Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/337/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315211745 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315211745.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobkyne: F. R., C. X/a, N., zastúpenej Marekom Závodským, Hruškova 2/a, Bratislava, proti žalovanému: InSTAVEX, s.r.o., Karpatské námestie 10, Bratislava, zastúpenému JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., Žilinská 14, Bratislava, o zaplatenie 2.500 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 11C/382/2015-94, zo dňa 26.4.2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdzuje. II. Žalobkyni priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 250 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % p.a. od 4.9.2015 do zaplatenia; vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 2.6.2015 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej 2.500 eur titulom náhrady škody spolu s úrokom z omeškania 8,05 % p.a. od 2.4.2015 do zaplatenia a 40 eur z titulu paušálnej náhrady za nekvalitne vykonané stavebné práce. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie vo vzťahu k skutkovému stavu zistil, že strany sporu 16.3.2015 uzatvorili zmluvu o dielo v zmysle § 536 a nasl. Obch. zák. (ďalej len „zmluva“). Žalovaný sa zaviazal, že za dojednanú cenu vykoná pre žalobkyňu dielo; predmetom zmluvy bol záväzok žalovaného dodať stavebné práce a materiál podľa cenovej ponuky, zabezpečiť dopravu, montáž a servis podľa podmienok stanovených zmluvou. Strany sa dohodli, že všetky otázky neupravené zmluvou sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, prípadne ďalšími právnymi predpismi, ktoré nešpecifikovali. Celková suma diela predstavovala sumu 4.987,23 eura. Príjmovými pokladničnými dokladmi bolo preukázané, že žalobkyňa 23.3.2015 uhradila zálohu 2.000 eur a 2.4.2015 sumu 3.000 eur; dňa 1.4.2015 bola vystavená faktúra číslo XXXXXXX na celkovú sumu 5.420,67 eura a dňa 1.5.2015 bola vystavená faktúra číslo XXXXXXX na sumu 661,76 eura. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalobkyňa 6.5.2015 vyhotovila záznam zo stretnutia medzi stranami sporu, v ktorom reklamovala vady na vykonanom diele; žalovaný tento dokument odmietol podpísať a žiadal, aby ho žalobkyňa doručila na jeho adresu. V písomnom vyjadrení k nemu žalovaný uviedol, že rekonštrukcia bola ukončená a odovzdaná riadne; počas rekonštrukcie nemala žalobkyňa námietky ani sťažnosti, bola priebežne kontrolovaná vedúcim pracovníkom, ktorému nespokojnosť neuviedla a pripomienky k rekonštrukcii uviedla až po ukončení rekonštrukcie, keď mala uhradiť faktúru za maliarske práce. Skutočnosti, ktoré žalobkyňa uvádzala nemali podľa žalovaného charakter závady, ktorá by robila dielo nepoužiteľné, ale len estetický charakter, ktorý počas rekonštrukcie a ani potom nepripomienkovala. Znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti v znaleckom posudku č. 58/2015 vypracovanom na žiadosť žalobkyne uviedol, že predmetom znaleckého posudku bolo výlučne zdokumentovanie vykonaných detailov stavebných prác, ktoré boli vykonávané dodávateľskou firmou na rodinnom dome. Posudok obsahuje fotografie a v závere znalec uvádza, že z popisu a fotodokumentácie je zjavné, že objednávateľ reklamuje vykonanie stavebných prác oprávnene z dôvodu, že pri vykonávaní stavebných prác neboli dodržané slovenské technické normy. Žalobkyňa už počas rekonštrukčných prác upozorňovala na nedostatky, pán N. tvrdil, že veci budú dané na takú mieru, aby bola spokojná, ubezpečoval ju, že vytýkané závady budú odstránené a že tieto nedostatky upravia maliari. 