Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/45/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315211379 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315211379.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, dieťa rodičov, matky: G. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX T. XXX a otca: P. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX T. XXX, zastúpený JUDr. Martinou Mitríkovou, advokátkou, so sídlom Gorkého 10, 811 01 Bratislava, v konaní o návrhu otca na určenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 08.09.2016, č.k. 37P/205/2015-80, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 08.09.2016, č.k. 37P/205/2015-80, zamietol návrh otca na určenie výživného na maloletú C. E., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 60 eur mesačne za obdobie od 27.08.2013 do 15.10.2014. O trovách konania rozhodol, že účastníci nemajú právo (správne nárok) na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, dospejúc k záveru o nedôvodnosti návrhu otca na určenie výživného na maloletú C. za obdobie od 27.08.2013 do 15.10.2014, t.j. od príchodu maloletej do domácnosti otca do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o zmene jej zverenia. Poukázal na to, že v konaní vo veci zmeny zverenia maloletej z osobnej starostlivosti matky do osobnej starostlivosti otca na pojednávaní dňa 08.09.2014 otec požiadal o schválenie rodičovskej dohody o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej s určením výživného od právoplatnosti rozsudku. Zdôraznil, že išlo o právo otca disponovať s návrhom a o jeho požiadavku určiť výživné až od právoplatnosti rozsudku napriek tomu, že maloletá už predtým u neho bývala. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie zdôvodnil tým, že otec v predchádzajúcom súdnom konaní nežiadal od matky zaplatiť výživné za uplynulé obdobie a nepreukázal ani žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý nepodal návrh na určenie výživného skôr. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“). 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie otec. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že matku zaviaže zaplatiť výživné na maloletú C. vo výške 60 eur mesačne od 27.08.2013 do 15.10.2014 k jeho rukám. Mal za to, že existenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa preukázal. Uviedol, že po dobrovoľnom príchode maloletej do jeho domácnosti podal návrh na zmenu jej zverenia a s matkou maloletej sa ústne dohodol, že jej výživné z dôvodu svojej starostlivosti o maloletú platiť nebude. Následne matke maloletej uhrádzal výživné podľa pôvodného rozsudku s výnimkou výživného vo výške 60 eur na C., pričom túto povinnosť žiadal v konaní zrušiť a výživným vo výške 60 eur zaviazať matku. V dobrej viere a chybne sa domnievajúc, že bude jeho návrhu vyhovené od času jeho podania, znížil úhradu výživného matke o 120 eur. Výživné tak uhrádzal aj za matku, ktorá sa v tom čase o maloletú nijako nestarala. Pre neznalosť zákona a absenciu právneho zastúpenia nežiadal určenie výživného od začiatku konania nerátajúc s tým, že účinky dohody nastanú až právoplatnosťou rozsudku. Tiež nepredpokladal, že rozhodnutie nadobudne právoplatnosť až po 13,5 mesiaca trvajúcom konaní. Vytkol súdu aj kolíznemu opatrovníkovi, že nechránili záujmy maloletého dieťaťa napriek zisteniu, že maloletá býva u neho a matka na jej výživu neprispieva. Nakoľko išlo o konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, súd mal rozsudkom rozhodnúť ultra petit a priznať mu nárok na výživné od podania návrhu a nie až od právoplatnosti rozhodnutia. Keďže nebol právne zastúpený, súd ho mal minimálne poučiť o skutočnosti, že ak nenavrhne priznať výživné od začiatku konania, súd matku zaviaže platiť výživné až od právoplatnosti rozsudku. Účastníci konania vrátane neho sa vzdali práva na odvolanie proti rozsudku, keď v tom čase ani nevedel, že mohol žiadať priznanie výživného od začiatku konania. Matka maloletej podala proti nemu účelovo návrh na exekúciu a toto konanie je jediným spôsobom docieliť jej zastavenie, aby mu v dôsledku jeho neúmyselného pochybenia, a tiež pochybenia kolízneho opatrovníka a súdu, nevznikla ujma vrátane vysokých trov exekúcie. Súčasný nespravodlivý stav mohol napraviť súd prvej inštancie, keďže boli splnené všetky predpoklady pre vyhovenie jeho návrhu, avšak ani v tomto konaní neboli chránené záujmy maloletého dieťaťa. 4. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili. 5. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/15 Z.z. C.m.p., kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., dospejúc k záveru, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. 6. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p., ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 8. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zamietol návrh otca na určenie výživného na maloleté dieťa podaný pred nadobudnutím účinnosti nového procesného poriadku (C.m.p. účinný od 01.07.2016). Rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý odvolaním otca. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine vykonajúc dokazovanie v dostatočnom rozsahu, pričom vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. 9. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom súdneho spisu Okresného súdu Bratislava III, sp.zn. 51P/236/2013, z ktorého zistil, že dňa 08.09.2014 bola súdom schválená rodičovská dohoda o zmene zverenia maloletej C. E., nar. XX.XX.XXXX z osobnej starostlivosti matky do osobnej starostlivosti otca. V rodičovskej dohode sa matka zaviazala platiť na maloletú výživné v sume 60 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. V priebehu pojednávania bol obsah rodičovskej dohody riadne oboznámený a zaprotokolovaný za prítomnosti otca a v po vyhlásení rozsudku sa všetci účastníci vrátane otca vzdali proti nemu odvolania. V aktuálnom konaní sa otec domáha určenia výživného na maloletú za obdobie od 27.08.2013 do 15.10.2014. Tu je potrebné uviesť na správnu mieru, že dňa 15.10.2014 už bol právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 08.09.2014, č.k. 51P/236/2013-67. Podaním návrhu na spätné určenie výživného sa otec domáha neprípustnej reparácie právoplatného rozsudku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Neobstojí tu tvrdenie otca o neznalosti práva a o absencii právneho zastúpenia v predošlom konaní. Odvolací súd nemôže akceptovať ani odvolacie dôvody týkajúce sa nedostatočnej ochrany záujmov maloletého dieťaťa konajúcim súdom a kolíznym opatrovníkom v konaní o zmenu zverenia maloletej C.. Súd prvej inštancie správne zistil a vyhodnotil skutočný stav veci a z vykonaného dokazovania vyvodil správny záver o nedôvodnosti návrhu otca. Pokiaľ si otec v predchádzajúcom konaní neuplatnil požiadavku určenia výživného od podania návrhu, nie je možné priznať mu tento nárok v novom konaní, nakoľko o jeho návrhu už bolo právoplatne rozhodnuté (§ 230 C.s.p.). Preto nie je ani namieste zdôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie obsahom § 77 ods. 1 veta tretia Zákona o rodine, t.j. neexistenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa. Táto skutočnosť však nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. 10. Odvolací súd stotožniac sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 58 C.m.p. v spojení s § 52 C.m.p a § 396 C.s.p. 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).