojednávania, odňal mu možnosť konať pred súdom. Nie je v kompetencii odvolacieho súdu tento nedostatok napraviť. 18. Vzhľadom na vyššie uvedený nesprávny procesný postup, súd prvej inštancie znemožnil žalovanému uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. písm. b/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť vznik nároku žalobcu, jeho odôvodnenosť a výšku a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiada aj so všetkými relevantnými námietkami i tvrdeniami strán, aj v súvislosti s tvrdením žalovaného, že medzi sporovými stranami prebiehajú mimosúdne rokovania, v prípade pravdivosti tohto tvrdenia pred rozhodnutím o žalobe súd zistí ich výsledok. Svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo kritériá zakotvené v § 220 ods. 2 CSP, najmä uvedie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil, jasne a zrozumiteľne dá odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatnenými nárokmi a úvahy o skutkových a právnych záveroch zrozumiteľne odôvodní. 19. Podľa ustanovenia § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 20. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).