3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že v danom zmluvnom vzťahu vystupovala žalobkyňa ako spotrebiteľka a preto na vzťah so žalovaným, ktorý vykonával dohodnuté dielo v rámci svojej podnikateľskej činnosti použil v zmysle § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia Občianskeho zákonníka a to napriek tomu, že strany sporu uzavreli zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obch. zák. Mal za preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvu o dielo, v ktorej sa dohodli na jeho cene; podľa obsahu to bola zmluva o oprave a úprave veci. Poukázal na to, že v zmysle čl. VI zmluvy bola cena určená na základe cenovej ponuky, ktorá tvorila prílohu zmluvy, takto vyčíslená cena predstavovala 4.987,23 eura; žalobkyňa žalovanému spolu zaplatila 5.000 eur, túto skutočnosť nepopieral ani žalovaný a uviedol ju aj vo svojom vyjadrení. Keďže bolo preukázané, že žalobkyňa žalovanému dohodnutú sumu za vykonanie diela zaplatila, návrh žalovaného, ktorý klasifikoval ako svoju obranu na zaplatenie neuhradenej vyfakturovanej 1.082,43 eura, považoval za nedôvodný. Ďalej uviedol, že žalobkyňa žalobu na zaplatenie 2.500 eur označila ako návrh z titulu náhrady škody. Z obsahu jej podaní mu však vyplynulo, že žalobou si uplatňuje náhradu za nevykonané alebo zle vykonané stavebné práce, čo možno posúdiť ako uplatnenie vád diela, prípadne zaplatenie bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie v konaní nebolo preukázané, súd prvej inštancie žalobu posúdil ako nárok z vád diela. 4. Súd prvej inštancie v nadväznosti na uvedené upriamil pozornosť na to, že v zmysle čl. VII zmluvy žalovaný zodpovedá žalobkyni za zjavné vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania a boli zistené pri prehliadke; žalobkyňa je oprávnená si uplatňovať v prípade vady diela nárok na odstránenie vady diela opravou, dodaním chýbajúcich častí diela. Mal za to, že žalobkyňa preukázala, že sa domáhala opravy nedostatkov, táto jej požiadavka je uvedená aj v reklamácii, ktorú žalovanému doručila. Žalovaný reklamované vady v primeranej lehote neodstránil. Vykonaným dokazovaním, predovšetkým fotografiami, ktoré žalobkyňa priložila k žalobe a boli aj súčasťou znaleckého posudku považoval za zjavné, že vykonané práce vykazovali vady; znalec v závere znaleckého posudku konštatoval, že žalobkyňa reklamuje vady vykonaných stavebných prác oprávnene. Poukázal na § 655 Obč. zák., podľa ktorého ak je vec opravená alebo upravená vadne, má objednávateľ právo na bezplatné odstránenie vady. Žalobkyňa si toto právo u žalovaného uplatnila, avšak bezvýsledne. Ak vadu nemožno odstrániť alebo ju zhotoviteľ neodstráni v dohodnutej lehote vzniká žalobkyni právo na primerané zníženie ceny opravy alebo úpravy a toto právo žalobkyňa využila podaním žaloby. Poznamenal, že vady uvedené v znaleckom posudku oprávňujú žalobkyňu domáhať sa primeranej zľavy z ceny. Keďže dokazovanie na výšku zľavy by bolo nákladné, postupoval v zmysle § 136 O.s.p., podľa ktorého ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy. Vychádzal z celkovej dohodnutej ceny diela 4.987,23 eura, pričom zľavu 5 % z ceny, t.j. 250 eur považoval vzhľadom na zdokumentované vady za primeranú; vo zvyšku žalobu zamietol. Napokon mal preukázané, že žalovanému bola doručená žaloba 3.9.2015, preto priznal žalobkyni úroky z omeškania 5,05 % p.a. od 4.9.2015 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a čiastočne úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko rozhodnutie o výške záviselo od úvahy súdu a o jej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením. 5. Proti vyhovujúcej časti rozsudku podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, príp. zmeniť a žalobu zamietnuť a žalobkyni uložiť povinnosť zaplatiť mu 1.082,43 spolu s úrokom z omeškania 9,05 % ročne z 420,67 eura od 2.4.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9,05 % ročne z 661,76 eura od 2.5.2015 do zaplatenia a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40 eur. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietal nesprávne zistený skutkový stav, nesprávne právne posúdenie veci a to, že postupom súdu prvej inštancie mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Na objasnenie uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie posúdil právny vzťah medzi stranami ako občianskoprávny; strany sporu sa v zmluve o dielo výslovne dohodli na aplikácii Obchodného zákonníka, a preto v rámci konania vychádzali z toho, že sa na ich vzťah má aplikovať Obchodný zákonník. O tom, že súd prvej inštancie kvalifikuje ich vzťah ako občianskoprávny sa prvý krát dozvedeli až z napadnutého rozsudku, a tým de facto došlo k odňatiu ich práva konať pred súdom. Za ďalší nedostatok považoval to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nevyjadril k výhradám a námietkam, ktoré uplatnil proti znaleckému posudku č. 58/2015. Tento znalecký posudok nespĺňa ani základné zákonné kritéria, najmä tam nie je uvedené akú metódu znalec použil a aké STN mali byť porušené. Pokiaľ ide o uplatnenú obranu v rozsahu 1.082,43 eura s prísl. považoval napadnutý rozsudok za nedostatočne odôvodnený, arbitrárny až nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie totiž absolútne opomenul čl. VI ods. 3 zmluvy, na základe ktorého mohla byť dohodnutá cena, resp. cena uvedená v cenovej ponuke modifikovaná (zvýšená). Predmetné zmluvné ustanovenie má prednosť pred dispozitívnymi ustanoveniami zákona, a to bez ohľadu na to, či sa vzťah medzi stranami kvalifikuje ako obchodnoprávny alebo občianskoprávny. Ďalej mal za to, že žalobkyňa jednoznačne vymedzila uplatňovaný nárok titulom náhrady škody; nepreukázala existenciu zákonných predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody. Súd prvej inštancie konal svojvoľne, keď prekvalifikoval nárok žalobkyne na nárok z vád a to bez toho, aby v konaní skúmal existenciu predpokladov na vznik nároku z vád; suploval tak procesnú aktivitu žalobkyne, keď nárok najskôr prekvalifikoval a následne zmenil jeho rozsah s poukazom na § 136 O.s.p. 6. Ďalej namietaný nesprávny postup súd prvej inštancie zavŕšil tým, že žalobkyni napriek jej očividnému neúspechu priznal plnú náhradu trov konania, čo odôvodnil aplikáciou § 142 ods. 3 O.s.p. V tejto súvislosti ozrejmil, že predmetné ustanovenie v zásade upravuje dve procesné situácie, a to: 1) situáciu, kedy má účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti a 2) situáciu, kedy má účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo úvahy súdu. Pre obe spomenuté situácie platí spoločná podmienka, aspoň čiastočný úspech vo veci. Pri výroku súdu prvej inštancie však nemožno na strane žalobkyne hovoriť o žiadnom úspechu vo veci, nakoľko úspech vo veci sa určuje pomerom úspechu oboch strán. Preto ak úspech žalobkyne bol v zmysle výroku 10 % z nárokovanej istiny a úspech žalovaného bol v zmysle výroku 90 % z nárokovanej istiny, potom úspech vo veci je jednoznačne na strane žalovaného, a to v rozsahu 80 % (90 % - 10 % = 80 %). Vychádzajúc z uvedeného poznamenal, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne aj pri rozhodovaní o trovách konania. Pokiaľ ide o trovy konania, považoval za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že na strane žalobkyne nevznikli žiadne trovy konania, ktoré by jej mal v prípade jej úspechu nahradiť. V zmysle zákonných procesných pravidiel sa totiž priznávajú iba trovy, ktoré strana vynaložila na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Keďže žalobkyňa nebola v konaní zastúpená advokátom, nevznikli jej trovy právneho zastúpenia. Pokiaľ ide o súdny poplatok, tak tento žalobkyňa nebola povinná zaplatiť, nakoľko je spotrebiteľom (uvedené vyplýva z § 4 ods. 2 písm. u) zákona o súdnych poplatkoch). Ak teda súd prvej inštancie žalobkyni za podanie žaloby vyrubil súdny poplatok, tento žalobkyňa nebola povinná uhradiť a preto ak ho aj uhradila, v žiadnom prípade nešlo o účelne vynaložené trovy. 7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.11.2017 (§ 219 ods. 3 C.s.p.). 8. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovaného v odvolaní - v súhrne spochybňujúcim správnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu; s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k vyhoveniu žaloby v napadnutej časti, nebola táto argumentácia žalovaného v odvolaní spôsobilá zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie. 9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností pre posúdenie dôvodnosti žalobného návrhu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p., účinným v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (ďalej len „O.s.p.“), dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správne právne závery, na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 52, § 631, § 635, § 648, § 652 , § 655, § 517 Obč. zák., § 136, § 142 ods. 3 a § 151 ods. 7 O.s.p , ktoré aj správne vyložil a dôvody, ktoré ho viedli k vyhoveniu žalobe v napadnutej časti aj náležite, v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. (predtým § 157 ods. 2 O.s.p.) odôvodnil, pričom sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán. 10 K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie v rámci predbežného právneho posúdenia žaloby podľa § 118 O.s.p. neinformoval sporové strany, že ich právny vzťah kvalifikuje ako občianskoprávny a nevyzval ich na vyjadrenie sa k tejto právnej kvalifikácii, odvolací súd uvádza, že poučovacia povinnosť súdu stanovená v § 5 O.s.p. v spojení s postupom upraveným v § 118 O.s.p., účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie mala zabezpečiť, aby dôkaznému konaniu predchádzalo úplné opísanie právne významných skutočnosti. Vzhľadom k bremenu tvrdenia je z tohto pohľadu dôležité, aby súd stranám sporu oznámil svoj záver o skutkových tvrdeniach účastníkov konania (ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné, § 118 ods. 2 O.s.p.). Keďže v danej veci podľa súdu prvej inštancie nebolo treba skutkové tvrdenia sporových strán doplňovať o ďalšie, nebolo potrebné, aby súd podľa uvádzaného § 118 O.s.p. vyzýval sporové strany, aby svoje tvrdenia doplnili o ďalšie skutkové tvrdenie. Samotný žalovaný v odvolaní neuviedol k tejto námietke, aké tvrdenie by bol v konaní pred súdom prvej inštancie uplatnil, ak by mu súd oznámil, že zmluvu, ktorou bol založený vzťah medzi sporovými stranami bude považovať za spotrebiteľskú zmluvu a na vec bude aplikovať prislúchajúce právne normy, a tak táto námietka podľa odvolacieho súdu zostala bez konkrétneho obsahu. Zmyslom § 118 O.s.p. bolo, aby žaloba nebola zamietnutá preto, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, bez toho, aby bol súdom poučený, že sa tak môže stať, ak v konaní neprednesie k veci právne významné tvrdenia, resp. už prednesené tvrdenia nedoplní o ďalšie. Pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka na právny vzťah strán sporu, založený zmluvou o dielo, zo dňa 16.5.2015, uzavretej podľa § 536 a nasl. Obch. zák. plne zodpovedá nastúpenému trendu ochrany spotrebiteľa, vyplývajúceho zo zákonnej úpravy § 52 ods. 2 Obč. zák. a súd prvej inštancie to v odôvodnení svojho rozsudku aj výslovne uviedol. 11. V prejednávanej veci žalobkyňa na preukázanie nekvalitnej práce žalovaného, vykonanej na základe predmetnej zmluvy predložila súdu aj znalecký posudok, ktorý si zaobstarala sama. Súd fotografie zaradené do posudku a záver znalca uvedený v posudku považoval za jeden z dôkazov, že dielo vykonané žalovaným malo vady. Tento posudok, ktorý síce vypracovala osoba zapísaná v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR, v odbore stavebníctvo, odvetvie: pozemné stavby a odhady nehnuteľnosti, avšak jeho vypracovanie nenariadil súd, nebol znaleckým posudkom v zmysle § 127 O.s.p. Aj takýmto „posudkom“ však možno vykonať dôkaz, ale iba ako listinou. Táto rozdielnosť sa potom prejaví v hodnotení tohto dôkazu. Pokiaľ sa súd prvej inštancie pri vyhodnocovaní výsledkov vykonaného dokazovania oprie aj o zistenia, ku ktorým dospel na základe „posudku“ vyhotoveného nie po nariadení súdom, ale na požiadanie niektorej zo strán sporu, nejde o vadu v postupe súdu zakladajúci prípustnosť odvolania. S ohľadom na uvedené nie je rozhodujúce, že v posudku nie je uvedená použitá metóda a technické normy, ktoré mali byť žalovaným porušené. Znalec v posudku uviedol, že bol požiadaný len o vyhotovenie fotografií detailov stavebných prác. Súd prvej inštancie pri hodnotení fotografií priložených k posudku (a fotografií predložených žalobkyňou) dospel k záveru, že práce vykonané žalovaným mali vady, čo týmto dôkazom aj podľa odvolacieho súdu zodpovedá. 12. Žalovaný ďalej spochybnil právne závery súdu prvej inštancie (na ktorých jeho rozsudok spočíva), že žalobkyňa má právo na zľavu z ceny dohodnutej za rekonštrukčné práce podľa ustanovenia § 655 Obč. zák., keďže žalovaný nekvalitne vykonané práce ani na výzvu neopravil, v prvom rade tým, že žalobkyňa sa v žalobe i v ďalších vyjadreniach nároku domáhala ako náhrady škody. Odvolací súd k tomuto poukazuje na rozhodovaciu činnosť súdov pri ktorej sa vychádza z toho, že právna kvalifikácia nároku stranou sporu (uvedená v žalobe alebo v následných vyjadreniach) nie je pre súd právne záväzná, lebo súd je pri rozhodovaní viazaný zisteným skutkovým stavom, nie však už tým, ako ho účastník právne posudzuje (viď Zborník stanovísk, správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí NS ČSSR, ČSR a SSR č. IV. str. 167). Žalobca nie je povinný v žalobe, a ani neskôr, uvádzať právne odôvodnenie žaloby. Zmena právnej kvalifikácie dôvodu požadovaného plnenia ako náhrady škody alebo ako zľavy z dohodnutej ceny diela (práce) nie je zmenou predmetu konania vymedzeného žalobou, a nie je teda ani zmenou žaloby. Pre posúdenie podstatnej otázky, či žalobkyňa má nárok na uplatňovanú sumu pre vadne vykonané rekonštrukčné práce žalovaným bolo rozhodujúce, ako boli práce, resp. dielo vykonané, nie „kvalifikácia“ tohto nároku žalobkyňou. Z uvedeného je teda zrejmé, že súd prvej inštancie pri právnom posúdení uplatneného nároku nebol viazaný právnym posúdením nároku žalobkyňou, a ak sa od neho odchýlil, nespôsobuje to vadu preskúmavaného konania alebo rozhodnutia. Právne posúdenie veci je totiž nesprávne len, ak súd posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený stav nedopadá, alebo právnu normu správne určenú nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. 13. Žalovaný v odvolaní napokon namietal nedostatočné odôvodnenie záveru súdu prvej inštancie k jeho obrane, že žalobkyňa mu dlhuje za vykonanie prác 1.082,43 eur. Súd prvej inštancie k tejto obrane žalovaného uviedol, že v konaní nebolo sporným, že žalobkyňa žalovanému zaplatila za rekonštrukčné práce 5.000 eur, na čom sa dohodli, a tak túto obranu nepovažoval za dôvodnú. Uvedené odôvodnenie je síce stručné, ale s prihliadnutím na okolnosti zistené vo veci, je možné ho považovať za dostačujúce. Odvolací súd k nemu uvádza znenie dohody v bode VI. 3 zmluvy o dielo, na ktoré žalovaný v odvolaní poukázal: “Zhotoviteľ je oprávnený zvýšiť dohodnutú cenu v prípade, že boli vykonané práce nad rámec cenovej ponuky, ktoré klient požadoval alebo ak sa museli vykonať práce, ktoré súvisia s danou rekonštrukciou a nebolo ich možné predvídať pri zhotovovaní cenovej ponuky. Objednávateľ sa zaväzuje takéto zvýšenie ceny zhotoviteľovi uhradiť. Zákazníkovi budú po ukončení rekonštrukcie vyúčtované iba reálne urobené práce, dodané materiály a služby.“ Dohoda o možnosti zvýšiť dohodnutú cenu nebola medzi stranami sporu sporná, pre jej úspešné uplatnenie v spore však bolo treba, aby žalovaný žalobkyni a v konaní predložil súpis prác vykonaných nad rámec prác uvedených v cenovej ponuke a súpis naviac dodaného materiálu, čo neurobil jednoznačným spôsobom. Postoj žalovaného, ktorý k tejto obrane nepredložil súpis prác vykonaných okrem tých, ktoré boli zahrnuté do cenovej ponuky a súpis naviac spotrebovaného materiálu pri rekonštrukcii, mal za následok, že súd prvej inštancie sa týmto tvrdením ďalej nezaoberal. 14. Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania, s ohľadom na to, že výšku zľavy z ceny diela stanovil svojou úvahou podľa § 136 O.s.p., správne podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., účinného v čase jeho rozhodovania. Z § 142 ods. 3 O.s.p. vyplývali tri špeciálne skutkové podstaty, v prípade ktorých muselo byť posúdenie náhrady trov konania strany, ktorá mala vo veci iba čiastočný úspech, odlišne od všeobecného pravidla vyplývajúceho z § 142 ods. 2 O.s.p. Išlo o prípady, ak (a) mal účastník neúspech v pomerne nepatrnej časti, (b) rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, (c) rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu (II. US 82/09-27). Ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. bolo potrebné v pomere k ustanoveniu § 142 ods. 2 O.s.p. považovať za lex specialis, pričom vo vzájomnom vzťahu týchto dvoch ustanovení platilo všeobecné pravidlo, podľa ktorého špeciálna úprava má prednosť pred všeobecnou úpravou, lex specialis derogat legi generali (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8.12.2010, sp. zn. 2 Obdo 39/2010). Námietky týkajúce sa účelnosti uplatnenej náhrady trov konania bude mať žalovaný možnosť uplatniť pri rozhodovaní o výške trov konania po právoplatnom skončení veci podľa § 262 ods. 2 C.s.p. 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyni priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech. 16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).